Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-1-2011.pdf
PDF · 105.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-14C/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci žalobkyne L.. L. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. XXX XX W., E.. S. XX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, so sídlom 066 01 Humenné, Kukorelliho 1505/6, proti žalovanému - obchodnej spoločnosti Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o., IČO: 36 005 843, so sídlom 023 56 Makov 121, právne zastúpenej spoločnosťou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarik, s.r.o., IČO: 36 866 849, so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01Čadca, v spore o zaplatenie 1.659,70 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh sa z a m i e t a .
II. Odporcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa svojou žalobou podanou na súd dňa 4. 11. 2011 žiadala súd, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1659,70 € spolu s príslušenstvom.
2. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v k. ú. L., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v časti pod B 258 v podiele 100000/10500000-in k celku. Tieto nehnuteľnosti boli dané do prenájmu žalovanému na základe rozhodnutia väčšiny podielových spoluvlastníkov a vzťahujú sa na ne ustanovenia zákona č. 185/1995 Z. z. podľa ktorých je podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nedeliteľné, nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov. Žalovaný užíva tieto nehnuteľnosti od roku 2000, a odmieta so žalobkyňou uzatvoriť nájomnú zmluvu, ignoruje ju v jej vlastníckych právach, berie úžitky bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené takýmto užívaním, teda sa bezdôvodne obohacuje. Žalobkyňa nemá inú možnosť ako trpieť takýto vzťah, pretože sa nemôže dožadovať zrušenia podielového spoluvlastníctva, nie je prizývaná na valné zhromaždenia, združenia vlastníkov lesa Kysučné, nemá možnosť priamo sa dozvedieť o výške vyplácaného nájomného ostatným spoluvlastníkom spoločných nedeliteľných nehnuteľností. Podľa sprostredkovaných zistení odporca za rok 2007 vyplácal nájomné vo výške 5.000,-- Sk/podiel. Žalobkyňa a sa teda dožaduje vydania bezdôvodného obohatenia v rovnakej výške, pričom pri jej 10-tich podieloch bezdôvodné obohatenie prestavuje sumu 50.000,-- Sk = 1.659,70 €.
3. Uznesením 6Co/428/2015 zo dňa 24. 2. 2016 Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok Okresného súdu v Čadci 14C/1/2011-185 zo dňa 29. 9. 2014, ktorým súd návrh žalobkyne zamietol, a priznal žalovanému trovy konania. Krajský súd konštatoval, že okresný súd v rozhodnutí o nepripustení zmeny návrhu, a potom aj v rozsudku konštatoval, že nemohol žalobkyni priznať právo z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže išlo o novú kvalifikáciu žaloby, nepostupoval správne, keďže tento titul bol už prezentovaný v žalobe. Taktiež nariadil okresnému súdu, aby odstránil vady podaného návrhu, aby bolo zrejmé, za aké obdobie je žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Uviedol, že konanie vedené
na Najvyššom súde SR pod spisovou značkou 6Cdo/157/2014 nemá žiaden vplyv na predmet sporu, poukázal na to, že žalobkyňa súdu oznámila, že od darovacej zmluvy odstúpila, úžitky z užívania nehnuteľností si mala ponechať, a uzatvorila novú zmluvu.
