Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-24-2012.pdf
PDF · 123.26 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-3C/24/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou, v právnej veci žalobkýň : 1/ D.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX B. Z. B., 2/ F.. V. L., rod. B. (predtým O.), nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. Z. L. XXX, obe zastúpené: Mgr. Rastislav Škultéty, advokát so sídlom Radlinského 678/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou proti žalovaným: 1/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.. XX/XXX, XXX XX L. Z. V., 2/ F. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX K., obaja v konaní právne zastúpení: JUDr. Dung Le Quang, advokátom so sídlom Medňanská 518, 019 01 Ilava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto takto
rozhodol:
I. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne 1/: D.. V. B., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom H. O. XXX/XX, XXX XX B. Z. B. - L. H., žalobkyne 2/: F.. V. O., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX B., žalovaného 1/: P. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom C. D.. XX/XXX, XXX XX L. Z. V. a žalovaného 2/: F. Ď., rod. Ď., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX K. k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. A. V. obec A. V., v okrese Bánovce nad Bebravou, zapísaných na LV č. XX ako pozemok parc. registra "C" parc. č. 359 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1266 m2 zrušuje a vyporiadava podľa Znaleckého posudku č. 2/2015 v znení jeho doplnenia vypracovaného Ing. Yvetou Strhanovou a podľa Geometrického plánu č. 3C/24/2012 zo dňa 14.03.2016 vypracovaného Ing. Yvetou Strhanovou, úradne overeného dňa 15.04.2016 Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor pod číslom 121/2016 tak, že:
- pozemky parc. č. 359/5 - zastavaná plocha vo výmere 547 m2 a parc. č. 359/6 - zastavaná plocha vo výmere 165 m2 prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ v podiele 475/712-in k celku a žalobkyne 2/ v podiele 237/712-in k celku a
- pozemky parc. č. 359/7 - zastavaná plocha vo výmere 165 m2 a parc. č. 359/8 - zastavaná plocha vo výmere 389 m2 prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ v podiele 237/554-in k celku a žalovaného 2/ v podiele 316/554-in k celku.
II. Geometrický plán č. 3C/24/2012 zo dňa 14.32016 vypracovaný Ing. Yvetou Strhanovou, úradne overený dňa 15.04.2016 Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor pod číslom 121/2016 t v o r í neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
III. Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
IV. Štát m á nárok na náhradu trov konania proti stranám.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2012 sa žalobkyne proti žalovaným domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. A. V. obec Krásna Ves, v
okrese Bánovce nad Bebravou, zapísaných na LV č. XX ako pozemok parc. registra "C" parc. č. 359 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1266 m? (ďalej sporný pozemok ) a vyporiadania sporného pozemku tak, že novovzniknutý pozemok podľa Geometrického plán č. 4416947-86/2011 zo dňa 31.10.2011 vypracovaného geodetom Ing. Petrom Hankom parc. č. 359/3 - zastavaná plocha vo výmere 712 m? prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobkýň a novovzniknutý pozemok parc. č. 359/4 - zastavaná plocha vo výmere 554 m? podľa Geometrického plán č. 4416947-86/2011 zo dňa 31.10.2011 vypracovaného geodetom Ing. Petrom Hankom prikáže do podielového spoluvlastníctva žalovaných. V žalobe uviedli, že žalobkyne a žalovaní ako podieloví spoluvlastníci sa nevedia dohodnúť na užívaní spoločnej veci - nehnuteľnosti a tiež na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobkyne sú názoru, že podľa žalobného návrhu, každý z podielových spoluvlastníkov nadobudne do vlastníctva výmeru, ktorá zodpovedá doterajšej výmere pripadajúcej na ich spoluvlastnícke podiely. Sporný pozemok nie je zaťažený vecným bremenom a ani inou ťarchou. Sporný pozemok je vecou reálne deliteľnou a navrhujú žalobkyne reálne rozdelenie pozemku. Všetky stavby ako aj pozemky pod stavbami susediace s novovytvorenou par.č. 359/3 patria žalobkyniam a naopak všetky stavby ako aj pozemky pod stavbami susediace s novovytvorenou par.č. 359/4 patria žalovaným . Navrhované rozdelenie považujú žalobkyne za logické, účelné vzhľadom pre zabezpečenie prístupu k stavbám vo vlastníctve žalobkýň alebo žalovaných. V minulosti došlo ku konfliktom medzi účastníkmi v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti - pozemku, v októbri 2010 sa žalovaný 1/ vyhrážal žalobkyni 1/, k čomu bola privolaná polícia i starosta obce. K incidentu došlo z dôvodu, že žalobkyňa 1/ upozornila žalovaného 1/, aby prestal so svojvoľnou stavbou prístrešku pri stavbách patriacich žalobkyniam. O zámere žalobkýň o reálne rozdelenie spoločného pozemku mali žalovaní vedomosť i z listín doručovaných stavebným úradom - obcou Krásna Ves, v ktorých bola stanovená lehota na podania návrhu na reálne rozdelenie spoločného pozemku. Navrhovaným vyporiadaním bude zabezpečený prístup z verejnej pozemnej komunikácie. Žalobkyne navrhli vykonať dokazovanie listinami: list vlastníctva, geometrickým plánom, Rozhodnutím Obce Krásna Ves č. 353/2010 zo dňa 16.11.2010, písomná komunikácia (pred podaním žaloby) medzi žalobkyňami a žalovanými vo veci zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a výsluchom strán.
