Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-212-2014.pdf
PDF · 115.62 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/212/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. T. R. V.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky N. I., V.. XX.XX.XXXX, P. T., V. XXXX/X a otca Y. R., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Ž. XXX/XX, L. K., B..Č.. Ú. T., o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/211/2013 - 24 zo dňa 03.09.2013 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. T. R. V.. XX.XX.XXXX a to tak, že sa z n i ž u j e výživné zo strany otca na mal. T. zo sumy 120,- EUR mesačne na sumu 50,- EUR mesačne, počnúc od 28.01.2016, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. T. za obdobie od 28.01.2016 do 31.08.2016 v celkovej výške 232,45 EUR súd z a v ä z u j e otca uhradiť k rukám matky v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh otca v prevyšujúcej časti na zníženie výživného, ako aj návrh otca na zverenie mal. T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom zo dňa 17.7.2014, doručeným súdu dňa 18.7.2014, domáhal zníženia výživného z jeho strany na maloletú T. zo sumy 120,--EUR mesačne na sumu 50,--EUR mesačne.
2. Tento svoj návrh odôvodnil stratou zamestnania, odobratím vodičského preukazu a tiež vyživovacou povinnosťou na jeho druhé dieťa, Tobiasa Majkuta, nar. 17.12.2009. Zároveň žiadal o stretávanie sa s maloletou, nakoľko mu to matka zakazovala.
3. V priebehu konania, na pojednávaní konanom dňa 23.2.2015, otec svoj návrh rozšíril tak, že žiadal, aby maloletá dcéra bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom v tejto súvislosti poukázal na to, že maloletá má u neho zariadenú detskú izbu, postieľku, do škôlky chodí aj u neho s jeho synom, informoval sa o tom, že ľudia nemajú problémy striedať si dieťa po týždni, nemajú s tým problém ani škôlky.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov maloletej, oboznámením sa s listinným dôkazmi a pripojenými súdnymi spismi a na ich základe zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/211/2013-24 zo dňa 3.9.2013 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá T. zverená do osobnej starostlivosti
matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 120,--EUR mesačne počnúc od 1.9.2013, ktoré výživné sa zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy do 10-tého dňa v mesiaci vopred. Styk otca s dcérou sa neupravoval. Uvedený rozsudok v zmysle vtedy platného a účinného § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení obsahoval len predmet konania a príslušné ustanovenia zákona, na základe ktorých súd rozhodoval, keďže sa účastníci konania po vyhlásení uvedeného rozsudku platne vzdali práva podať odvolanie voči nemu.
6. Z obsahu uvedeného spisu však vyplynulo, že v čase vyhlásenia uvedeného rozhodnutia otec maloletej podľa jeho účastníckej výpovede utlmoval svoju živnostenskú činnosť, ktorú chcel ukončiť a zároveň bol spoločníkom v troch obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným, z ktorých v jednej bol jediným spoločníkom a v dvoch mal ďalších spoločníkov. Svoj príjem deklaroval na sumu 600,-- € až 700,-- €. Neužíval žiadne vozidlo, nakoľko už v tom čase mal uložený trest zákazu činnosti vedenia motorového vozidla. Uhrádzal náklady za byt, ktorý obýval v sume 200,--EUR mesačne, bežné náklady na oblečenie a stravu, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to na syna B. R.. Matka maloletej v uvedenom období bola poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa spolu v sume cca 220,--EUR mesačne. Nevlastnila žiaden hodnotnejší majetok a okrem mal. T. nemala žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. O maloletú T. sa celodenne starala a bývala s ňou u svojich rodičov, ktorým ničím neprispievala na ubytovanie.
7. V rámci svojej účastníckej výpovede v tomto konaní však otec maloletej uviedol, že zo svojho živnostenského podnikania za rok 2013 nedosiahol žiaden príjem a ani nepodal daňové priznanie, čo potvrdzuje aj správa Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Kežmarok. Tiež uviedol, že v priebehu roku 2013 nedosahoval žiaden príjem a to zo žiadnej činnosti a že ho živili jeho rodičia. Príjem, ktorý v pôvodnom konaní deklaroval vo výške 600,-- až 700,-- Eur, bol povedaný len tak na dobré slovo, keďže vtedy s matkou maloletej dobre vychádzali a on len potreboval papier, že platí výživné. V tom čase bol ochotný platiť ešte nejaké peniaze, lebo mu ich dávali jeho rodičia.
