Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47Cpr-40-2014.pdf
PDF · 96.65 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-47Cpr/40/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci žalobcu: M. W., bytom: A., D. č. X., t. č. U. A., E. č. X,. proti žalovanému: AUTO PKS, spol. s r.o., so sídlom: Bratislava, Budatínska č. 1, IČO: 35865300, zast.: STEFANKOVA | law office s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Bratislava, Vajnorská č. 8/A, o vyplatenie dlžnej sumy, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 300 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% od 22.04.2016 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa 300 Eur. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na trovách konania 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe doručenej súdu dňa 04.12.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu titulom nevyplatenej mzdy za mesiac január 2014 a február 2014 po 600 Eur mesačne, spolu 1 200 Eur a úrok z omeškania vo výške 0,15% za každý deň odo dňa omeškania až do zaplatenia, trovy súdneho konania a súdny poplatok. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že so zástupcom firmy sa dohodol na nástupe do zamestnania odo dňa 07.01.2014 pracovnej pozícii automechanika s mesačnou mzdou netto 600 Eur. Podľa tvrdenia žalobcu pán W. (V.) mu nevystavil písomnú pracovnú zmluvu a v dobrej viere veril jeho slovám. Žalobca ďalej tvrdil, že ani ďalší jeho spolupracovníci nemali uzatvorené písomné pracovné zmluvy a vykonávali prácu. V žalobe žalobca poukazoval na to, že mu žalovaný nevyplatil mzdu, viackrát bol v tejto súvislosti v autoservise a žiadal o jej vyplatenie. Žalobca je ZŤP, diabetik, odkázaný na inzulín, k zaobstarávaniu zdravotníckych potrieb a odkázaný na diétne stravovanie. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Tvrdil, že vyjadrenie žalobcu je nepravdivé a ničím nepodložené a žalovaný so žalobcom neuzatvorili žiadnu ústnu ani písomnú pracovnú zmluvu. Podľa neho mal žalobca pre žalovaného dodávať činnosti formou dodávateľsko-odberateľského vzťahu, pričom boli dohodnutí, že počas tohto obdobia sa žalobca čo najskôr zaregistruje v živnostenskom registri ako živnostník a vybaví si právoplatný živnostenský list. Žalovaný ďalej tvrdil, že sa nemalo jednať o vykonávanie každodennej činnosti, ale len o poskytovanie občasnej dodávky podľa potreby žalovaného a na základe jeho objednávky a žalobca s touto skutočnosťou súhlasil. Na základe takejto dohody žalobca pre žalovaného počas tohto obdobia dodal občasné pomocné práce na skúšku, za ktoré dostal zaplatené k rukám v hotovosti s tým, že sa žalobca pred uzavretím riadnej dodávateľskej zmluvy preukáže živnostenským listom. Tento živnostenský list žalovaný nepredložil a niekoľkokrát sa podľa vyjadrenia žalovaného nedostavil do prevádzky žalovaného. Poukazuje aj na to, že žalobca sa s p. Paličkom nikdy nestretol, pretože od roku 2011 už nie je spoločníkom AUTO PKS, spol. s r.o., rovnako sa nikdy nestretol ani so súčasným majiteľom A. K.. 3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne z U. F. N. M. vyjadril žalobca a tvrdil, že na internetovom portáli bazos.sk inzeroval „V.“ opakovane inzerát a hľadal automechanika ako zamestnanca. Ak by chcel
