Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3Csr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobkyne N. M., U.. XX. XX. XXXX, R. XXX XX D. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom so sídlom SNP 25, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35792752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, vydaný rozhodcom Michalom Krnáčom, zo dňa 29. 09. 2015 sp. zn. RK-PC-1542/14-LP.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou s žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, vydaný rozhodcom Michalom Krnáčom, zo dňa 29. 09. 2015 sp. zn. RK-PC-1542/14-LP a priznal jej náhradu trov konania. V žalobe žalobkyňa uviedla, že predmetným rozhodcovským rozsudkom jej ako žalovanej 2. bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne so žalovanou 1. K. M., U.. XX. XX. XXXX, R. XXX XX D.F. XXX, zaplatiť žalovanému, v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu, sumu vo výške 2.851,77 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,85 % ročne z jednotlivých súm odo dňa omeškania do zaplatenia a to až do dňa, keď táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahnu sumu 1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy, iba úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.851,77 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia 429,30 Eur. Poukázala na to, že dňa 17. 07. 2013 uzavrela ako spoludlžník so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol úver vo výške 1.500,- Eur, pričom sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. V ten istý deň uzavrela so žalovaným aj rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, ktorej platnosť však namieta. Tvrdila, že si rozhodcovskú zmluvu ako spotrebiteľka nedojednala individuálne, táto bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, pričom žalovaný v nej určil všetko čo v nej bude a nemala žiadnu možnosť do textu zmluvy zasiahnuť ani ju zmeniť, mohla len prijať zmluvu ako celok alebo ju odmietnuť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech nej ako spotrebiteľa a tým je absolútne

neplatná a preto sa domáhala v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ a i/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, zrušenia rozhodcovského rozsudku. Okrem toho namietala, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje predpísané náležitosti, stanovené ako obligatórne v § 9 ods. 2 písm. k/ a j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Tvrdila tiež, že zmluva uzavretá so žalovaným je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pre rozpor s dobrými mravmi pre neprimerané sankcie a to výšku poplatkov a pokút, ktoré prevyšujú výšku poskytnutého úveru ako aj úrokovú sadzbu úveru 70,01 %, revolvingu 76,21 %, s prihliadnutím na výšku úrokov v bankách, ktoré v roku 2013 činili 14 %.

2. Na pojednávaní sa žalobkyňa pridržiavala podanej písomnej žaloby a ďalej uviedla, že medzi ňou a žalovaným nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvného vzťahu, preto právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Okrem toho rozhodcovský súd pri rozhodovaní nedodržiaval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, ktoré špecifikovala v žalobnom návrhu, preto sú dané hmotnoprávne dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

3. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie neustanovili, hoci boli riadne predvolaní, svoju neúčasť písomne ospravedlnili podaním z 07. 09. 2016, doručeným súdu dňa 12. 09. 2016, súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti s tým, že sa pridržiavajú doterajších vyjadrení a stanovísk a navrhujú žalobu žalobkyne zamietnuť. Preto súd v zmysle ustanovenia § 180 otvoril pojednávanie a pokračoval v konaní.

4. V písomnom vyjadrení z 14. 04. 2016 žalovaný uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon, na samostatnej listine, ktorá nemusela vzniknúť alebo trvať a bez akéhokoľvek vplyvu na vznik a trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa mala právo od zmluvy odstúpiť jednostranným právnym úkonom bez uvedenia dôvodu, ktorá informácia bola uvedená v popredí textu rozhodcovskej zmluvy a to bez toho, aby túto skutočnosť mohol on ako dodávateľ ovplyvniť, a to aj po obdržaní finančných prostriedkov. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Tvrdil, že ak by žalobkyňa odmietla uzavretie rozhodcovskej zmluvy, na vznik samotnej zmluvy o revolvingovom úvere by to nemalo žiadny vplyv. Žalobkyňa uzavrela rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne a nevyužila svoje právo odstúpiť od nej, rozhodcovská zmluva je samostatná, od hlavného vzťahu nezávislá, mala právo na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia aj bez uvedenia dôvodu, bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere a preto nemôže byť neplatným úkonom ani pri posudzovaní podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Preto právomoc rozhodcovského súdu bola založená samostatnou rozhodcovskou zmluvnou, ktorá je platná a rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore so žiadnym zákonom.

