Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/14/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, zast.: Jakubák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: I. L., L.. XX.XX.XXXX, L. J. B. Č.. XXXX/XX, XXX XX E. C., X.. M.: C.. S. S., X. M. D. N., o zaplatenie 542,25 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 144,60 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36,15 eur od 11.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 36,15 eur od 11.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 36,15 eur od 11.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 36,15 od 11.06.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1 Žalobca ako postupník pohľadávky postupcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, návrhom doručeným súdu dňa 11.03.2014 doplneným podaním doručeným súdu dňa 29.10.2015 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 542,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 325,35 € od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca návrh odôvodnil tým, že sa stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky na základe Zmluvy o jej postúpení zo dňa 21.12.2010 od postupcu Z. sporiteľňa, a.s.. Postúpená pohľadávka vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 07.07.2006 medzi postupcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej bol poskytnutý úver v sume 1.327,76 € (40.000 Sk) pri úrokovej sadzbe 17,70% ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou 1.089,- Sk vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca počnúc 10.08.2006 do 10.06.2011 a platiť za správu úveru poplatok 60,- Sk mesačne. Žalovaný bol povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase a dodržať dohodnuté podmienky. Podľa vyčíslenia pohľadávky právnym predchodcom ku dňu 21.12.2010 (ku dňu postúpenia pohľadávky) bol celkový zostatok v sume 2.690,36 € pozostávajúci z istiny 2.392,60 €, riadneho úroku v sume 17,70 € a úrokov z omeškania v sume 280,06 €. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súduČeskej republiky publikovaný v „Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk Nejvyššího soudu pod č. R15/2001: V prípade úverov je potrebné k základnej sume úveru (istine) pripočítať aj sumu úrokov. Úroky v rámci úverového vzťahu predstavujú zisk, na ktorý má veriteľ nárok ako odplatu za užívanie finančných prostriedkov. Dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny, v nadväznosti na čo, je veriteľ oprávnený požadovať pre prípad omeškania dlžníka úroky z omeškania s dohodnutými úrokmi.“

2 Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu vzal v časti o zaplatenie istiny v sume 2.148,11 €, úroku vo výške 17,70 % ročne z istiny 2.392,60 € od 22.12.2010do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1.850,35 € od 22.12.2010 do zaplatenia, svoj návrh späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.10.2015 späťvzatie návrhu odôvodnil čiastočným premlčaním práva v štvorročnej premlčacej dobedo uplatnenia na súde žalobou doručenou 11.03.2014.

3 Súd v súlade s dispozitívnym prejavom žalobcu konanie v časti späťvzatia dňa 02.11.2015 zastavil.

4 V ďalšom konaní žalobca uplatnil podľa jeho vyjadrenia, nepremlčané splátky splatné v období od 10.04.2010 do 10.06.2011 (celkom 15 splátok po 36,15 €) a to v sume istiny 542,25 €, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 325,35 € od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

