Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/127/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci žalobcov: 1. O. L., A.. XX.X.XXXX, O. XXX/XX, W., 2. P. L., A.. X.X.XXXX, O. XXX/XX, W., zastúpených splnomocnenou zástupkyňou P. A., N. XXX/X, W. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému advokátkou JUDr. Andreou Cvikovou, Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd v celom rozsahu z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Rozhodcovský súd v Ž. so sídlom Q. S. XXX/XX, XXX XX Ž., č.k. H.-F.-XXXX/XX-D. zo dňa 29.4.2013 ako aj č.k. H.-F.-XXXX/XX-D. zo dňa 29.1.2014.

Žalobcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 13.6.2014 podanou na súde dňa 16.6.2014 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Ž. č.k. H.-F..XXXX/XX-D. zo dňa 29.4.2013 ako i rozsudok zo dňa 29.1.2014 a to z dôvodu neúplne a nesprávne zisteného stavu veci, nerešpektovania právnej úpravy o spotrebiteľských úveroch.

2. Dňa 8.10.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktorý so žalobou nesúhlasil a považoval ju za nedôvodnú v celom rozsahu.

3. Na pojednávanie konané dňa 13.9.2016 sa dostavila splnomocnená zástupkyňa žalobcov v 1. a 2. rade. Nedostavil sa právny zástupca žalovaného. Súd sa oboznámil s obsahom podania doručeného súdu dňa 12.9.2016, ktorým požiadal právny zástupca žalovaného súd, aby pojednával v jeho neprítomnosti. Súd podľa § 180 pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, výsluchom splnomocnenej zástupkyne žalobcov a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

5. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline č.k. H.-F.-XXXX/XX-D. zo dňa 29.1.2014 a 29.4.2013. V žalobe poukázali na tú skutočnosť, že sú na starobnom dôchodku, nie sú podnikateľmi. Uviedli, že rozhodcovský rozsudok napádajú v zákonnej lehote a navrhujú, aby súd rozhodcovský rozsudok preskúmal z dôvodov: že nebol úplne a správne zistený stav veci, nebolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobcom poukázal na účet sumu 1.500,- eur, ale len 1.284,25 eura, že nebola rešpektovaná právna úprava spotrebiteľov, ako i z dôvodov uvedených žalobcami žalovanému v liste zo dňa 13.8.2013.

6. Žalobcovia v 1. a 2. rade spolu s podanou žalobou súdu predložili rozhodcovský rozsudok č. H.-F.- XXXX/XX-D. zo dňa 29.1.2014, ktorým bola žalobcom v 1. a 2. rade v postavení žalovaných uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v postavení žalobcu sumu 2.893,32 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 2,525 % ročne z dlžných súm do zaplatenia, ako i poplatok za rozhodcovské konanie a trovy právneho zastúpenia. Z obsahu rozhodcovského rozsudku vyplýva, že bol vydaný na podklade Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom v 1. a 2. rade úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 80,37 eura v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Nakoľko žalobcovia neuhrádzali splátky úveru načas, vyhlásil žalovaný okamžitú splatnosť úveru a podal žalobu na rozhodcovský súd. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zo strany žalobcov v 1. a 2. rade bola podpísaná dňa 25.1.2012 a zo strany žalovaného dňa 26.1.2012. Poskytnutá čiastka úveru bola 1.500,- eur, výška mesačnej splátky 80,37 eura a počet splátok 42 a celková čiastka, ktorú bol dlžník, t.j. žalobcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť, bola 3.375,54 eura. Žalobcovia v 1. a 2. rade zároveň podpísali rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 25.1.2012. Podľa bodu 5. predmetnej zmluvy vyslovili žalobcovia súhlas s tým, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych súdov: Slovenský arbitrážny súd Zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. alebo Victoria rozhodcovský súd v W. W.. Zároveň žalobcovi v 1. a 2. rade predložili rozhodcovský rozsudok č. H.-F.-XXXX/XX-D. zo dňa 29.4.2013, ktorým bola žalobcom v 1. a 2. rade v postavení žalovaných uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v postavení žalobcu sumu 2.893,32 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 2,525 % ročne z dlžných súm do zaplatenia, ako i poplatok za rozhodcovské konanie a trovy právneho zastúpenia. Podkladom na vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom v 1. a 2. rade úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 80,37 eura v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Ďalej žalobcovia predložili výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že zo strany žalovaného im boli dňa 27.1.2012 pripísané na účet peňažné prostriedky vo výške 1.284,25 eura, oznámenie zo dňa 26.1.2012 o schválení úveru v sume 1.500,- eur a rozpis splátok v počte 42 so začiatkom splatnosti prvej splátky dňa 24.2.2012 a poslednej dňa 24.7.2015.