5. Z vykonaného dokazovania najmä zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, mal súd nesporne preukázané, že dňa 17. 07. 2013 uzavrela žalobkyňa ako spoludlžníčka so žalovaným ako veriteľom a Adriánou Laciovou, nar. 15. 07. 1982, bytom 991 03 Pôtor 127 ako dlžníčkou, Zmluvu o revolvingovom úvere číslo zmluvy 8500028282. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok veriteľa, že poskytne dlžníčkam úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa dlžníčky zaviazali splatiť v 42. mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur (vrátane úrokov) s tým, že RPMN za úver činí 67,18 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 48,52 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. Z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina sp. zn. RK-PC-1542/14-LP vyplýva, že žalobou z 27. 10. 2014, podanou na rozhodcovskom súde dňa 12. 11. 2014, si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 2.851,77 Eur s príslušenstvom a náhradou trov rozhodcovského konania, všetko na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. zmluvy XXXXXXXXXX z 17. 07. 2013. Rozhodcovským rozsudkom, vydaným rozhodcom Michalom Krnáčom z 29. 09. 2015 sp. zn. RK-PC-1542/14-LP rozhodcovský súd uložil žalobkyni ako spoludlžníčke a Adriáne Laciovej, ako dlžníčke, povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému sumu vo výške 2.851,77 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,85 % ročne z jednotlivých súm špecifikovaných v rozsudku, odo dňa omeškania do zaplatenia a to až do dňa, keď táto zmluvná

pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahnu sumu 1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy, iba úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.851,77 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie 31,80 Eur a trov právneho zastúpenia 429,30 Eur. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na rozhodovanie sporu z Rozhodcovskej zmluvy č. 8500028282 z 17. 07. 2013, uzavretej medzi stranami sporu, ktorú vyhodnotil ako platnú, uzavretú riadne vo forme osobitnej zmluvy, spôsobilými subjektmi a s predpísaným obsahom. Z doručenky, nachádzajúcej sa v rozhodcovskom spise súd zistil, že rozsudok rozhodcovského súdu bol doručený žalobkyni do vlastných rúk dňa 02. 11. 2015. Z podanej žaloby vo veci samej vyplýva, že na súd ju podala žalobkyňa dňa 29. 01. 2016.

6. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 05. 2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 05. 2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 05. 2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9. Podľa ustanovenia § 73 ods. 1, 2, 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinnom od 01. 01. 2015) (ďalej len Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

10. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/, i/ Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy; ak stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

11. Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 veta prvá Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

12. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

13. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

14. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c/, j/ Zákona o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy; ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov. Od 01. 01. 2015 nadobudol účinnosť nový Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 335/2014 Z. z., ktorý v prechodných ustanoveniach v § 73 ods. 1, 3 stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z ods. 2 vyplýva, že len na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z uvedeného vyplýva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, začaté na súde po 01. 01. 2015, ako je to v danom spore, sa bude spravovať novým Zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2015 Z. z., a to aj vrátane lehôt na podanie žaloby na súd, a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 17. 07. 2013 je spotrebiteľskou zmluvou, uzavretou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Preto žalovaný bol od uzavretia zmluvy so žalobkyňou v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že jedna strana uzatvára zmluvu s veľkým počtom spotrebiteľov, pričom návrhy zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených formulároch a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhovaných zmlúv. Súd pri hodnotení žaloby žalobkyne vychádzal zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa, pričom čl. III. ods. 3 Smernice obsahuje indikatívny a nie vyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je uvedený aj v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom od 01. 01. 2008 je neprijateľnou zmluvou podmienkou aj dojednanie rozhodcovskej zmluvy tak, že spory s dodávateľom budú výlučne riešené v rozhodcovskom konaní. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v

Občianskom zákonníku, je poskytovanie spotrebiteľom Slovenskej republiky minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica č. 93/13/EHS.

17. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je možné tieto dôvody posúdiť podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/. Okrem toho sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je možné tieto dôvody posúdiť podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. i/.