2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že súhlasia s návrhom reálnej deľby spoluvlastníctva k spoločnému pozemku, ale súhlas bude zo strany žalovaných udelený len v prípade, že bude zriadené vecné bremeno, v tom, že na spoločnom pozemku žalobkyne nesmú vybudovať ploty, ktoré by bránili prístupu ku všetkým stavbám. Uvedené navrhujú preto, že prístup z verejnej cesty je v šírke 4,20 m + 2,53 m, pričom na tomto priestore sú betónové chodníky z obidvoch strán. V priebehu konania uviedli, že v prípade rozdelenia sporného pozemku žiadajú zriadiť vecné bremeno spočívajúce v povinnosti žalobkýň strpieť prejazd nákladným autom, resp. traktoríkom v prípade potreby odporcov doviesť drevo, resp. stavebné materiály k jednotlivým nehnuteľnostiam, teda stavbám č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX na spornej parcele. Vo veci navrhli vykonať dokazovanie listinami: fotky nehnuteľnosti - pozemku, vyjadrenie žalovaného 1/ k priebehu konania o nepovolenej stavbe adresované dňa 8.10.2010 Obci Krásna Ves
3. Žalobkyňa 1/ vo svojom výsluchu uviedla, že v Krásnej Vsi sa narodila, potom sa rodičia odsťahovali a dom si v rámci dedičského konania odkúpila od súrodencov a prerobila na víkendový dom. Sedem rokov tam neboli žiadne problémy s užívaním dvora, platilo pravidlo, že užívajú pravú stranu, ľavú stranu p. Ď., neboli žiadne problémy ani pri kosení trávy. V roku 2007, keď odkúpil časť stavby p. F., začal ju opravovať a zamestnanci ním objednaných firiem im kradli ovocie. V roku 2010 pri ich pajte, kde kedysi boli chlievy, začali stavať prístrešok, p. F. to napadol na Obecnom úrade a stavba bola pozastavená. P. F. mal požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva, ale neurobil tak, odvtedy na stavbe nič nemôžu robiť. Následne začal p. F. vedľa ich stavby na strane žalobkýň stavať prístrešok, chodil so sekerkou vymeriaval a začal kopať jamy. Volali políciu a napadla to na Obecnom úrade a musel stavbu zastaviť. Cíti sa obmedzovaná a ohrozovaná na svojom majetku. Predtým nikdy neboli problémy, oni si robili na svojej strane, až p. F. začal zavádzať nové pravidlá. Myslí si, že vecné bremeno v rámci spoločného dvora problémy nevyrieši. Geometrický plán je urobený tak, aby neboli problémy pri užívaní pozemku, zohľadňuje aj užívanie zadnej časti žalovaným 1/. Myslí si, že šírka prechodu 2,53 m je dostatočná. Uvedomovala si, že pozemok bol celý v spoločnom vlastníctve, aj to že sa majú oň spoločne starať a dlhé roky to tak fungovalo, ale p. F. ráno behal so sekerkou po tráve, o ktorú sa starali my a začal ju ničiť, práve preto chce pozemok rozdeliť.
