Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: M. D., T.. XX. XX. XXXX, H. W., R. X, zast. JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou so sídlom Levice, Námestie hrdinov 13, IČO: 42 206 570, proti žalovanej: M. H., T.. XX. XX. XXXX, H. W., U. Č. B. XXX, o zaplatenie 839,25 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 77,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 77,08 eura od 07. 10. 2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 07. 10. 2013 sa žalobca domáhal zaplatenia 839,25 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom bytu č. XX na V.. poschodí bytového domu na ulici R., súpisné číslo XXXX, orientačné číslo X, zapísaného na LV č. XXXX Správy katastra W., pre kat. územie W., obec W., okres W.. Okrem toho dodal, že so žalovanou boli manželia a ich manželstvo bolo právoplatné rozvedené v konaní vedenom pod sp. zn. 15P/284/2012. Následne uviedol, že od rozvodu manželstva žalovaná užívala predmetný byt bez akéhokoľvek dôvodu, nakoľko nie je vlastníčkou bytu a tiež nebola ochotná byt vypratať. Dňa 08. 10. 2012 podal žalobca voči žalovanej návrh na vypratanie bytu, pričom konanie sa viedlo pod sp. zn. 13C/238/2012. Rovnako tak žalovaná sa voči nemu v konaní pod sp. zn. 9C/512/2012 domáhala vrátenia daru a to predmetného bytu. Zdôraznil, že dlhodobo pracuje v zahraničí a byt užívala žalovaná, ktorá však správcovi bytového domu vôbec neuhrádzala náklady spojené s užívaním bytu, v dôsledku čoho žalobca za obdobie od 01. 12. 2012 do 30. 06. 2013 uhradil za úhrady za služby spojené s užívaním bytu sumu 658,60 eura a za používanie elektrickej energie z osobného účtu sumu 180,65 eura. Z uvedeného teda vyplývalo, že medzi stranami sporu išlo o vzťah z neoprávneného majetkového prospechu, preto žiadal o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 839,25 eura s príslušným úrokom z omeškania.

2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému podala v zákonnej lehote odôvodnený odpor žalovaná, namietajúc, že byt od decembra 2012 neužívala a náklady za užívanie do decembra 2012 žalobcovi uhradila. Navyše dodala, že doteraz uhrádza plyn a tiež uhrádzala aj náklady za elektrickú energiu, kým žalobca nezrušil zmluvu so ZSE. Navyše poukázala na konanie o vrátenie daru, ako aj skutočnosť, že v byte nechala zariadenie, ktoré nadobudla pred manželstvom.

3. K odporu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že on sa v byte od júla 2012 nezdržiaval, byt neužíval, avšak ako vlastník musel uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu. Zdôraznil, že po rozvode opakovane žiadal žalovanú, aby sa z bytu vypratala a vrátila mu kľúče. Okrem toho poprel, že by sa vyhrážal a bránil žalovanej v užívaní jej bytového zariadenia. Ak by žalovaná pristúpila k vyprataniu

bytu, bol ochotný jej dokonca prenechať zariadenie, aj spotrebiče, ktoré boli v jeho osobnom vlastníctve. Taktiež potvrdil, že odhlásil pobyt žalovanej z bytu, avšak dodal, že žalovaná stále byt považuje za svoje bydlisko, keď ho uviedla ako svoju adresu v odpore.

4. Súd vec prejednal na nariadených pojednávaniach, pričom ani na jedno sa nedostavil žalobca, a preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.

5. Právna zástupkyňa žalobcu predniesla žalobu totožne s písomnými podaniami.

6. Žalovaná na pojednávaniach uviedla, že žalobcovi počas žalovaného obdobia neznemožnila užívanie bytu. Čo sa týkalo zariadenia, mala za to, že v byte zostalo len také zariadenie, bez ktorého by ho žalobca nemohol užívať a ona si zobrala len osobné veci. Navyše poukázala na to, že v decembri 2012 začal žalobca byt prerábať, v dôsledku čoho sa v ňom nedalo bývať. Zdôraznila, že do decembra 2012 dlžnú sumu uhradila a kľúče vrátila až po skončení konania o vrátenie daru, dovtedy vždy čakala na ďalšie pojednávanie a naviac, žalobca kľúče od bytu od nej nikdy nepýtal. Na ďalšom pojednávaní žalovaná upresnila, že sa odsťahovala pred Vianocami 2012, konkrétne 22. 12. 2012 musela odísť, pretože začali rekonštrukčné práce, menili sa okná. O uvedenom predložila fotografie. Čo sa týkalo zariadenia, dodala, že to tam aj zostalo a to až dovtedy, kým ho žalobca nevyhodil, resp. inak s ním nenaložil.

