Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26C-27-2015.pdf
PDF · 115.18 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/27/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému: H. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 327,34 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny vo výške 66,50 eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,84 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 70,84 eur od 06.03.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou zo dňa 26.01.2015 doručenou súdu dňa 06.02.2015 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 327,34 eur, úrokov omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 327,34 eur od 06.03.2013 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 49,50 eur (zmluvná pokuta za mesiac 16,50 eur za 3 mesiace od marca 2013 do mája 2013) a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.07.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 500 eur za odplatu 190 eur, v ktorej sa dlžník zaviazal žalobcovi zaplatiť dlžnú sumu 690 eur formou 13 mesačných splátok, prvé 3 splátky vo výške 2,50 eura, ďalej 10 splátok po 68,25 eur. Prvá splátka splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a ďalej v pravidelných mesačných splátkach 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. Žalovaný celkovo uhradil 362,66 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 100 eur bola uhradená dňa 19.11.2013. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 11.12.2012 žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 07.05.2013 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatný ku dňu 05.03.2013. Ku dňu vypracovania návrhu činí dlžná čiastka 327,34 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 690 eur a čiastkou vo výške 362,66 eur, ktorá bola uhradená žalovaným (690 eur - 362,66 eur = 327,34 eur). V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť v prípade poručenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu,
keď sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je 500 eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 16,50 eur (t.j. 3,30 % z 500 eur). Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. V zmysle § 3a nariadenia vlády 87/1995 Z.z. si žalobca uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice určenej v nariadení vlády.
2.Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 28.06.2015, k tejto sa nevyjadril.
3.Žalobca podaním zo dňa 27.08.2015 doručenom súdu dňa 31.08.2015 uviedol, že svoj návrh v časti konania vo výške 66,50 eur berie späť a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby dňa 15.07.2015 zaplatil sumu 50 eur a chybou ľudského faktoru došlo ku chybe v účtovaní sumy 16,50 eur. Žalobca ďalej uviedol, že splátky 1. - 3. zahŕňajú: 1,81 eur na istinu, 0,36 eur na zmluvný úrok, 0,33 eur na odmenu, t.j. spolu 0,25 eur a splátky 4. - 13. zahŕňajú: 49,46 eur na istinu, 9,89 eur na zmluvný úrok a 8,90 eur na odmenu, t.j. spolu 68,25 eur, pričom celkový úrok bol zmluvnými stranami dohodnutý v sadzbe 20 % z poskytnutej istiny a odplata v sadzbe 18 % z poskytnutej istiny. Účastníci zmluvného vzťahu si dohodli v bode I. úrokovú sadzbu vo výške 20 % z istiny poskytnutého úveru, čo navrhovateľ považuje za primeranú sadzbu v nebankovom sektore, nakoľko je tu zvýšené finančné riziko. Žalovaný celkovo uhradil 314,35 eur na istinu, 60,42 na istinu a 54,39 eur na odmenu, t.j. spolu 429,16 eur, pričom mu ostáva uhradiť 185,65 eur na istine, 39,58 eur na zmluvnom úroku a 35,61 eur na odmene, t.j. spolu 260,84 eur.
4.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 26.01.2015, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predžalobnou upomienkou zo dňa 11.12.2012, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 07.05.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 27.08.2015, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5.Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vyplýva, že dňa 26.07.2012 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500 eur s vyhlásením, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % ročne z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Dlžník potvrdil prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu úveru 500 eur a odplatu vo výške 190 eur, teda spolu vo výške 690 eur sa žalovaný zaviazal splácať v 13-ch mesačných splátkach, prvé tri splátky po 2,50 eurá mesačne a nasledujúcich 10 splátok po 68,25 eur mesačne, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka splatná vždy do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPMN pre príslušný typ úveru je 46,52 %. Zmluva bola žalovaným podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky, osobitne podľa b. 1 bola uvedená "RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 %". Účastníci sa dohodli, že v prípade neuhradenia jednej splátky riadne a včas po uplynutí troch mesiacov je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy.
6.Žalobca upomínal žalovaného o zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 11.12.2012. Komunikáciu so žalovaným žalobca doložil výpisom z poštového podacieho hárku (č,l. 5 spisu).
7.Listom zo dňa 07.05.2013 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru (podací hárok na č.l.7), v ktorom sa uvádza, že dlh bol ku dňu 05.03.2013 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu. Výška dlhu vo výške 610,84 eur spolu s uplatnením zmluvnej pokuty vo výške 3,3 % z istiny za každý začatý mesiac omeškania, náhradou nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % úveru najmenej 67 €, t.j. 100 eur, pričom celkový dlh ku dňu zosplatnenia je vo výške 730,34 eur.
8.Podľa bodu 3 Obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka naviac zmluvnú pokutu za
omeškane vo výške 3,3 % z istiny a to za každý začatý mesiac a to až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.