4. Po zrušení rozsudku právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že nárok nie je premlčaný. Bol uplatnený za rok 2007, objektívna lehota začala plynúť dňa 1. 1. 2008, je 10-ročná, keďže ide o úmyselné obohatenie, nakoľko doložil do spisu príkazný list konateľa odporcu, ktorý zakázal vyplácať žalobkyni nájomné. Subjektívna lehota nemohla začať skôr, ako začne plynúť objektívna, a pre začiatok behu subjektívnej lehoty sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť. Podaním zo dňa 26. 1. 2011 súdu na základe výzvy oznamovali, že nemôžu predložiť dôkaz o výške podielu, o výške mali iba sprostredkované informácie. Dozvedeli sa o nej preukázateľne až pri zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 27. 12. 2009, kedy podľa nich začala plynúť subjektívna lehota. Predložil súdu výpis z bankového účtu T. C., ktorému žalovaný vyplatil 20.12.2007 sumu 21.250,-- Sk za 4,25 podielu, čiže každý podiel je po 5.000,-- Sk. Žalobkyňa bola vlastníčkou 10. podielov, preto žiadajú 50.000,-- Sk. Čo sa týka aktívnej legitimácie, žalobkyňa v čase podávania návrhu bola vlastníčkou až do odstúpenia od zmluvy 23. 6. 2013, kedy došlo k odstúpeniu od darovacej zmluvy s tým, že práve v zmluve sa dohodlo, že úžitky ostávajú žalobkyni. Odstúpenie od darovacej zmluvy je možné medzi účastníkmi, odstúpilo sa od platnej darovacej zmluvy, čiže zmluva nebola zrušená, ani vyhlásená za neplatnú. Predmet bezdôvodného obohatenia bol vrátený - viď záznam v katastri nehnuteľností. Úžitky sú oddelené od hlavnej veci, sú jej výnosom, a musia sa vydať iba v prípade, ak ten, kto má takúto povinnosť, nebol dobromyseľný. Žalobkyňa bola dobromyseľnou, zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastníčka do momentu odstúpenia od zmluvy. Žalobkyňa je oprávnenou držiteľkou, nemá zákonnú povinnosť vrátiť alebo vydať úžitky, aktívna legitimácia jej ostala zachovaná. Vychádzajúc z judikatúry z Občianskeho zákonníka § 123, 130 OZ žiadal návrhu vyhovieť, a priznať náhradu trov konania.
5. Žalobkyňa súdu predložila dôkazy výpis z listu vlastníctva č. 8541 zo dňa 30.12.2010 k.ú. L., výpis z Obchodného registra žalovaného, rozsudok Krajského súdu v Žiline 10Co/170/2012 zo dňa 14. 3. 2012, výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 7.4.2014 k.ú. L., dovolanie žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Žiline spisová značka 5Co/479/2013 zo dňa 9.7.2013, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 8.10.2013, podací lístok odosielateľa T. C., rozsudky Okresného súdu v Čadci 6C/6/2010 zo dňa 10.12.2013 a číslo 6C/109/2007 zo dňa 10.12.2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 23S/275/95 zo dňa 24.10.19954, rozhodnutie Pozemkového úradu Č. č.j. 261/92-III-HO o vlastníctve právoplatné dňa 6.11.1995, uznesenie NS SR 6Cdo/147/2014 zo dňa 4.7.2014, dovolanie, oznámenie o postúpení pohľadávok, nález Ústavného súdu SR IIÚS 329/2010 zo dňa 10.3.2011, rozpočet Lesného spoločenstva Kysučné, s.r.o., na rok 2005, pozvánka na riadne valné zhromaždenie na deň 8.12.2007 od Výboru Združenia vlastníkov lesa Kysučné, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 30.12.2002 na Q. C.Č. (suma nečitateľná), zmluva o postúpení pohľadávky, nájomná zmluva medzi T. C.J. a odporcom zo dňa 4.1.2000, darovacia zmluva V 1900/2000, nájomná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 4.1.2000, príkazný list konateľa firmy zo dňa 19. 12. 2001, dohodu o odstúpení od zmlúv o prevode nehnuteľností zo dňa 20.6.2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR spisová značka 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.3.2016, výpis zo sporožírového účtu T. C. zo dňa 20. 12. 2007 na sumu 21.250,-- Sk.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na rozsudok Okresného súdu v Čadci 4C/1/2015, kde predmetom sporu bol rovnaký nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, išlo o tú istú žalobkyňu, sporným obdobím bol rok 2012. Podľa tohto rozsudku žalobkyňa bola povinná preukázať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za sporné obdobie, pričom súd mal nesporne preukázané, že v tomto období žalobkyňa nebola vlastníčkou sporných spoluvlastníckych podielov, teda nemala aktívnu legitimáciu na vymáhanie bezdôvodného obohatenia. Právne irelevantné podľa tohto rozsudku boli tvrdenia, že jej svedčilo vlastnícke právo aj na základe zmluvy V 1900/2000, od ktorej odstúpila dohodou o odstúpení zo dňa 20. 