Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-593-2014.pdf
PDF · 91.51 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/593/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: H. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, S., t.č. E. XX/XX, H., o zaplatenie 1.250,71 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42,59 € od 21.9.2010 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 5,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaná n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 11.9.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.250,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.250,71 € od 21.9.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s dohodnutým úrokom v pravidelných mesačných splátkach s konečnou splatnosťou dňa 20.9.2010. Žalovaná nesplnila svoje zmluvné povinnosti a úver v lehote konečnej splatnosti neuhradila. Pohľadávka veriteľa voči žalovanej ku dňu konečnej splatnosti úveru predstavovala sumu 1.250,71 €. Titulom náhrady trov konania si žalobca uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. 2. Tunajší súd vo veci vydal dňa 20.2.2014 platobný rozkaz č.k. 8Ro/573/2013-35. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor, následkom čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu. V podanom odpore namietala splatnosť dlžnej sumy, keď žiadala o povolenie úhrady dlžnej sumy v splátkach, čo odôvodňovala svojimi osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi. K podanému odporu priložila kópiu rodného listu svojej dcéry, dohodu o skončení jej pracovného pomeru a oznámenie o jej zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Po vypočutí si prednesu žalovanej a po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 22.9.2005, špecifikáciou pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom obratov na úverovej zmluve, platobným rozkazom č.k. 8Ro/573/2013-35 zo dňa 20.2.2014,
odporom, rodným listom na č.l. 45 spisu, oznámením o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, dohodou o skončení pracovného pomeru a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom dňa 28.3.2013 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 0212088358 zo dňa 22.9.2005 vo výške 1.250,71 €.
5. Dňa 22.9.2005 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 1.626,50 € (49.000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s dohodnutým úrokom vo výške 17,30 % p.a. mesačnými splátkami po 42,59 € s lehotou splatnosti k 20. dňu v mesiaci počnúc od 20.10.2005 s konečnou splatnosťou dňa 20.9.2010. RPMN bolo v zmluve vyčíslené v hodnote 9,46 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná poskytnutý úver riadne neuhradila, ku dňu konečnej splatnosti jej dlh titulom neuhradenej istiny pozostávajúcej z neuhradených splátok dosiahol sumu 1.250,71 €. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie sumu vo výške dlžnej istiny, t.j. sumu 1.250,71 €. Tiež si uplatnil na zaplatenie príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej istiny 2.9.2010 (t.j. odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru) do zaplatenia.
6. Z výpisu obratov na úverovej zmluve mal súd preukázané realizované transakcie na úverom účte žalovanej. Z tohto výpisu súd zistil, že žalovaná úver splácala do 12.11.2009, kedy z jej strany došlo k poslednej úhrade splátky úveru.
7. Žalovaná uplatnený nárok žalobcu popierala, keď vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku v časti neuhradených splátok splatných pred 11.9.2010.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je nariadenie vlády č. 87/95 Z.z.).
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej so splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. a ods. 2 až 4 <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
9. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
10. V prejednávanej veci mal súd vykonaným dokazovaním, predovšetkým skutkovými tvrdeniami žalobcu podporenými listinnými dôkazmi a nepopretými žalovanou preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 22.9.2005 zmluvu o úvere č. 0212088358. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.626,50 €, ktorý žalovaná v tejto výške aj čerpala. Poskytnutý úver však riadne a včas neuhradila, keď ku dňu konečnej splatnosti dňa 20.9.2010 pohľadávka veriteľa titulom dlžnej istiny predstavovala sumu 1.250,71 €.
11. Žalovaná v tejto veci vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku titulom dlžných splátok splatných pred 11.9.2010, pričom túto súd považuje za dôvodne vznesenú. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého dlžník môže nárok veriteľa odvrátiť námietkou premlčania. Premlčacia doba je čas ustanovený v zákone na vykonanie práva a ak tento čas uplynie bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, dôjde k premlčaniu práva. Použitie námietky premlčania dlžníkom má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, čo potom znamená, že aj keď právo samo o sebe nezaniká, nemožno ho súdom oprávnenému priznať. V danom prípade sú vychádzal z § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba 3-ročná. V uvedenej veci bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý mala splácať v pravidelných mesačných splátkach v období od 20.10.2005 do 20.9.2010. Dňa 11.9.2013 si žalobca uplatnil svoj nárok podaním žaloby na súde. Z uvedeného, prihliadnuc na vznesenú námietku premlčania, má súd za to, že uplatnená pohľadávka žalobcu pozostávajúca z dlhu na splátkach za obdobie do splatnosti splátky splatnej dňa 20.8.2010 spolu s uplatneným príslušenstvom, je premlčaná. Preto súd žalobu v tejto časti spolu s uplatneným príslušenstvom zamietol. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že na premlčanie uplatneného nároku by prihliadol i bez toho, aby zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku. Táto povinnosť súdu vyplýva z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ide o povinnosť ex offo. Vo zvyšnej časti o zaplatenie dlžnej istiny titulom neuhradenej splátky vo výške 42,59 € splatnej dňa 20.9.2010 súd podanej žalobe vyhovel, nakoľko v tejto časti pohľadávka žalobcu premlčaná nie je. Súd tiež vyhovel žalobe v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42,59 € od 21.9.210 do zaplatenia, keď ku dňu 21.9.2010 už žalovaná bola v omeškaní s úhradou tejto sumy.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu bolo potrebné označiť žalovanú za v konaní úspešnejšiu stranu, ktorej by v súlade so zásadou úspechu v konaní patrila náhrada trov konania. keďže však žalovanej v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy konania nevznikli a náhradu trov konania si ani neuplatnila, súd rozhodol tak, že jej právo na náhradu trov konania nepriznal.
13. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovanej o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Výšku určenej mesačnej splátky súd považoval za primeranú výške dlžnej sumy i dobe jej splatenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.