9.Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov) účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10.Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
11.Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
12.Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
13.Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
14.Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
15.Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16.Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
17.Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
18.Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
19.Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
20.Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
21.Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
22.Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať z vyhlásenia žalobcu o čiastočnom splnení dlhu vo výške 429,16 eur uskutočneného bez jeho dôkazného bremena, nakoľko uvedené skutkové tvrdenie žalovaný nepoprel, preto ho súd považoval za nesporné. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa a žalovaného ako spotrebiteľa - nepodnikateľa, navyše bola predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23.Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nie je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru. Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, len odkaz na nesprávne uvedenú priemernú výšku RPMN 47,29 % platnú ku dňu podpisu zmluvy. Naviac sa v obchodných podmienkach zmluvy uvádza iná výška RPMN "pri splatnosti 13 mesiacov 67,70 %", ide o formuláciu zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Takáto formulácia zmluvy a obchodných podmienok nie je dostatočne prehľadná tak, aby si spotrebiteľ uvedomil, aké náklady sú východiskovo požadované práve pri konkrétnej zmluve. Uvedenie RPMN je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Vzhľadom na to, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k), f), j), súd považoval poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov a teda žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutú istinu. Súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len v časti istiny 70,84 eur, ktorú žalovaný nevrátil z poskytnutej sumy 500 eur, od ktorej súd odčítal sumu 429,16 eur zaplatenú žalovaným žalobcovi. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24.Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
25.Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26.Súd zamietol i žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 49,50 eur (á 16,50 eur x 3 mesiace) za každý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom marec 2013 do mája 2013 s poukazom na skutočnosť, že táto zmluvná pokuta je uvedená len v obchodných podmienkach na zadnej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V konaní bolo zistené, že formulár Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.07.2012 bol žalobcom evidentne vyhotovený vopred, žalovaný tieto štandardné formuláre žalobcu ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách podpísal bez možnosti ovplyvniť text formulárov, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovaného v zmysle čl. 3 Obchodných podmienok. Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a predložených fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute, prípadne dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, alebo aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, prípadne aby nebola dojednaná vôbec. Žalovaný ako spotrebiteľ totiž nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah Obchodných podmienok vrátane dojednania o zmluvnej pokute, mohol iba uvedenú zmluvu o úvere odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania o zmluvnej pokute v Obchodných podmienok, a preto predmetné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Z citovaného zmluvného ustanovenia vyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % za každý aj začatý mesiac omeškania a to vždy z celej istiny, pričom takúto dohodu o zmluvnej pokute súd považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože dlžník je povinný platiť vždy rovnakú zmluvnú pokutu z celej výšky istiny (500 eur) poskytnutého úveru a to bez ohľadu na to, kedy počas trvania záväzkového vzťahu porušil svoju zmluvnú povinnosť, t.j. kedy sa dostal do omeškania, ako aj bez ohľadu na to, akú sumu už na poskytnutej istine úveru zaplatil. Podmienky, za ktorých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardnej zmluve poškodzujú žalovaného ako spotrebiteľa, keď pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia zmluvných povinností žalobcu ako dodávateľa nie je vo v Obchodných podmienok vôbec dojednaný prípadný nárok žalovaného ako spotrebiteľa, na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu. Podmienky, za ktorých predchodca žalobcu dohaduje zmluvnú pokutu v Obchodných podmienok, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, sú neakceptovateľné a neprijateľné. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu poskytovanie finančných prostriedkov má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, s ktorými uzatvára zmluvy, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednaná zmluvná pokuta v Obchodných podmienok predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Uvedená zmluvná podmienka bola navyše rozsudkom Okresného súdu Trnava rozsudkom č.k. 8C/231/2015 - 24 zo dňa 05.11.2015 vyhlásená za neprijateľnú. . Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, a preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 49,50 eur s príslušenstvom považoval za nedôvodný a v uvedenej časti ho zamietol.
27.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29.Podľa ustanovenia § 10c ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
30.Žalovaný tým, že sa s peňažným plnením dostal do omeškania, je povinný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 ods. 1 a §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. okrem istiny zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, preto sa výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Z dôvodu neplnenia úveru žalovaným riadne a včas žalobca po upozornení žalovaného zosplatnil úver dňa 05.03.2013 a žalovaný sa dňom 06.03.2013 dostal do omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % (5 + 0,75%) ročne zo sumy 70,84 eur od 06.03.2013 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk ku dňu 06.03.2013 bola 0,75 %.
31.Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") žalobca môže vziať žalobu späť.
32.Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
33.Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
34.Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu v časti vo výške 66,50 eur späť, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie v časti vo výške 66,50 eur zastavil zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.
35.Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38.Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
39.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko každá strana mala vo veci úspech len čiastočný. Zastavenie konania v časti vo výške 50 eur procesne zavinil žalovaný, zastavenie konania v časti vo výške 16,50 eur procesne zavinil žalobca a súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 70,84 eura s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalobca tak bol úspešný v časti konania o zaplatenie sumy 120,84 eura s príslušenstvom a v časti konania o zaplatenie sumy 206,50 eur s príslušenstvom bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 37 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 63 % a tým daný prevažný čistý úspech žalovaného rozsahu 26 % (63% - 37 %), čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 26 %. Z vykonaného dokazovania má však súd preukázané, že žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto súd aj z dôvodu hospodárnosti rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.