7. Písomným podaním zo dňa 12. 09. 2016 sa žalobca vyjadril k veci a uviedol, že okná objednal ešte skôr ako sa dozvedel o rozvode. Okrem toho uviedol, že v júli 2013 išiel s priateľkou na spoločnú dovolenku a zastavil sa v byte, pričom dcéra žalovanej bola so psom a oznámila mu, že je chorá a že je jej ľúto, že tam bol veľký bodrel. Vedľa vchodu stálo žalovanej auto a malo sfúknutú jednu pneumatiku. Po týždni sa vrátil naspäť do bytu a pri odchode opäť videl dcéru žalovanej ako venčí psa neďaleko vchodu. To, u koho žalovaná prespávala, podľa neho nebolo podstatné. Naviac, skutočnosť, že svedok Y. prespával v jeho byte, mu oznámila suseda B. (v čase pojednávania už nežila). Tým poprel dôveryhodnosť svedka, rovnako ako aj spochybnil svedkyňu C..

8. Svedkyňa Y. C., suseda strán sporu, uviedla, že žalovaná odišla z bytu hneď ako sa začali spory. Vedela to z toho dôvodu, že potom jej zvykla zavolať, že má poštu. Dokonca uviedla, že žalovaná nemala ani kľúč od vchodu a to z dôvodu, že sa tam menili zámky a oni tam už dlho nebývali, tak ich neostali.

9. Svedok C. Y., kolega žalovanej, uviedol, že v roku 2012 nastúpil do firmy, kde pracovala aj žalovaná a asi pred decembrom 2012 ho poprosila, že sa jej pokazilo auto, či by ju nemohol voziť do práce. Neskôr po decembri, začiatkom roka 2013 jej pomohol preniesť pár vecí na B., kde mal jej syn rodinný dom. Aj následne z tejto adresy ju vozil do roboty a v januári sa jej pokazilo kúrenie a tak jej navrhol, aby bývala u nich, s čím súhlasila.

10. Čo sa týkalo návrhu žalobcu na výsluch D. Y., matky žalobcu, súd uvedený výsluch nenariadil a to z dôvodu, že jej svedecká výpoveď mala osvedčiť skutočnosť, že žalobca sa počas svojho pobytu na Slovensku nezdržiaval v spornom byte, avšak uvedené medzi stranami sporu nebolo sporné, ako ani nebolo predmetom konania. Navyše, žalobca neposkytol súdu žiadne argumenty, ktoré by súd presvedčili, že výpoveď svedkyne by sa mala týkať aj dôvodu, prečo žalobca byt neužíval a to informácie, získané vlastným vnímaním skutočnosti a nie sprostredkované treťou osobou, preto súd rozhodol, že výsluch svedkyne nevykoná, avšak vykonal ostatné listinné dôkazy, navrhnuté žalobcom.

11. Naviac, súd prihliadol na výsluch D. Y., matky žalobcu, vykonaný v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/512/2012, na ktorom potvrdila, že so stranami sporu nežila a ich spolužitie netrpelo vážnejšími problémami. Okrem toho potvrdila, že v neskoršom období sa podozvedala od ľudí všeličo, rozprávali jej o žalovanej (vtom konaní o žalobkyni), avšak žiadnym spôsobom svedkyňa na pojednávaní konanom dňa 07. 11. 2014 nepotvrdila, že by bola v kontakte so žalovanou, a teda by sa mohla dozvedieť o skutočnostiach či a dokedy bez právneho dôvodu užívala byt žalobcu. Jediné, čo svedkyňa potvrdila bolo, že videla žalovanú v aute s iným mužom.

12. Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

13. V konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13C/238/2012 sa viedlo konanie o vypratanie nehnuteľnosti (predmetu sporu), v rámci ktorého sa žalobca ako vlastník bytu voči žalovanej

domáhal vypratania bytu a to žalobou, doručenou súdu dňa 08. 10. 2012. V žalobe uviedol, že dňa 18. 09. 2012 vyzval žalovanú na vypratanie bytu, avšak tá na výzvu nereagovala. Dňa 26. 11. 2012 podala žalovaná návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o vrátenie daru, v dôsledku čoho bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci vrátenia daru. Následne dňa 20. 02. 2015 podal žalobca späťvzatie žalobného návrhu na začatie konania a to z dôvodu, že dňa 22. 12. 2014 žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne pristúpila k odovzdaniu kľúčov od predmetného bytu a súd konanie zastavil.

14. Zo spisu vedeného pod sp. zn. 9C/512/2012 o vrátenie daru súd zistil, že žalovaná proti žalobcovi podala žalobu o vrátenie daru a to dňa 26. 11. 2012. Okrem toho zistil, že účastníci konania boli rozvedený rozsudkom zo dňa 18. 07. 2012 č.k. 15P/284/2012-16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 08. 2012. Navrhovateľkou rozvodového konania bola žalovaná. Podaním, doručeným súdu dňa 28. 12. 2012 sa žalobca vyjadril k veci, ako aj skutočnostiam uzatvorenia darovacej zmluvy a majetkovým pomerom žalovanej, ako aj potvrdil, že žalovaná byt užíva. Predmetné konanie skončilo späťvzatím žalobného návrhu zo strany žalovanej a s uvedením, že v inej veci sa pokúsi doriešiť túto záležitosť. Súd uznesením konanie zastavil.

15. V predmetnom konaní boli ako listinné dôkazy predložené obidve darovacie zmluvy, písomné vyjadrenia žalobcu v postavení žalovaného, kópie sms správ medzi stranami sporu, ako aj sa žalobca dostavil na pojednávanie a bol vykonaný jeho výsluch a tiež výsluch matky žalobcu.

16. Následne spor medzi stranami sporu pokračoval v podávaní žalôb, ktorými žalobca žaloval žalovanú o bezdôvodné obohatenie, spôsobené užívaním predmetu sporu bez právneho dôvodu za obdobie od decembra 2012 do decembra 2014, kedy preukázateľne žalovaná vrátila aj kľúče (viď. č.l. 60 spisu).

17. Predmetom daného sporu bolo obdobie od decembra 2012 do júna 2013 a to z dôvodu, že dňa 10. 07. 2013 bol žalobcovi vystavený výpis z osobného účtu za obdobie od 01. 12. 2012 do 30. 06. 2013 a z neho vyplýva, že žalobca uhradil platbu 658,60 eura dňa 08. 12. 2012 typU - UDOM. Z vyúčtovania nákladov za plnenie poskytované s užívaním bytu za obdobie 01. 01. 2012 - 31. 12. 2012 vyplýva, že skutočné náklady boli 1.101,65 eura, z čoho náklady za vodné a stočné predstavovali 177,80 eura a spotreba 69 m3. Oproti tomu z vyúčtovania nákladov za plnenie poskytované s užívaním bytu za obdobie 01. 01. 2013 - 31. 12. 2013 vyplynulo, že skutočné náklady za rok boli 1.173,68 eura, avšak náklady za vodné a stočné predstavovali 95,02 eura a spotreba bola 36 m3.

18. Z výpisov z účtu žalobcu tiež vyplývalo, že hradil preddavky na elektrickú energiu vo výške 32,58 eura a to dňa 28.01., 22.02., 22.03, vo výške 26,71 eura dňa 24.04, vo výške 28,10 eura dňa 22.05 a dňa 21.06.

19. Okrem toho žalobca vykonával aj rekonštrukcie v byte, pričom preukázateľne vykonal výmenu okien a to dňa 06. 10. 2012 zložil zálohu a dňa 20. 12. 2012 uhradil doplatok, a rekonštrukciu bytového jadra v januári 2015. Iné rekonštrukcie súdu nepreukázal. Vykonanie rekonštrukcie okien potvrdili aj fotografie žalovanej.

20. Žalovaná bola dňa 05. 08. 2013 práceneschopná a z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že už v tomto čase ako presnú adresu, kde sa bude zdržiavať uviedla: B. XXX.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu je bezdôvodné obohatenie. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u

ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa.

24. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka, a výška plnenia za užívanie cudzej veci sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať to, čo neoprávneným užívaním cudzej veci získal, teda ten prospech, ktorý bezdôvodne získal a o ktorý sa na úkor vlastníka obohatil. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je potom peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému vynakladanému obvykle na danom mieste a čase za porovnateľné

- v tomto prípade - nehnuteľnosti (Ro NS ČR z 12. 5. 2005, sp. zn. 25 Cdo 2434/2004).

25. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých zdrojov). Posúdenie, či došlo ku vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, závisí od splnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1352787-1352791&f=2>).

26. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná čiastočne a to najmä z dôvodu, že žalobca ako postihnutý neposkytol súdu dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia v plnom žalovanom rozsahu. V konaní pritom nebolo sporu o tom, že byt, t.j. predmet sporu bol a aj naďalej je vo vlastníctve žalobcu a to na základe dvoch darovacích zmlúv od žalovanej. Rovnako tak nebolo sporu, že žalovaná po rozvode manželstva byt užívala. Spor nastáva v tom, že žalovaná tvrdí, že byt užívala do decembra 2012, konkrétne do 22. decembra 2012 a žalobca požaduje náhradu úhrad do júna 2013. V konaniach vedených pod sp. zn. 13C/238/2012 a pod sp. zn. 9C/512/2012, ako aj v predmetnom konaní, bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná síce vlastnila kľúče od bytu až do 22. 12. 2014, avšak uvedené nepreukazovalo, že žalovaná vlastnila aj kľúče od vchodu, čo jednoznačne poprela nielen žalovaná, ale aj svedkyňa a žalobca uvedenú skutočnosť žiadnym dôkazom opaku nepreukazoval. Navyše, hodnotiac výzvu na vydanie sporného bytu podľa jej obsahu, súd musel dospieť k záveru, že predmetná výzva osobitne neobsahovala výzvu na odovzdanie kľúčov od bytu, teda predmetné bolo ponechané na dohode strán sporu. Žalovaná v konaní nepoprela, že by sa na základe výzvy z bytu nevysťahovala, ale uviedla, že sa vysťahovala až potom ako žalobca začal s výmenou okien, čo bolo vykonané preukázateľne v decembri 2012. Je pritom irelevantné, kedy žalobca výmenu okien objednal. Podstatné v tomto ohľade bolo to, že listinným dôkazom predloženým žalobcom sa potvrdilo tvrdenie žalovanej, že skutočne k výmene okien došlo v decembri 2012, bez predchádzajúceho upozornenia a v byte zostal neporiadok. To vyplynulo aj z fotografií predložených žalovanou. Uvedené potvrdil sám žalobca, ako aj svedok C. Y., keď uviedol, že žalovanej pomáhal pri presťahovaní vecí a vymedzil uvedené na obdobie december 2012 a január 2013. Následne potvrdil, že žalovaná určitý čas bývala u neho, a teda nemohla užívať byt. V tomto ohľade dôkaz opaku bol na žalobcovi, avšak ten na uvedené reagoval tým, že si zrazu po intervencii priateľky spomenul ako si bol v byte zobrať veci na dovolenku a pri byte stretol žalovanej dcéru, a uvedené mala potvrdiť jeho priateľka. Uvedené podľa súdu nemohlo vyvrátiť žalovanou tvrdené a preukázané skutočnosti, a to i napriek pochybnosti o dôveryhodnosti svedkov, pretože ich svedecké výpovede súd hodnotil nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a dospel k záveru, že žalovaná preukázateľne byt užívala do 22. decembra 2012, teda bola povinná uhradiť žalobcovi alikvotnú časť za predmetné užívanie sporného bytu bez právneho dôvodu, t.j. predpis predstavoval sumu 108,61 eura/31 dní x 22 dní, sa rovnako sume 77,08 eura. Naviac, súd prihliadol aj na zníženú spotrebu vody a stočného v byte za rok 2013, ako aj na skutočnosť, že žalovaná už preukázateľne 05. 08. 2013 bývala na B. XXX, nakoľko uvedenú adresu uviedla ako adresu v potvrdení o dočasnej práceneschopnosti. Uvedené vnieslo pochybnosti do tvrdení žalobcu o tom, že cez leto

