Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/66/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: X. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpená: JUDr. Martin Kirňak, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 29, proti žalovanému: J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Babin, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 29, o určenie priebehu hraníc, takto

rozhodol:

I. Žalobkyňa X. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX j e výlučným vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v okrese Y. v obci Q., kat. územie Q. a to novovytvorenej parcely A. Č.. XXX/X, druh pozemku, záhrada o výmere 112 m2, vytvorenej z parcely A. Č.. XXX, geometrickým plánom číslo XX/XXXX zo dňa 03.01.2016, vyhotoveným S.. J. P. a overeným Okresným úradom Prešov, kat. odborom pod číslom H.-XX/XXXX dňa 15.01.2016, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

III. Slovenská republika, Okresný súd Prešov, m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 01.10.2013 sa po jeho úprave z dôvodu vyhotovenia znaleckého posudku a geometrického plánu domáhal žalobca nasledujúceho určenia: Navrhovateľka X. Q., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Q. Č.. XXX je výlučnou vlastníčkou novovytvorenej parcely A. par. č. XXX/X záhrada o výmere 112 m2, zapísanej na LV č. XX, vedenej na Okresnom úrade Prešov, katastrálnym odborom, nachádzajúcom sa v k. ú. Kokošovce, obec Prešov, okres Prešov, podľa geometrického plánu na oddelenie určenia práv k nehnuteľnostiam, parc. č. XXX/X, č. XX/XXXX zo dňa 03.01.2016, vyhotovenom S.. J. P., znalcom v odbore Geodézie a kartografie a úradne overenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom č. H.-XX/XXXX dňa 15.01.2016.

2. Žalobca v návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k.ú. Q. ako, · parcela registra „A.“ č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 433 m2, · parcela registra „A.“ č. XXX - záhrady o výmere 1 298 m2 a · stavby - rodinného domu postaveného na parcele A. č. XXX.

Žalovaný je okrem iného výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k.ú. Q. ako · parcela registra „A.“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2, · parcela registra „A.“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2, · parcela registra „A.“ č. XXX - záhrady o výmere 1 506 m2, · parcela registra „A.“ č. XXX/X - záhrady o výmere 364 m2.

3. Medzi stranami je sporný priebeh hranice medzi pozemkami žalobcu parc. č. XXX a XXX a pozemkami žalovaného parc. č. XXX a XXX/X. Žalobca tvrdí, že hranica medzi spornými pozemkami je tvorená plotom, ktorý bol postavený a je udržiavaný dlhé desaťročia a jeho poloha nebola do súčasnosti zmenená, o čom svedčia aj vyjadrenia svedkov. Má za to, že skutočný priebeh hranice zodpovedá vykonanému zameraniu v rozsahu akom to vymedzuje geodetické zameranie zo dňa 13.02.2012, vyhotovené spoločnosťou GeoBAN spol. s.r.o.. Plot bol postavený na spornej hranici desaťročia pred rokom 1971 (rok mapovaný THM) a jeho poloha nebola do súčasnosti zmenená. Žalobca preukazuje naliehavý právny záujem na určení tým, že žalovaný začal dňa 27.07.2013 vykonávať stavebné práce spočívajúce vo výstavbe plota, nie na hranici kde pôvodne stál starý plot, t. j. na rešpektovanej pôvodnej hranici v teréne ale na hranici vytýčenej geodetom Ing. R. vytyčovacím návrhom zo dňa 21.05.2009, ktorý žalobca spochybňuje a ktorý zasahuje do jeho vlastníckych práv neprimeraným spôsobom.

4. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril na pojednávaní konanom dňa 18.08.2014, kde uviedol, že podľa jeho názoru katastrálna hranica je správna tak ako je zameraná na geodetickom zameraní vykonanom Ing. R. s tým, že on stavia plot na tejto hranici, a teda nestavia na cudzom.

5. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis, znaleckým posudkom a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce: 5.1 Z listu vlastníctva č. XX, k. ú. Q. vyplýva, že žalobca je vlastníkom parcely registra „A.“ č.XXX a XXX. 5.2 Z výpisu z LV č. XX, k. ú. Q. vyplynulo, že žalovaný je vlastníkom parcely registra A. č. XXX/X, XXX/ X, XXX a XXX/X. 5.3 Z geodetického zamerania vyhotoveného geodetom J. N. dňa 13.02.2012 (č. l. 13-17) vyplynulo, že vlastnícka hranica medzi parcelami žalobcu č. XXX a XXX a žalovaného č. XXX a XXX/X, tak ako je uvedená v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnému stavu. V rámci tohto zamerania geodet uviedol, že hranicu medzi pozemkami tvorí plot, ktorý bol postavený desaťročia pred rokom 1971. V súčasnosti plot neexistuje, avšak poloha hraníc je zrejmá z dier po pôvodnom plote, ktorý odstránil žalovaný. Geodet sa domnieva, že pri THM v roku 1971 došlo k chybe pri určení bodov, ktoré tvoria hranicu medzi pozemkami parc. č. XXX, XXX a XXX, nakoľko v zápisníkoch merania sú nezrovnalosti pri určovaní bodu Y. Č.. XXXX - rajón. Z tohto dôvodu nesúhlasia omerné miery v náčrte THM s mierami v katastrálnej mape, naopak korešpondujú so stavom v teréne. 5.4 Z listu Správy katastra Prešov (č. l. 18-21) vyplynulo, že hranica parciel A. Č.. XXX a XXX je totožná so zákresom v katastrálnej mape ale bol zistený nesúlad v kontrolných omerných mierach medzi bodmi X, XX D. XX, XX na meračskom a prešetrovacom náčrte s katastrálnou mapou. Správa katastra zároveň uviedla, že dňa 08.07.1971 a 09.07.1971 vtedajší vlastníci susediacich pozemkov, medzi ktorými je hranica sporná, potvrdili svojimi podpismi do zápisnice o miestnom prešetrovaní č. 14 a 15, že uznávajú hranice parciel zistených v teréne pri miestnom prešetrovaní, spôsob užívania, a pod.. 5.5 Z vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného vyhotoviteľom GT-3 s.r.o. z č. l. 23 vyplýva katastrálna hranica medzi pozemkami sporných strán, a zároveň aj hranica súčasného oplotenia. 5.6 Z dôvodu potreby riešenia správnosti v katastri nehnuteľnosti zakreslenej hranice medzi pozemkami žalobcu a žalovaného v nadväznosti na skutočnú hranicu danú desaťročia plotom, pribral súd do konania znalca S.. J. P., ktorý spracoval znalecký posudok č. 7/2015, č. l. 99-110. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že rajón č. XXXX v rámci technicko-hospodárskeho mapovania bol určený správne. Pri kartografickom spracovaní dát a vynášaní polárnych prvkov došlo k skráteniu zámery o pol metra. V znaleckom posudku znalec zároveň zakreslil správny priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu a žalovaného, ktorý prechádza lomovými bodmi č. XX, XX D. XX. Znalec má za to, že geodetický elaborát spoločnosti GeoBAN s.r.o. správne identifikoval chybu pri THM v roku 1971. Omerné miery uvedené v meračskom náčrte sa zhodujú so skutkovým stavom v teréne, tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku. Oplotenie z oceľového pletiva v teréne medzi lomovými bodmi A a B na strane č. 4 znaleckého posudku je podľa priamo meraných mier totožné so stavom zameraným v roku 1971. Pokiaľ ide o vytýčenie hranice, ktoré si nechal urobiť žalovaný v roku 2009 pri tomto vytyčovaní neboli dodržané predpísané postupy. Poloha odvodených vytyčovacích bodov z vektorovej mapy nebola overovaná s polohou podľa originálnych meračských údajov, ktoré definujú polohu vlastníckej hranice. V protokole o vytýčení hranice pozemku je uvedené, že vytýčenie bolo vykonané na podklade pôvodnej katastrálnej mapy č. Y. X-X/XX. Túto konštatáciu v protokole považuje znalec za nepravdivú. Medzi pôvodnou mapou a vektorou kresbou spornej hranice je rozdiel až 45 cm v neprospech vlastníka parciel č. XXX a XXX.

5.7 Na základe znaleckého posudku následne znalec S.. J. P. vypracoval aj geometrický plán, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, a z ktorého je zrejmé ako vedie hranica medzi parcelami sporných strán, pričom novovzniknutá parcela XXX/X o výmere 112 m2 je vlastníctvom žalobcu. 5.8 Voči znaleckému posudku a geometrickému plánu neboli zo strany strán vznesené žiadne pripomienky a naopak aj po výsluchu znalca strany uznali správnosť znaleckého posudku a geometrického plánu. Z toho jednoznačne vyplýva, že hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaného bola v katastrálnej mape vykreslená nesprávne a naopak, bola správne zobrazená v teréne oplotením postaveným niekoľko desaťročí ešte pred rokom 1971, keď sa vykonávalo technicko-hospodárske mapovanie.

6. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že vlastníkom novovytvorenej parcely je nesporne žalobca z dôvodu, že pôvodné oplotenie do jeho odstránenia žalovaným správne zobrazovalo vlastnícku hranicu. Zároveň by vlastníctvo parcely č. XXX/X v prípade, ak by aj nebolo dané od začiatku na základe právneho dôvodu, bolo dané z dôvodu vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka.

7. Pokiaľ ide o samotný určovací petit, išlo o žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorej v súčasnosti zodpovedá § 137 písm. b) CSP, pričom na požadovanom určení bol naliehavý právny záujem, pretože iba toto určenie mohlo spoľahlivo odstrániť rozpory medzi stranami týkajúce sa hranice medzi ich parcelami uvedenými v žalobe.

8. Na základe počas konania nesporne zisteného ako skutkového tak aj právneho stavu, spornou časťou konania zostala otázka náhrady trov konania.

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci je zrejmé, že v konaní bol plne úspešný žalobca. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. má teda právo na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %. Žalovaný požadoval aplikáciu § 257 C.s.p. a mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešného žalobcovi. Poukazoval na to, že to bol práve žalobca, ktorý mu oznámil, že v minulosti sa vyskytli určité pochybnosti o správnosti hranice medzi pozemkami sporných strán a teda, že si kľudne môže túto hranicu nechať vymerať. Žalobca uvedené tvrdenie potvrdil a zároveň uviedol, že k tomuto tvrdeniu pristúpil preto, že si bol istý hranicou danou plotom, s ktorým niekoľko desaťročí nebolo hýbané. Na základe vytýčenia hranice začal teda žalovaný budovať plot, podľa tohto vytýčenia. Voči tomu samozrejme namietal žalobca, čoho výsledkom bola aj táto žaloba. Pri zjednodušenom pohľade na vec by bolo možné dôjsť k záveru, že skutočne sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi, pretože podnet k „urobeniu“ hranice spornou z dôvodu geometrického vymerania geodetom dal samotný žalobca. Je však potrebné zdôrazniť, že následne si aj žalobca nechal vytýčiť hranicu spoločnosťou GeoBAN, že o tomto vytýčení žalovaný vedel, pričom bol oboznámený s námietkami, ktoré vysvetľovali akým spôsobom došlo k nesúladu medzi skutočnou hranicou a hranicou uvedenou v katastri nehnuteľnosti. Zároveň aj z rozhodnutia Správy katastra Prešov zo dňa 19.03.2012 predloženého žalobkyňou muselo byť žalovanému zrejmé, že zákres spornej hranice v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, pretože zákres parciel registra A. Č.. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX na katastrálnej mape Prešov X-X/XX, X-X/XX nie je v súlade so zákresom parciel F. XXX, XXX/X, XXX/X v náčrte o miestnom šetrení č. 16. Napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii názor katastrálneho orgánu ako aj geodetický elaborát spoločnosti GeoBAN zotrvával striktne na správnosti vymerania spornej hranice protokolom o vytýčenie hranice pozemku z júna 2009 napriek tomu, že minimálne musel mať odôvodnené pochybnosti o tom, že vytýčenie hranice pozemku, ktoré si dal urobiť, nemusí byť správne. Podľa názoru súdu by takejto odôvodnenej pochybnosti mala zodpovedať snaha žalovaného, ktorý chcel stavať plot na hranici inej ako bola hranica po desaťročia rešpektovaná, ten postup, žeby si bol nechal vyhotoviť kvalifikovaný znalecký posudok spolu s podrobným popisom, ktorý by musel mať rovnaké znenie ako znalecký posudok S.. P.. Túto pasivitu žalovaného, resp. tvrdohlavé zotrvávanie na hranici vymeranej mu v júni 2009, ktoré si dal urobiť a ktoré sa mu hodilo, keďže zväčšovalo jeho pozemok, považuje súd za rozhodujúce pre priznanie, či nepriznanie náhrady trov

konania, pretože postoj žalovaného spôsobil, že žalobca musel podať žalobu na súd, aby sa spornosť hranice definitívne odstránila. Následne teda pokiaľ žalobca v konaní uspel a u žalovaného nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa jeho sociálnymi, majetkovými alebo inými pomermi, súd považuje za potrebné aplikovať základnú zásadu náhrady trov konania v spore, a to zásadu úspechu.

10. Keďže bol žalovaný v konaní neúspešný a trovy znaleckého dokazovania boli preddavkované štátom, súd zároveň rozhodol tak, že štát má právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.