Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/78/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného V. V., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, a iné, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1 Pv 103/15/7702 zo dňa 5. mája 2015, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. septembra 2016 v Humennom, takto

rozhodol:

Obžalovaný V. V., N.. XX.XX.XXXX M. S., C. A. K. N. E., Y. XXX/XX,

uznáva sa za vinného, že po požití alkoholických nápojov dňa 20.02.2015 asi o 00.15 h. v obci B., W. L.. Č.. P. pri budove železničnej stanice viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. Š.K. Y., Z.. Č.. S.-XXXBT v smere na mesto Snina, kde bol znamením člena hliadky OHK Zboj N.. J.. Q. K.Y. zastavovaný červeným svetlom, ktoré vozidlo aj zastavil vo svojom jazdnom pruhu, a keď sa k nemu N.. J.. Q.N. K. približoval po vyznačenej strednej deliacej čiare vozovky, aby vykonal cestnú kontrolu, s vozidlom asi na dva metre cúvol, predné kolesá vytočil vľavo a s vozidlom prudko vyštartoval smerom k miestu, kde stál N.V.. J.. Q. K. M. M. D. P. X-X V. Y. M., K. A. M. F. K. V. V. nútený vyhnúť sa zrážke s vozidlom uskočením vpravo, teda do ľavého jazdného pruhu v smere na Sninu, obvinený V. V. s vozidlom ďalej pokračoval v jazde na Sninu, kde pri výjazde z obce Stakčín narazil prednou časťou vozidla do zvodidiel, ďalšie výzvy hliadok PZ a znamenia na zastavenie vozidla nerešpektoval a s vozidlom pokračoval až do obce Kamenica nad Cirochou, kde z hlavnej cesty odbočil na ulicu Agátovú, kde uviazol v blate a pri ďalšej kontrole hliadkou PZ sa podrobil dychovej skúške na alkohol v čase o 00.53 h., kedy mu bola nameraná hladina 0,81 mg alkoholu na liter vydychovaného vzduchu a pri opakovanej skúške o 01.21 h. hladina 0,67 mg alkoholu na liter vydychovaného vzduchu, teda -použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, so zbraňou, -vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal

zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona na § 36 písm. j) Trestného zákona, na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obvineného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, súd ustanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov a zároveň v zmysle § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona, ukladá obžalovanému povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenému N.. J.. Q. K.Y., N.. XX.XX.XXXX M. B., W. Y. W. D.. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je podľa zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, potrebné vodičské oprávnenie, na 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného V. V. obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako zločin útoku na vereného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe č. k.: 1Pv 103/15/7702-17 zo dňa 05.05.2015 a vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby a oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný V. V. vo vzťahu ku skutku kvalifikovanom ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona urobil vyhlásenie že je vinný, že dňa 20.02.2015 asi o 0.15 hod. v obci B. W. L. Č.. P. pri budove železničnej stanice viedol osobné motorové vozidlo S.-XXX A. smerom na Sninu pod vplyvom alkoholu, teda po požití alkoholických nápojov. Po dychovej skúške mu boli namerané hodnoty, ktoré sú uvedené v obžalobe.

Následne súd prijal vyhlásenie obžalovaného V. V. a vykonal iba dokazovanie súvisiace s nepriznaným rozsahom skutku kvalifikovanom ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Po vykonanom dokazovaní súd rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 27.8.2015 rozsudkom, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

O odvolaní obžalovaného odvolací súd rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 TP, vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 ods. 1 TP, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Okresný súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 12.9.2016. Samosudca zosumarizoval vykonané dôkazy a poukázal na dôvody, pre ktoré odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a umožnil procesným stranám predniesť návrhy na doplnenie dokazovania.