- v júli stretol dcéru žalovanej pri byte, ako ani žalobca nepotvrdil, že ju stretol priamo v byte. Práve naopak potvrdil, že v byte bol neporiadok, na čom sa zhodla aj žalovaná, keď uviedla, že byt opustila bez upratania po výmene okien. Uviedla, že upratala schodisko. Len tvrdenie žalobcu, na ktoré si spomenul

s odstupom času, nemožno považovať za vierohodné, bez ďalšieho. Navyše, v neprospech žalobcu svedčia vyhrotené vzťahy medzi stranami sporu, ako aj priložené sms správy vedené v konaní pod sp. zn. 9C/512/2012, ktoré nepreukazujú, že by v byte zostala bývať dcéra žalovanej. Bez poskytnutia podporného dôkazu uvedené súd hodnotil len za tvrdenie bez preukázania a nemohlo samé osebe narušiť skutočnosť, že žalovaná preukázateľne v auguste 2013 bola práceneschopná a ako miesto pobytu uviedla B.. Okrem toho neobstojí ani tvrdenie, že žalovaná naďalej považovala za svoje bydlisko sporný byt tým, že ho uviedla ako adresu svojho trvalého pobytu na odpor, nakoľko ako vyplynulo z vyjadrenia žalovanej, ako aj oboznámenia sa s jej občianskym preukazom, uvedené mala aj naďalej vedené ako adresu trvalého pobytu a z toho dôvodu ju aj uvádzala nielen v zamestnaní, ale aj v styku so súdom. Naviac, svedkyňa potvrdila, že na predmetnej adrese si žalovaná vyzdvihovala poštové zásielky a to tým spôsobom, že jej ich oznámila a ona si ich vyzdvihla v odbernej lehote, resp. poslala po ne dcéru. To je aj situácia, za ktorej mohol žalobca vzhliadnuť v okolí bydliska žalovanej dcéru. Nebolo tiež sporu, že žalovaná vyrovnala nájomné a s ním spojené úhrady za obdobie do decembra 2012, kedy uviedla, že tam skutočne žila jej dcéra spolu s ňou, avšak ďalšie obdobie odmietala uhradiť a to práve z dôvodu, že byt neužívala. Ohľadom dôveryhodnosti svedkyne Y. C. súd tiež poukazuje na vyjadrenia žalobcu v iných konaniach, v ktorých uvádzal, že svedkyňa nikdy nebola v ich byte, nemala priateľský vzťah a priatelili sa jej dcéra a dcéra žalovanej, proti čomu bol on sám, nakoľko to nepovažoval za vhodné. Opätovne však súd zdôrazňuje, že výsluch svedkyne bol podporný dôkaz na preukázanie pravdivosti tvrdenia žalovanej, že sa z bytu odsťahovala, nie na základe výzvy, ako ani sa nepodarilo upresniť kedy, ale v konečnom dôsledku sa odsťahovala, a preto dôkazné bremeno na ozrejmenie času odsťahovania, sa presunulo opäť na žalobcu. Rovnako tak súd prihliadol na to, že bol požadovaný výsluch priamo žalobcu, ale ten sa nedostavil ani na jedno z pojednávaní, aby priamo súdu obhájil svoje tvrdenia a najmä ich preukázal, teda súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Čo sa týkalo námietky, že v byte zostali veci žalovanej, v dôsledku ktorých byt nemohol užívať, tu súd poukazuje na to, že v prvom rade veci zostali v byte aj po odovzdaní kľúčov a navyše žalobca tvrdil v inom konaní, t.j. v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj v konaniach vyššie citovaných, že všetky veci sú jeho, a preto neobstojí ani námietka, že žalovaná byt užívala za účelom uskladnenia vecí.

28. Žalobca úhradu elektrickej energie za mesiac december 2012 nepožadoval, preto súd sa nezaoberal alikvotnou časťou úhrady elektrickej energie za toto obdobie.

29. Keďže sa žalovaná dostala s úhradou do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania a to odo dňa podania žaloby na súd, t.j. 07. 10. 2013 a to z dôvodu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovanú vyzýval na dobrovoľné uhradenie bezdôvodného obohatenia. Touto výzvou bolo až podanie žaloby. Teda súd zaviazal žalovanú na úhradu istiny vo výške 77,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 77,08 eura od 07. 10. 2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal a to i napriek tomu, že jej úspech v konaní predstavoval 82%, nakoľko neúspech mala v rozsahu 9%, teda úspech žalobcu bol v rozsahu 91% a rozdiel predstavoval celkový úspech žalovanej v rozsahu 82%. Vychádzal pritom z toho, že žalovaná trovy konania nežiadala priznať, ako ani si žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.