Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-8-2006.pdf
PDF · 74.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/8/2006
Uznesenie
H. súd F. v exekučnej veci oprávneného Q. poisťovňa, pobočka F., Z.. H. XX, F. proti povinnému I. A., nar. X.X.XXXX, K. XX, F. o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
M. z a s t a v u j e.
Q. exekútorovi P.. K. Q. priznáva trovy exekúcie vo výške XX,XX eur, na ktorých úhradu zaväzuje povinného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
H. podal súdnemu exekútorovi P.. K. Q. návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie XXX,XX eur istiny; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/ XX zo dňa XX.XX.Y.. Okresný súd F. následne v zmysle § 44 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (M. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „M. poriadok“) s poukazom na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ho poveril jej vykonaním.
X. písomným podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. X písm. f/ M. poriadku a to s poukazom na skutočnosť, že vymáhaný nárok je prekludovaný.
X. ust. § 58 ods. X M. poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
X. ust. § 57 ods. X písm. b/ M. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
X. ust. § X48 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. X neuhradených Q. poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § XXX (ďalej len "pohľadávka") vymáha Q. poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.
X. ust. § 148 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
X. predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. X. preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. X. pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka na podklade rozhodnutia č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Na výkon týchto rozhodnutí sa teda použije ustanovenie § 148 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého možno právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. To znamená, že konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné (exekučné konanie) musí skončiť (zákonodarca používa pojem „možno vykonať“, ak by postačovalo len začatie konania, použil by slovné spojenie „výkon možno začať“) najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. K. lehota je prekluzívna, to znamená, že jej účinky nastávajú zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offo. L. XX.XX.XXXX sa teda právo vymáhať pohľadávku na podklade exekučného titulu č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX prekludovalo.
X. práva znamená jeho zánik. I. práva je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie. A. došlo k naplneniu hypotézy ust. § 57 ods. X písm. b/ M. poriadku, súd exekúciu zastavil.
X. ust. § 200 ods. X M. poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
X. ust. § 196 M. poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
X. ust. § 200 ods. X M. poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). H. a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
X. ust. § X97 ods. 1 M. poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
X. ust. § 27a vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do XX. apríla XXXX patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
X. ust. § 16 ods. X vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § X s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
X. ust. § 4 ods. X vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § X4 až XX).
X. ust. § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je XX% zo základu na jej určenie, najmenej však XX,XX eur a najviac XX.XXX,XX eur.
X. ust. § 22 ods. X vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
X. ust. § X3 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Z. podľa odseku X je X,XX eura za každú aj len začatú polhodinu.
X. ust. § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších XX eurocentov nahor.
Q. exekútor súčasne žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie v sume XX,XX eur pozostávajúce z odmeny z vymoženej sumy podľa ust. § 16 ods. X vyhlášky vo výške XX,XX eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške XX,XX eur a L. z tejto odmeny a náhrad. Q. uviedol, že
povinný uhradil XXX,XX eur, z tejto sumy bola časť sumy poukázaná oprávnenému a na trovy exekúcie ostáva uhradiť XX,XX eur, ktoré zostávajú k úhrade.
Q. exekútor pred zastavením exekúcie vymohol od povinného sumu v celkovej výške XXX,XX eur. I. ust. § 26 vyhlášky suma XXX eur predstavuje základ na určenie odmeny súdnemu exekútorovi. Q. exekútorovi preto súd v zmysle ust. § 5 ods. X vyhlášky v spojení s ust. § 16 ods. X cit. vyhlášky priznal odmenu vo výške po zaokrúhlení na najbližších XX eurocentov nahor sumu vo výške XX,XX eur.
Z. hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. X vyhlášky súd priznal vo výške XX,XX eur, pozostávajúce z nákladov poštovného.
V danom prípade je súdny exekútor platiteľom dane podľa § 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. XXX/XXXX Z.z., čo preukázal predloženým H. o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o XX % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu X,XX eur.
I. vyššie uvedené, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou XX,XX eur. T. je zrejmé z podanej správy, súdny exekútor vymohol celkovo sumu XXX,XX eur, ktorú celú poukázal na účet oprávneného, preto ostáva k úhrade trov exekúcie sumu XX,XX eur.
O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § X97 ods. 1 M. poriadku tak, že zaviazal povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. Q. pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu, zapríčiní vznik trov exekúcie. M. poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie znáša oprávnený. V. výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, (ust. § X0X ods. 1, 2 a 3 M. poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. H. podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. H. totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.