Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/8/2007

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred samosudcom Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: N. H., bytom F. C. č. XXX/XX, I. V. zastúpený advokátkou JUDr. Nataša Kučerová, so sídlom Ak Mlynárska 15, Košice, proti žalovanému: Slovenská republika- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán v spore nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajšom súde dňa 12.01.2007 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 890 000Sk( 29 542,58 €) titulom náhrady škody- nemajetkovej ujmy spôsobenej orgánom verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, nemajetková ujma mu bola spôsobená nezákonným vydaním, postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. Ntc 2/04-124 a Najvyššieho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3To/33/2005 ako aj neľudským zaobchádzaním počas výkonu trestu odňatia slobody. Zastal názor, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 To 33/2005 zo dňa 5.5.2005 došlo porušeniu základných práv ustanovených čl. 7 ods.5 v spojení s ustanovením § 1 ods.1 zákona č.403/2004 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 v spojení s ustanovením 25 ods. 4 Ústavy, § 263 ods. 4 Tr. por., čl. 154c a 144 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj k porušeniu práv ustanovených čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 2 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čI.74 odseku 1 písm. a / zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach publikovanej pod č. 63/1990 Zb. Dôvodil, že krajský prokurátor v Košiciach dňa 28. decembra 2004 pod sp.zn. 2 Kv 5/04 podal na Krajský súd v Košiciach návrh na jeho vzatie do väzby podľa § 15 z.č. 403/2004 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze o znení a doplnení niektorých zákonov. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. Ntc 2/04 - 124 zo dňa 22.02.2005 rozhodol, že európsky zatýkací rozkaz vydaný dňa 31.3.2004 Župným súdom Q. pod číslom konania Szv 60/2004/3 sa vykoná. Zároveň rozhodol že Slovenská republika ho odovzdá na výkon trestu odňatia slobody na 1 rok a 6 mesiacov do Maďarskej republiky. Dňa 24.02.2005 podal sťažnosť proti uzneseniu Krajského súd v Košiciach, v ktorom poukázal na skutočnosť, že neovláda maďarsky jazyk a teda výkon trestu v Maďarskej republike za tejto situácie by mohol značne ponižovať jeho ľudskú dôstojnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 16/2005 jeho sťažnosť dňa 14.2.2005 zamietol. Žalobca argumentoval, že na Slovensku bol držaný vo vydávacej väzbe do 06. 06. 2005, čím veľmi psychicky trpel, lebo tam bol väznený s ľuďmi, ktorí spáchali rôznu trestnú činnosť, ako napr. vraždy, obchod s ľuďmi, drogoví dealeri. Odmietal výkon trestu v Maďarskej republike, pretože je Slovák a neovláda maďarský jazyk. Uviedol, že má rodinu a starých chorých rodičov, preto si myslel, že mu bude umožnené odpykať si trest na Slovensku. Nakoľko uvedené mu nebolo umožnené, bol dňa 06. 06. 2005 deportovaný do Maďarska, do mesta Miskolc. Tam bol držaný do 18. 07. 2005 na cele s 12 ľudí. Cela o rozmeroch asi 5x6 metrov vyzerala ako stajňa pre zvieratá. Smrad, opadaná omietka, dve umývadlá, z vodovodu tiekla špinavá voda na pitie, po dve postele nad

