Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-122-2012.pdf
PDF · 106.66 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SK-2C/122/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2C/122/2012 - 212
8612208137
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcu R. zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému H., IČO: 35 807 598, zastúpený WERNER & Co., s.r.o., so sídlom Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, o ochranu spotrebiteľa, takto
rozhodol:
rozhodol:
I... Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 358,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II...U r č u j e, že poplatok v časti dvoch tretín zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v zmluve č. 807500238 z dňa 14.3.2011 je neprijateľný. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 358,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žalovaný je povinný zaplatiť na súdnom poplatku sumu 116,- Eur na účet Okresného súdu Svidník do 3 dní od právoplatnosti
- 2 - 2C/122/2012
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 358,- Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie, primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 358,- Eur a určenia, že poplatok v časti dvoch tretín zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenia zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v zmluve č. 807500238 zo dňa 14.3.2011 je neprijateľný.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel z dôvodu, že sa ocitol vo finančnej tiesni dňa 14.3.2011 zmluvu o úvere č. 807500238 na sumu 500,- Eur, za poplatok 484,- Eur na 12 mesiacov. Spolu mal žalovanému vrátiť 984,- Eur, pričom uhradil sumu 858,- Eur. Poplatok tak predstavuje 114,09 % ročne. Už na prvý pohľad ide o veľmi úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Naviac na stránke Ministerstva spravodlivosti SR sa nachádza rozhodnutie nemeckého súdu o tom, že administratívny poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je neprijateľný. Takýto poplatok predstavuje 2/3-iny z predmetného poplatku (76,06 %). Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. Poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010.
3. Naliehavý právny záujem má z toho dôvodu, že na základe úspešného rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvných podmienok si chce uplatniť primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Boli porušené aj jeho spotrebiteľské práva, pretože žalovaný neuviedol RPMN. Z tohto dôvodu je tu aj iný dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov podľa zákona č. 258/2001 Z. z. (§ 4). Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jeho platbami a výškou úveru. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia vyčíslil podľa ujmy, ktorá vyplýva z výšky nezákonného poplatku 484,- Eur. Je spravodlivé, aby odradzovacia funkcia tohto satisfakčného prostriedku mala základ práve v ujme, ktorá mu hrozila.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.12.2012 uviedol, že žalobca nie je spotrebiteľ, a ním predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko vstúpil do právneho vzťahu so žalobcom na základe jeho vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalobca v zmluve o úvere výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V zmluve o úvere a všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalobca
- 3 - 2C/122/2012
vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky skutočne použil. Pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásenia žalobcu, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania. Žalobca toto svoje vyhlásenie potvrdil svojim osobitným podpisom v zmluve. Existenciu podnikateľského oprávnenia žalobcu si spoľahlivo preveril a teda nemal žiaden dôvod neveriť žalobcovi v otázke poskytnutia úveru na výkon podnikania. Žalobca bol od roku 2010 nositeľom živnostenského oprávnenia, ktoré bolo registrované na Obvodnom úrade vo Svidníku pod č. 750-33134. Existenciu tohto oprávnenia žalobca sám uviedol aj v žiadosti o poskytnutie úveru a poskytol mu aj potvrdenie o podaní daňového priznania ako SZČO za rok 2010. Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani fakt, že žalobca svoju podnikateľskú činnosť v júli 2012 ukončil. Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu ale na výkon podnikania, nie je spotrebiteľom. Naviac vzájomný právny vzťah účastníkov konania je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste.
5. Žalovaný ďalej poukázala na to, že spor medzi ním a žalobcom zo zmluvy o úvere je právoplatne rozsúdený a to rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12.7.2012, sp. zn. SR 02587/12. Rozhodcovský rozsudok prisúdil mu právo na plnenie zo zmluvy o úvere a teda tým posúdil zmluvu o úvere ako platnú. Prejednaniu žaloby teda bráni prekážka právoplatne rozsúdenej veci v zmysle § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
7. Žalovaný so žalobcom dňa 14.3.2011 uzatvoril zmluvu o úvere (č. l. 6) č. 807500238, na základe ktorej žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške 500,- Eur a žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 484,- Eur v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur.
8. Žalobca úver nesplácal, preto žalovaný dal žalobu na stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou a.s. a ten vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. SR 02587/12 dňa 12.7.2012. Žalobca bol ním zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 369,13 Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 369,13 Eur od 31.12.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 369,13 Eur od 29.2.2012 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 160,93 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 80,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu. Žalobca
- 4 - 2C/122/2012
nepodal návrh na zrušenie citovaného rozsudku a rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 30.7.2012.
9. V danom prípade bolo potrebné predovšetkým sa vyporiadať s námietkou nedostatku podmienky konania právoplatne rozsúdenej veci. Ak by totiž vyššie citovaný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, vznesená námietka by bola dôvodná. Súd však prijal záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.
10. Z výpisu splátkového kalendára týkajúceho sa zmluvy č. 807500238 (č.l. 165) je zrejmé, že žalobca žalovanému uhradil na poskytnutom úvere celkom sumu 858,- Eur.