Prokurátor poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove a navrhol prečítať výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 20.02.2015, nakoľko obžalovaný bol v prípravnom konaní konkrétnejší, podrobne popísal okolnosti zastavenia motorového vozidla a následný únik. Postupom podľa § 258 ods. 4 TP, na základe rozhodnutia samosudcu, prokurátor prečítal zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 20.02.2015, kde okrem iného uviedol, že pri železničnej stanici v Stakčíne ho začali zastavovať červeným svetlom policajti. Začal teda spomaľovať a nakoniec zastavil pri policajtovi. Vozidlo zastavil priamo v jazdnom pruhu, nezachádzal na krajnicu. Policajt, ktorý ho zastavoval, ostal stáť na vozovke, zhruba na strednej čiare. Pretože mal požité alkoholické nápoje, zľakol sa, zaradil spiatočku a trocha cúvol dozadu. Vzápätí zaradil prvý rýchlostný stupeň a s vozidlom prudko vyrazil dopredu a volant strhol do protismeru. Policajt, ktorý ho predtým zastavoval, musel odskočiť do jeho jazdného pruhu.

Samosudca umožnil vyjadriť sa obžalovanému k prečítanej výpovedi, ten uviedol, že pravda nie je to, čo bolo prečítané ale pravda je to, čo povedal na súde.

Obžalovaný v procese dokazovania na hlavnom pojednávaní uviedol, že cestou z obce Stakčín smerom na Sninu ho pri železničnej stanici na okraji cesty zastavili policajti. S vozidlom pred nimi zastavil asi tri metre. Policajti stáli v jeho jazdnom pruhu na okraji cesty. Policajt s červeným svetlom stopoval. Potom cúvol, obišiel ich a pokračoval v smere na Sninu, kde sa zaradil opäť do pravého jazdného pruhu. Potom narazil do zvodidiel a pokračoval v smere do Kamenice nad Cirochou, kde uviazol na ulici Agátovej v blate a potom prišli policajti. Po vystúpení z auta mu policajti nasadili putá a podrobili ho dychovej skúške, ktorá bola pozitívna. Keď zbadal znamenie červeným svetlom, zastavil v smere jazdy na pravej strane cesty asi tri metre pred policajtom, ktorý ho červeným svetlom zastavoval. Policajt, ktorý ho červeným svetlom zastavil, priblížil sa k jeho vozidlu, a to k dverám spolujazdca. Policajt ešte len k vozidlu prichádzal a on potom spanikáril, autom cúvol, vyhodil smerovku do ľavej strany, obišiel policajné auto a odišiel preč. Druhý policajt stál pri policajnom aute, ktoré bolo odstavené na okraji cesty v smere jeho jazdy, teda na tej istej strane cesty, kde zastavil svoje vozidlo. Druhý policajt sa k jeho autu nepribližoval. Policajta, ktorého obchádzal bol pri pravom okraji cesty, keď vyhodil smerovku a obchádzal policajné auto. Nevidel, aby policajt pred ním nejakým spôsobom uskakoval, alebo ostal stáť na mieste. Obžalovaný ďalej uviedol, že tak konal preto, lebo mal vypité a spanikáril, keďže mal ešte len dva týždne vodičské oprávnenie a chcel sa vyhnúť policajnej kontrole. Cestou z obce Stakčín, kde trafil zvodidlá, nemal vedomosť o tom, že ho prenasledujú policajti a dávajú mu znamenie na zastavenie vozidla. Túto skutočnosť si všimol až v obci Kamenica nad Cirochou. V závere svojej výpovede obžalovaný uviedol, že policajné auto bolo zaparkované na okraji cesty a zasahovalo do vozovky. Dodal, že druhý policajt sedel v aute. Ospravedlnil sa, že v úvode svojej výpovede tvrdil, že druhý policajt stál pri vozidle. Príslušníka PZ úmyselne neohrozil, iba ho obchádzal. Skutočnosť, že N.. J.. Q. K. musel v dôsledku jeho konania uskočiť vpravo, t.j. do ľavého jazdného pruhu v smere na Sninu, aby sa vyhol zrážke s vozidlom, obžalovaný označil za nepravdivé. Pretože sa nepozeral do spätného zrkadla, mal za to, že policajt išiel do policajného auta a nasledoval ho. S vozidlom cúval preto, lebo spanikáril. Bál sa, nakoľko vodičský preukaz mal iba dva týždne.