7. Dňa 8.10.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu, kedy žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nevymedzil zákonný dôvod, na základe ktorého sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že rozhodcovské konanie bolo vedené pred Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Ž. pod sp.zn. H.-F.-XXXX/XX-D., pričom dňa 29.4.2013 bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Vzhľadom na podanie žalobnej odpovede žalobcami v predmetnom rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. H.-F.-XXXX/XX-D. zo dňa 29.4.2013 bol zrušený a rozhodcovský súd vec opätovne prejednal a bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp.zn. H.-F.-XXXX/XX/LP zo dňa 29.1.2014.

8. Dňa 12.1.2016 bolo na súde podané vyjadrenie splnomocnenej zástupkyne žalobcov, ktorá uviedla, že žalobný návrh proti rozhodcovskému rozsudku bol podaný riadne a včas. Na podklade rozhodcovského rozsudku, zrušenia ktorého sa žalobcovia domáhajú, prebieha exekučné konanie a to i napriek tomu, že rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. V zmysle úverovej zmluvy vyplýva, že žalobcom bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur, avšak na účet žalobcov bola poukázaná len čiastka 1.284,25 eura. Uviedla, že v prospech žalobcu bola uhradená čiastka 1.579,11 eura.

9. Na pojednávaní konanom dňa 13.9.2016 predstúpila splnomocnená zástupkyňa žalobcov, ktorá uviedla, že sa pridržiava žaloby podanej na súde dňa 16.6.2014, ktorou sa žalobcovia domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 29.4.2013 a zo dňa 29.1.2014. Nepoprela, že žalobcovia si zobrali pôžičku od žalovaného, avšak tá im nebola poskytnutá v takej výške, ako je uvedené v zmluve. Úver bol podpísaný na sumu 1.500,- eur, avšak na účet žalobcov bola pripísaná len čiastka 1.284,25 eura. Žalobcovia sú v pokročilom veku. Rozhodcovskú doložku si ako spotrebitelia osobitne nevyjednali, nemali možnosť výberu a to vzhľadom na jej umiestnenie a splynutie s ostatými štandardnými podmienkami. Keďže peniaze súrne potrebovali, mohli zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam. Podľa rozhodcovskej doložky, ťažko čitateľných a neprehľadných všeobecných dojednaní, túto podpísali a keďže sa jedná o starších ľudí, boli prakticky uvedení do omylu. Žiadala, aby súd žalobe žalobcov vyhovel.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

14. Podľa § 11 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len "O.z."), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 O.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 1 O.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 O.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O.z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 53 ods. 5 O.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 O.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 54b zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní"), ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

24. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

25. Podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

26. Žalobcovia sa svojou žalobou podanou na súde dňa 16.06.2014 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku z dňa 29.1.2014 a zo dňa 29.4.2013. Súd zistil, že síce sa v súdnom spise nenachádzala informácia žalobcov, kedy prevzali rozhodcovský rozsudok, z poštovej zásielky na rube strany č.l. 6 súdneho spisu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol podaný na poštovú prepravu dňa 15.5.2014. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 16.6.2014, je zrejmé, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas, t.j. v zákonnej 60 dňovej lehote.