4. Žalovaný 1/ pri výsluchu uviedol, že to kúpil na jeseň 2007, bol tam spoločný dvor, kus z neho za jeho stodolou bol oplotený. Chalupa a stodola potrebovali opravu, preto v roku 2008 začal chalupu opravovať,
pričom normálne chodili po spoločnom dvore, väčšinou chodil cez stodolu, kde má náradie. V roku 2009 som dal opraviť strechu na stodole. Keď p. B. tvrdí, že jej robotníci kradli ovocie, vtedy to neprišla povedať. Netvrdí, že to tak nemohlo byť, ale mohla prísť za ním s tým, čo jej zničili. V roku 2009 p. B. postavil bránku v zadnej časti spoločného dvora s tým, že žalovaný 1/ nemá chodiť na druhú stranu. Povedal p. B., že keď tam dá zámok, tak ho odrazí a preto tvrdí, že s konfliktami začali B. tým, že postavili túto bránku. Následne na jeseň 2009 p. B. začal stavať plot od jeho stodoly, tiež s tým, že za ten plot nemá chodiť. Povedal, že tam plot nebude a ohlásil to na Obecnom úrade. Ohlásil aj jeho nepovolenú stavbu prístrešku. P. B. pokračoval v stavbe prístrešku, tak napísal na Obecný úrad, že tam postaví nepovolený prístrešok aj on. Nedostal odpoveď, B. vysádzali okolo prístrešku stromčeky a nič sa nedialo. Tak začal aj on vymeriavať na spoločnom dvore prístrešok. Drevené kolíky chcel zatĺkať sekerkou. Vykopal tam 4 malé jamy, žiaden prístrešok nepostavil, iba vykopal jamy. Z toho vidno, kto na spoločnom dvore bráni v užívaní. Pokiaľ by B. postavili plot, nedostal by sa k polovici stodoly. Problematický prístup na pozemok v prípade stavby plota, by bol preto, že na spoločnom dvore sú pozdĺž budov vybudované chodníky, ktoré zužujú prechod. Nepýtal súhlas spoluvlastníkov na odstránenie plotu, nikto neprotestoval. Stodola na parcele 346 je priechodná, dá sa cez ňu prejsť peši, ale má problém prejsť cez zadnú bránu. Ak potrebuje prejsť s táčkami, prechádza po pravej strane. Dalo by sa prejsť s fúrikom aj po ľavej strane, ale s autom by sa tam dostať nedalo, tam priestor na vytočenie nie je.
5. Žalovaný 2/ pri výsluchu uviedol, že tam má dom po rodičoch, v roku 1977 zomrel otec a dom zdedil. V 80-tych rokoch ho začal prerábať. Užíval ľavú stranu, B. pravú. Nemal s nimi problémy. Jedná sa mu o to, aby sa okolo parcely 351 dalo prejsť. Geodet v GP zabudol na podstienku, vedľa nej zostáva na prechod len 2 m. Teraz chodí osobným autom po ľavej strane, ale po rozdelení by tam ostalo len presne 2 m 3 cm.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ohliadkou na mieste samom, fotodokumentáciou, listinami v spise, predovšetkým LV č. XX pre k.ú. A. V., Geometrickým plánom č . 4416947-86/2011 zo dňa 31.10.2011 vypracovaného geodetom Ing. Petrom Hankom, Rozhodnutím Obce Krásna Ves č. 353/2010 zo dňa 16.11.2010, písomná komunikácia medzi žalobkyňami a žalovanými vo veci návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, Ing. Yvetou Strhanovou ktorá vo veci vypracovala písomný znalecký posudok č. 2/2015 v znení jeho doplnenia, a ktorého súčasťou je Geometrický plán č. 3C/24/2012 zo dňa 14.03.2016 vypracovaný Ing. Yvetou Strhanovou, úradne overený dňa 15.04.2016 Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor pod číslom 121/2016 .
