Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-135-2015.pdf
PDF · 96.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/135/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739 proti žalovanému H. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, R., t.č. bytom X. H. XXXX/X, R., o zaplatenie 552,25 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 535,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 535,65 eur počnúc dňom 26.04.2013 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd konanie vo veci zastavuje.
Žalobcovi priznáva náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 31. 3. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 552,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne od 26. 4. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v období od 22. 3. 2013 do 4. 4. 2013 na odbernom mieste K. H., R. XXX, R. odoberal zemný plyn a to bez zmluvy o jeho dodávke. Pri kontrole odberného miesta a demontáži plynomeru, uskutočnenej dňa 4. 4. 2013, bol na plynomere zistený stav 78 722 m3 zemného plynu s tým, že za obdobie, kedy žalovaný odoberal zemný plyn bez zmluvy o jeho dodávke, bolo z distribučnej siete žalobcu na odbernom mieste žalovaného odobratých celkom 726 m3, ktorého hodnota predstavuje 478,72 eur. V dôsledku odberu plynu bez zmluvy o jeho dodávke vznikli žalobcovi náklady vo výške 73,53 eur, ktoré by mu v prípade, že by k takémuto odberu plynu nedochádzalo nevznikli. Preto žalobca podal žalobu na súd s tým, že si uplatnil náhradu škody vo výške 552,25 eur.
2. Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. XXC/XXX/ XXXX-XX zo dňa 11. 5. 2015, proti ktorému žalovaným v zákonom stanovenej lehote podal odpor.
3. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nie je pasívne legitimovaný, pretože voči nemu ako fyzickej osobe neeviduje žalobca žiadnej dlh. Tento dlh eviduje voči právnickej osobe, vedenej pod obchodným menom H. H. Ž. C. G., R. XXXX, R., A.: XX XXX XXX.
4. K tomuto odporu žalovaného proti platobnému rozkazu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v danej veci si uplatňuje náhradu škody za neoprávnene odobratých 726 m3 zemného plynu s tým, že ide o osobitný druh zodpovednosti za škodu, upravený v zákone o energetike. Zmluva, na základe ktorej sa nakupoval plyn v predmetnej nehnuteľnosti, bola ukončená jednostranným odstúpením od zmluvy zo strany dodávateľa zemného plynu ku dňu 19. 11. 2010 z dôvodu, že odberateľ neplnil svoje peňažné
záväzky riadne a včas. Od 20. 11. 2010 do demontáže meradla 4. 4. 2013 v danej nehnuteľnosti dochádzalo k odberu plynu bez platne uzatvorenej zmluvy a za tento plyn nebolo ani zaplatené. Žalobca sa pokúsil vykonať na odbernom mieste dňa 21. 3. 2013 demontáž plynomera, kedy žalovaný mu síce umožnil prístup k meradlu, ktoré bolo umiestnené v uzamknutom sklade budovy, ale neumožnil jeho demontáž a to z dôvodu prevádzky reštaurácie, pričom stav na plynomere tohto dňa bol 77 996 m3. Dňa 4. 4. 2013 sa žalobcovi podarilo pristúpiť k demontáži plynomeru, kedy bol zistený stav 78 722 m3. Plynomer mal v čase demontáže platné overenie a teda spĺňal zákonom určené predpoklady na definíciu tohto zariadenia ako relevantného meradla za účelom fakturácie a účtovania spotreby dodávky plynu. Jednalo sa teda o spôsobilé meradlo za účelom fakturácie dodaného množstva plynu na dané odberné miesto. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v období od 21. 3. 2013 do 4. 4. 2013 na danom odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, ktorý je upravený v ustanovení §82 ods. 1 písm. a) Zák. č. 251/2012 Z.z., platného a účinného v čase ukončenia neoprávneného odberu plynu, v zmysle ktorého odberateľ plynu je povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom plynu vznikla. Žalovaný v čase od 21. 3. 2013 do 4. 4. 2013 bol vlastníkom nehnuteľnosti, kde dochádzalo k tomuto neoprávnenému odberu plynu a teda aj s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici XXCob/XX/XXXX žiadal žalovaného ako vlastníka tejto nehnuteľnosti, zaviazať na náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu s tým, že výška škody bola určená v súlade s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. na sumu 478,72 eur. Súčasne si žalobca uplatňuje aj náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu a to vo výške 56,93 eur, ktoré zodpovedajú nákladom za zmarený výjazd pri neoprávnenom odbere zemného plynu.