8. Pokiaľ ide o súčasné pomery oboch rodičov maloletej, matka maloletej spolu s dcérou naďalej býva u svojich rodičov v trojizbovom prenajatom byte. Poberá prídavok na maloletú dcéru vo výške 23,52 EUR mesačne a pracuje na dohodu o vykonaní práce, kde si dokáže privyrobiť podľa jej zamestnávateľa, spoločnosti L. T., T..I..N.. sumu cca 73,61 EUR mesačne. Podľa jej vyjadrenia na poslednom pojednávaní jej príjem predstavuje sumu cca 100,- EUR mesačne. Nebola vedená v Sociálnej poisťovni ako poberateľka nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti či dôchodku. V čas podania návrhu v tomto konaní a to k 9.9.2014 bola ešte poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 EUR mesačne. V čase rozhodovania súdu v tomto konaní už tento príspevok nepoberala.
9. Otec maloletej ukončil výkon svojej živnostenskej činnosti dňa 29.11.2013. Podľa správ Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor a Okresného úradu Kežmarok , katastrálny odbor nebol vedený ako vlastník nehnuteľnosti v katastrálnych územiach, ktoré patria do pôsobnosti uvedených úradov. Je vedený ako spoločník obchodnej spoločnosti A. Y. T..I..N.., v ktorej je jedným spoločníkom a konateľom. Podľa Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 22.11.2013 mal však svoj obchodný podiel v tejto spoločnosti previesť bezodplatne na nového spoločníka. Na internetovom výpise z obchodného registra na uvedenú spoločnosť však táto zmena nebola zaznamenaná.
10. Uvedená obchodná spoločnosť A. Y. T..I..N. podľa správ Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves nepodala za rok 2012 a 2013 daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb. Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu Spišská Nová Ves táto spoločnosť je držiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla značka Citroën. Zároveň podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu Poprad na uvedenom vozidle je celkovo 8 exekútorských a 1 colná blokácia. Podľa správ Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor a Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor nebola vedená ako vlastník nehnuteľnosti v katastrálnych územiach, ktoré patria do pôsobnosti uvedených úradov.
11. Otec maloletej bol pôvodne spoločníkom aj v spoločnosti H. Y., T.. T. I..N.., v ktorej svoj obchodný podiel previedol bezodplatne na nového spoločníka Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 9.9.2013. Uvedená spoločnosť podľa správy Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013. Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu Spišská Nová Ves táto spoločnosť nemá vozidlo v evidencii motorových
vozidiel. Podľa správ Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor a Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor nebola vedená ako vlastník nehnuteľnosti v katastrálnych územiach, ktoré patria do pôsobnosti uvedených úradov.
12. Rovnako tak bol spoločníkom v spoločnosti D. A. T..I..N.. ( pôvodne pod obchodným menom M. T., T..I..N..), v ktorej svoj obchodný podiel previedol za cenu 4.980,--EUR na nového spoločníka Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 10.10.2013. Uvedená spoločnosť podľa správy Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves od svojho vzniku 3.8.2012 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby. Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu Spišská Nová Ves táto spoločnosť nemá vozidlo v evidencii motorových vozidiel. Podľa správ Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor a Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor nebola vedená ako vlastník nehnuteľnosti v katastrálnych územiach, ktoré patria do pôsobnosti uvedených úradov.
13. Podľa účastníckej výpovede otca obchodné spoločnosti, ktoré takto previedol na nových spoločníkov prevádzal bezodplatne, keďže neboli v pluse, ale len v strate. Všetky tieto s.r.o. boli v strate. Účtovníctvo v s.r.o. v spoločnosti A. Y. mu robila externá ekonómka. U ostatných s.r.o. daňové priznanie ani nebolo podávané a ani sa nič s nimi neviedlo. Tieto s.r.o. nemajú na seba písaný žiaden majetok ani zásoby. Tiež uviedol, že peniaze z predaja obchodných podielov má aj jeho manželka, ktorá ich nadobudla pred uzavretím manželstva takže aj ona je finančne zabezpečená. Uvádzal, že kým mu vodičský preukaz nevrátia, on do práce nepôjde, pretože on má určitý štandard a nezarobil by okolo 3.000,- Eur, ktorý bol jeho pôvodný príjem.
14. Podľa správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok otec maloletej v čase vedenia tohto konania nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z tejto bol v minulosti vyradený ešte dňa 3.1.2007, z dôvodu nástupu do zamestnania. Nebol poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok a ani príjemcom dávky v hmotnej núdzi z uvedeného úradu. Podľa poslednej správy bol však vedený ako partner pre vyplácanie rodičovského príspevku, žiadateľom ktorého je jeho manželka, a tiež partnerom pre vyplácanie prídavku na dieťa, ktorého žiadateľom je matka maloletej T..
