Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8C/85/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Českolovenské armády 954/7, Hradec Králové, právne zastúpený JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o, organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava proti žalovanému: P. C., A.. XX.XX.XXXX, W. A. W. XXX, A. X., o zaplatenie 10 456,45 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 435 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 115 eur od 21.04.2015 do 13.05.2016, zo sumy 275 eur od 14.05.2016 do 14.06.2016, zo sumy 435 eur od 15.06.2016 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 745,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 065,61 eur od 21.04.2015 do 13.05.2016, zo sumy 2 905,61 eur od 14.05.2016 do 14.06.2016, zo sumy 2 745,61 eur od 15.06.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,06 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2016, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10 456,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.04.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 19.02.2010 uzavrel jeho právny predchodca t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s., (ďalej len SLSP, a.s.) so žalovaným zmluvu o úvere č. 264317167, na základe ktorej SLS, a.s, poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 9 400 eur. Žalovaný sa predmetný úver zaviazal uhradiť formou 120 mesačných splátok po 45,33 eur do 28.02.2010, a vo výške 163,90 eur od 15.03.2010 vždy k 15. dňu v mesiaci. Úrok bol dohodnutý vo výške 16,60 % ročne a celkové náklady spojené s úverom predstavovali 10 302,05 eur, ktoré mal žalovaný uhradiť do 15.01.2020. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť predstavovala 19 702,05 eur. Nakoľko žalovaný úver nehradil tak, ako sa zmluvne zaviazal, dostal sa do omeškania a SLSP, a.s., ho výzvou zo dňa 08.09.2014 vyzvala k úhrade a upozornila na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Následne SLSP, a.s. úver dňa 03.10.2014 zosplatnila v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) VOP zmluvy. Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014, pričom istina predstavovala 8 325,48 a príslušenstvo (zmluvný úrok 2 340,07 eur, zmluvný úrok z omeškania 106,23 eur, zákonný úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia 133,02 eur) činilo 2 579,32 eur, Žalovanému bola zmena veriteľa oznámená listom zo dňa 11.11.2014.

Následne dňa 09.02.2015 uzavrel žalobca a žalovaný „Dohodu o urovnaní“ (ďalej len Dohoda), predmetom ktorej bolo odstránenie sporností a pochybností ohľadom dlhu žalovaného, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej so SLSP, a.s.. Medzi stranami bola sporná výška postúpenej pohľadávky vo výške 11 019,99 eur a tak sa pre odstránenie pochybnosti dohodli , že záväzok vo výške 11 019,99 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 10 571,45 eur, Žalovaný sa zaviazal uhradiť čiastku 10 571,45 so zmluvným úrokom 5 % ročne. Celkovo sa tak zaviazal žalovaný uhradiť 13 283,40 eur formou 116 mesačných splátok. Nakoľko však žalovaný nehradil dlh tak, ako sa zaviazal, stal sa celý dlh v zmysle bodu 4 v dôsledku omeškania žalovaného splatný v deň 20.04.2015. Celková dlžná čiastka ku dňu ukončenia dohody predstavovala 10 456,45 eur.

2. Riadne predvolaný žalovaný sa napriek vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania, súd preto pojednávala a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Žalobca na pojednávaní dňa 30.08.2016 (č.l. 57) vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 435 s príslušenstvom späť v dôsledku čiastočných úhrad žalovaného a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 10 571,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.04.2015 do 13.05.2016, zo sumy 10 296 eur od 14.05.2016 do 14.06.2016 a zo sumy 10 136,45 eur od 15.06.2016 do zaplatenia.

S poukazom na uvedené čiastočné späťvzatie žaloby, súd konanie v späťzatej časti zastavil v I. výroku tohto rozsudku v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len .