sebou, pritom pri žiadnej hore položenej posteli nebol rebrík, i napriek tomu, že vo väzenskom poriadku sa uvádza že bez rebríka je na vrchnú posteľ vyliezať ako aj zoskočiť zakázané a nebezpečné. Napriek tomu, že bol vážne chorý, musel spať na vrchnej posteli. Počas celej doby jeho držania na tejto cele nebola uskutočnená výmena posteľnej bielizne, ani výmena šiat. Nedostal ani žiadne pracie prášky, aby si mohol vyprať aspoň šaty. Na cele videl aj šváby. Od manželky dostal 2 balíky, z ktorých mu zhabali potraviny, ktoré boli v originálnom balení. Mal pocit ponižovania, neľudského zaobchádzania a diskriminácie. Dňa 18. 07. 2005 bol premiestnený do mesta S.a. Prežil tam takmer 6 mesiacov, takmer v neľudských podmienkach. Bol zaradený na celu číslo 28, kde boli väzni, ktorí si odpykávali tresty za rôznu trestnú činnosť, napríklad vražda, drogy, bitky, krádeže. Každý deň sa títo ľudia hádali, veľmi často sa medzi sebou bili a kradli si osobné veci - cigarety, kávu, šampón. Na cele užívali jemu neznáme tabletky, po ktorých sa správali vulgárne a veľmi čudne. Jednu noc z 9. na 10. 12. 2005 mu pod vplyvom týchto tabliet ukradol zo skrinky cigarety väzeň G.r. Veľmi tým psychicky trpel a mal obavy o svoj život aby mu v noci neublížili. Videl ako sa Berkes Jozef rezal so žiletkou na ruke. Na cele tiekla špinavá voda, ktorá bola určená na konzum. Ani tu mu neposkytovali žiadnu výmenu šiat ani pracie prášky. Namietal systém stravovania. Dôvodil, že po prijatí na výkon trestu dostal hliníkovú nádobu, do ktorej asi 2 krát v týždni dávali teplú stravu. Nemal možnosť si umyť tieto nádoby od masti v teplej vode a saponáte. Pri každom konzume stravy absolvoval 6 krát nástupy. V jedálni dozorcovia fajčili. Často dostávali stravu na cely, napríklad na večeru údenú varenú slaninu, rôzne husté prívarky, čo je veľmi ťažké na trávenie. Asi po mesiaci sa rozhodol, že prestane fajčiť, preto požiadal o preloženie na nefajčiarsku celu. Veliteľ mu povedal, že keď mesiac nebude fajčiť, nech si nechá urobiť test a potom ho preradí. Keď mu povedal, že chce preradenie hneď, len sa usmial a povedal mu, že toto je maďarská väznica.

2. Tunajší súd dňa 23.02.2009 požiadal Ústavný súd Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska, či je ustanovenia § 14 ods. 4 zákona číslo 403/2004 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozpore s článkom 23 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 74 ods. 1 písm. a/ zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach číslo 63/1990 Zb. Z uvedeného dôvodne následne uznesením zo dňa 24.02.2009 konanie prerušil do rozhodnutia ústavného súdu.

3. Ústavný súd uznesením zo dňa 11.07.2012, č.k. PL. ÚS 12/2012-15 návrh Okresného súdu Bratislava I odmietol ako podaný zjavne neoprávnenou osobou. V odôvodnení poukázal na to, že síce napadnuté ustanovenie zohralo zásadnú úlohu pri odovzdaní žalobcu ,ale v konaní o náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. sa neaplikuje. Dôvodil, že zákonnou podmienkou náhrady škody v okolnostiach danej veci je zrušenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To/33/2005 z 05.05.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. Ntc/2/04-124 z 22.02.2002, ku ktorému však nedošlo.

4. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s prednesmi zástupcov žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkyne I., s listinnými dôkazmi: pripojeným spisom sp.zn. Ntc 2/04. a ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim, z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 890 000 Sk (29542,58€) s kumulácie zodpovednostného vzťahu z dôvodu nezákonného rozhodnutia a z dôvodu nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003Z.z. ako aj s dôvodu diskriminácie. Uvedenú sumu žiadal zaplatiť titulom nemajetkovej ujmy. Zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe. Poukázal na to, že k jeho vydaniu došlo z dôvodu nezákonného postupu Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3To/33/2005. Z dôvodu, že došlo k jeho vydaniu na výkon trestu odňatia slobody na základe maďarského európskeho zatýkacieho rozkazu, bolo mu spôsobené neľudské zaobchádzanie počas výkonu trestu, nemožnosť komunikácie v rodnom jazyku a odlúčenie od rodiny, manželky a detí. Poukázal, že sa k nemu spoluväzni zle správali, nadávali mu, odcudzili mu veci z ruksaku. Rovnako dozorcovia sa k nemu správali ponižujúco, nemohol sa dostať k lepšej práci. Namietal, že k vydaniu jeho osoby na výkon trestu do I. došlo bez právneho dôvodu. Dôvodil, že jeho nárok je možné hľadať nielen v ustanoveniach Ústavy SR, ale aj v zákone č. 514/2003Z.z., kde štát by mal byť považovaný za právny štát vtedy, ak nesie objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasiahnu do jeho práv. V súvislosti so vznikom škody sa vyžadujú zákonné predpoklady, pričom mal za to, že prvým je nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie a