7. Z vykonanej ohliadky sporného pozemku (na ktorej boli vyhotovované fotografie čl. 97-112, fotografie č. 1 - 16), ktorý je predmetom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva súd zistil, že ohliadaný pozemok je spoločný dvor, v zadnej časti je stodola (na parc. č. 346 podľa GP z čl. 8) a záhrada, v prednej časti po okrajoch sa na jednej a druhej strane spornej nehnuteľnosti nachádzajú rodinné domy, ktoré vyzerajú byť obývané, okrem rod. domu a nadväzujúcimi stavbami z ľavej strany, ktorý sa javí ako neobývaný. Uvedené potvrdil žalovaný 2/, pričom žalobkyňa 1/ uviedla, že tento rod. dom (okrem časti s červenou strechou) patrí susedovi, zaťovi p. F., ktorý má k tomuto domu prístup z druhej strany. Rodinné domy (pohľad od vstupnej brány smerom na sporný pozemok) z pravej strany užíva žalobkyňa 1/ a 2/ a rodinné domy z ľavej strany - zelený rod. dom užíva žalovaný 1/ a rodinný dom následne za ním užíva žalovaný 2/. Ohliadkou bolo ďalej zistené, že rodinné domy po okrajoch majú vymurované chodníky nad ktorými presahuje strecha z týchto rod domov (fotografia č. 8-10). V zadnej časti týchto pozemkov (na parc. č. 346 podľa GP z čl. 8) sa nachádza stavba, pričom z i z pravej strany (fotografia č. 14-15) tejto stavby je voľný priestor. Na ľavej strane je tento priestor pri stavbe oplotený spolu s bráničkou, ktorá bola uzamknutá a odomkol ju žalovaný 2/. Z druhej strany tejto stavby sa takéto oplotenie nenachádza.
8. Podľa výpisu z LV č.XX pre k.ú. A. V., okres Bánovce nad Bebravou sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. A. V. obec Krásna Ves, zapísaných na LV č. XX ako pozemok parc. registra "C" parc. č. 359 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1266 m? a to žalovaná 1/ v podiele 6/16-in k celku, žalobkyňa 2/ v podiele 3/16- iny k celku, žalovaný 1/ v podile 3/19- iny k celku a žalovaný 2/ v podiele 4/16-iny k celu. Ide o pozemok umiestnený v zastavanom území obce, využívaný ako spoločná dvor.
9. Z Geometrického plánu č. 44169647-86/2011 zo dňa 31.10.2011 vypracovaného geodetom Ing. Petrom Hankom, úradne overeného Správou katastra Bánovce nad Bebravou dňa 21.11.2011 pod č.
303/2011 vyplýva, že je vypracovaný na účel - oddelenie nehnuteľnosti parc. č. 359/3, k.ú. A. V. a z ktorého vyplýva rozdelenie pozemku parc. č. 359/3 , k.ú. A. V. na dva pozemky, a to parc.č. 359/3 - zastavané plochy vo výmere 712 m? a parc.č. 359/4 - zastavané plochy vo výmere 554 m?.
10. Súd vo veci vzhľadom na sporné skutkové tvrdenia strán sporu ustanovil znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, ktorému uložil znaleckú úlohu: 1/ Posúdiť či je možná reálna deľba nehnuteľnosti - pozemok parc. registra "C" parc. č. 359 -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1266 m2 v katastrálnom území A. V., obec Krásna Ves, okres Bánovce nad Bebravou zapísanej na LV č. XX.Či rozdelením tejto veci - nehnuteľnosti vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá doterajšej povahe a spoločenskému poslaniu, záujmu. 2/ V prípade, že je možná reálna deľba vyššie uvedenej nehnuteľnosti, nech znalec vypracuje deľbu danej nehnuteľnosti s prihliadnutím na veľkosť podielov spoluvlastníkov, tak aby deľbu bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. T.j. vyhotoví grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra. 3/ Prípadne posúdiť, či je možná reálna deľba nehnuteľnosti inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom. V prípade, že je možný takýto spôsob reálnej deľby je potrebné , uviesť dôvod prečo prichádza takýto spôsob rozdelenia do úvahy a tiež špecifikovať tieto odlišnosti (odklony) od veľkosti spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka jeho protihodnotou, a uviesť v čom táto protihodnota spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom spočíva a akým spôsobom by mohla byť (je) kompenzovaná.
11. Zo znaleckého posudku vypracovaného ustanovenou znalkyňou Ing. Yvetou Strhanovou č. 2/2015 zo dňa 16.02.2015 v znení jeho doplnenia zo dňa17.3.2016 súd zistil, že reálna deľba nehnuteľnosti
- sporného pozemku je možná a vo veci ustanovená znalkyňa vypracovala Geometrický plán č. 3C/24/2012 zo dňa 14.03.2016, úradne overený dňa 15.04.2016 Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor pod číslom 121/2016.
12. Súd pri posudzovaní nárokov strán sporu vychádzal z ustanovení § 137 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.), ktoré upravujú otázky podielového spoluvlastníctva.