6. 2013, čím sa zmluva od začiatku zrušila. Ustanovenie o tom, že preberá úžitky na základe možnosti dohodnúť sa inak sa nevzťahuje na obsahové náležitosti vlastníckeho práva, majú zato, že nárok je premlčaný, keďže bol uplatnený po vyše trojročnej lehote, už 20.12.2007 museli vedieť, že sa finančné prostriedky vyplácajú. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že sa dozvedela až v roku 2011, kedy jej začala plynúť premlčacia lehota, nakoľko vždy v novembri až decembri lesné spoločenstvo a podieloví spoluvlastníci majú valné zhromaždenie, kde sa stanovuje hospodárenie za ten-ktorý rok, a zároveň sa oznámi, aká suma bude vyplácaná za ten-ktorý rok. Z dokladu, ktorý predložila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, vyplýva, že žalovaný 20.12.2007 začal už vyplácať finančné prostriedky za podiely za rok 2007 podielovým spoluvlastníkom. Keby bola žalobkyňa
využila svoje právo, a dostavila sa na schôdzu, bola by sa dozvedela, aká suma sa jej má vyplácať. Žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná, premlčacia lehota začala plynúť 1.1.2008, návrh bol podaný 4.1.2011, teda v druhý pracovný deň po novom roku. Podanie bolo podané oneskorene, návrh je premlčaný. Pokiaľ sa týka o úmysel zo strany konateľa, podľa obchodného registra podpisujú dvaja konatelia, takže ak niečo podpísal jeden konateľ, nie je to platné, a v druhom rade treba pozrieť na to, že pokiaľ boli podiely sporné, boli napadnuté žalobou na súde, o čom bolo Lesné spoločenstvo informované, neostávalo nič iné, len pozastaviť výplatu jednej alebo druhej strane, nemožno to teda pričítať na vrub žalovaného, ide o objektívnu zodpovednosť, prečo nemohol niečo vyplácať. Žiadajú žalobu zamietnuť, priznať náhradu trov konania.
7. Žalovaný súdu predložil dôkazy: rozsudok Krajského súdu v Žiline 6Co/479/2012-918 zo dňa 9.7.2013, zápisnicu z pojednávania zo dňa 11. 8. 2016 spisová značka 4C/1/2015, ako aj výpis z listu vlastníctva číslo XXXX k.ú. L., rozsudok Okresného súdu v Čadci 4C/1/2015 zo dňa 11. 8. 2016, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
8. Vo veci súd vykonával dôkazy, ktoré smerovali k sporným bodom, keďže nesporné body nepovažoval za potrebné dokazovať. Nemal dôvodnú pochybnosť o pravdivosti zhodných tvrdení, vychádzal aj z objektívnych zápisov v registri, preto nevykonával dôkazy smerujúce k nesporným tvrdeniam, ako sú časové obdobie predmetu sporu, skutočnosť, že predmet sporu tvorí bezdôvodné obohatenie, skutočnosť vkladu darovacej zmluvy V 2231/13 zo dňa 26. 6. 2013, V 1900/2000 zo dňa 19. 9. 2000, odstúpenie od zmluvy zo dňa 20.6.2013, obsahovú náležitosť, že úžitky ku dňu odstúpenia patria obdarovanej. Súd teda vykonával dôkazy, ktoré smerovali k premlčaniu a k danosti aktívnej legitimácie žalobkyne, výsluchom právnych zástupcov, ich písomnými podaniami, ako aj vyhodnotením predložených dôkazov, keďže otázka posúdenia aktívnej legitimácie je otázka právneho vyhodnotenia skutkového stavu. Ostatné dôkazy súd nevykonal.
9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
10. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
12. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
13. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
14. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
15. Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
16. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
17. Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
18. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
19. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
23. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
24. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
25. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
26. Súd žalobu zamietol z dvoch dôvodov:
a) Súd považoval nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2007 za premlčaný. b) Súd nemal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne ako zákonnú podmienku na vyhovenie žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia.