5 Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.10.2015 poukázal žalobca v časti I. vyjadrenia na ustanovenie §261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ObchZ), v ktorom je stanovené, že zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahu účastníkov. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy (2005) z ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách izolovaným výkladom by bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva ako absolútny obchod podľa § 261 ods. 3, písm. d) ObchZ spotrebiteľskou zmluvou nie je. Žalobca považoval za potrebné poukázať na ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa - spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa žalobcu spotrebiteľský úver nie je jeden zmluvný typ, ale osobitný subtyp zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú použiť pri kogentnej či dispozitívnej zákonnej úprave jednotlivých zmluvných typov aj ďalšie kogentné právne normy, ktoré sú vymedzené v zákone o spotrebiteľských úveroch(lex specialis). Podľa žalobcu nejedná sa o samostatný zmluvný typ vylučujúci použitie Obchodného zákonníka. Tvrdenia o tom, že v prípade, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva výlučná pôsobnosť Občianskeho zákonníka na daný vzťah podľa žalobcu nemajú žiadnu normatívnu oporu a priečia sa pravidlu lex specialis derogat lex generali, pričom v tomto prípade podľa žalobcu je lex specialis ust. §261 ods. 3 písm. d) ObchZ. Ako základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné aplikovať v súlade s ust. § 261 ods. 3, písm. d) ObchZ tretiu časť Obchodného zákonníka, tento záver podľa žalobcu je rozhodujúci pri posudzovaní premlčania, úrokov z omeškania, uznania záväzku a ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch kódexoch. Pokiaľ ide o otázku premlčania nárokov z úverovej spotrebiteľskej zmluvy žalobca uviedol, že spotrebiteľskou zmluvou je aj absolútna obchodná zmluva, bez ohľadu na to, že sa riadi právnym režimom Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 54zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak dispozitívnych noriem uvedených v Občianskom zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie podľa žalobcu nestanovuje aplikáciu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské zmluvy vo forme absolútnych obchodov inak ako v rozsahu§ 52-§54, resp. § 60 OZ. Pre danú vec podstatné ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami dispozitívnymi ale kogentnými a dĺžka premlčacej doby v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch nemajúcich formu absolútneho obchodu nemôže byť predmetom zmluvnej podmienky, pretože je predmetom kogentnej právnej normy. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.32Cdo 33372010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/20/2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave 9Co/224/2011-128 z 27.11.2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/456/2012 z05.02.2014, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/417/2012 z 25.03.2014, uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/162/2012 z 22.11.2012, uznesenie Krajského súdu Nitra, č.k. 25Co/297/2013 z31.01.2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/142/2014 z 30.01.2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/163/2013 z 25.02.2014 a 17Co/170/2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/423/2013 z 31.03.2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/28/2013 z 30.10.2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 6MCdo/4/2012 zo dňa27.03.2013, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/120/2015 z 20.05.2015, rozhodnutie Okresného súdu v Košiciach - okolie č.k. 17C/231/2014 z 09.06.2015, potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/120/2015-222 z 20.05.2015, ktoré rozhodnutia sa týkali nesprávnej aplikácie

ustanovení Občianskeho zákonníka pri posudzovaní otázok premlčania, obsiahnutej v ustanovení § 387Obchodného zákonníka (aktuálne aj rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/69/2015-196).

6 V IV. časti vyjadrenia žalobca poukázal na úpravu práv a povinností podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a v úvodných ustanoveniach neodkazuje na zákon o bankách v časti, ktorá by sa dotýkala rozhodnutia súdov prvého stupňa. Pri postúpení práv veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, vrátane vzájomného započítania pohľadávok sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka § 524 OZ. Podľa § 92 ods. 7 (dnes ods. 8) zákona č. 483/2001 Z.z.o bankách ako súčasť ustanovení XIV. Časť Bankové tajomstvo, sa podľa žalobcu týka úpravy výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale ibao podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 15/2014 z 28.04.2014 (základné princípy výkladu zmlúv), nález Ústavného súdu SR I. ÚS 640/2014 z 01.04.2015.

7 V časti III. vyjadrenia po čiastočnom späťvzatí návrhu žalobca uplatňuje vzhľadom na doručenie žaloby súdu dňa 29.10.2015, v štvorročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť tak, že splátky splatné v období od 10.04.2010 do 10.06.2011 (celkom 15 splátok po 36,15 €) nemôžu byť premlčané, sumu 542,25 €, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 325,35 € od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 32,50 € a trov právneho zastúpenia. V tejto súvislosti opakovane žalobca upozorňuje na mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora SR, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol Uznesením z 27.03.2013 č.k. 6MCdo 4/2012.

8 Súd vec prejednal ako drobný spor bez nariadenia pojednávania, vykonal dokazovanie predovšetkým listinnými dôkazmi založenými do spisu žalobcom a to Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2006 uzavretej podľa § 497 až 507 zákona č.513/1991 Zb. (ObchZ) postupcom a žalovaným, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý spotrebný, bezúčelový úver v sume 40.000 Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,70 % ročne, poplatkom za správu úveru v sume 60 Sk mesačne. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.089,- Sk, vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou dňa 10.08.2006 a poslednou splátkou úveru 10.06.2011 (59 splátok). Úroky boli splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca. Žalovaný bol povinný splatiť úver v dohodnutom čase a v stanovenom čase platiť úroky. Zmluvné strany si dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou (kapitalizácia). Ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve uvedená 22,78 %. Postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 28.12.2010 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 2.690,36 € na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 21.12.2010. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva, že postupca postúpil istinu v sume 2.392,60 €, úroky 297,76 € (riadny úrok 17,70 € a úrok z omeškania 280,06 €), počet dní omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky 1.229 dní, t.j. viac ako 3,5 roka a výška omeškanej splátky predstavovala sumu 1.510,85 €. Podľa výpisu z histórie účtu, žalovaná 1/uhradila celkovo 18 splátok úveru do konečnej splatnosti úveru podľa zmluvy.