pozbavenie osobnej slobody, a to rozhodnutím o treste štátnym orgánom, čo považoval za nesprávny úradný postup. Základom tohto nezákonného postupu je listina Európsky zatýkací rozkaz z 31. 3. 2004, ktorý bol vydaný bez právneho dôvodu a z pohľadu práva táto listina je listinou nulitnou, z ktorej nemali a v skutočnosti ani nevyplývali následky, s ktorými táto listina bola spojená. Na uvedené poukázali vo svojich stanoviskách aj sudcovia Ústavného súdu SR v odlišných stanoviskách. K jeho vydaniu do I.y nedošlo v zmysle slovenských právnych predpisov, ale bez akéhokoľvek zákonného podkladu. Uviedol, že škodou, nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý bol takto spôsobený, a spôsobil žalobcovi ujmu ako fyzickej osobe, pričom je dôležité prihliadať na to, v akom rozsahu bola znížená jeho česť, dôstojnosť, jeho postavenie. Poukázal na ustanovenia nielen právnych predpisov zákona č.514/2003Z.z., ale aj na Občiansky zákonník vo vzťahu k etike, dobrým mravom, morálke, v nadväznosti na právny nárok žalobcu. V tejto súvislosti mal za to, že u neho došlo k naplneniu všetkých 3 znakov: nesprávneho úradného postupu, vznik nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi nimi. V súvislosti s tým žiadal žalobnému návrhu vyhovieť v plnom rozsahu a zaviazať žalovanú zaplatenie požadovanej čiastky ako aj trov súdneho konania a právneho zastúpenia.