5. Dňa 11. 8. 2016 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý zobral žalobu v časti o zaplatenie 16,60 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastavil. Žalovaného žiadal zaviazať na zaplatenie sumy 535,65 eur, ktorá pozostáva z náhrady škody za neoprávnene odobratý zemný plyn vo výške 478,72 eur a zo sumy 56,93 eur titulom nákladov v súvislosti s neoprávneným odberom zemného plynu.
Podľa ustanovenia §144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa ustanovenia §145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa ustanovenia §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie.
Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým pojednávaním žalobca zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie sumy 16,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne od 26. 4. 2013 do zaplatenia. Preto súd aj bez súhlasu žalovaného konanie v tejto časti zastavil, pretože na jeho prípadný nesúhlas sa neprihliada.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so Zápisom o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa, montážnym listom meradla, listom žalobcu, faktúrou, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, listom vlastníctva a zistil nasledovný skutkový stav.
Zo Zápisu zo dňa 4. 4. 2013 o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa vyplýva, že na odbernom mieste K. H., R. XX, R., bola vykonaná demontáž meradla - plynomeru, uzavretie HUP/ PM, OM preplombovanie a zhotovená fotodokumentácia s tým, že na plynomere bol zistený stav 78 722 m3. Plynomer sa nachádzal v uzamknutom sklade vnútri objektu, pričom prevádzkové plomby boli neporušené, overovacia/zabezpečovacia značka číselníka bola v poriadku.
Súčasťou tohto Zápisu bol Montážny list meradla zo dňa 4. 4. 2013 č. XXXXXXXXXX, kde bol stav počítadla zaznačený 78 722 m3.
Podľa žalobcom predloženej fotodokumentácie, ku dňu 21. 3. 2013 bol na meradle - plynomere bol 77 996 m3, kde tento plynomer sa nachádzal v uzamknutom sklade.
Listom zo dňa 10. 4. 2013 žalobca oznámil žalovanému, že pripojenou faktúrou mu vyfakturoval náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom plynu, ku ktorému dochádzalo na odbernom mieste R. XXXX, R. (K. H.) v období od 22. 3.2013 do 4. 4. 2013. A to bez zmluvy o dodávke plynu. Súčasťou tohto listu bola faktúra a podrobný výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 5. 4. 2013.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 4. 2013 splatnou dňa 25. 4. 2013 bola žalovanému vyfakturovaná náhrada škody za neoprávnený odber a to suma vo výške 552,25 eur, ktorá pozostávala z nákladov zisťovania 73,53 a z náhrady škody za samotný plyn 478,72 eur.
Rozpis a výpočet týchto súm sa zhoduje s Výpočtom škody zo dňa 5. 4. 2013, z ktorého vyplýva stav na meradle ku dňu 22. 3. 2013 a to 77 996 m3 a stav na meradle ku dňu 4. 4. 2013 a to 78 722 m3. Teda spotreba zemného plynu za dané obdobie bola 726m3.
Podľa Listu vlastníctva č. XXXXX kat. územie R., žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, špecifikovaných v tomto liste vlastníctva v podiele 1/1.
7. Podľa ustanovenia §82 ods. 1 písm. a) Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.
Podľa ustanovenia §82 ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z.z., odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa ustanovenia §82 ods. 5 Zák. č. 251/2012 Z.z., prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.
Podľa ustanovenia §1 písm. c) Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. z 20. decembra 2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.
Podľa ustanovenia §1 ods. 12 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., v prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1.
Podľa ustanovenia §1 ods. 14 citovanej Vyhlášky, k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
8. V danej veci súd mal dostatočne preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXXX, kat. úz. R., kde v tejto nehnuteľnosti v období od 21. 3. 2013 do 4. 4. 2013
došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, teda na tomto odbernom mieste došlo k odberu plynu bez platne uzatvorenej zmluvy (ustanovenie §82 ods. 1 písm. a) Zák. č. 251/2012 Z.z.).