Výrok o vine obžalovaného súd opiera najmä o svedeckú výpoveď J.. Q. K., ktorý dňa 20.02.2015 spolu so Š. B. vykonávali hliadkovú službu ako členovia hliadky OHK Zboj. Podľa svedka K. realizovali výkon na základe inštruktáže pri železničnej stanici pri obci Stakčín oproti budove stavebnín. Služobné auto bolo zaparkované na odstavnej ploche mimo vozovky po pravej strane cesty smerom na Sninu. Zaregistrovali Y., ktorú viedol obžalovaný ešte pred samotnou kontrolou opačným smerom. Zastavili ho, až keď sa vracal a išiel smerom na Sninu. Keď sa približoval k ich kontrolnému bodu, vystúpil z vozidla k stredovej čiare vozovky a červeným svetlom dával znamenie prichádzajúcemu vozidlu na zastavenie. Znamenie dával opakovane, lebo auto išlo neštandardne, t.j. neznižovalo rýchlosť a zastavilo až tesne pred ním v smere jazdy vo svojom jazdnom pruhu. V okamihu, keď auto zastavilo, nachádzal sa na stredovej deliacej čiare. Auto zastavilo. Kolega stál na kraji cesty a zasvietil baterkou zo strany spolujazdca do auta, kde spozorovali dve osoby. Vodičom bol obžalovaný V. V.. Na sedadle spolujazdca sedela žena. Keď sa priblížil k vozidlu zo strany vodiča, vozidlo cúvlo, otočili sa klesá do ľavej strany a prudko sa pohlo vpred. Ak by pred vozidlom neuskočil, narazilo by do neho. V čase, keď vozidlo cúvlo, stál v blízkosti stredovej čiary. V okamihu keď vozidlo vyrazilo vpred, uskočil do ľavého jazdného pruhu cesty smerom na Sninu. Vozidlo obžalovaného ho míňalo ľavou stranou. Potom spolu s kolegom nastúpili do služobného auta a vyrazili za obžalovaným. Udalosť oznámili operačnej službe, pričom dostali pokyn prenasledovať ho. Neskôr v Snine videl, že sa obžalovaný vyhol policajnému autu, ktoré dávalo svetelné znamenie na zastavenie. Po príchode do obce Kamenica nad Cirochou videli, že obžalovaný bol zastavený inou policajnou hliadkou.

Okrem výpovede svedka K. je obžalovaný usvedčovaný i svedectvom Š. B., ktorý k priebehu zastavenia vozidla obžalovaného V. V. uviedol, že kolega K. vošiel do stredu jazdného pruhu, kde dal červeným svetlom pokyn na zastavenie vozidla. Prichádzajúce vozidlo sa správalo neštandardne, pretože nedalo smerovku. Vozidlo zastavilo v jazdnom pruhu pár metrov pred kolegom K.. Keď sa kolega K. priblížil k vozidlu, vozidlo začalo cúvať. On presvietil auto baterkou, aby zistil počet osôb vo vozidle. Do vozidla svietil baterkou zo strany spolujazdca. Kolega K. pristúpil k vozidlu, vozidlo vytočilo kolesá do ľavej strany a prudko zrýchlilo. Kolega preto musel odskočiť na pravú stranu aby sa vyhol zrážke. Potom pomocou telefónov oznámili na stálu službu, že vozidlo im ušlo. Kolega K. k vozidlu obžalovaného pristupoval smerom k dverám vodiča. On stál v tom čase na odstavnej ploche.