7. Žalovaná mala za to, že v prípade žalobcu nedošlo k splneniu zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č.514/2003Z.z., ktorých splnenie predmetný zákon vyžaduje kumulatívne. Dôvodila, že žalobca v tomto súdnom konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu ani nezákonného rozhodnutia. Poukázala na uznesenie ÚS SR sp. zn. PL.US 12/2012-15 z 11. 7. 2012, ktorý mal okrem iného preukázané, že v danom prípade nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 ods.1 zákona č.514/2003Z.z., nakoľko uznesenie krajského súdu nebolo Najvyšším súdom zrušené. Rovnako v žalobcom namietanom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods.1 zákona 514/2003 Z.z. Definícia nesprávneho úradného postupu uvedená v citovanom zákone je pomerne stručná, a teda nepodáva dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď na otázku, čo nesprávny úradný postup v skutočnosti je. Aj napriek tomu, že v uvedenom odseku sú demonštratívnym spôsobom uvedené najčastejšie prípady konania, resp. opomenutia konania orgánov verejnej moci, na základe ktorých dochádza k porušovaniu zákona z ich strany, zákonodarca zakončil predmetný uvedený text pred bodkočiarkou slovami "alebo iný nezákonný zásah", ktorý pripúšťa rôznorodú interpretáciu, a to v závislosti od toho, ktorý subjekt ju podáva. Ako z uvedeného vyplýva, pod pojem nesprávny úradný postup teda možno zaradiť akékoľvek konanie orgánu verejnej moci odporujúce platným právnym predpisom. V nadväznosti na to existuje široké spektrum judikatúry, ktoré tento pojem vymedzuje konkrétnejšie. V tejto súvislosti poukázal napr. na rozhodnutie NS SR sp.zn.2Cdo 205/2009, rozsudok NS SR sp.zn.6Cdo 115/2010, ktorý v tejto súvislosti uviedol, že pri nesprávnom úradnom postupe, ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí, i keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Vydanie rozhodnutia, resp. obsah výroku súdu nemôžu byť zhodnotené ako nesprávny úradný postup, aj podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 2Cdo 129/97, ktorý dokonca už len činnosť orgánu štátu smerujúcu k vydaniu rozhodnutia (zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, zistenie skutočností, ich právne posudzovanie) a prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu diskvalifikuje z možnosti subsumpcie pod § 9 ods.1 cit. zákona. Spoločným znakom takéhoto postupu teda je, že nenájde svoj bezprostredný prejav vo vydanom rozhodnutí, resp. že neovplyvní spôsob rozhodnutia vo veci. Vzhľadom na skutočnosti uvedené žalobcom v priebehu tohto konania mala za to, že žalobcom namietaný postup v tomto konaní má presne opačnú povahu. Nezákonné konanie nebolo konštatované podporne, teda ani uznesením ÚS SR PL.US12/2012, ktoré rozhodnutie považuje v tejto súvislosti za jediné relevantné, majúce záväznú právnu silu, čo nemožno konštatovať vo vzťahu k "odlišným stanoviskám sudcov ústavného súdu". Vo vzťahu k uvedenému doplnila, že je nutné považovať za neprípustné a priečiace sa princípom právnej istoty, aby bolo konštatované, že najvyšší súd uznesením sp.zn.3To/33/2005 z 5. 5. 2005 rozhodol nesprávne a teda že Krajský súd v Košiciach rozhodol o vydaní žalobcu na výkon trestu odňatia slobody do Maďarska nesprávne, resp. že sa svojím konaním dopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na uvedené mala za to, že žalobca nesplnil 1. podmienku priznania náhrady škody ako podmienku na jej uplatnenie, či už nesprávny úradný postup alebo nezákonného rozhodnutia. Vo vzťahu vzniku škody namietala, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno a nepredložil v tejto súvislosti žiadny relevantný dôkaz preukazujúci opak. Preukazuje to aj skutočnosť, že v konečnom štádiu si žalobca teraz uplatňuje už len nemajetkovú ujmu. Žalobca rovnako neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k priznaniu nemajetkovej ujmy tak, ako to vyžaduje § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. V tomto smere uviedol len svoje subjektívne

pocity, ktoré však nejako bližšie nepreukázal. Rovnako ním uplatňovaná výška nemajetkovej ujmy je v rozpore s výškou, na ktorú odkazuje § 17 ods.4 zákona č.514/2003Z.z. Vzhľadom na uvedené a výsledky predchádzajúceho konania považovala žalovaná žalobu za nedôvodnú a žiadala súd, aby ju v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

8. Svedkyňa I. uviedla, že jej manžel bolo odsúdený pre trestný čin, trest bol za dopravnú nehodu, výkonu sa nebránil, ale ako občan SR chcel vykonať trest na Slovensku, ale skončil v I.. Vznikli tak výdavky, ktoré by neboli keby bol na Slovensku. Chodili za ním do Maďarska, čo ich stálo nemálo peňazí, benzín, použitie motorového vozidla, prespávanie, nemohli sme hodiť všetci, iba dvaja. Posielali mu peniaze, museli sme preto chodiť do Maďarska, lebo tu na pošte boli vysoké poplatky za zaslanie balíka. Keby bol vo výkone trestu na Slovensku bolo by to bližšie, ich náklady mohli byť nižšie nakoľko v blízkosti ich bydliska sa nachádza ústav na výkon trestu. Museli si požičiavať peniaze, lebo zarábala len ona. Keď bol žalobca vzatý do Maďarka nevedeli o tom, nikto im nič nedal vedieť, až keď prišiel od žalobcu prvý list. Nemohli byť s žalobcom často, ako chceli, aj keď sú deti veľké, sú súdržná rodina a žalobca im chýbal. Keď v decembri boli pre neho, zvítanie otca so synom bolo veľmi dojímavé, emotívne. Trpeli všetci, nevedela si predstaviť byť medzi odpadlíkmi, ktorým nerozumie, ktorí sa medzi sebou rozprávajú a ona nevie o čom. Výkon trestu sa odrazil na psychike žalobcu, nespával, bol napätý, podráždený. V Maďarsku bol 6 mesiacov a navštíviť ho boli 4-5 krát. Záverom skonštatovala, že vzťah rodiny k žalobcovi sa nijakým spôsobom nezmenil a ani v zamestnaní nemal zmenu.