13.Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelne využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatnými spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Podľa § 142 ods.3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
14. Zo STN 736110, ktorá platí pre projektovania miestnych komunikácií zahrňujúcich nové stavby a zmeny existujúcich stavieb vyplýva, že šírka jednopruhovej jednosmernej miestnej komunikácie je 2,75 m.
15. Podľa ust. 186 C.s.p skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd vychádza
zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
16. Podľa ust. § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
17. Nepochybne bolo preukázané, že procesné strany sú podieloví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, ku ktorým podielové spoluvlastníctvo žiadajú žalobkyne zrušiť a vyporiadať reálnou deľbou.
18. Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Musí ísť z technického hľadiska o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen možné, ale aj funkčne opodstatnené a teda reálnym rozdelením vzniknú také samostatné veci, ktoré môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci.
19. Hmotnoprávnou podmienkou na to, aby súd prikročil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva je skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci neuzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní. V konaní nebolo sporné, že k uzavretiu tejto dohody nedošlo, čo vyplýva z vyjadrení strán sporu. Z vyjadrenia a výpovede žalobkyne 1/ a žalovaných mal súd preukázané, že spoločné využívanie nehnuteľnosti nie je možne, pre časté konflikty a nezhody v užívaní spoločnej veci, ktorá bola predmetom riešení i v rôznych správnych koni pred obcou, na území ktorej sa sporný pozemok nachádza t.j. Obce Krásna Ves, a to minimálne od roku 2009.
20. Súd v konaní a to hlavne potom ako bol vo veci vypracovaný znalecký posudok, kedy ustanovená znalkyňa na otázku súdu či je možná reálna deľba nehnuteľnosti - sporného pozemku pozemok a či rozdelením tejto veci - sporného pozemku vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá doterajšej povahe a spoločenskému poslaniu, záujmu ( bod 1/ znalecká úloha rozhodnutia o ustanovení znalca) odpovedala, že reálna deľba je možná, nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by nemalo dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku, ktorý doteraz slúžil ako spoločný dvor.
21. Súd rešpektoval zásadu, že žalobkyne, ktoré už nechcú zotrvať v spoluvlastníckom zväzku so žalovanými nie je možné nútiť, aby v takomto právnom vzťahu zotrvali proti svojej vôli, keď je možné účelnejšie riešenie. Taktiež súd prihliadal na okolnosť vyplývajúcu z výpovedí podielových vlastníkov a listu vlastníctva k spornému pozemku, že podiel na týchto tejto nehnuteľnosť nadobudli až následne potom ako začala súžiť ako spoločný dvor, a to dedením (žalobkyne, žalovaný 2/ alebo kúpou žalovaný 1/). Tu súd poukazuje, že so zrušením podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti súhlasia i žalovaní 1/ a 2/. Spornou otázkou v konaní zostala otázka spôsobu vyporiadania sporného pozemku , a to v tom rozsahu, či reálne rozdelenie nehnuteľnosti je možné a ak áno, či nie je potrebné pri rozdelení veci rozhodnúť o zriadení vecného bremena.
22. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd zistil, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, teda predpoklady pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov a to prvým zo zákonom predpokladaným spôsobov, čiže reálnou deľbou nehnuteľnosti - sporného pozemku.
23. Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Musí ísť z technického hľadiska o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen možné, ale aj funkčne opodstatnené a teda reálnym rozdelením vzniknú také samostatné veci, ktoré môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci.
24. Vzhľadom na túto skutočnosť súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal spôsobom, ktorý zákon upravuje ako prvoradý, teda nehnuteľnosť - pozemok reálne rozdelil na novovytvorené parcely potom ako mal preukázané, na základe vykonaného znaleckého dokazovania, že je možná reálna deľba tejto nehnuteľnosti- sporného pozemku, a to v zmysle geometrického plánu vypracovaného ustanovenou znalkyňou z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia Ing. Yvetou Strhanovou -podľa Geometrického plánu č. 3C/24/2012 zo dňa 14.03.2016, úradne overeného dňa 15.04.2016 Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor pod číslom 121/2016. Znalkyňa po oboznámení sa s vecou, po vykonaní ohliadky na mieste samom v závere Znaleckého posudku č. 2/2015 zo dňa 16.02.2015 uviedla, že reálna deľba zohľadňujúc výšku podielov spoluvlastníkov (strán sporu) je možná a vypracovala viaceré návrhy rozdelenia nehnuteľností, pričom pri ich vypracovaní rešpektovala aj požiadavky strán sporu ( konk. v návrhoch 1 a 2, uvedených v znaleckom posudku). Zároveň spracovala návrh znalca (svoj návrh), ako návrh č. 3 s tým, že tento i doplnila (návrh č. 3-doplnenie str. 23 ), z dôvodu, aby bol zabezpečený rovnako široký prístup na dané nehnuteľnosti, a práve podľa tohto návrhu i vypracovala geometrický plán na rozdelenie nehnuteľnosti - sporného pozemku, ktorý bol následne overený i príslušným katastrálnym úradom.
