Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/218/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: Y. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K.. V. XXXX/X, P. W., o zaplatenie 7.280,54 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 30C/340/2015-80 zo dňa 10. novembra 2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 30C/340/2015-86 zo dňa 4. decembra 2015 a opravným uznesením č. k. 30C/340/2015-88 zo dňa 4. decembra 2015, v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.093,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 21.11.2012 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 429,80 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol o tom, že sa žalobcovi vracia súdny poplatok za návrh v sume 124,30 eur a opravným uznesením opravil výrok rozsudku č.k. 30C 340/2015-80 zo dňa 10.11.2015 tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.093,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 21.11.2012 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 122,20 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), § 52 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len platného v čase uzavretia zmluvy, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1, 2 písm. c) a k), § 11 ods. 1 písm. a) z.č. 129/2010 Z.z., § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Súd vecne rozsudok odôvodnil tým, že posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa). Zo skutkových zistení mal súd preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 5.853,71 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 splátkach po 176,90 eur, pričom v zmluve absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uzatvorená zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. I keď v zmluve je uvedená adresa žalobcu v jej záhlaví, v zastúpení spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., zo žiadneho ustanovenia zmluvy, príp.

úverových zmluvných podmienok, nevyplýva, že adresa žalobcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve nie je presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, t.j. výška každej splátky istiny poskytnutého úveru, výška každej splátky úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak sú nejaké poplatky dojednané. V zmluve sa uvádza len výška súhrnnej splátky 176,90 eur bez bližšej špecifikácie. Žalobca poskytol žalovanému úver na financovanie vozidla, ktorého cena bola 6.237,- eur, z ktorej žalovaný priamo predajcovi zaplatil sumu 790,- eur a žalobcovi dve splátky v sume 353,80 eur. Keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaný žalobcovi uhradil sumu 1.143,80 eur, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov 5.093,20 eur (6.237 - 1.143,80). Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (k uvedenému dňu bola 0,75%). Žalobca tak má popri dlžnej istine i nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 21.11.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil zohľadniac dispozičné oprávnenie žalobcu ešte pred otvorením pojednávania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 v spoj. s § 146 ods. 2 O.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si návrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7.280,54 eur s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 5.093,20 eur s prísl., ktorá predstavuje úspech v časti 70% a neúspech v 30%. Žalobca mal teda čistý úspech v rozsahu 40% (70-30), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Pri plnom úspechu žalobcu by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov konania v sume 305,50 eur (6% zo sumy 5.093,20 eur), čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Súd vo veci čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 122,20 eur (40% zo sumy 305,50 eur).