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením žalobcu predneseným prostredníctvom jeho právneho zástupcu ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä Dohodou o urovnaní zo dňa 09.02.2015 (ďalej len Dohoda), zmluvou o postúpení pohľadávok, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 19.02.2010, výzvou SLSP zo dňa 08.09.2014, oznámením SLSP, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014, oznámením SLSP, a.s. zo dňa 11.11.2014 o postúpení pohľadávky a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu (spoločnosť SLSP, a.s.) uzatvoril dňa 19.02.2010 so žalovaným zmluvou o splátkovom úvere (č.l. 16), na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške 9 400 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 119 mesačných splátkach splátkach a to vo výške 45,33 eur od prvého čerpania úveru do 28.02.2010 a od 15.03.2010 vo výške 163,90 eur. Úver bol úročený fixnou úrokovou sadzbou vo výške 16,60 %. Zároveň bol podľa zmluvy dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške 189,17 eur a poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 15.01.2020, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola 19,26 % a priemerná RPMN vo výške 14,92 %. Celkové náklady spojené s úverom boli v zmluve vyčíslené na 10 302,05 eur.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa (ďalej len VOP).

Podľa bodu 7.6.1 VOP písm. a), b) ak je klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace alebo ak je v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

Písomnou výzvou zo dňa 08.09.2014 (č.l. 19) SLSP, a.s. oznámila žalovanému, že je ku dňu 07.09.2014 v omeškaní vo výške 3 038,57 eur a vyzvala ho na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia tejto výzvy.

Písomným oznámením zo dňa 06.10.2014 (č.l. 20) SLSP, a.s. oznámila žalovanému, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť predmetného úveru ku dňu 03.10.2014 a vyzvala ho na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 10 771.78 eur v lehote 15 dní od prevzatia tohto oznámenia, ktoré podľa predloženej doručenky, bolo žalovanému doručené dňa 29.10.2014.

Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej so SLSP, a.s. dňa 23.10.2012 29.10.2014 (č.l. 8 a nasl.)

Písomným podaním zo dňa 11.11.2014 (č.l. 11) oznámila SLSP, a.s. žalovanému, postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu.

Z predloženej Dohody (č.l. 5) vyplýva, že ju strany uzavreli dňa 09.02.2015. V časti „A“ bod 1 Dohody je špecifikovaná vyššie uvedená úverová zmluva č. 264317167, ktorú uzavrel žalovaný ako dlžník so SLSP, a.s. ako veriteľom. V časti „B“ Dohody označenej ako „Konštatovanie sporných skutočností“ sa uvádza, že záväzok žalovaného (dlžníka) voči veriteľovi z vyššie špecifikovanej zmluvy predstavuje sumu 11 019,99 vrátane príslušenstva, ktorá suma pozostáva z istiny 8 325,48 eur, úroku a úroku z omeškania 2 694,51 eur.

V bode 2. Dohody sa zároveň uvádza, že medzi veriteľom (žalobcom) a dlžníkom (žalovaným) je sporná výška záväzku dlžníka z vyššie špecifikovanej zmluvy a z toho dôvodu uzatvárajú túto dohodu o urovnaní.

Podľa časti „C“ Dohody označenej ako „Urovnanie“, veriteľ (žalobca) a dlžník (žalovaný) sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka tak, že jeho doterajší záväzok vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom vo výške 10 571,45 eur spolu s úrokovou sadzbou 5 % ročne z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak vo výške 13 283,40 eur, ktorá bude dlžníkom uhradená v splátkach po 115 eur mesačne, ktoré sú špecifikované v splátkovom kalendári, ktorý je súčasťou predmetnej Dohody.

Písomným podaním zo dňa 21.01.2016 (č.l. 13) žalobca dlh žalovaného zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 10 456,45 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 10 456,45 eur od 21.04.2015 najneskôr do 31.01.2016.

Písomným podaním zo dňa 16.06.2016 (č.l. 39) žalobca súdu oznámil, že z pôvodného záväzku žalovaný uhradil (do podpísania dohody o urovnaní) celkovo sumu 6 219,39 eur. Po podpísaní Dohody žalovaný zaplatil sumu 115 eur, dňa 13.05.2016 sumu 160 eur a dňa 14.06.2016 sumu 160 eur.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ohľadom uzavretia dohody o urovnaní uviedol, že pracovníci žalobcu sa pokúšali so žalovaným mimosúdne dohodnúť, predpokladá že to bolo formou osobnej návštevy. Keďže žalovaný nebol schopný dlžnú sumu zaplatiť a výšku dlžnej sumy rozporoval, čo vyplýva z textu tejto Dohody, ktorú naformuloval žalobca, vyšiel mu žalobca v ústrety a bola mu poskytnutá možnosť splátok.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a vyššie uvedené (ním zaplatené sumy) nerozporoval.

4. Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, (b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2, písm. d), písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať (d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi SLSP, a.s. a žalovaným t.j. dňa 19.02.2010 (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 585 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

5. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že predmetná dohoda o urovnaní sa týkala nahradenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 19.02.2010 uzavretej medzi SLSP, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko SLSP, a.s. pri uzavretí tejto zmluvy konala v rámci svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti a žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba-nepodnikateľ t.j. pri jej uzavretí nekonal v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah medzi stranami, posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere medzi SLSP, a.s., a žalovaným, keďže túto zmluvu uzavrel právny

predchodca žalobcu ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z formy a obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu, ktorej text i obchodné podmienky (ako súčasť zmluvy) mal právny predchodca žalobcu vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohol reálne ovplyvniť ani neovplyvnil, čo vyplýva už z ich formy a obsahu. Žalovaný mohol túto zmluvu (vrátane VOP) buď len prijať ako celok alebo odmietnuť. Právny vzťah medzi stranami založený predmetnou úverovou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel navrhovateľ ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporkyňou- fyzickou osobou ako spotrebiteľom bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.

6. Súd preskúmal predmetnú úverovú zmluvu z hľadiska dodržania náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v samotnom texte úverovej zmluvy nie sú uvedené náležitosti vyžadované v § 4 ods. 2 písm. c), písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. Predmetná úverová zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ podať reklamáciu alebo sťažnosť, ktorý údaj je obligatórnou náležitosťou takejto zmluvy v zmysle citovaného zákona a tento údaj nemožno zamieňať resp. ho nahrádzať identifikačnými údajmi veriteľa, ktoré ho identifikujú ako zmluvnú stranu konkrétnej zmluvy. V zmluve ďalej absentuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ cit. zák.). V zmluve samotnej je uvedená len výška mesačnej splátky úveru, bez rozčlenenia splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, zároveň deň splatnosti splátok v príslušnom kalendárnom mesiaci. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

Dôsledkom absencie uvedených, zákonom vyžadovaných náležitostí je, že predmetný úver je v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že veriteľ na základe úverovej zmluvy nemôže od dlžníka ako spotrebiteľa požadovať žiadne úroky a poplatky.

7. Zároveň súd ako neprijateľné zmluvné podmienky vyhodnotil aj spracovateľský poplatok vo výške 189,17 eur ako aj poplatok za sprvu úveru vo výške 1,99 eur, ako sú uvedené v zmluve o splátkovom úvere uzavretej medzi SLSP, a.s. a žalovaným dňa 19.02.2010. Jedná sa o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom zároveň nebolo preukázané ich individuálne dojednanie so spotrebiteľom. Neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok je možné vyvodiť z generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Súd zároveň osobitne skúmal povinnosť žalovanej plniť žalobcovi titulom dohody o urovnaní zo dňa 09.02.2015. V tejto dohode sa totiž uvádza, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému v celkovej sume 11 019,99 eur vrátane príslušenstva. Predmetný úver je však potrebné v zmysle vyššie uvedeného potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom do uzavretia dohody o urovnaní už žalovaný na tento úver splatil sumu 6 219,39 eur. Z

uvedeného potom vyplýva že do uzavretia dohody o urovnaní mohla pohľadávka z predmetného úveru predstavovať iba sumu 3 180,61 eur (ako rozdiel medzi poskytnutou sumou istiny úveru a žalovaným splatenou sumou), keďže úver je bezúročný a bez poplatkov a teda nebolo možné zo strany súdu prihliadnuť na započítanie úhrad žalovaným zo strany pôvodného veriteľa aj na úroky a poplatky. Vychádzajúc z vyššie citovaných záverov o posúdení úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy treba aj pre platnosť predmetnej dohody o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa - § 52 a nasl. Ako aj ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.

9. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná dohoda o urovnaní bola naformulovaná výlučne žalobcom, vystupujúcom v danom právnom vzťahu pozícii dodávateľa. Žalovaný zároveň neuviedol, ako dospel k výpočtu sumy „sporného“ záväzku vo výške 11 019,99 eur, a nedokázal ani relevantne vysvetliť v čom mala spočívať spornosť tohto záväzku zo strany žalovaného, nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by žalovaný u neho namietal akýmkoľvek spôsobom spornosť - teda výšku a právny dôvod pohľadávky. Podľa žalobca spornosť vlastne spočívala v tom, že žalovaný nebol schopný predmetnú sumu uhradiť naraz, a preto bola medzi nimi uzavretá dohoda o urovnaní, v ktorej mu boli umožnené splátky. Zároveň nebolo preukázané, že by podmienky tejto dohody boli so žalovaným individuálne dojednané, pričom súdu je z úradnej činnosti známe, že žalobca aj v iných prípadoch predkladá dlžníkom (z postúpených pohľadávok) takéto dohody o urovnaní, ktorých text je naformulovaný výlučne žalobcom.

10. Súd preto predmetnú dohodu o urovnaní považuje za neplatnú, nakoľko vo vzťahu k veriteľovi bol žalovaný ako spotrebiteľ pri jej podpise v nevýhode. Nový záväzok totiž v zmysle dohody o urovnaní tvorí vlastne ešte vyššiu sumu (13 283,40 eur), než bola žalobcom tvrdená sporná (na neho postúpená) pohľadávka (11 019,99 eur), keďže v časti „B“ dohody o urovnaní sa uvádza, že táto suma už bola vrátane príslušenstva. V uvedených súvislostiach, tak nejde o nič iné ako znevýhodnenie spotrebiteľa, pretože dlžník podpísaním dohody nič nezískal ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil. Dohodu o urovnaní tak považoval súd za právne neúčinnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa jednalo o skutočnú spornosť záväzku žalovaného, ale túto spornosť si v podstate sám vopred pripravil a naformuloval žalobca, bez súčinnosti žalovaného. Vzhľadom na obsah tejto dohody, má súd vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle žalovaného zodpovedá obsahu dohody, takto formulovaná dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá. Z vykonaného dokazovania je zjavné, že žalobca v tejto (výlučne ním formulovanej dohode) nechal dlžnému spotrebiteľovi v podstate uznať pohľadávku v rozsahu takej sumy, na ktorú nemal v celom rozsahu platný právny titul, a týmto spôsobom tak chce žalobca dosiahnuť v súdnom konaní aj vymáhanie súm, na ktoré by nemal právny nárok v zmysle vyššie citovanej (spotrebiteľskej) právnej úpravy. Uvedený postup žalobcu pri uzatvorení dohody o urovnaní tak považoval súd za v rozpore s dobrými mravmi, pretože dlžník (žalovaný) si podpisom tejto formulárovej dohody zhoršil svoje zmluvné postavenie, pričom podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného v čase uzavretia predmetnej Dohody) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom do 31.01.2014 t.j. v čase uzavretia Dohody o urovnaní (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z.), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z., obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

V kontexte prejednávanej veci zámer dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o urovnaní, súd teda hodnotil aj ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené závery, súd považuje dohodu o urovnaní zo dňa 09.02.2015 v zmysle § 3, § 52 a nasl., a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú z dôvodu, že jej uzatvorenie predstavuje nekalú obchodnú praktiku žalobcu, v dôsledku ktorej prišlo k zhoršeniu zmluvného postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, a ako taká je v rozpore s dobrými mravmi.

12. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, súd podanej žalobe vyhovel iba v časti o zaplatenie sumy 2 745,61 eur t.j. rozdiel medzi istinou poskytnutého úveru (zo SLSP, a.s.) 9 400 eur a sumy 6 219,39 eur, ktoré žalovaný zaplatil do uzavretia dohody o urovnaní ako aj sumy 435 eur, ktorú zaplatil po podpise dohody o urovnaní a to z dôvodu, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a dohodu o urovnaní za neplatnú. Z uvedených dôvodov súd potom ani neprihliadal na započítanie úhrad zo strany žalovaného aj na úroky a poplatky vykonané či už žalobcom alebo jeho právnym predchodcom.

13. Žalobca sa podanou žalobou, po čiastočnom späťvzatí, domáhal zaplatenia sumy 10 571,45 eur s príslušenstvom. Súd podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenia sumy 2 745,61 eur s príslušenstvom, a vo zvyšku podanú žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 25,97 % a žalovaný v rozsahu 74,03 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného tak predstavuje výsledný úspech žalovaného v konaní 48,06 %.

14. O nároku na náhradu trov konania súd preto rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,06 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.