K okolnostiam skutku bola vypočutá i T. X., ktorá v tom čase sedela s obžalovaným v jeho motorovom vozidle. Táto potvrdila, že videla dvoch policajtov. Policajti stáli na tej strane cesty, kde je obchod. Červeným svetlom zasvietili, aby zastavili. Keďže mali strach, utekali. Obžalovaný autom namieril tak, aby policajta obišiel a tento nemusel odskakovať. Policajt neodskočil, ani neodišiel. Viac okolností v konaní pred súdom svedkyňa neuviedla, nakoľko tvrdila, že bola opitá. Z uvedeného dôvodu bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kedy uviedla, že pri železničnej stanici vozidlo zastavovali policajti, a to výstražným červeným svetlom. Obžalovaný s vozidlom zastavil, avšak potom znovu s vozidlom vyrazil dopredu, kde stál policajt, ktorý vozidlo zastavoval. Predtým obžalovaný s autom trocha cúvol dozadu. Potom unikali pred políciou až do obce Kamenica nad Cirochou, kde obžalovaný odbočil z hlavnej cesty a chytili ich policajti.

Ako vierohodnú súd vyhodnotil výpoveď svedkyne X. z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na návrh prokurátora, lebo vypovedala krátko po čine. Po prečítaní výpovede svedkyňa potvrdila, že pred políciou hovorila pravdu : „V. pristavil vozidlo, ale potom sa asi zľakol a znova s vozidlom vyrazil dopredu, kde stál policajt, ktorý nás zastavoval.“

Na hlavnom pojednávaní bol po súhlase procesných strán prečítaný znalecký posudok č. 11/2015 vypracovaný znalcom z odboru cestná doprava - Ing. Jána Maguru. Podľa znalca k udalosti došlo na štátnej ceste I. triedy v obci, v nočnej dobe ale v úseku osvetlenom pouličným osvetlením, kde podľa zisteného vodič osobného motorového vozidla zn. Š. Y. Z.. Č.. S.-XXXBT V. na signalizáciu zastavujúceho policajta N.. K. vozidlo v smere svojej jazdy v pravom jazdnom pruhu, nie na krajnici či odstavnej ploche vpravo, zastavil. Vodič po zastavení, počas približovania sa policajta k vozidlu, s vozidlom na krátku vzdialenosť okolo 2-3 metrov cúvol a zo státia následným prudkým zrýchlením s možným vybočením vľavo v smere na Sninu v jazde pokračoval. Nebolo však možné zaujať jednoznačné stanovisko, či rozjazdom vozidla zo státia dopredu mohlo dôjsť k zrážke stopujúceho N.. K. z dôvodu chýbajúcich technicky jednoznačne použiteľných podkladov. Na mieste neboli zistené žiadne stopy, ku kontaktu účastníkov nedošlo, pričom výpovede účastníkov sú rozdielne a výpoveď samotného vodiča nejednoznačná, kde však žiadnu verziu nemožno technicky vylúčiť. Podľa výsledkov rekonštrukcie vozidlo z miesta rozjazdu po cúvaní, po polohu míňania policajta na dráhe 3,8 až 8,2 m, mohlo dosiahnuť rýchlosť okolo 19,9 až 29,2 km/h, kde rozjazd vozidla trval okolo 1,38 až 2,03 s a nakoľko stopujúci policajt sa pri jazde vozidla nachádzal vo vozovke, priamo pre vozidlom resp. ak vozidlo vyštartovalo smerom k miestu kde stál, policajt sa zrážke vozidla do bezpečnej vzdialenosti do strany musel vyhýbať minimálne rýchlosťou rýchlej chôdze až behu. K udalosti došlo za zníženej viditeľnosti, kde reakčná doba stopujúceho policajta bola predĺžená, nakoľko je horšie rozpoznateľný smer pohybu vozidla pri rozjazde a teda je sťažené rozhodovanie, či je nutné, resp. ktorým smerom je potrebné sa zrážke vyhýbať. Napriek jednoznačným podkladom je možné konštatovať, že zistené skutočnosti z technického hľadiska nasvedčujú tomu, že počas udalosti došlo k ohrozeniu stopujúceho policajta N.. K., nakoľko na predídenie zrážke zrýchľujúcim vozidlom mohol byť prinútený vyhýbať sa už priestoru, kam mohlo smerovať vozidlo, do bezpečnej vzdialenosti do strany, a to náhle - únikom z ohrozeného priestoru minimálne rýchlou chôdzou, až behom.