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že auto bolo odcudzené a bolo to riešené aj políciou. Auto mu známy zobral s tým, že ho dá opraviť, pričom si zobral aj peniaze na opravu. Auto polícia nenašla. Žiada aj o odpustenie náhrady trov konania. Ďalej uviedol, že pán O. sa do 2 týždňov odsťahoval z bytu a rozišiel s priateľkou, ktorá auto videla a sedela v ňom. Na výsluch na políciu ju nevolali. Žalobca nespomína vo vyjadrení, že vozidlo bolo zabezpečené proti krádeži. Pri podpisovaní zmluvy mu pracovníčka ukázala poistnú zmluvu z Generali Slovensko, ktorú mali uzavretú pre prípad poškodenia alebo odcudzenia motorového vozidla.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. SUA 12/002248 dňa 9.5.2012, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6.643,71 eur na prefinancovanie motorového vozidla. Žalovaný motorové vozidlo od predávajúceho prevzal a ako držiteľ osvedčenia bol uvedený aj v osvedčení o evidencii vozidla. Žalovaný si v súvislosti s uzatvorením úverovej zmluvy musel byť vedomý aj povinností, ktoré z úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok vyplývajú a to konkrétne najmä z Hlavy 5 § 5. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver 84. mesačnými splátkami po 176,90 eur, z ktorých uhradil len dve splátky. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace, preto žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a vyzval žalovaného na dobrovoľné odovzdanie vozidla, k čomu však nedošlo. Z dôvodu vzniku podozrenia o spáchaní trestnej činnosti podal žalobca trestné oznámenie na žalovaného vo veci trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona alebo prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona ČVS: ORP-44/OEK-DS-2013, ktoré uznesením zo dňa 26.2.2013 vyšetrovateľ odmietol. Zmluvný vzťah bol uzatvorený so žalovaným, ktorý bol zodpovedný za predmetné motorové vozidlo, pokiaľ teda došlo k vzniku škody, jediným pasívne legitimovaným subjektom je práve on. Tvrdenia žalovaného ohľadne uzatvoreného havarijného poistenia považuje za nepravdivé a nepodložené. Žalovanému bolo pri uzatváraní úverovej zmluvy ponúknuté uzatvorenie povinného zmluvného i havarijného poistenia, ktoré však žalovaný neuzatvoril. Poukázal na bod 8.3 úverovej zmluvy a hlavu 13 § 4 úverových zmluvných podmienok. V zmysle interných pokynov spoločnosti žalobca vyžaduje od klienta uzatvoriť havarijné poistenie až nad sumu 7.500 eur. Nakoľko v tomto prípade bol úver poskytnutý vo výške 6.643,71 eur, zo strany žalobcu sa havarijné poistenie od žalovaného uzatvoriť nevyžadovalo. Žalovaný rovnako žalobcu žiadnym spôsobom neoboznámil s tým, že k uzatvoreniu havarijného poistenia došlo. Na základe uvedeného žiadal, aby Krajský súd v Trnave rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 10.11.2015 potvrdil ako vecne správny.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. K odvolacím argumentom žalovaného sa však žiada dodať nasledovné:

7. Žalobca sa svojou žalobou domáhal rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 7.280,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 845,86 eur odo dňa 7.11.2012 do 31.12.2013 a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z čiastky 7.280,54 eur od 1.1.2014 do zaplatenia a to titulom vrátenia dlžnej sumy v zmysle úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 9.5.2012. Svoj návrh v časti prevyšujúcej priznanú sumu i s príslušenstvom zobral späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, v dôsledku čoho súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.

8. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 9.5.2012 Úverovú zmluvu č. SUA 12/002248, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky na prefinancovanie motorového vozidla zn. Peugeot 807 Diesel 2.2 HDI Pack, rok výroby 2005, vo výške 5.853,71 eur. Predajná cena motorového vozidla bola 6.237 eur, pričom žalovaný priamo predajcovi uhradil sumu 790 eur. Žalovaný mal úver splácať v mesačných splátkach po dobu 84 mesiacov po 176,90 eur s dátumom prvej mesačnej splátky 6.6.2012. Dňa 9.5.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená i Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. SUA 12/002248, v zmysle ktorej prevádza dlžník touto zmluvou dočasne a bezodplatne svoje vlastnícke právo k predmetu financovania na veriteľa a veriteľ predmet financovania do svojho vlastníctva prijíma. Podľa bodu 3.6 Zmluvy, na jednotlivé spôsoby výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a na záväzkové vzťahy neupravené týmto bodom ÚZ sa aplikuje ustanovenia hlavy 6. Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (ÚP 11.6.2010), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Podľa hlavy 13 § 4 bod 4.1 Úverových podmienok: „Ak neuzavrie klient ani jedno poistenie z ponuky havarijného a povinného zákonného poistenia poskytnutého spoločnosťou, je v stanovených prípadoch za účelom zabezpečenia vozidla povinný po predchádzajúcom súhlase spoločnosti uzavrieť individuálne povinné zákonné poistenie a havarijné poistenie podľa limitu, určeného spoločnosťou a podľa aktuálnych podmienok spoločnosti, a to na celú dobu trvania ÚZ a s poistným krytím na hodnotu celého predmetu financovia s príslušenstvom............“ Žalovaný zaplatil žalobcovi dve splátky celkom v sume 353,80 eur a sumu 790 eur priamo predajcovi.

9. Pretože predmetom odvolacích dôvodov nebol súdom prvej inštancie spôsob posúdenia zmluvy o úvere a to, že úver súd posúdil ako za bezúročný a bez poplatkov, uvedené sporným nebolo, skutkové tvrdenia uvedené v rozsudku taktiež sporované neboli, a v tomto smere odvolací súd nenachádza ani dôvod odchýliť sa od záverov súdu prvej inštancie. Odvolacími dôvodmi však bolo to, či predmet financovania (motorové vozidlo) bol poistený resp. či žalobca si mohol nárok vymáhať od žalovaného. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, preto s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky vyhovieť návrhu žalobcu ako to učinil súd prvej inštancie.

10. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

11. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Podľa tvrdenia žalovaného na motorové vozidlo, ktoré bolo prefinancované poskytnutým úverom bola uzatvorená poistná zmluva. V zmysle úverovej zmluvy zo dňa 9.5.2012 (ktorej kópia sa nachádza v spise na č.l.5) poistenie uzatvorené nebolo a v zmysle úverových podmienok mohol sám žalovaný uzavrieť individuálne povinné zákonné poistenie a havarijné poistenie podľa limitu, určeného spoločnosťou a podľa aktuálnych podmienok spoločnosti. Z obsahu odvolania žalovaného však vyplýva, že k uzavretiu individuálneho poistenia z jeho strany neprišlo a keďže ani z úverovej zmluvy nevyplýva uzavretie poistenia poskytnutého žalobcom, keď žalobca sám uviedol, že žalovanému bolo ponúknuté uzatvorenie povinného zmluvného i havarijného poistenia, ktoré však neuzatvoril, bolo na žalovanom preukázať, že žalobca uzatvoril poistenie na predmetné motorové vozidlo, a tiež že v zmysle poistenia došlo k plneniu, čo sa však nestalo. Odvolací súd však poukazuje na vyjadrenie žalovaného nielen v podanom odpore, ale i v odvolaní a to v tom, že „auto mu ukradli“, avšak pozná osobu, ktorá mu ho mala odcudziť a mala ho dať opraviť.

12. V zmysle úverových podmienok bolo povinnosťou žalovaného za podmienok uvedených v hlave 6 § 5 odovzdať predmet financovania žalobcovi v stave ku dňu podpisu zmluvy zabezpečovacej zmluvy s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, inak je spoločnosť oprávnená požadovať a klient je povinný uhradiť škodu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi predmet financovania vôbec neodovzdal a keďže bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver na základe úverovej zmluvy zo dňa 9.5.2012 bolo povinnosťou žalovaného tento vrátiť v zmysle dohodnutých podmienok.

13. Tak ako je už vyššie uvedené, súd prvej inštancie posúdil úver za bezúročný a bez poplatkový v dôsledku absencie základných náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c) a k) z.č. 129/2010 Z.z., s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie správne zohľadnil sumu, ktorá bola žalovanému poskytnutá a zároveň, ktorú uhradil žalobcovi, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.093,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 21.11.2012 do zaplatenia je vecne správne.

14. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením v napadnutej časti potvrdil.

15. K žiadosti žalovaného o odpustenie náhrady trov konania odvolací udáva, že v zmysle § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Zo znenia § 257 vyplýva, že uvedené ustanovenie sa aplikuje výnimočne. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery sporových strán, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strán v konaní.

17. Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených kritérií, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli preukázané žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 a nepriznanie (resp. čiastočné priznanie) náhrady trov v konaní plne úspešnému žalobcovi.

18. Právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi, upraveného tiež Občianskym súdnym poriadkom (v súčasnosti Civilným sporovým poriadkom). Náklady vynaložené účastníkom konania na právne zastúpenie je potrebné považovať z pohľadu zastúpeného účastníka za účelne vynaložené (s výnimkou rovnako opakovaného vykonania úkonu právnej služby napr. podanie vyjadrenia s rovnakými argumentmi). Posúdenie (ne)účelnosti trov konania má význam z hľadiska výšky nákladov spojených s uplatňovaním práva, alebo bránením práva.

19. Žalovaný svoju žiadosť bližšie nezdôvodnil, teda neuviedol, v čom vidí výnimočnosť jednak v samotnom konaní a jednak v okolnostiach na strane sporových strán. Na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie sa nezúčastnil a ani odvolací súd nevidel dôvod aplikovať ust. § 257 CSP.

20. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. O jej výške rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .