Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-790-2015.pdf
PDF · 97.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/790/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcov: v 1. rade D. C., L.. XX.XX.XXXX, J. E. T., J. XX, v 2. rade V. C.Č., L.. XX.XX.XXXX, J. P. a v 3. rade R. G., L.. XX.XX.XXXX, J. P., všetci zastúpení advokátom JUDr. Jánom Kicom, so sídlom v Košiciach, Alžbetina 15, proti žalovanému: M. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. E. T., O.Ž. X, zastúpený advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóm, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom a trovy konania v spojení s opravným uznesením z 15.10.2015, o odvolaní žalobcov 1., 2. proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 19C/100/2014-65 z 11.9.2015 a uzneseniu z 6.11.2015
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s uznesením z 15.10.2015 č.k. 19C/100/2014-73.
P o t v r d z u j e uznesenie zo 6.11.2015.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) nepripustil zmenu žaloby v zmysle písomného podania z 13.08.2014. Žalobu o zaplatenie sumy 20.000,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania od 22.06.2011 do zaplatenia zamietol. Žalobcovia v 1. až 3. rade sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania spolu vo výške 1.512,26 eur ako trovy právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného zo žalobcov, v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalobcov zaniká.
2. Predmetom konania je vzájomný návrh žalobcov o zaplatenie sumy 20.000,- eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania od 22.06.2011 do zaplatenia s tým, že predmetný nárok bol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.02.2014 sp. zn. 19C/177/2012 vylúčený na samostatné konanie a prednesom právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 23.05.2014 upresnený čo do uplatneného príslušenstva.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
4. Súd dokazovaním zistil, že právny zástupca žalovaného k predmetnému vzájomnému návrhu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.09.2013 v konaní 19C/177/2012 uviedol, že vo vzájomnom návrhu uplatnené investície sú bez právneho základu, nakoľko k takýmto úpravám si odporkyňa súhlas od vlastníka a od navrhovateľa ako člena a nájomcu bytu nepýtala. Z pohľadu doby vykonanej investície vzniesol námietku premlčania; pokiaľ účtovné doklady majú preukazovať investície do sporného bytu, ide
o také, ktoré sú z r. 2003 a 2004, pričom posledná investícia je z mája 2006, čiže po uplynutí premlčacej lehoty § 107 ods. 1 OZ.
5. Súd citoval §§ 100, 107 ods. 1, 2, 451 ods. 1, 2 OZ a dôvodil, že z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že predmetom tohto konania je nárok žalobcov uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia v súvislosti s investíciami do bytu, v ktorom bývali a ku ktorému žalovaný najprv nadobudol členské práva a povinnosti a neskôr sa stal jeho vlastníkom. Ide pritom o investície, ktorými sa predmetný byt nepochybne zhodnotil a ktoré súčasne spadajú do obdobia rokov 1999 až 2006. Z úradnej činnosti súdu je známe (z vykonaného dokazovania v konaní 19C/177/2012), že v rozhodnom období žalobcovi vo vzťahu k predmetnému bytu svedčilo právo osobného užívania, ktoré sa k 01.01.1992 pretransformovalo zo zákona na právo nájmu s tým, že žalovaný sa stal vlastníkom predmetného bytu s právnymi účinkami vkladu až k 26.05.2011.
6. Vzhľadom na podanie žalobcov došlé súdu dňa 14.08.2014, súd predmetné podanie posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na zmenu žaloby, čo do jeho skutkového odôvodnenia- rozšírenia skutkového tvrdenia, išlo teda o zmenu žaloby (§ 950 O.s.p.).
7. Súd konštatoval, že pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne (fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. V danom prípade, vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou zhodnotila, a to v okamihu, kedy k zhodnoteniu došlo, nie v okamihu, kedy investujúca osoba nehnuteľnosť vypratá (Uz NS ČR z 29.1.2003, sp. zn. 25Cdo 355/2001). Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytnuté postupne po čiastkových sumách, objektívna lehota začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne.
8. V konaní nebola spornou okolnosť, že žalobcovia si predmetnou žalobou uplatnili nárok v súvislosti s tvrdenými vynaloženými investíciami do predmetného bytu v období rokov 1999 až 2006, na základe čoho objektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr od 01.01.2007, a preto ku dňu, kedy si žalobcovia tento nárok uplatnili voči žalovanému (t.j. dňom 07.06.2013, ktorým dňom súdu došiel ich vzájomný návrh ešte v pôvodnom konaní 19C/177/2012), nepochybne aj s prihliadnutím na trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu, je celý nárok premlčaný a žalovaným vznesená námietka premlčania dôvodná. Preto uplatnený nárok súd nemôže priznať v súdnom konaní, na základe čoho súd predmetnú žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú bez toho, aby sa v ďalšom zaoberal opodstatnenosťou tohto nároku.