Hoci podľa vykonanej rekonštrukcie prípadu neexistovali prvotné údaje a nebolo možné jednoznačne určiť, či mohlo dôjsť k zrážke policajta s vozidlom, podľa nameraných vzdialeností počas rekonštrukcie, policajt, ktorý vozidlo zastavoval, sa musel zrážke vyhýbať rýchlou chôdzou, prípadne behom, aby sa dostal do bezpečnej vzdialenosti. Počas nameraných hodnôt počas rekonštrukcie z technického hľadiska je možné prijať záver, že došlo k ohrozeniu policajta, ktorý vozidlo obžalovaného zastavoval.

Okrem týchto vyššie uvedených dôkazov je miesto činu, náraz do zvodidiel a jazda pod vplyvom alkoholu zrejmá zo zápisnice o ohliadke miesta činu, vrátane fotodokumentácie, záznamu o dopravnej nehode, záznamu o vykonanej dychovej skúške.

Vychádzajúc z výsledkov takto vykonaného dokazovania, opierajúc sa o svedecké výpovede príslušníkov Y. D. a výpoveď svedkyne X., znalecký posudok a vykonané listinné dôkazy, súd u obžalovaného konštatoval vinu v súlade s obžalobou, a teda že spáchal zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, lebo v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa použil násilie a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. so zbraňou v zmysle ust. § 138 písm. a) Trestného zákona, nakoľko osobné motorové vozidlo možno v danom prípade pokladať za zbraň. Obžalovaný naplnil nielen po stránke objektívnej, ale aj po stránke

subjektívnej všetky zákonné znaky žalovaného zločinu, lebo po zastavení svojho vozidla unikal pre cestnou kontrolou zo strany N.. K. a vyrazil vozidlom v smere dopredu, kde bol policajt a týmto svojím konaním úmyselne ohrozil jeho život a zdravie a zároveň pôsobil na výkon právomoci policajta.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V rámci hodnotenia pomerov obžalovaného V. V. súd zistil, že slobodný a bezdetný. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou. Pracuje v spoločnosti Mopostav s priemerným čistým mesačným príjmom 500,- eur. V mieste trvalého bydliska je hodnotený ako občan, ktorého správanie je bezproblémové. Do verejnoprospešných prác sa nezapája a nebol riešený v žiadnej komisii obce. Ani zo strany obce mu neboli ukladané žiadne sankčné opatrenia. V odpise registra trestov nemá žiadny záznam, teda doposiaľ viedol riadny život a tohto jeho konanie je prvým vybočením z doterajšieho riadneho spôsobu života.

Pri ukladaní trestu obžalovanému poľahčovalo, že pre spáchaním žalovaných činov viedol riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona). Nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov, súd v znení ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladal trest úhrnný. Zákonom stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody pri zločine útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona je až osem rokov. Za dostatočný a primeraný súd pokladal úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, teda na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky a šesť mesiacov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Na posilnenie účelu trestu ako súčasť probačného dohľadu súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenému N.. J.. Q. K..

Namieste bolo i uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je podľa zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, potrebné vodičské oprávnenie, lebo obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla.

Hrozba nariadenia trestu odňatia slobody, dohľad probačného a mediačného úradníka nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a trest zákazu činnosti splnia nielen svoj represívny, ale i preventívny a výchovný účinok a v neposlednom rade korešpondujú aj so záujmom spoločnosti na jej ochrane.

Nakoľko poškodenému N.. J.. K. nebola konaním obžalovaného spôsobená žiadna škoda a Slovenská správa ciest si náhradu škody za poškodené zvodidlá v zákonnej lehote do skončenia vyšetrovania neuplatnila, súd o týchto nárokoch nerozhodoval.

Okresný súd pri rozhodovaní rešpektoval ustanovenie § 327 ods. 2 TP, podľa ktorého, ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení

o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.