27. V danom prípade bolo nesporné medzi stranami konania, ako aj vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Žiline 6Co/428/2015 zo dňa 24.2.2016, že predmetom tohto sporu je bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie vzniká za každý deň užívania spornej nehnuteľnosti navrhovateľky odporcom, a preto premlčacia lehota plynie u každého dňa, za ktorý navrhovateľka mala právo na vydanie bezdôvodného obohatenia samostatne, teda od momentu, kedy sa toto právo mohlo vykonať po prvý raz. § 107 OZ upravuje odlišne od všeobecnej právnej úpravy subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je dva roky, a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k obohateniu na jeho úkor, a kto sa na jeho úkor obohatil. Vyžaduje sa skutočná preukázaná vedomosť oprávneného, a teda nestačí, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť aj skôr. Pod poznatkami sa nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale len znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Z judikatúry vyplýva, že oprávnený sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, nie je potrebné, aby poznal výšku škody presne, postačuje, ak nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia v súdnom konaní. Objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia je tri roky, v prípade zavinenia vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia 10 rokov, pričom v oboch prípadoch sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby určí odo dňa, keď k vzniku obohatenia došlo. Súdu z jeho činnosti je známe, že žalobkyňa má na súde niekoľkoročné súdne spory so žalovaným, kde žiada vydať bezdôvodné obohatenie za jednotlivé roky, a z týchto konaní má vedomosť o tom, kto sa na jej úkor obohatil, že ide o žalovaného, a kedy k tomuto obohateniu došlo. Prvýkrát to mohla zistiť vtedy, keď jej nevyplatil
nájomné za užívanie spoluvlastníckeho podielu, hoci toto nájomné ostatným spoluvlastníkom vyplatil. Navrhovateľka a jej právny zástupca podávajú každý rok na súd žalobu za nevyplácanie podielov za ten-ktorý kalendárny rok. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, objektívnej premlčacej lehoty u navrhovateľky je totožný. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný jej otcovi už 20. 12. 2007 vyplatil finančné prostriedky za podiely. Samotný tento dôkaz predložila navrhovateľka v konaní. V zmysle judikatúry sa nevyžaduje, aby poznala presnú výšku škody, postačuje, ak nadobudla vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorú by spresnila v súdnom konaní. V danom prípade nemohlo ísť ani o úmyselné obohatenie sa žalovaného, nakoľko o vlastníctvo týchto sporných nehnuteľností sa viedol na Okresnom súde v Čadci dlhoročný spor pod spisovou značkou 6C/648/01, ktorý doposiaľ nie je právoplatne skončený. Pokiaľ nebolo preukázané vlastnícke právo žalobkyne k podielom, respektíve toto právo bolo sporné, nebol žalovaný povinný vyplácať jej finančné prostriedky za podiely. Nemohlo teda ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Je nesporné, že v rámci tohto konania si žalobkyňa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2007, ktorý si mohla prvýkrát uplatniť dňa 1.1.2008. V tento časový moment jej bola známa osoba žalovaného, ktorý zodpovedal za bezdôvodné obohatenie, taktiež jej bolo známe, že ostatným spoluvlastníkom bolo, ako každý rok, nájomné vyplatené s tým, že žalobkyni toto nájomné vyplatené nebolo. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota tak podľa § 107 ods. 1 OZ uplynula dňa 1.1.2010, návrh bol podaný dňa 4.1.2011 (utorok), čiže súd nárok považuje za premlčaný, nakoľko tento musel byť uplatnený na súde už v pondelok dňa 3.1.2011.
28. V prípade, ak by na základe podaného odvolania žalobkyňou mal odvolací súd zato, že jej nárok nie je premlčaný, súd poukazuje na to, že žalobu zamietol aj z dôvodu, že nemal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie takejto žaloby. Súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán, ktorú mal potvrdenú aj objektívnymi dôkazmi, a to výpismi z verejného registra katastra nehnuteľností. Za nesporné súd považoval, že základom predmetu sporu, čo vyplýva aj zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline 6Co/428/2015 zo dňa 24.2.2016, je vydanie bezdôvodného obohatenia za časové obdobie od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007 vo výške 1.659,70 € spolu s príslušenstvom. Z výpisu LV číslo XXXX k.ú. L. na sporné spoluvlastnícke podiely mal súd preukázané, že žalobkyňa je zapísaná ako spoluvlastníčka k týmto podielom na základe darovacej zmluvy V 2231/13 zo dňa 26.6.2013, ktorý zápis bol vykonaný dňa 21.6.2013. Je nesporné, že od predchádzajúcej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi jej otcom T. C. a žalobkyňou zavkladovanou pod V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000, žalobkyňa odstúpila na základe dohody o odstúpení zo dňa 20.6.2013, pričom obsahovou náležitosťou tejto dohody je dohoda zmluvných strán: „účastníci sa dojednávajú, že úžitky z nehnuteľností do dnešného dňa patria L. B..“ Táto dohoda bola nesporne uzatvorená len medzi darcom T. C. a obdarovanou dcérou žalobkyňou, nebola uzatvorená s tretím subjektom. V konaní mal súd taktiež nesporne preukázané, že žalovaný žalobkyni za sporné časové obdobie nevyplatil žiadne podiely.