spolupracovať s automechanikom so živnostenským oprávnením, inzerát by mal, podľa jeho vyjadrenia, iné znenie. Popieral tvrdenie právnej zástupkyni žalovaného o tom, že žalovaný sa s ním dohodol na vybavení živnostenského oprávnenia na výkon práce automechanika. Žalobca namietal tvrdenie žalovaného o tom, že niekedy obdržal k rukám hotovosť, rovnako neobdržal ani potvrdenie o jej prevzatí. Podľa jeho vyjadrenia len raz opravoval na motorovom vozidle „. čelné sklo, za čo mu aj zaplatil a medzi rečou mu spomenul, že žalobcov brat má živnostenské oprávnenie na pneuservisné práce „pojazdný autoservis“ a môžu spolupracovať, ak by mal záujem. Žalobca tvrdil, že pracoval pravidelne každý deň. K zmätočnosti žaloby uviedol, že z výpisu z obchodného registra zo dňa 19.03.2014 je ako spoločník uvedený W. V. a ako spoločník a štatutárny zástupca je uvedený K. A.. Pracovnú zmluvu so žalobcom mal uzatvoriť K. A. a to, že sa pri stretnutí nejednalo ani o jednu z týchto osôb vedieť nemohol, pretože sa mu predstavil len krsným menom. Nevedel, že v autoservise vystupuje ďalšia osoba, ktorá nie je uvedená vo výpise z obchodného registra. Poukazoval na to, že svedkom, že autoservise naozaj pracoval, bola jeho matka, ktorá sa za ním viackrát zastavila v práci. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s vyjadreniami sporových strán, výpisom z obchodného registra, inzerátom žalovaného, oznámením žalobcu o uzatvorení dohody, oznámením žalobcu o nesplácaní dlhu, výsluchom svedkov: K. F., V. W., Z. W. a zistil: 5. Žalobca nemal so žalovaným uzatvorenú písomnú pracovnú zmluvu. Podľa jeho tvrdenia do práce chodil a mzda za vykonanú prácu za mesiac január a február 2014 vo výške 600 Eur netto mesačne mu nebola vyplatená. Žalovaný toto tvrdenie popieral. 6. Svedkyňa K. F., ktorá je bývalou priateľkou žalobcu uviedla, že má vedomosť o tom, že sa žalobca o prácu u žalovaného zaujímal, do tejto práce aj nastúpil, avšak nevedela sa vyjadriť, či má podpísanú pracovnú zmluvu a ani to, ako dlho tam pracoval, keď jej boli tieto skutočnosti neznáme a rovnako ju ani nezaujímala skutočnosť, či žalobca aj skutočne do práce chodí. 7. Svedok V. W. uviedol, že žalobcu pozná a svedok nie je a ani nebol zamestnancom žalovaného, majiteľ je jeho kamarát, preto sa tam vo voľnom čase zdržiaval. Vie o tom, že sa žalobca uchádzal o prácu u žalovaného, avšak mal doručiť doklady, na základe ktorých by sa mala uzatvoriť nejaká dohoda, to však žalobca neurobil. Žalobca chodil k žalovanému asi dva týždne, nebolo to pravidelne a nebolo to ani časovo obmedzené, že kedy, robil pomocné práce a za to mu p. K. ako majiteľ na ruku vyplácal nejaké peniaze, 20-30 Eur. Svedok párkrát zavolal žalobcu, aby prišiel do práce, on aj prišiel, hoci nie vždy. Uviedol, že v jednom prípade, asi mesiac po tom, ako žalobcu spoznal, prišiel do autoservisu aj so svojou priateľkou a vyžadoval od neho vyplatenie peňazí a on mu žiadne peniaze nedal s tým, že za prácu, ktorú mal vykonával, mal zaplatené. Svedok nevedel uviesť, prečo žalobca nešiel za majiteľom firmy, svedok sa tam zdržiaval často, preto išiel za ním. Pokiaľ sa žalobcovi vyplácali nejaké peniaze, tieto vyplácal svedok pokiaľ mu ich nechal majiteľ firmy. Pokiaľ ide o výšku odmeny, toto sa určovalo podľa toho, ako dlho tam bol, išlo o malé sumy, išlo o pokrytie nákladov na stravu. 