9 Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) - (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

10 Podľa § 526 ods. 1 prvá veta - Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.

11 Žalobca preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok a oznámením jeho právneho predchodcu/ postupcu adresovaným žalovanému, že sa stal veriteľom postúpenej pohľadávky.

12 Žalovaný sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril. Z dôvodu neznámeho pobytu mu bol dňa 26.04.2016 ustanovený opatrovník.

13 Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá platne v súlade s platnými predpismi, obsahujúca obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

14 Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka( ObchZ ) absolútnym obchodom a aplikujú sa na ňu ustanovenia § 497 - 507 ObchZ. Na zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa aplikujú prednostne osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie sú žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým § 23a zákona č 634/1992 Z.z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka).

15 Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súčasnosti právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Zmluva však bola uzavretá 07.07.2006 preto treba v zmysle § 25 ods. 1 zákona tento vzťah posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia, t. j. podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka),z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl. ObchZ), a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.

16 Podľa § 497 zákona č. 513 /1991 Zb. - Obchodného zákonníka (ObchZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.

17 Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru (causa) je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstav dlžníka alebo aj na dohodnutý účel.

18 Veriteľ má právo na zaplatenie dohodnutých úrokov zo sumy, ktorú požičal dlžníkovi. Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, v prípade splátok sú splatné aj úroky z jednotlivej splátky (§ 503 ObchZ).

19 Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015, článok II , článok XIV zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnosť zákona č. 102/2014 Z.z. bola posunutá zákonom č. 151/2014Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/136/> o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z 01.04.2014 na 01.04.2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkyiné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20 Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom ( rozsudok NS SR z konania sp.zn. 3 MCdo 12/2014, Zbierka stanovísk NS a súdov SR 8/2015).

21 Z Občianskeho zákonníka v žiadnom jeho postupne upravovanom znení explicitne nevyplývalo a ani nevyplýva, že by predmetná typová spotrebiteľská zmluva bola obchodno-právnym vzťahom. Prejednávaná zmluva podlieha aj pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ide tu o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Z formy a obsahu zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, je zrejmé, že sa jedná a o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej obsah odporca žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Je potrebné vychádzať zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je a je preto nevyhnutné

predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov, ako je premlčanie, na tieto vzťahy je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Súčasný platný právny stav s účinnosťou 01.04.2015, súdu ani neumožňuje posudzovať otázku premlčania práva podľa Obchodného zákonníka, ale výlučne podľa Občianskeho zákonníka. 22 Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".

23 Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,? že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ustanovenie § 5b ukladá, okrem iného aj súdu, prihliadnuť na premlčanie ex officio. Je to explicitná právna úprava, tiež lex specialis a procesnej povahy (postup štátneho orgánu), na ktorú je súd povinný prihliadať odo dňa účinnosti zákona, t.j. od 01.05.2014.Plynutie času má v súkromnom práve význam a núti veriteľa včas uplatňovať právo na súde.

24 Kto márne nechá uplynúť premlčaciu lehotu, jeho právo sa už o zložku právneho nároku oslabilo, hoci podmienene (úplne až účinným „dokonaním“ premlčania v súdnom konaní), no podstatné je, že žiadne právo týmto za účinnosti starej právnej úpravy nenadobudol, a nebola porušená jeho dôvera v právo, pretože podľa zásady vigilantibus iura scripta sunt tento subjekt musel počítať s tým, že svoje právo stratí, a to výlučne dôsledkom svojej nedbanlivosti. Právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a ukladá súdu povinnosť prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy z dôvodu, že zákonodarca iné intertemporálne pravidlo nestanovil.