25. Súd pri hodnotení znaleckého posudku nie je na základe vlastnej úvahy oprávnený posudzovať správnosť znalcom použitých odborných postupov ani v prípade, že by mal sudca náležité odborné znalosti. Pri hodnotení znaleckého posudku je súd oprávnený skúmať jedine správnosť podkladov znaleckého posudku v tom zmysle, či tieto podklady majú oporu vo vykonanom dokazovaní. To neznamená, že by súd mal nekriticky preberať závery znalca. Súd vzhľadom na účel, na aký sa užíval doteraz sporný pozemok, ktorý je predmetom vyporiadania pri hodnotení tohto znaleckého posudky vychádzal. I v zmysle vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmé, že i novovzniknuté nehnuteľnosti - pozemky, ktorých výmera vzhľadom na veľkosť podielov spoluvlastníkov znalkyňa určila na 712 a 554 m2 (ktorá výmere nebola zo strán sporu spochybniteľná), a vzhľad na znalkyňou uvedený druh týchto pozemkov a ich charakteristika budú naďalej slúžiť doterajšiemu účelu, a to zastavané plochy, pričom spôsob užívania týchto novovzniknutých nehnuteľností je dvor. I pred rozdelením tento pozemok slúžil (i bol vedený ako dvor, spoločný dvor). Súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku aplikujúc a zohľadňujúc závery znaleckého posudku a zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne 1/ a 2 a žalovaných 1/ a 2/ a vyporiadal sporný pozemok reálnou deľbou, podľa znalcom vypracovaného geometrického plánu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.
26. Súd považoval za nedôvodné prostriedky procesnej obrany žalovaných, spočívajúce v tvrdeniach, že reálne rozdeliť vec - sporný pozemok je možné len za podmienky ak súd rozhodne o zriadení vecného bremena tak, že žalobkyne sú povinné strpieť prejazd nákladným autom, resp. traktoríkom v prípade potreby odporcov doviesť drevo, resp. stavebné materiály k jednotlivým nehnuteľnostiam, teda stavbám č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX na spornej parcele..
27. Súd na základe vykonaného dokazovania v zmysle ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka nerozhodol pri rozdelení veci - sporného pozemku o zriadení vecné bremena, a to z dôvodu, že aj keď znalkyňa vo svojom znaleckom posudku k uplatnenému nároku žalovaných na zriadenie vecného bremena - prejazdu nákladným autom resp. traktorom (pre potreby dovozu dreva resp. stavebné materiály) uviedla, že z hľadiska geodézie nemôže v prípade prejazdu nákladným autom resp. traktorom (pre potreby dovozu dreva resp. stavebné materiály) posúdiť dostatočnosť prístupu, neuviedla však, že je v prípade ňou vypracovanej reálnej deľby sporného pozemku nutné zriadiť takéto vecné bremeno. Znalkyňa len uviedla, že ak dostatočný prístup nebude je tu možnosť (vzhľadom na šírku novovzniknutých pozemkov par.č. 359/6 a parc.359/7) zriadiť vecné bremeno, a to vzájomne medzi stranami sporu. Nikde v znaleckom posudku znalkyňa neuvádza, že reálnym rozdelením by sa zmenil účel pozemku, t.j. že nebude možné novovzniknuté pozemky využívať ako dvor, alebo ako prístup k ich susedným nehnuteľnostiam (či už vo vlastníctve žalobkýň alebo žalovaných ), keďže doteraz aj takýto účel (keďže išlo o spoločný dvor) pozemok plnil. Pri hodnotení tohto znaleckého posudku, ktorého súčasťou je geometrický plán je súd názoru, že novovzniknuté nehnuteľnosti účel budú naďalej plniť. Súd prihliadajúc na šírku novovzniknutých nehnuteľností je názoru, že sa tak dosiahne dostatočný priestor, aby mohli slúžiť i za účelom riadneho užívania susedných nehnuteľností a to i prístupu k týmto susedným nehnuteľnostiam, a to aj spôsobom akým žalovaní žiadajú zriadiť vecné bremeno - prístup motorovým vozidlom. V konaní nebolo sporné, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalovaní domáhajú prístupu sú rodinné domy a ich vedľajšie stavby alebo záhrady v zastavanom území obce. Podľa prílohy