8. Svedkyňa Z. W., ktorá je matkou žalobcu uviedla, že od žalobcu vie, že sa mal dohodnúť so žalovaným, konkrétne s prítomným svedkom p. W. na ústnej zmluve a mal dostávať mzdu vo výške 600 Eur. Od syna vie, že žiadne peniaze nedostal a vie, že každý deň odpracoval 8 hodín. K žiadnej pracovnej zmluve podľa jej tvrdenia nedošlo a žalobca jej tvrdil, že u žalovaného bol zošit, kde sa zapisovali príchody a odchody pracovníkov. Jej syn je vyučený automechanik a nemal živnostenský list. 9. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 09.11.2015 uviedol, že žiada, aby mu žalovaný zaplatil 1 200 Eur, keď si to takto dohodol s V., ktorý u žalovaného bol, teda 600 Eur na mesiac. Do práce začal chodiť niekedy v mesiaci január, presne nevie uviesť, ale vie to zistiť, pretože to má poznačené. Do práce chodil v čase od 08:00 do 18:00, boli dohodnutí na hodinovej mzde 3,50 Eura. Podľa jeho vyjadrenia sa dochádzka evidovala v knihe, do ktorej sa zapisoval. Od marca 2014 už do práce nechodil a vykonával ju do 28.02.2014, a to z dôvodu, že mu nebola vyplácaná mzda. Žalobca robil pomocné práce, je vyučený automechanik. 10. Konateľ odporcu A. K. na pojednávaní dňa 09.11.2015 uviedol, že žalobcu nepozná, splnomocnil p. W., aby za neho zabezpečoval nejaké úlohy, preto sa nevedel vyjadriť, aká dohoda bola uzatvorená, či nejaká bola, aké boli dohodnuté mzdové podmienky a zároveň nevedel uviesť, či sa nejaké peniaze vyplácali, alebo nie. Žalovaný zamestnáva ľudí na základe dohôd o vykonaní prác a robí sa to písomne. Konateľ odporcu ďalej uviedol, že toho času servis nefunguje, avšak jeden človek ostal zamestnaný, ktorý vybavuje stabilné zákazky. Iné zákazky vybavované nie sú. V čase januára až februára 2014 servis fungoval. 11. Na pojednávaní dňa 09.11.2015 obe strany sporu zhodne vyhlásili, že sa pokúsia vec vyriešiť mimosúdne, následne dňa 25.11.2015 bolo súdu doručené Oznámenie o uzatvorení dohody, v ktorom žalobca uviedol, že sa strany sporu spoločne dohody na uzatvorení dohody s tým, že sa žalovaný zaväzuje posielať dlžnú sumu vo výške 600 Eur v mesačných splátkach počnúc mesiacom december
2015 vo výške 100 Eur k 10. dňu v mesiaci po dobu 6 mesiacov na zdané číslo účtu. Následne žalobca, po výzve súdu, či návrh berie späť, žiadal, aby súd pozastavil konanie na obdobie 6 mesiacov, pretože záruka splátok nie je istá. Dňa 13.06.2016 žalobca doručil súdu Oznámenie o nesplácaní dlhu, v ktorom uviedol, že dňa 24.11.2015 uzatvoril so žalovanou spoločnosťou AUTO PKS, spol. s r.o. dohodu, ktorá nie je plnená riadne a včas. Žalobca uviedol, že do dnešného dňa mu bola vyplatená suma 300 Eur. Žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu zníženú o 300 Eur. 12. Po doručení predvolania na súd sa dňa 10.08.2016 dostavil na súd žalobca, ktorý v rámci vypracovania úradného záznamu uviedol, že dňa 26.08.2016 má nastúpiť do výkonu trestu v A., na 12 mesiacov, za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Čo sa týka mesačných splátok, tak mu bolo uhradených k rukám jeho matky dňa 13.12.2015, 15.01.2016 a 21.03.2016 po 100 Eur, spolu 300 Eur. Odvtedy neprebehli žiadne úhrady. Žalobca uviedol, že kontaktoval odporcu - konateľa V. W., telefonicky, ale bol nedostupný, právneho zástupcu žalovaného nekontaktoval. Podľa jeho tvrdenia mu má žalovaný zaplatiť ešte 300 Eur a nevedel uviesť, prečo mu táto suma doteraz nebola uhradená. Žiadal o jednorázové doplatenie sumy 300 Eur, avšak akceptoval by aj splátky. V súčasnosti je žalobca nezamestnaný a príjem má len z poberania invalidného dôchodku. 