Ďalej mal súd za preukázané, že ku dňu 21. 3. 2013 stav na certifikovanom meradle - plynomere, bol 77 996 m3. Ku dňu 4. 4. 2013, kedy meradlo bolo demontované, tento stav bol 78 722 m3. Uvedené skutočnosti vyplývajú nielen zo Zápisu zo dňa 4. 4. 2013, ale aj z Montážneho listu meradla, ako aj zo žalobcom predloženej fotodokumentácie. Za citované obdobie teda došlo k spotrebe 726 m3 zemného plynu na danom odbernom mieste.
Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné, vyplývajú zo žalobcom predložených listinných dôkazov, ako aj ich nenamietal žalovaný.
Obrana žalovaného spočívala v tom, že on nie je pasívne legitimovaný, pretože voči nemu ako fyzickej osobe neeviduje žalobca žiaden dlh. Tento dlh eviduje voči právnickej osobe, vedenej pod obchodným menom H. H. Ž. C. G.Á., R. XXXX, R., IČO: XX XXX XXX, nevysvetlil však, na základe akej skutočnosti a ani vo veci nepodal žiadne iné vyjadrenie.
Súd má za to, že uvedená obrana žalovaného neobstojí, pričom súd tu poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 2. 2013 č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX, resp. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 10. 2013 č.k. XXCob/XXX/XXXX. Súd sa stotožňuje s názorom, že žalobca nemá reálnu možnosť zisťovať a identifikovať, kto v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užíval. Nie je ani povinnosťou prevádzkovateľa distribučnej siete zisťovať, kto skutočne odoberal plyn bez zmluvného vzťahu, teda či nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník, prípadne nejaký iný subjekt na základe nájomnej zmluvy. Súd má za to, že vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho nehnuteľnosti bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom. Ak v tom čase nehnuteľnosť reálne užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si môže potom uplatňovať škodu u tohto subjektu. Keďže súd mal v danej veci za preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, zodpovedá za škodu vzniknutú týmto neoprávneným odberom.
9. Čo sa týka výšky škody, žalovaný nenamietal výšku škody. Túto bolo v danej veci možné určiť na základe objektívnych spoľahlivých podkladov, keďže v zmysle fotodokumentácie zo dňa 21. 3. 2013 bol stav na plynomere 77 996 m3 a ku dňu 4. 4. 2013, kedy meradlo bolo demontované, tento stav bol 78 722 m3. Odobratý plyn prechádzal cez certifikované meracie zariadenie, t.j. spotrebovaných bolo 726 m3 a teda výšku škody je možné určiť v súlade s ustanovením §1 ods. 12 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. v spojení s ustanovením §1 písm. c) citovanej vyhlášky. Referenčná cena, platná ku dňu 4. 4. 2013, t.j. ku dňu zistenia neoprávneného odberu bola 31,01 eur/MWh, čo po prepočítaní na kWh je 0,03101 eur. Dvojnásobok tejto referenčnej ceny je teda 0,06202 eur/kWh. Po vynásobení referenčnej ceny množstvom zemného plynu, odobratého do nehnuteľnosti po premenení z m3 na kWh, čo je 7718,832 kWh, je výsledkom vzniknutá škoda vo výške 478,72 eur. Na základe tohto postupu žalobcovi patrí náhrada škody za neoprávnený odber zemného plynu vo výške 478,72 eur. Preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, k úhrade tejto škody.
Súčasne súd je toho názoru, že v zmysle ustanovenia §1 ods. 14 Vyhl. č. 449/2012 Z.z. žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti, kde dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, má povinnosť žalobcovi uhradiť aj nevyhnutné náklady, spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Tieto v danej veci predstavujú sumu 56,93 eur, ktoré sú nákladmi za zmarený výjazd pri neoprávnenom odbere zemného plynu dňa 21. 3. 2013, kedy zamestnanec žalobcu sa pokúsil zabrániť neoprávnenému odberu zemného plynu a vykonať demontáž plynomera, čo mu však zo strany žalovaného nebolo umožnené.
10. Podľa ustanovenia §517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 535,65 eur, preto súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením §256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 552,25 eur.
Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 16,60 eur (3% žalovanej sumy), pričom súd má za to, že v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca a to tým, že v tejto časti zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť.
V časti o zaplatenie 535,65 eur (97% žalovanej sumy) súd žalobe žalobcu vyhovel, čo predstavuje na jednej strane úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovaného.
Z uvedeného výpočtu vyplýva, že žalobca zavinil zastavenie konania len v nepatrnej časti, vo zvyšku bol v konaní úspešný. Preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.