18. Pred tým, ako súd skúmal, či je žaloba žalobkyne dôvodná, so zreteľom na ustanovenie 46 ods. 1 veta prvá Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd zisťoval, či žalobkyňa podala žalobu na súd v zákonom určenej lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Z pripojeného rozhodcovského spisu sp. zn. RK-PC-1542/14-LP mal súd preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený do vlastných rúk dňa 02. 11. 2015, pričom žalobu žalobkyňa podala na súde dňa 29. 01. 2016, teda v zákonom určenej lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

19. Následne súd zameral dokazovanie na zistenie, či došlo pri rozhodovaní rozhodcovského súdu k žalobkyňou namietaným porušeniam. Zásadnou právnou otázkou v predmetnom spore je otázka, či Rozhodcovská zmluva Č.. XXXXXXXXXX z 17. 07. 2013, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná. Z citovanej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že v bode 6. rozhodcovskej zmluvy sa strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov a to: - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 44130481, - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44826460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Z uvedeného ustanovenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi stranami môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva vždy na žalobcovi. Spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, avšak len vtedy, ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na jeho návrh. V prípade, ak by rozhodcovské konanie začalo na návrh žalovaného ako dodávateľa, žalobkyňa ako spotrebiteľ je nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž nepodstatné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním, pretože spotrebiteľ musí byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

20. Podľa názoru súdu, ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Preto ak dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je rozhodcovská klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie mohol zastaviť alebo odložiť. Spotrebiteľ by mal mať možnosť svoje práva uplatňovať nielen v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá mu v tom bráni, je v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa ako dlžníka, resp. spoludlžníka je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva voči dodávateľovi, tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Je otázne, či spotrebiteľ, ktorý sa „rozhodne“ osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Preto je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy. Súd nadobudol presvedčenie, že žalobkyňa ako spotrebiteľ by nikdy

neuzavrela rozhodcovskú zmluvu, pretože ako priemerný spotrebiteľ nemá vedomosť o tom, že existuje rozhodcovské konanie a čo znamená. Preto by ju nenapadla ani len myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú je otázne, či vôbec vedela, že uzatvára.

21. Z predmetnej rozhodcovskej zmluvy z 17. 07. 2013 nesporne vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval zmluvné klauzuly a je zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť takúto formulárovú zmluvu zmeniť. Dôkazné bremeno v danej veci je na strane žalovaného ako dodávateľa, v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý musí preukázať, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Ak by si totiž žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienky arbitráže. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy a žalovaný toto len tvrdil v písomnom vyjadrení z 14. 04. 2016, ale okrem povinnosti tvrdenia, má aj dôkaznú povinnosť a žiadne dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti neoznačil ani nenavrhol. Ako však súd zistil, rozhodcovská zmluva bola práve žalovaným ako dodávateľom pripravená ako tlačivo, žalovaný ju opakovane používa pri uzatváraní rozhodcovských zmlúv so spotrebiteľmi. Do tohto tlačiva sa dopisuje len meno a osobné údaje spotrebiteľov, číslo zmluvy, miesto a dátum. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa ju nemala možnosť ovplyvniť žiadnym spôsobom a preto nemala možnosť sa osobitne dohodnúť na jej obsahu. Dokonca žalobkyňa v žalobe tvrdila, že podpis na predmetnej rozhodcovskej zmluve nie je jej podpisom. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formulára, pretože ich jediným cieľom je obdržanie finančných prostriedkov z titulu úveru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.

22. Na základe doteraz uvedených skutočností bol súd toho názoru, že rozhodcovská zmluva ktorú uzavreli strany dňa 17. 07. 2013, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, so zreteľom na to, že nebola medzi stranami sporu individuálne dojednané a vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a je potom neplatná so zreteľom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dojednávanie rozhodcovskej zmluvy v danej veci možno charakterizovať ako nekalú obchodnú praktiku žalovaného s tým, že sa chce vyhnúť riešeniu sporu pred všeobecnými súdmi, pričom je zjavné, že rozhodcovské konanie je smerované skôr k tomu, aby o nároku žalovaného bolo rozhodované pred vopred určeným rozhodcom, ktorého si sám vyberie. Neprijateľná rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná. Z dôvodu, že súd považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, žalobe žalobkyne vyhovel a zrušil žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ďalšími námietkami žalobkyne sa súd nezaoberal so zreteľom na to, že ustanovenie § 47 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určuje ďalší postup v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku, preto vec bude po právoplatnosti tohto rozsudku prejednaná v súdnom konaní vo veci samej, avšak len na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a v rozsahu uvedenom v nimi podanej žalobe.

23. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 , najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .