Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16C-156-2015.pdf
PDF · 79.7 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/156/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., Mikovíniho 10, Trnava, IČO 46 713 930, zastúpený Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: J. G., X.. XX.XX.XXXX, E. R. X, Bratislava, o zaplatenie 372,96 eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.06.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 372,96 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uviedol, že právny predchodca žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00 151 653 uzatvorila so žalovaným zmluvu o kreditnej karte, ktorej predmetom bolo vydanie kreditnej karty, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver s celkovým úverovým rámcom vo výške 20.000,-Sk (663,87 Eur). Žalovaný sa zaviazal čerpaný úver splácať formou inkasa minimálnej splátky. Žalovaný porušil ustanovenia obchodných podmienok pre kreditné karty, následne dňom 24.9.2010 Slovenská sporiteľňa odstúpila od zmluvy o kreditnej karte s účinnosťou od 30.11.2010. Lehota na zaplatenie pohľadávky uplynula žalovanému dňom 15.12.2010.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
3. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len C.s.p.), nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.09.2016 (§ 219 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 300 C. s. p.).
4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom súdneho spisu, a to najmä: zmluva o postúpení pohľadávok a prílohu č. 1 k tejto zmluve, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013, návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte, odstúpenie od zmluvy o kreditnej karte a zistil nasledovný stav:
5. Žalobca je právnickou osobou, ktorý odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v konaní zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa. a. s. ako postupcom a žalobcom a postupníkom. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok mal súd za preukázané, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka postupcu voči žalovanému, z ktorej skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobcovi svedčí aktívna legitimávcia v tomto konaní.
6. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako klientom bola uzatvorená zmluva o kreditnej karte. Predmetom tejto zmluvy bolo vydanie kreditnej karty žalovanému a zároveň mu bol poskytnutý úver s celkovým úverovým rámcom vo výške v tom čase 20.000,-Sk (663,87 Eur). Žalovaný sa zaviazal čerpaný úver splácať formou inkasa minimálnej splátky. Zmluvné strany sa na základe zmluvy o kreditnej karte dohodli, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve o kreditnej karte sa budú spravovať obchodnými podmienkami pre kreditné karty.
7. Právny predchodca žalobcu s účinnosťou k 30.11.2010 odstúpil od zmluvy o kreditnej karte, pričom vyzval žalovaného, aby najneskôr do 15 dní od účinnosti odstúpenia od zmluvy uhradil pohľadávku , ktorá vznikla v súvislosti so zmluvou. Výšku pohľadávky vyčíslil právny predchodca žalobcu ku dňu 31.10.2010 na sumu 615,01 Eur. Lehota na plnenie žalovanému uplynula dňa 15.12.2010.
8. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. § Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 250/2007 Z. z.“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
9. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o kreditnej karte je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, písm. d/ Obch. zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust. § 52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou úpravu, ktorou je Obch. zákonník, je nevyhnuté predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa OZ a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Z povahy zmluvy o úvere ako obsolútneho obchodu nemožno vyvodiť, že tento záväzkový vzťah, pokiaľ je jeho účastníkom spotrebiteľ, neregulujú ustanovenia OZ. V § 52 a nasl. OZ zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ
zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, rovnako ani žiadnym spôsobom výkladu nemožno dospieť k záveru, že by z pôsobnosti ust. § 52 a nasl. OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, a teda jeho regulácii podliehajú aj absolútne obchody.
10. Z § 52 ods. 2 OZ (účinného od 01.04.2015) je zrejmé, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
11. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva, a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V prejednávanej veci ide o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda ide teda o typický občianskoprávny vzťah. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Niet však rozumného dôvodu na konštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca v zásade vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.
12. Na základe vyššie uvedeného konajúci súd dospel k záveru, že § 54 ods. 1 OZ, zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak dispozitívnych noriem uvedených v OZ, pokiaľ by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa. Pre danú vec podstatné ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami dispozitívnymi, ale kogentnými a súčasne, dĺžka premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť predmetom zmluvnej podmienky, (ktorá by bola bez ďalšieho, teda aj bez potreby skúmania prijateľnosti neplatná), nakoľko je obsahom kogentnej právnej normy. Hoc aj zmluva o kreditnej karte je absolútnym obchodom, treba tak ohľadne premlčania prípadných nárokov postupovať v zmysle ust. OZ zákonníka.
13. Po odstúpení od zmluvy o kreditnej karty právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému lehotu na plnenie, ktorej posledným dňom bol 15.12.2010, čo nepochybne vyplýva aj z obsahu žaloby. Odstúpením od zmluvy o kreditnej karte vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 OZ (majetkový prosepch z právneho úkonu, ktorý odpadol). Lehota na zaplatenie pohľadávky žalovanému uplynula dňa 15.12.2010, teda prvým dňom na uplatenenie práva bol 16.12.2010, dvojročná premlčacia doba tak uplynula žalobcovi dňa 16.12.2012. Źaloba bola doručená tanjšiemu súdu až dňa 11.06.2014, t. j. po márnom uplynutí zákonej premlčacej doby. Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, mal by nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom k tomu, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).