29. Základnou podmienkou úspechu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie vlastníckeho práva žalobkyne, že žalovaný zadržiava a užíva predmet vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva žalobkyne v spornom časovom období bez právneho dôvodu (bez platnej nájomnej zmluvy), a požíva zároveň bez právneho dôvodu aj plody a úžitky z jej spoluvlastníckeho podielu, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje. Súd však mal v konaní jednoznačne preukázané, že v spornom časovom období od 1.1. 2007 do 31. 12. 2007 žalobkyňa nebola vlastníčkou sporných spoluvlastníckych podielov. Z tohto dôvodu má zato, že na strane žalobkyne nie je daná aktívna legitimácia na vymáhanie bezdôvodného obohatenia podľa 451 ods. 1,2 OZ v nadväznosti na § 123 OZ. Tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne, že jej svedčilo k sporným spoluvlastníckym podielom vlastnícke právo na základe zmluvy V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000 súd vyhodnotil ako právne irelevantné, keďže od tejto zmluvy odstúpila dohodou o odstúpení zo dňa 20. 6. 2013 platným spôsobom. V zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa odstúpením od zmluvy zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Odstúpením od zmluvy sa preto darovacia zmluva V 1900/2000 zrušila od začiatku, a zrušením tejto zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán z tejto zmluvy, ako aj právny titul, na základe ktorého bola zmluva uzatvorená. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne tvrdil, že s poukazom na § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, a že v dohode o odstúpení sa zmluvné strany dohodli, že úžitky z nehnuteľností ku dňu odstúpenia 20.6.2013 patria žalobkyni, čím je daná jej aktívna legitimácia na vymáhanie úžitkov vzniknutých do 20. 6. 2013, súd k tomu uvádza, že odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od počiatku, a to v rozsahu všetkých práv a povinností medzi zmluvnými stranami, teda na strane žalobkyne nemôžu existovať ani obsahové náležitosti vlastníckeho
práva podľa § 123 OZ vrátane práva používať jeho plody a úžitky. Dohoda o odstúpení od darovacej zmluvy je právny vzťah medzi darcom a obdarovaným, a nemôže zaväzovať tretí subjekt, v tomto prípade žalovaného, pokiaľ nebol zmluvnou stranou. § 48 ods. 2 OZ v časti „..... ak nie je účastníkmi dohodnuté inak.“; sa vzťahuje k časovému momentu odstúpenia od zmluvy vzhľadom na gramatický výklad z tohto ustanovenia. Teda toto ustanovenie sa nemôže vzťahovať na obsahové náležitosti vlastníckeho práva podľa § 123 OZ. Momentom zrušenia zmluvy sa vlastníkom stal T. C. s právom vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s nimi, t.j. od 19. 9. 2000. Zánik práv a povinností z pôvodnej darovacej zmluvy ku dňu 19. 9. 2000 teda znamená, že ak na základe tejto zmluvy nebolo plnené, záväzok plniť odpadá (len medzi zmluvnými stranami, nie vo vzťahu k tretím osobám). Ak bolo plnené, zmluvné strany sa medzi sebou môžu vyporiadať v rámci vyporiadania, ako pri bezdôvodnom obohatení, to nevylučuje, aby T. C. dal svojej dcére úžitky na základe predchádzajúcej darovacej zmluvy, pokiaľ sa tak dohodli. Táto dohoda je však dohodou zmluvných strán, a v žiadnom prípade nemôže zaväzovať tretí subjekt, t.j. žalovaného, ktorý nebol zmluvnou stranou. Vo vzťahu k nemu žalobkyni nevzniklo právo na úžitky z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu. Nakoľko žalobkyni nesvedčí vlastnícky vzťah k sporným spoluvlastníckym podielom za rok 2007, a pretože jej nevzniklo právo na úžitky z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu na základe predchádzajúcej darovacej zmluvy V 1900/2000 (rozhodnutie NS SR 3Cdo/151/1996, Rozhodnutie NS ČR 32OdO 161/2003, Ústavný súd ČR PL.US78/2006. Žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná v spore na vymáhanie úžitkov z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu od žalovaného. Na základe dojednania medzi zmluvnými stranami sa môže úžitkov za sporné časové obdobie domáhať od svojho otca T. C.. Z týchto dôvodov súd návrh zamietol v celom rozsahu.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 písm. c) CSP. O výške náhrady trov konania podľa § 162 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením vyššia súdna úradníčka prvostupňového sudu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh a vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.