9. Právny zástupca žalovaného si v zákonnej lehote faxovým podaním došlým súdu 14.9.2015, doplneným o písomné podanie došlé súdu 16.9.2015 vyúčtoval trovy konania ako trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.512,61 eur za úkony: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia zo 06.09.2013 vo výške 370,14 eur + 7,81 eur režijný paušál, 2/ úkon vyjadrenie k vzájomnému návrhu a ďalšie.
10. Súd predmetné vyčíslenie trov právneho zastúpenia posúdil ako súladné s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., na základe čoho súd úspešnému žalovanému v tomto konaní priznal náhradu trov konania v celkovej výške 1.512,26 eur (PZ žalovaného urobil zrejme iba nesprávny výpočet pri sčítaní jednotlivých súm na 1.512,61 eur, § 142 O.s.p.) a pretože žalovaný je v konaní zastúpený advokátom, žalobcovia, vyjadrením ich solidarity, sú povinní trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
11. V podanom odvolaní žiadali žalobcovia napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
12. Napadnutým rozsudkom nám bola spôsobená formálna aj materiálna ujma. Po formálnej stránke súd sa v napadnutom rozsudku odchýlil od predmetu sporu a jeho vecnou stránkou sa nezaoberal. Návrh vo veci samej bol zameraný na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúce v zhodnotení bytu, teda v hodnote bytu, ktorá bola navŕšená vynaloženými investíciami a tvorí rozdiel medzi touto cenou bytu a cenou bytu, ktorú by byt mal bez vynaložených investícií. Podľa nášho laického názoru byt bol zhodnotený najmenej o 20.000,- eur. Naše opakované návrhy na pribratie znalca za účelom
určenia výšky zhodnotenia bytu znalcom, súd nereagoval. Takýto návrh sme podali v samotnom podaní z 7.6.2013, 5.6.2014 a 13.8.2014, ale aj napr. na pojednávaní dňa 23.5.2014 a na ostatnom pojednávaní. Súd hodnotil iba výšku vynaložených investícií a sústavne požadoval od nás preukázanie sumy 20.000,- eur (viď výzvu z 11.7.2014). Nepribratím znalca súd nedostatočne zistil skutkový stav veci.
13. Nesprávne právne posúdenie veci, pochybenie súdu spočíva v tom, že na skutkový stav neaplikoval správne ustanovenie o premlčaní a začiatku planutia premlčacej lehoty, ale aplikoval nesprávnu právnu normu. Máme zato, že premlčacia lehota začala plynúť dňom, kedy došlo k zmene zaužívaných pomerov. K takejto zmene došlo dňom, kedy sa Y. stal vlastníkom bytu, resp. nám bola doručená žaloba o vypratanie bytu a z ktorej sme sa dozvedeli, že Y. je vlastníkom bytu.
14. Iné vady napadnutého rozsudku vidíme v tom, že vo vzťahu k nám dožadoval sa prílišného formalizmu pri vykonávaní úkonov a robil nadmerný tlak na doplňovanie faktúr a účtov preukazujúcich výšku vynaložených investícií, ktoré nemali základný význam pre ochranu zákonnosti, čo nie je v súlade s ústavným princípom spravodlivého procesu. Preukazovanie ústretovosti odporcovi vidíme aj v tom, že okresný súd sa vôbec nezaoberal našim návrhom na pribratie znalca, ale stále žiadal preukázať výšku investícií. Zhodnotenie bytu znalec vyčísli aj bez týchto listinných dôkazov.
15. Za inú vadu považujeme aj vyčlenenie našich kompenzačne uplatňovaných nárokov po začatí konania na samostatné konanie. Z nášho doterajšieho procesného postavenia ako odporcov nútené nás postavil do postavenia navrhovateľov. Takto na strane navrhovateľov vzniklo umelo vytvorené procesné spoločenstvo, v ktorom jeho dvaja členovia nie sú aktívne legitimovaní.
16. Na základe uvedeného navrhujeme, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie veci.
17. V odvolaní namietali aj to, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nezistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. O.i. namietali aj to, že vzájomný návrh v inom konaní na Okresnom súde Košice - okolie 19C/177/2012 o vypratanie bytu bol vylúčený na dve samostatné konania, a to 19C/100/2014 zaplatenie 20.000,- eur a 19C/101/2014 o zaplatenie 730,27 eur. Žiadajú o vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúce vo výške zhodnotenia bytu účelne vynaložených investícií.
18. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žalovaní navrhli potvrdiť rozsudok a priznať trovy konania, vyjadrenie neobsahuje nové skutočnosti.
19. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je neopodstatnené a že rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny treba potvrdiť so zreteľom na ust. § 387 CSP.
20. Súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového stavu, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie).
22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti.
23. So zreteľom na § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
24. Odvolací súd poukazuje na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP a zistil, že ani jeden odvolací dôvod nie je opodstatnený a tieto odvolacie dôvody možno podriadiť podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, lebo rozhodnutie súdu prvej inštancie malo vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci, a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ že neboli splnené procesné podmienky.
25. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku, keď na námietku premlčania musí prihliadnuť súd prvej inštancie vždy, lebo investície podľa žaloby do bytu, v ktorom bývali žalobcovia, a ku ktorému žalovaný najprv nadobudol členské práva a povinnosti a neskôr sa stal jeho vlastníkom, boli vykonané v období rokov 1999 až 2006. Z úradnej činnosti súdu prvej inštancie bolo známe (vykonaným dokazovaním vo veci 19C/177/2012), že v rozhodnom období žalobcovi vo vzťahu k predmetnému bytu svedčilo právo osobného užívania, ktoré sa k 1.1.1992 pretransformovalo zo zákona na právo nájmu s tým, že žalovaný sa stal vlastníkom bytu s právnymi účinkami až 26.5.2011. Podľa ustálenej súdnej praxe vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou zhodnotila, a to v momente, kedy k zhodnoteniu došlo, a nie v okamžiku, kedy investujúca osoba nehnuteľnosť vypratá (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 29.1.2003, sp.zn. 25Cdo/355/2001). Bez právneho dôvodu poskytnuté plnenie síce bolo po čiastkových sumách, vtedy objektívna lehota začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamžiku, keď došlo k plneniu, v konaní ale nebolo sporné, že žalobcovia uplatnili nárok v súvislosti so skutkovými tvrdeniami o vynaložených investíciách do bytu v období rokov 1999 až 2006, objektívna premlčacia lehota začala plynúť od 1.1.2007, preto ku dňu, keď si žalobcovia uplatnili žalobou voči žalovaným, t.j. dňom 7.6.2013 (došiel súdu ich vzájomný návrh), v pôvodnom konaní 19C/177/2012, musel súd prvej inštancie žalobu zamietnuť s prihliadnutím na trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu, premlčacia námietka bola dôvodná. Uplatnený návrh nebolo možné priznať.
26. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený spolu s opravným uznesením z 15.10.2015, ktoré upresnilo poučenie súdu.
27. Uznesením zo 6.11.2015 č.k. 19C/100/2014- súd prvej inštancie uložil žalobcom, aby spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatili za odvolanie súdny poplatok 1.200,- eur (položka č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov).
28. Súd poučil aj povinnú stranu sporu, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
29. V podanom odvolaní jedna zo žalobkýň D. C. žiadala zmeniť napadnuté uznesenie, pretože sa jej zdá výška súdneho poplatku vysoká, za odvolanie nemôže byť vyšší poplatok ako súdny poplatok žalobcu M. Y. za žalobu v pôvodnom konaní 19C/177/2012, no sa im to nezdá spravodlivé.
30. Odvolací súd aj o tomto odvolaní proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok napadnuté uznesenie potvrdil ako zákonné podľa § 387 CSP, lebo z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že stanovená povinnosť bola určená spoločne a nerozdielne žalobcom jednoznačne zákonné.
31. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, atď. S poukazom na položku č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov ako aj na rozsah odvolania, podanú žalobu bola výška súdneho poplatku určená správne, keďže jednoznačne bol vo veci 19C/177/2012 vylúčený nárok žalovaných podaný vo vzájomnom návrhu došlým 7.6.2013 o 20.000,- eur.
32. Vzhľadom na Sadzobník súdnych poplatkov, položka 1 písm. a/ poplatky vyberáme v občiansko- súdnom konaní, poplatok sa vyrubuje z ceny predmetu konania a alebo z hodnoty predmetu sporu 6% a
podľa poznámky č. 3, ktoré tvoria spoločné poznámky k položkám 1 a 2, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej, ak odvolanie podá žalobca a žalovaný, platí každý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania, vzhľadom na to, že žalobcovia podali odvolanie obaja, musia zaplatiť poplatok za odvolanie, (6 x 200 = 1.200,- €; základ je 20.000,- €).
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, lebo síce v odvolacom konaní vyjadrenie zaslal právny zástupca žalovaných, avšak aj bez tohto vyjadrenia by odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcov, nie sú to účelne vynaložené trovy za tento úkon, lebo neobsahuje nové skutočnosti, ktoré by nepoznal odvolací súd z obsahu spisu, preto žalobcovi neboli ako úspešnému priznané trovy odvolacieho konania.
34. Výsledok hlasovania 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.