27. Z výsledkov vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a následnej právnej kvalifikácie tohto stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a to z týchto dôvodov. Súd má za preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 25.1.2012 je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupujú fyzické osoby - spotrebitelia, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonajú v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keď podľa výpisu z obchodného registra dodávateľa - žalovaného vyplýva, že predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Na druhej strane treba podotknúť, že žalobcovia ako zmluvné strany zmluvy o revolvingovom úvere v postavení dlžníka resp. spoludlžníka boli identifikovaní menom a priezviskom, rodným číslom a adresou miesta trvalého pobytu. S poukazom na tieto skutočnosti má súd za to, že uvedená zmluva o revolvingovom úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy nesúcej črty zmluvy uzatváranej opakovane s veľkým počtom spotrebiteľov s tým, že návrh takejto zmluvy je vopred pripravený na predtlačených formulároch žalovaného, pričom spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. V nadväznosti na uvedené je súd toho názoru, že v rámci právneho posúdenia veci je potrebné aplikovať na danú zmluvu zákonné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, nakoľko predmetná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom formulári žalovaného s vopred pripraveným znením, pričom v takejto podobe bola predložená spotrebiteľom - žalobcom na podpis. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa názoru súdu nevyhnutné aplikovať na danú situáciu ustanovenia zaručujúce žalobcom ako spotrebiteľom ochranu ich práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda ustanovenia občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv s tým, že predmetnú zmluvu posudzoval súd aj v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

28. Súd predovšetkým skúmal okolnosti, za ktorých bola predmetná rozhodcovská zmluva dojednaná, a to v kontexte ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda či sa v danom prípade nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov za danej situácie žalobcov. Jedným z určujúcich kritérií je aspekt individuálneho dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia obsiahnuté jednak v návrhu zmluvných podmienok a jednak v pripojených všeobecných obchodných podmienkach nemožno považovať za individuálne dojednané také, ktoré boli dodávateľom pripravené vopred, a s ktorými sa spotrebiteľ síce mohol oboznámiť pred samotným podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. V tomto prípade sa spotrebiteľ ocitol v situácii, kedy mal na výber dve možnosti, a síce buď predložený návrh zmluvy podpíše, alebo ho odmietne. Súd musí konštatovať, že hoci rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samostatnej listine (č.l. 18 súdneho spisu), tvorila však neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, pričom ustanovenia zmluvy ako zmluvy formulárovej vyhotovenej na predtlači sú koncipované predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola koncipovaná tým spôsobom, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná. Aj napriek skutočnosti, že rozhodcovská zmluva bola samostatne podpísaná, zároveň však bola vytlačená na formulári a spotrebitelia nemali možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že dodávateľ (žalovaný) od počiatku sledoval riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Podľa názoru súdu požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať, odhliadajúc tu od nutnosti urobiť tak v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci ako prvý, aby tak vylúčil uplatnenie rozhodcovskej zmluvy druhou stranou vzťahu, nesúce so sebou vlastný záväzok podriadiť sa takto vykonanej voľbe). Ďalej považuje súd za potrebné uviesť, že namietanie vzdialenosti sídla rozhodcovského súdu rozhodujúceho vo veci je na mieste, nakoľko sídlo rozhodcovského súdu od bydliska žalobcov je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému všeobecnému súdu žalobcov ako spotrebiteľov. Na základe uvedených skutočností možno vyvodiť záver, že v danom prípade nebola platne založená právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, keď vyššie označený rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, pričom pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, teda sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Záverom súd dodáva, že v situácii, kedy niektorý z účastníkov konania oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, táto skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma aj ex offo najmä pri sporoch, v ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ, v takomto prípade sa súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdiť, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok. Súd preto preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere a zistil, že táto zmluva neobsahuje podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

29. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, zrušil.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 tak, že žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu, že hoci boli úspešní v celom rozsahu, žiadne trovy konania im nevznikli, preto im súdom priznané neboli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).