č. 2 k Znaleckému posudku zo dňa 16.2.2015, návrh č. 3-doplnenie (str. 23) podľa ktorej znalkyňa vypracovala geometrický plán na rozdelenie ne sporného pozemku je šírka novovzniknutého pozemku v mieste vstupu na tieto novovzniknuté pozemky vo vlastníctve žalobkýň 3,32 m a v prípade žalovaných 3,41 m, pričom celková šírka novovzniknutých pozemkov vo vlastníctve žalovaných nie je v žiadnom mieste menšia 3,08 m (a aj to v mieste pri parc. č. 353, vo vlastníctve žalovaného 2/ len v dôsledku existujúceho oplotenia na parc. č. 359/3 a v prípade jeho neexistencie by aj popri tomto pozemku parc. č. 353 šírka novovzniknutých pozemkov parc. č. 359/7 a 359/8 bola širšia ), ktorú šírku súd považuje za dostatočnú vzhľadom na všeobecne platné a stanovené šírky miestnych komunikácii, upravené normou č. STV 73 6110, v ktorej sa uvádza, že minimálna šírka jedného jazdného pruhu miestnej komunikácie (pre motorové vozidlá), ktorú možno použiť ako prístupovú komunikáciu je 2,75 m. Súd z týchto okolností vychádzal, vypracovaný geometrický plán aj tieto okolnosti zohľadňuje (šírka novovzniknutých pozemkov majúcich pripadnúť do vlastníctva žalobkýň alebo žalovaných nie menšia ako 2,75 m) a preto nie je daný dôvod, aby rozhodol o zriadení vecného bremena pri rozdelení spoločnej nehnuteľnosti, tak ako žiadali žalovaní.
28. Na základe dokazovania znalkyňou, potom ako vykonala ohliadku na mieste samom, potom ako posúdila, že je reálne možné vec - pozemok rozdeliť a vypracovala geometrický plán, kde túto vec, pozemok podľa veľkosti spoluvlastnícky podielov (žalobkýň a žalovaných ) rozdelila, ktoré závery nie sú v logickom rozpore s ostatným vykonaným dokazovaním súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
29. Súd poukazuje na skutočnosť, že s dôkazom - znalecký posudok č. 2/2015 zo dňa 16.2.2015 v znení doplnenia zo dňa 17.3.2016, ktorého súčasťou je i Geometrický vypracovaný Ing. Yvetou Strhanovou overený Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor dňa 15.4.2016 pod č. 121/2016 sa strany sporu riadne oboznámili, bol stranám riadne doručený, ani jedna z procesných strán námietky k nemu nevzniesla a nežiadala tento znalecký posudok, ktorého súčasťou je i geometrický plán doplniť alebo preskúmať iným znalcom alebo vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou, a strany ale najmä žalovaní v konaní návrhy na preukázanie svojich tvrdení o nutnosti zriadenia vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech nich ako vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti nepredložili a ani navrhli dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení.
30. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa ust. § 255 ods.2 C.s.p. podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd žalobe žalobkýň vyhovel v časti, v ktorej sa domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva. Súd to, že rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku inak ako sa žalobkyne domáhali v žalobe považoval súd za ich neúspech v tejto časti a preto rozhodol, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania, keď každá zo strán bola rovnako úspešná i neúspešná.
31. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu plnením z rozpočtových prostriedkov ustanovenému znalcovi ako časť znalečného súd rozhodol podľa výsledku konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a štátu priznal nárok na náhradu trov konania, pretože strany sporu neboli oslobodené od platenia trov dôkazu a každá strana si platí výdavky, ktoré jej v konaní vzniknú. Dokazovanie znalcom bolo vykonané na základe uplatnených prostriedkov procesného útoku žalobkýň 1/ a 2/ ale aj prostriedkov procesnej obrany žalovaných 1/ a 2/. S prihliadnutím na to že podľa ust. 255 ods. 2 C.s.p. ani jedna zo strán nebola v konaní úspešná má za následok, že štát má proti stranám nárok na náhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).