13. Lustráciou bolo dňa 08.09.2016 zistené, že žalobca dňa 26.08.2016 naozaj nastúpil do výkonu trestu, trest mu trvá do 23.08.2017 a do úradného záznamu spísaného na súde dňa 10.08.2016 uviedol, že trvá na prejednaní sporu dňa 12.09.2016 v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že vychádza z toho, že keďže žalovaný neuhradil celú sumu 600 Eur, ale len 300 Eur, tak má za to, že zvyšnú časť 300 Eur neuznáva. O uzatvorenej dohode nemá vedomosť. 14. V časti týkajúcej sa sumy 300 Eur, o ktorej žalobca uviedol, že znižuje svoj uplatňovaný nárok na základe uzatvorenej dohody zo sumy 600 Eur, súd konanie zastavil. 15. Podľa článku 3 Základných zásad zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.
16. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
17. Podľa § 46 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
18. Podľa § 47 ods. 1, písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
19. Podľa § 118 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618> a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
20. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
21. Podľa § 129 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
22. Podľa § 517 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 24. Podľa § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Z dokazovania vykonaného súdom bolo preukázané, že žalobca nemal so žalovaným uzatvorenú písomnú pracovnú zmluvu, avšak do práce nastúpil a chodil počas dvoch mesiacov január 2014 a február 2014. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia W. a W. pričom žalovaný nepredložil dochádzkovú knihu, resp. iný dôkaz, ktorý by potvrdzoval opak. Podľa tvrdenia žalobcu, za vykonanú prácu nedostal mzdu, pričom túto skutočnosť žalovaný nepoprel, konateľ žalovaného ani nevedel uviesť, či a aké sumy mu boli vyplácané a aké mzdové podmienky boli so žalobcom dohodnuté. Na základe uzatvorenej mimosúdnej dohody žalovaný uhradil žalobcovi len polovicu svojho záväzku, pričom druhú polovicu - sumu 300 Eur, bez odôvodnenia prestal plniť, s čím sa zároveň dostal do omeškania s plnením svojho záväzku. Je však potrebné poznamenať, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zákonník práce presne stanovuje, aké náležitosti má obsahovať pracovná zmluva. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy však nespôsobuje jej neplatnosť, aj keď týmto konaním zamestnávateľ porušuje pracovnoprávne predpisy. Z uvedeného vyplýva, že pracovný pomer môže byť uzatvorený aj na základe ústnej dohody. Tým, že zamestnanec vykonával pre zamestnávateľa prácu podľa jeho pokynov, patrí mu za odvedený výkon práce dohodnutá odmena. 26. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili dohodu o mimosúdnom vyriešení sporu, podľa vyjadrenia žalobcu, strany sporu sa dohodli na úhrade 600 Eur, pričom žalovaný uhradil len 300 Eur. Súd zároveň zaviazal žalovaného na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5% od 22.04.2016 až do zaplatenia, keď žalovaný je v omeškaní s plnením svojho dlhu voči žalobcovi, keď posledná úhrada splátky prebehla 21.03.2016. Súd zastavil konanie v časti týkajúcej sa 300 Eur, teda o sumu, o ktorú žalobca znížil svoju pohľadávku voči žalovanému. Súd zároveň výrokom určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na trovách konania 100%, pričom táto výška bude podrobne zdôvodnená vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).