25 Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), - právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26 Podľa § 101 OZ, - pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27 Podľa § 103 OZ, - ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

28 Súd cituje udáva NS SR, sp. zn. 2MCdo 5/2015 z 30/5/2016:

„Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V nadväznosti na citáciu vyššie uvedených ustanovení najvyšší súd poukazuje na základný zmysel a účel dovolania a mimoriadneho dovolania, ktorým je dosiahnuť preskúmanie právoplatného rozhodnutia vtedy, keď to zákon umožňuje, a v prípade, že v procese jeho preskúmania sa zistia zákonom stanovené dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, dosiahnuť tiež zrušenie rozhodnutia, proti ktorému bol podaný tento mimoriadny opravný prostriedok (§ 243b ods. 2 O.s.p., resp. § 243b ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Zrušenie rozhodnutia napadnutého dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním nesmie byť však nikdy samoúčelné a vždy musí viesť k vytvoreniu stavu, v ktorom bude možné odstrániť nesprávnosť procesného alebo hmotnoprávneho charakteru, ktorá bola dôvodom pre kasačné rozhodnutie najvyššieho súdu a nahradiť zrušené (nesprávne, nezákonné) rozhodnutie novým, zodpovedajúcim zákonu. Pokiaľ je však už pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zrejmé, že (napríklad v dôsledku zmeny v právnom poriadku, ku ktorej medzičasom došlo) bude súd, ktorému sa vec po zrušení jeho rozhodnutia má vrátiť na ďalšie konanie, musieť rozhodnúť rovnako ako v zrušovanom rozhodnutí, lebo iné rozhodnutie mu platný právny stav ani neumožní (t.j. ak súd po vrátení veci nebude môcť postupovať alebo rozhodnúť inak, ako pred zrušením jeho rozhodnutia), nemá kasačné rozhodnutie najvyššieho súdu opodstatnenie. V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa (opäť) posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktoré generálny prokurátor navrhuje zrušiť.“

29 Žalobca sa stal veriteľom pohľadávky postúpením pred jej konečnou splatnosťou - posledná splátka 10.06.2011 - zmluvou z 21.12.2010. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde(§ 103 Občianskeho zákonníka) začala plynúť od splatnosti jednotlivých splátok splatných 10. dňa kalendárneho mesiaca, premlčanie posledných štyroch splátok po 36,15 eur začalo plynúť od 11.03.2011 do 11.03.2014, od 11.04.2011 do 11.04.2014, od 11.05.2011 do 11.05.2014, od 11.06.2011 do 11.06.2014. Žaloba bola podaná na súd dňa 11.03.2014, to znamená, že k premlčaniu týchto 4-och splátok, spolu 144,60 eur, nedošlo. Splátky splatné pred 10.03.2011 sú premlčané podľa § 122 ods. 2 prvá veta a 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže žaloba bola podaná na súd až 11.03.2014 nemohol súd z dôvodu premlčania práva za daného platného právneho stavu, žalobcovi priznať plnenie, teda splátky splatné do 10.02.2011. V tomto prípade nie je podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. potrebné, aby sa žalovaný takejto skutočnosti dovolával. Úroky z úveru a úroky z omeškania sú príslušenstvom

pohľadávky ( § 121 ods. 3 ) a v záväzkových právnych vzťahoch majú povahu akcesorickú, sú vedľajším peňažným záväzkovým vzťahom dlžníka popri jeho hlavnom peňažnom záväzkovom vzťahu. Premlčaním hlavného záväzku zaniká aj právo na vedľajší záväzok. Čiastočné premlčanie práva žalobcu spôsobilo stratu nároku vymáhať právo súdnou cestou v dôsledku čoho súd čiastočne žalobu zamietol. (viď aj rozsudok OS Bratislava V z 22.01.2016, sp.zn. 39C/490/2015, potvrdený dňa 30.05.2016, sp.zn. 6Co/146/16).

30 Žalovanému ako úspešnej strane vzniklo právo na náhradu trov, tieto nepriznal, keďže mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli (73 %-ný úspech). Žalobcovi ako neúspešnej strane trov priznať nemohol (27 %- ný úspech). Čistý úspech žalovaného 46 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.