Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-11-2016.pdf
PDF · 91.57 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I dňa 09.09.2016 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: F. Č., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XX, XXX XX L., o zaplatenie 876,70 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 467,68 EUR s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 03.06.2014 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žiadnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 14.12.2015 sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 876,70 EUR s príslušenstvom titulom nedoplatku za poskytnuté telekomunikačné služby a náhrady škody. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
Uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa 30.12.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7440007, v zmysle ktorej jej vypožičal 1 ks SIM karty, ktorá jej umožňovala využívať elektro-komunikačné služby ním poskytované. Na základe Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A7440007 predal žalovanej 1 ks mobilného telefónu značky Sony Xperia M za zníženú kúpnu cenu 1,-EUR. Dňa 31.12.2013 strany sporu uzavreli aj Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7440622, v zmysle ktorej žalovanej vypožičal ďalší kus SIM karty a na základe dodatku bolo žalovanej predané telekomunikačné zariadenie značky Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G za zníženjú kúpnu cenu 1,-EUR. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie január - marec 2014, z ktorého dôvodu mu vznikol nedoplatok za neuhradené služby vo výške 467,68 EUR. Žalobca si uplatnil aj náhradu škody vo výške 413,-EUR, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných zariadení a ich akciovou cenou, teda škodu, ktorá žalobcovi vznikla tým, že žalovaná podpisom dodatkov k zmluvám sa zaviazala využívať služby, a za tieto platiť vyúčtovanú cenu. Žalovaná teda získala koncové zariadenia za zvýhodnenú cenu pričom porušila základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Pokusom o pokonávku zo dňa 19.05.2014 ju vyzval k úhrade dlžnej čiastky najneskôr do 02.06.2014.
2. Podaním zo dňa 31.08.2016 žalobca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní 09.09.2016 a žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe preložených listinných dokladov. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
4. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, žalobcu a jeho právneho zástupcu, na základe predložených listinných dokladov.
5. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
6. Dňa 30.12.2013 strany sporu uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7440007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete žalobcu. Na základe predmetnej zmluvy bola žalovanej pridelená SIM karta č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX umožňujúca jej využívať elektro-komunikačné služby poskytované žalobcom, s účastníckym telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Medzi účastníkmi zmluvy bol dohodnutý účastnícky program Kengura 30 eur a služby v ňom uvedené. V zmysle uzavretého Dodatku k zmluve zo dňa 30.12.2013 bol žalovanej predaný mobilný telefón značky Sony Xperia M za zníženú kúpnu cenu 1 EUR, ktorá bola vyčíslená po uplatnení zľavy zo spotrebiteľskej ceny. Predajná cena koncového zariadenia predstavovala 220 EUR s DPH.
7. Dňa 31.12.2013 strany sporu uzavreli aj Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7440622, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Na základe zmluvy bola žalovanej vypožičaná SIM karta č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX s prideleným telefónnym číslom 0917 161 824 s účastníckym programom Mobilný internet Štart so zdieľaním dát. Na základe Dodatku k zmluve jej bolo odpredané telekomunikačné zariadenie značky Prestigio Multipad 2 Ultra Duo 8.0 3G za zníženú kúpnu cenu 1 EUR. Predajná cena mobilného zariadenia predstavovala 195 EUR s DPH.
8. Z písomných dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že za poskytnuté elektrokomunikačné služby vyúčtoval žalovanej pri telefónnom čísle 0917 161 824 na základe faktúry č. 2224209387 zo dňa 10.01.2014 sumu vo výške 30,10 EUR a na základe faktúry č. 2227970284 zo dňa 10.02.2014 sumu vo výške 16,00 EUR. Pri telefónnom čísle 0917 520 097 vyúčtoval žalovanej na základe faktúry č. 2224207140 zo dňa 10.01.2014 čiastku 71,54 EUR, na základe faktúry č. 2227968669 zo dňa 10.02.2014 sumu vo výške 60,84 EUR a na základe faktúry č. 2231717363 zo dňa 11.03.2014 sumu vo výške 289,20 EUR. Nedoplatok za poskytnuté služby tak predstavuje sumu vo výške 467,68 EUR.
9. Nakoľko faktúry uhradené neboli, pokusom o pokonávku zo dňa 19.05.2014 žalobca vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 02.06.2014.
10. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
11. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry a používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
13. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žaloba v tejto časti je dôvodná. Strany sporu dňa 30.12.2013 a dňa 31.12.2013 platne uzavreli Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A7440622 a č. A7440007, na základe ktorých vzniklo žalovanej oprávnenie využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, za čo bola povinná uhrádzať faktúrami vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatila úhradu za poskytnuté služby v období január - marec 2014, čím žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu neuhradenej ceny hovorného a služieb spolu vo výške 467,68 EUR.
14. Popri cene neuhradených služieb si žalobca uplatnil aj sumu vo výške 413,-EUR titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovanej a to zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky.
15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
17. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
18. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
19. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.
20. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.
21. Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky je na žalobcovi.
22. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo zmlúv, konkrétne Dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z predložených listinných dokladov je nepochybné, že žalovaná porušila povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, ani z listinných dokladov nevyplýva, že žalovaná porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti, napr. tým, že žalobca zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej a pod..
23. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti) porušením právnej povinnosti žalovanej.
24. Zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb, z dodatkov ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia v prípade porušenia povinností, ktoré mu z dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného zariadenia nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovanej z dodatku k zmluve o pripojení bola medzi účastníkmi dohodnutá zmluvná pokuta.
25. Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatkov alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovanej. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti z jej strany platiť za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. K zmenšeniu majetku žalobcu teda nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.
26. Pre prípad porušenia povinnosti žalovanej riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si žalobca so žalovanou v dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, takúto situáciu nemôže žalobca úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu sa bude snažiť pretvoriť na iný právny nárok.
27. Vzhľadom na to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej (neplatenie ceny za služby riadne a včas) a vznikom škody na strane žalobcu vo výške 413,-EUR, súd nárok žalobcu na náhradu škody v uvedenej výške ako nedôvodný zamietol.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Keďže žalovaná nezaplatila dlžnú sumu do dnešného dňa, je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, z ktorého dôvodu má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny nárok aj na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením peňažnej sumy bola 0,25 % (zvýšených o 5 percentuálnych bodov), od 03.06.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O trovách žalobcu rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Na základe citovaného zákonného ustanovenia, žalobca mal vo veci úspech v 53,34 % (467,68 EUR x 100 % : 876,70 EUR) a neúspech predstavuje 46,66 %. Pomer úspechu a neúspechu strán sporu je
takmer rovnaký, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.