9.Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.02.2005, sp. zn. Ntc/2/04 súd rozhodol, o tom, že zatýkací rozkaz vydaný župným súdom Q.a 31.03.2004 sa vykoná a žalobca sa odovzdá na výkon trestu odňatia slobody do Maďarskej republiky.

10.Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca sťažnosť, na základe ktorej žiadal, aby súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach z dôvodu, že by chcel by ho chcel vykonať na území Slovenskej republiky z dôvodu, že vôbec neovláda maďarský jazyk a výkon trestu by za takejto situácie mohol značne ponižovať jeho ľudskú dôstojnosť.

11.Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.05.2005, č.k. 3To/33/2005 bolo rozhodnuté, o tom, že zatýkací rozkaz vydaný župným súdom Fejér dňa 31.03.2004 sa vykoná a žalobca sa odovzdá na výkon trestu odňatia slobody do Maďarskej republiky.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.08.2007 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.08.2007 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.08.2007 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.08.2007 právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.08.2007 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

17. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.08.2007 právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.08.2007 ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

19. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.08.2007 Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.08.2007 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

21.Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.08.2007 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.08.2007 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a §11.

23.Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.08.2007 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak.

24 .Podľa § 17 ods. 2. zákona č. 514/2003 Z.z účinného do 31.08.2007 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

25. Podľa § 402 odsek 1-5 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 ("ďalej len TP") Po skončení predbežného vyšetrovania rozhodne súd na návrh prokurátora o prípustnosti vydania vyžiadanej osoby do cudziny a predloží vec ministerstvu spravodlivosti. Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, ktorý rozhodoval o predbežnej alebo vydávacej väzbe; ak sa o predbežnej alebo vydávacej väzbe nekonalo, príslušný je krajský súd, v ktorého obvode vyžiadaná osoba býva. O prípustnosti vydania rozhoduje súd na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím umožní vyžiadanej osobe a jej obhajcovi vyjadriť sa písomne o žiadosti o vydanie. Ak v tomto vyjadrení vyžiadaná osoba alebo jej obhajca o to požiada alebo ak to súd považuje za potrebné, o prípustnosti vydania rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým bola vyslovená prípustnosť vydania, je prípustná sťažnosť prokurátora a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov neprípustnosti vydania podľa § 394; sťažnosť má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu, ktorým bola vyslovená neprípustnosť vydania, môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje na neverejnom zasadnutí

najvyšší súd, ktorý rozhodne, či vydanie je prípustné alebo neprípustné. Ustanovenie § 399 ods. 2 sa použije primerane.

26. Podľa § 399 ods. 2 ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné, vezme krajský súd túto osobu do vydávacej väzby, ak tak už neurobil predseda senátu podľa odseku 1.

27. Podľa § 242 ods. 1, 2 neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa. Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené.

28. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ existencia majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nepreukázanie čo len jednej z uvedených podmienok má za následok zamietnutie celého návrhu, keďže, ako bolo uvedené, podmienky zodpovednosti pod bodmi 1/,2/ a 3/ musia byť naplnené súčasne.

29. Vzhľadom na výslovné vyjadrenie žalobcu uvedené v podaní zo dňa 15.04.2016, že žalobcom uplatnená suma je výlučne z titulu nemajetkovej ujmy, súd sa pôvodne uvádzanou majetkovou škodou nezaoberal, nakoľko ako sám uviedol, nevedel zabezpečiť relevantné dôkazy na preukázanie ich neexistencie.

30. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z troch vyššie uvedených kumulatívnych podmienok, potrebných pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa citovaného zákona nie je splnená hneď už prvá podmienka , a to existencie nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu.

31. Za nezákonné možno považovať len také rozhodnutie, ktoré bolo zrušené. V danom prípade žalobcom označené rozhodnutia ako nezákonné zrušené neboli.

32. Argumentácia žalobcu spochybňujúca zákonnosť predmetných rozhodnutí je právne bezvýznamná, pretože súdu v danom konaní neprislúcha v žiadnom rozsahu skúmať zákonnosť rozhodnutí súdu, ktoré už boli buď preskúmané alebo rozhodnutí, ktoré vydal nadriadený súd v rámci svojho rozhodovania o opravnom prostriedku. Pre súd je záväznou skutočnosť, že predmetné rozhodnutie je právoplatné a že nebolo po právoplatnosti zrušené pre nezákonnosť. V súčasnosti už nemôže byť nijak napadnuté, a preto preň platí nevyvrátiteľná domnienka zákonnosti.

33. Žalobca v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia a ani nesprávneho úradného postupu.

34. Zákon príkladmo uvádza, čo možno za takýto postup považovať a v zásade sa jedná o porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Žalobca nesprávny úradný postup vidí v tom, že súd rozhodol o vykonaní Európskeho zatýkacieho, ktorý bol vydaný Maďarským súdom skôr ako sa stalo Maďarsko členským štátom Európskej únie, teda rozhodol o jeho vydaní na základe paaktu.

35. Za nedôvodnú sud považuje aj námietku žalobcu, že bolo porušené jeho právo zakotvené v § 263 ods. 4 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005. V prvom rade konajúci súd uvádza, že v tomto konaní nie je oprávnený túto námietku riešiť a nie je oprávnený v tomto konaní preskúmavať žalobcom namietaný procesný postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uvedenú námietku mohol žalobca uplatniť v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov voči namietanému rozhodnutiu, pripadne cestou ústavnej sťažnosti. Nadrámec konajúci súd pre vysvetlenie žalobcovi konštatuje, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na konanie odvolacie súdu keď koná podľa 16. hlavy Trestného poriadku V danom prípade však najvyšší súd ako súdu odvolací konal podľa 23. hlavy, 2. oddiel Trestného poriadku

účinného do 31.12.2005, podľa ktorého v zmysle § 402 ods. 5 Trestného poriadku rozhoduje Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí. Z uvedenej dikcie zákona výslovne vyplývala obligatórna povinnosť Najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho rozhodnúť o sťažnosti na neverejnom zasadnutí. Ak by konal opačne, teda rozhodol o žalobcovom opravnom prostriedku na verejnom zasadnutí, prípadne v jeho prítomnosti ako aj v prítomnosti jeho obhajcu, prokurátora alebo tretích osôb, konal by súd v rozpore so zákonom.

36. Pokiaľ žalobca namieta, že nesprávny úradný postup spočíva v tom, že súd pri vydaní jeho osoby na výkon trestu do Maďarska porušil jeho práva z dôvodu že konal v rozpore s ústavou, súd udáva, že súdu rozhodujúcemu o nároku podľa zákona č.514/2003 Z.z. neprináleží rozhodovať o súlade respektíve nesúlade zákona s ústavou nakoľko táto právomoc prináleží výlučne do kompetencie Ústavného súdu ako jediného v našom právnom poriadku. V prípade ak by konajúci súd pristúpil k takémuto rozhodovaniu prekročil by svoju právomoc zverenú mu zákonom.

37. Námietky žalobcu, že súd ktorý rozhodoval jeho sťažnosti sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami, konajúci sud v tomto konaní nie je oprávnený riešiť. Žalobcom namietane rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je právoplatné, nebolo ako nikdy zrušené ako nezákonne alebo nesprávne. Uvedené námietky mohol žalobca uplatniť v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov voči rozhodnutiu, ktoré namieta, pripadne cestou ústavnej sťažnosti. V tomto konaní však preskúmavanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia NSSR prípustne nie je. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil konajúci súd uvedené námietky za nedôvodné. Rovnako súd v tomto konaní nie je oprávnený sa zaoberať ani tým, či nedošlo k vydaniu žalobcu na výkon trestu do Maďarskej republiky na základe paaktu z dôvodu, že uvedeným skúmaním by súd preskúmal správnosť právoplatného rozhodnutia, ktoré nebolo po právoplatnosti zrušené pre nezákonnosť, ktoré v súčasnosti už nemôže byť nijak napadnuté, a preto preň platí nevyvrátiteľná domnienka zákonnosti.

38. Pokiaľ žalobca argumentuje vznik ujmy, ktorá spočíva v jeho odlúčení od rodiny, frekvencii umožnených návštev počas jeho výkonu trestu odňatia slobody súd konštatuje, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca bol právoplatne odsúdený na výkon trestu odňatia slobody nepodmienečne, žalobca by si tento trest musel v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonať a teda jeho sloboda by bola obmedzená, čím by k jeho odlúčeniu od rodiny došlo tak, či tak. Priznanie nemajetkovej ujmy z tohto dôvodu by preto nemalo oporu v zákone a bolo by v podstate odškodnením odsúdeného za vykonanie trestu, na ktorý bol právoplatne odsúdený.

39. Pokiaľ žalobca ujmu videl v tom, že ho rodina mohla navštevovať len raz za mesiac a v obmedzenom počte členov rodiny súd vo vzťahu k uvedenej námietke udáva, že aj v prípade, ak by trest vykonal na území Slovenskej republiky frekvencia návštev by prebiehala v rovnakom režime, teda raz za mesiac s tým, že rovnako je limitovaný počet ľudí, ktorí sa môžu návštevy zúčastniť. Vzhľadom na uvedené v prípade, že by za uvedenú skutočnosť bola žalobcovi priznaná satisfakcia, jej priznanie by nemalo oporu v zákone a bol by odškodnený za skutočnosti, ktoré sú samotnou súčasťou výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, čím by došlo k potretiu účelu, ktorý má trest odňatia slobody mať voči právoplatne odsúdenému na tento druh trestu.

40. K námietke žalobcu, že v § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. sa nachádzajú aj odseky 2,3,4 súd konštatuje, že táto je bezpredmetná. Aplikácia odseku 2 citovaného ustanovenia je v danej veci nepoužiteľná nakoľko žalobca riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu, ktoré označuje za nezákonné podal, avšak nebol úspešný. Nie je možné skúmať existenciu prípadov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd skúma iba v prípade, ak riadny opravný prostriedok podaný nebol a ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo sa v danom prípade nestalo.

41. Rovnako nie sú splnené podmienky ani na aplikáciu odseku 3 nakoľko v konaní nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, nakoľko žalobcom označené rozhodnutie nikdy nebolo zrušené ako nezákonné.

42. Napokon na danú vec nemožno aplikovať ani odsek 4 citovaného ustanovenia, nakoľko rozhodnutie, ktoré žalobca označuje za nezákonné nebolo rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, z dôvodu, že v zmysle § 402 účinného do 31.12.2005 o prípustnosti

vydania rozhoduje krajský súd. Proti rozhodnutiu krajského súdu, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje na neverejnom zasadnutí najvyšší súd, ktorý rozhodne, či vydanie je prípustné alebo neprípustné.