11. Je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal., že v danom prípade išlo o poskytnutie úveru na výkon podnikania tak, ako to vyplýva z uzavretej zmluvy z dňa 14.3.2011. Skutočnosť, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol živnostníkom neznamená, že predmetný úver, ktorý mu bol poskytnutý, využil na výkon podnikania, keďže išlo o pomerne nízku sumu (500,- Eur), ktorá mu bola poskytnutá ako úver. Výpoveď žalobcu sa nepodarilo zabezpečiť, nakoľko tento sústavne pracuje v zahraničí.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
- 5 - 2C/122/2012
17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. V čase uzavretia úverovej zmluvy už bolo v Občianskom zákonníku zakomponované aj ust. § 53 ods. 4 písm. r/, podľa ktorého za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
21. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, aby úver žalovaný poskytol žalobcovi za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
22. Možno teda prijať záver, že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čo je aj tento prípad), nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku. Spotrebiteľ (žalobca) podpísal rozhodcovskú zmluvu, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť úverovú zmluvu. Z uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, čoho dôsledkom je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a teda jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia označuje ako ničotné, tzv. paakty, z právneho hľadiska sú považované za neexistujúce. Preto prekážka res iudikata v danom prípade nie je daná a námietka žalovaného v tomto smere je nedôvodná.
23. Podľa § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ZoSÚ), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
- 6 - 2C/122/2012
24. Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
25. Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
26. Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
30. Podľa bodu 12 všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 14.3.2011 uzavrel žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č. 807500238, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 500,- za poplatok vo výške 484,- Eur a celkom mal teda žalobca žalovanému zaplatiť sumu 984,- Eur v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur počnúc dňom 16.4.2011.
32. Pri peňažných pôžičkách sa medzi účastníkmi uzatvára aj dohoda o výške úrokov, ktoré predstavujú odmenu za užívanie požičanej sumy. V predmetnej zmluve nie je uvedený úrok, ale poplatok vo výške 484,- Eur.
- 7 - 2C/122/2012
33. V danom prípade úrok teda predstavoval 1/3 poplatku, t.j. 161,33 Eur za 12 mesiacov a administratívny poplatok 322,67 Eur (64,53 % z úveru). Úrok vo výške 161,33 Eur za 12 mesiacov z úveru 500,- Eur predstavuje mesačne 2,69 % a v prepočte na rok by činil 32,26 % ročne. Z internetovej stránky pritom súd zistil, že priemerná úroková sadzba v marci 2011 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1. roka bola len 6,47 ročne. Dohodnutý úrok je preto nepochybne minimálne v rozpore so zásadou dobrých mravov pre jeho neúmernú výšku a preto zmluva s poukazom na § 39 Občianskeho zákona nemôže byť v tejto časti platná. Poskytnutý uver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný. Taktiež je bezúročný aj z dôvodu, že v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov.
34. Žalobca na základe zmluvy zo dňa 14.3.2011, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 500,- Eur zaplatil jednotlivými splátkami celkom sumu 858,- Eur. Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 358,- Eur, na zaplatenie ktorého bol žalovaný zaviazaný.
35. Administratívny poplatok predstavuje 322,67 Eur, čo je 64,53 % z úveru. Tento poplatok, ako to vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme.
36. Súd teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. a z uvedených dôvodov vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, spočívajúcej v poplatku v časti 2/3, ktorý zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie predmetnej zmluvy o úvere.
37. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
38. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, teda v prípade právoplatnosti rozsudku, žalovaný sa bude musieť vzdať uplatňovania nárokov na administratívny poplatok aj vo vzťahu k iným spotrebiteľom.
- 8 - 2C/122/2012
39. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti) ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný podal na rozhodcovský súd žalobu a rozhodca odvodil svoju právomoc a rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Na súde žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva. Ujma, ktorá mu objektívne hrozila, bola vo výške 530,06 Eur, ktorá sa skladala zo súm priznaných žalovanému rozhodcovským rozsudkom vrátane trov konania, k čomu je potrebné pripočítať aj 0,25 % denný úrok z omeškania zo sumy 369,13 Eur od 31.12.2011 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov preto má žalobca podľa názoru súdu právo v dôsledku porušenia jeho práv ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitnými predpismi, zo strany žalovaného na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného života. Žalobca bol vystavený nedôvodne psychickému vypätiu zo strany žalovaného v dôsledku jeho konania a zavádzania ako spotrebiteľa. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať. Súd pri určovaní zohľadňuje rôzne kritéria a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a podobne.
40. Súd je toho názoru, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 358,- Eur. Túto sumu považoval súd za primeranú vzhľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. Súd ma za to, že priznané finančné zadosťučinenie, vzhľadom na okolnosti vo výške 358,- Eur je postačujúce a preto žalobe vyhovel
- 9 - 2C/122/2012
41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 os. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesení, ktorý vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP). 42. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ tohto zákona od súdneho poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Preto súd zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 116,- Eur ( položka 1 písm. a/ a b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) na účet Okresného súdu Svidník do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, -10- 2Csp/20/2016
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 12. septembra 2016
JUDr. Mária Tvrdíková
sudca