15. Otec pôvodne býval vo L. K. v rodičovskom 3-izbovom byte sám. Náklady na bývanie podľa jeho účastníckej výpovede boli 180,-- Eur mesačne a platili mu ich rodičia. Títo mu aj mesačne prispievali na stravu sumou 250,-- Eur mesačne. Platil výživné na syna B. v sume 40,-- Eur mesačne, tiež splácal škodu, ktorú spôsobil autonehodou do 30.000,-- Eur a pôžičku mesačne v sume 170,-- Eur a to bývalej družke, ktorú bral za účelom rekonštrukcie domu, ktorý patrí jej. Podľa správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Kežmarok náklady na domácnosť otca predstavovali sumu 150,-- EUR mesačne na inkasné poplatky, 127,-- EUR mesačne na iné poplatky (televízia, telefón, internet, škôlka) a sumu 500,--EUR mesačne ako výdavok na hygienu a potraviny. Manželka otca, Q. R., ktorá podľa týchto správ obýva jeho domácnosť, je dobrovoľne nezamestnaná a podľa poslednej správy uvedeného úradu je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 EUR a prídavkov na dve deti. Finančne otcovi dieťaťa tiež vypomáhali rodičia, ktorí mu podľa správy úradu z apríla 2015 pravidelne posielali na účet 700,--EUR až 1.000,--EUR, podľa toho koľko rodina potrebuje.
16. Otec maloletej je od 28.1.2016 vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, kedy predpokladaný koniec jeho trestu je 28.7.2022. Od 26.4.2016 bol zariadený do pracovnej činnosti, pričom za mesiac apríl 2016 mu bola priznaná čistá odmena za výkon tejto činnosti v sume 25,39 EUR.
17. Otec má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, synovi B. R., V.. XX.XX.XXXX.
18. Maloletá T. navštevuje Materskú školu, v ktorej mesačný poplatok je v sume 50,--EUR. Je zdravá.
19. Podľa vyjadrenia matky maloletej na poslednom pojednávaní, otec maloletej má do januára 2016 uhradené výživné na mal. dcéru v plnom rozsahu, kedy ho uhrádzal ako peňažným plnením tak aj vecným plnením. Od januára 2016 otec uhradil na výživu maloletej len 2 x po 50,- EUR, kedy túto čiastku matke maloletej odovzdala manželka otca mal. dieťaťa a raz bola matke zaslaná suma 12,- EUR z Ústavu na výkonu trestu z jeho zamestnania. Matka maloletej tiež uviedla, že sa s otcom maloletej pri jeho návšteve vo výkone trestu dohodla na znížení výživného zo strany otca na maloletú na sumu 50,- EUR mesačne.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
24. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
25. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
29. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
34. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
35. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
36. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
37. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
39. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
40. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca na zverenie maloletej T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je možné v súčasnosti vyhovieť, keďže otec je toho času od 28.1.2016 vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, kedy predpokladaný koniec jeho trestu je 28.7.2022, a teda nemá ako zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú dcéru.
41. Pokiaľ ide o návrh oca na zníženie výživného na maloletú dcéru, súd tomuto návrhu vyhovel len čiastočne a to tak, že rozhodol o znížení výživného zo strany otca na maloletú dcéru len od 28.1.2016 t.j. odo dňa, kedy otec nastúpil na výkon trestu odňatia slobody a za obdobie od 18.7.2014 (t.j. odo dňa podania jeho návrhu na tunajšom súde) do 27.1.2016 (t.j do dňa predchádzajúceho dňu jeho nástupu na výkon trestu odňatia slobody) jeho návrh na zníženie výživného zamietol.
42. V súvislosti so zamietnutím návrhu otca na zníženie výživného za obdobie od 18.7.2014 do 27.1.2016 súd konštatuje, že na strane otca nezistil žiadnu takú zmenu pomerov oproti tým pomerom, z ktorých súd vychádzal v pôvodnom rozsudku sp.zn. 16P/211/2013-24 zo dňa 3.9.2013, kde súd schválil rodičovskú dohodu , na základe ktorej sa otec zaviazal uhrádzať výživné na maloletú T. v sume 120,-- EUR mesačne.
43. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti, ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V
zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.
44. V danom prípade súd preskúmal dôvody, z ktorých súd vychádzal pri vyhlasovaní rozsudku sp.zn. 16P/211/2013-24 zo dňa 3.9.2013 a následne na základe toho dospel k záveru, že do 28.1.2016, t.j. do dňa, kedy otec nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, mu meniť uvedené rozhodnutie súdu v tomto, na návrh otca začatom konaní, neprináležalo.
45. Pokiaľ šlo o porovnanie pomerov, z ktorých súd v pôvodnom rozsudku sp.zn. 16P/211/2013-24 zo dňa 3.9.2013, vychádzal a kedy sa otec voči týmto rozsudkom mu určenej povinnosti platiť výživné na dcéru v sume 120,--EUR neodvolal a teda tento rozsudok akceptoval, s pomermi, ktoré u otca boli zistené za obdobie od 18.7.2014 do 27.1.2016, tu súd konštatuje, že nebola zistená žiadna zmena týchto pomerov, ktorá by sa dala kvalifikovať ako podstatná a ktorá by prípadne odôvodňovala znížiť výživné pre otca na maloletú dcéru.
46. Otec pri poslednej úprave výživného svoj príjem deklaroval na sumu 600,-- až 700,--EUR, neužíval žiadne vozidlo, nakoľko už v tom čase mal uložený trest zákazu činnosti a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to na syna B. R.. K výške svojho príjmu za toto uvedené obdobie sa pri tom vyjadril aj v tomto konaní, kde uviedol, že príjem, ktorý v pôvodnom konaní deklaroval vo výške 600,-- až 700,-- Eur, bol povedený len tak na dobré slovo, keďže vtedy s matkou maloletej dobre vychádzali a on len potreboval papier, že platí výživné. V tom čase bol ochotný platiť ešte nejaké peniaze, lebo mu ich dávali jeho rodičia. Situácia sa v čase podania návrhu otca v tomto konaní za obdobie od 18.7.2014 do 27.1.2016 u otca nijako nelíšila. I v tomto uvedenom období bol otec bez príjmu, finančne zabezpečovaný jeho rodičmi, pričom naďalej mal vyživovaciu povinnosť okrem mal. T. už len k svojmu synovi B..
47. Pokiaľ otec v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom na maloletú, súd zavádzal v otázke tohto svojho príjmu, v žiadnom prípade túto skutočnosť nemôže súd v súčasnosti vziať na zreteľ pri hodnotení jeho súčasných zárobkových schopností a ako také toto jeho zavádzanie v deklarovaní výšky svojho príjmu v uvedenom období preto hodnotí na jeho ťarchu.
48. Navyše sa otec tiež vyjadril, že kým mu vodičský preukaz nevrátia, on do práce nepôjde, pretože on má určitý štandard a nezarobil by okolo 3.000,-- Eur, ktorý bol jeho pôvodný príjem.
49. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
50. Pokiaľ teda otec odmietal sa zamestnať len preto, lebo mal pocit , že by nedosahoval taký príjmový štandard, ktorý by zodpovedal jeho predstave, opäť šlo o okolnosť, ktorú súd hodnotil na ťarchu otca, ktorá v žiadnom prípade nemohla byť vzatá na zreteľ pri hodnotení jeho povinnosti ďalej prispievať na výživu dcéry v dosiaľ mu určenej výške.
51. Odo dňa 28.1.2016, t.j. odo dňa, kedy otec nastúpil na výkon trestu odňatia slobody sa však situácia na jeho strane zmenila. Otec objektívne nemôže si zabezpečovať príjem a preto súd od tohto momentu znížil otcovi výšku výživného na sumu, ktorú podľa názoru súdu je otec schopný na maloletú uhrádzať a na ktorej sa podľa vyjadrenia matky aj s otcom dohodli.
52. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o znížení výživného na maloletú T. za obdobie od 28.1.2016 a otec od uvedeného obdobia neuhrádzal na maloletú s výnimkou dvoch platieb po 50,--EUR a jednej platby po 12,--EUR žiadne výživné vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na
takto novourčenom zníženom výživnom vo výške 232,45 EUR, na úhradu ktorého ho zaviazal v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
53. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného zníženého výživného za mesiace február 2016 až august 2016 vrátane v sume 50,--EUR, čo spolu predstavovalo sumu 350,-- EUR. (50,--EUR mesačne x 7 mesiacov) a pomernej časti určeného výživného za mesiac január 2016 zodpovedajúcej 4 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 28.1.2016 do 31.1.2016), čo predstavovalo čiastku 6,45 EUR (t.j. 50,-- EUR / 31 dní x 4 dní). Celkové zaostalé výživné tak predstavovalo vyššie uvedenú čiastku 356,45 EUR. Vzhľadom k tomu, že podľa vyjadrenia matky otec mal do mesiaca január 2016 vrátane uhradené dosiaľ určené výživné (t.j. výživné v sume 120,--EUR mesačne) a za obdobie od 28.01.2016 do 31.08.2016 uhradil celkovú sumu 232,--EUR (2x50,--EUR + 12,--EUR+ 120,--EUR v januári 2016), z takto z otcom uhradeného výživného ešte odrátal sumu 108,-- EUR ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného 120,--EUR zodpovedajúceho 27 dňom z mesiaca január 2016 (t.j. obdobie od 1.1.2016 do 27.1.2016, t.j. dňa predchádzajúceho dňu, od ktorého súd otcovi znižoval výživné, a teda výpočet uvedenej sumy je : 120,-- EUR / 31 dní x 27 dní). Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca (t.j. 356,45 EUR
- 232,--EUR +108,-- EUR =232,45 EUR).
54. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.8.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac august 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
55. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
56. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
57. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.