43. S poukazom na vyššie uvedenú a zdôvodnenú argumentáciu súdu v danej veci nie je možné skonštatovať ani nesprávny úradný postup súdu, či orgánov činných v trestnom konaní spočívajúci v žalobcom namietanom vydaní jeho osoby na výkon trestu do zahraničia, nakoľko ako to aj z odlišného stanoviska k rozhodnutiu pléna vo veci sp. zn- PL.ÚS 12/2012 vyplýva, "tento defekt uzavretý právoplatnosťou rozhodnutia o odovzdaní žalobcu." ( "Odlišné stanovisku sudcu JUDr. W.a k rozhodnutiu pléna vo veci sp. zn- PL.ÚS 12/2012") a taktiež vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, na ktorú súd odkazuje, konajúcemu súdu neprináleží v tomto konaní skúmať ani relevantnosť listiny "Európsky zatýkací rozkaz z 31. 3. 2004" nakoľko s touto otázku sa vyporiadal Najvyšší súd v rozhodnutí 3To/33/2005 zo dňa 05.05.20005 pri rozhodovaní o sťažnosti žalobcu a uvedená otázka bola uzavretá právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

44. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme súd dodáva, že dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky zaťažuje výlučne žalobcu. V danom prípade však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal ním uvádzané neľudské zaobchádzanie, ku ktorému malo dôjsť, či už počas vydávacej väzby na Slovensku alebo počas výkonu trestu odňatia Slobody v Maďarskej republike. Žalobca z uvedeného dôvodu nepreukázal ani závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v súkromnom živote ako aj závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v spoločenskom uplatnení tak, ako to predpokladá zákon č. 514/2003 Z.z. pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, rovnako aj pre ustálenie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou ujmou.

45. V konaní teda žalobca nepreukázal základné podmienky na priznanie nároku týmto právnym titulom, ktoré musia byť pre jeho úspešné uplatnenie si kumulatívne splnené a to nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, škodu a z uvedeného dôvodu ani príčinnú súvislosť medzi nimi

46. Súd skúmal predmetný nárok aj v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. nakoľko žalobca argumentoval, že bol počas výkonu trestu a počas jeho pobytu vo vydávacej väzbe diskriminovaný.

47. Podľa §2a zákona č. 365/2004 Z.z ods. 1 diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

48. Podľa odseku 2 priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

49. Podľa ods. 3 nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

50. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, nakoľko v konaní nijakým spôsobom nešpecifikoval v čom mala spočívať diskriminácia jeho osoby a ani nepreukázal ním namietané ponižovanie a neľudské zaobchádzanie popisované v žalobe z dôvodu, že nepreukázal, že počas jeho výkonu trestu došlo k okolnostiam, ktoré opisoval v žalobnom návrhu vo vzťahu k prostrediu cely, strave, správaniu spoluväzňov, dozorcov, hygiene, či čistote cely.

51. Navyše vo vzťahu k jeho diskriminácii, ku ktorej malo dôjsť počas jeho výkonu trestu na území Maďarskej republiky a počas výkonu väzby na území Slovenskej republiky súd konštatuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Zásahu sa mali dopustiť konkrétne ústavy na výkon trestu v meste Miskolc a v meste Dunaujváros Sandorháza a konkrétny ústav na výkon väzby v Košiciach. Tieto subjekty však subjektami v konaní na základe žaloby žalobcu neboli lebo ich ani neoznačil za stranu v spore.

52. S opatrnosti súd udáva, že v danej veci nie je žaloba dôvodná ani z pohľadu aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka, na ktorý vo vzťahu k etike, morálke a dobrým mravom poukazoval žalobca, keďže v prípade zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho musí dôjsť konkrétnym subjektom a nejde teda o zodpovednosť štátu, ale o vzťah upravený Občianskym zákonníkom.

53. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

54. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci..

55. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 57. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že žalovaná ktorá mala plný úspech vo veci si náhradu trov konania základe jej výslovného vyjadrenia neuplatnila.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Bratislave dňa 12.09.2016

Mgr. Jana Janics Bajánková sudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Anikó Noskovičová