Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_2T-51-2014.pdf
PDF · 150.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/51/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. septembra 2016 v Bratislave
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku sa X. P.. Z. U., H.. XX. XX. XXXX N. C., R. C. C., R. Č.. XX/A, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp. zn. 2 Pv 499/11/1104 zo dňa 17. apríla 2014 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
ako konateľ zastupujúci spoločnosť H a D s.r.o., so sídlom na Tešedíkovej ulici č. 77/A, Bratislava, uzavrel so spoločnosťou AS TRADING, spol. s r.o. dňa 16. augusta 2010 zmluvu č. 2 1289 10 238 o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, na základe ktorej bol zamestnancovi spoločnosti H a D s.r.o. A. E., konajúcemu v súlade s pokynmi obžalovaného, dňa 16. augusta 2010 na ulici Rybničná č. 38 J v Bratislave vydaný tovar uvedený vo výdajke č. 2101072 a dňa 17. septembra 2010 na základe ústnej dohody s P.. E. R. obžalovaný osobne prevzal na ulici Rybničná v Bratislave tovar uvedený vo výdajke č. 2101331, pričom po skončení dohodnutej doby nájmu a ani na základe výzvy na vrátenie tovaru doposiaľ nevrátil šesť kusov stojky BC 30, 8 kusov deb. dosky 21x500x1500, 11 kusov deb. dosky 21x500x2000, 2 kusy deb. Doska 21x500x2500, 2 kusy debniaceho nosníka 1,0 m, jeden kus debniaceho nosníka 1,45 m, 4 kusy debniaceho nosníka 2,45 m, 4 kusy debniaceho nosníka 2,9 m, jeden kus debniaceho nosníka 3,9 m, 4 kusy pridržiavacej hlavy, a týmto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti AS TRADING, spol. s r.o. škodu vo výške 1 002,97 Euro,
o s l o b o d z u j e ,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený AS TRADING, spol. s r.o., Rybničná 38 J, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 17. apríla 2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV pod sp. zn. 2 Pv 499/11/1104 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na obvineného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že ako konateľ zastupujúci spoločnosť
H a D s.r.o., so sídlom na Tešedíkovej ulici č. 77/A, Bratislava, uzavrel so spoločnosťou AS TRADING, spol. s r.o. dňa 16. augusta 2010 zmluvu č. 2 1289 10 238 o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, na základe ktorej bol zamestnancovi spoločnosti H a D s.r.o. A. E., konajúcemu v súlade s pokynmi obžalovaného, dňa 16. augusta 2010 na ulici Rybničná č. 38 J v Bratislave vydaný tovar uvedený vo výdajke č. 2101072 a dňa 17. septembra 2010 na základe ústnej dohody s P.. E. R. obžalovaný osobne prevzal na ulici Rybničná v Bratislave tovar uvedený vo výdajke č. 2101331, pričom po skončení dohodnutej doby nájmu a ani na základe výzvy na vrátenie tovaru doposiaľ nevrátil šesť kusov stojky BC 30, 8 kusov deb. dosky 21x500x1500, 11 kusov deb. dosky 21x500x2000, 2 kusy deb. dosky 21x500x2500, 2 kusy debniaceho nosníka 1,0 m, jeden kus debniaceho nosníka 1,45 m, 4 kusy debniaceho nosníka 2,45 m, 4 kusy debniaceho nosníka 2,9 m, jeden kus debniaceho nosníka 3,9 m, 4 kusy pridržiavacej hlavy, a týmto svojím konaním mal spôsobiť poškodenej spoločnosti AS TRADING, spol. s r.o., škodu vo výške vo výške 1 002,97 Euro.
Dňa 17. júna 2015 súd rozsudkom č. k. 2T/51/2014-331 uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., pričom od uloženia súhrnného trestu upustil, pretože trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 2T/48/2013 zo dňa 10. mája 2013, právoplatným dňa 19. júna 2013 pokladal za dostatočný. Zároveň obžalovaného uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 1 002,97 Euro.
Proti predmetnému rozsudku podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. Prokurátor odvolanie proti predmetnému rozsudku nepodal.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na neverejnom zasadnutí dňa 25. novembra 2015 uznesením sp. zn. 1To/102/2015 zo dňa 25. novembra 2015 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prvostupňový rozsudok je minimálne predčasný, keďže skutkový stav nebol prvostupňovým súdom dostatočne vykonaným dokazovaním preukázaný a aj nedostatočne odôvodnený, a to z pohľadu obhajobných námietok obžalovaného, ktoré sa preniesli aj do jeho odvolania tým, že nevykonal v tomto smere ním navrhované dôkazy, dostatočným spôsobom sa ani nevysporiadal od počiatku obžalovaným namietanou okolnosťou o zániku platnosti predmetnej zmluvy o nájme, práve pre nezaplatenie kaucie (v plnej výške), že s A. E. nemal žiadny pracovný vzťah, vzhľadom na veci ním prevzaté dňa 16. augusta 2010 a samotné znenie skutkovej vety. Na túto obhajobu obžalovaného následne nadväzujú ďalšie jeho obhajobné námietky o neexistencii žiadnej ústnej dohody s konateľom poškodenej spoločnosti zo dňa 17. septembra 2010 a že pokiaľ osobne obžalovaný prevzal tovar od poškodenej spoločnosti dňa 17. septembra 2010, tento bol v podstate všetok vrátený, či už 17.septembra 2010, resp. 20.decembra 2010 a 21.decembra 2010, resp. 27.decembra 2010 alebo 28. decembra 2010.Vzhľadom na obhajobnú námietku obžalovaného, že A. E. nikdy nebol jeho zamestnancom, ale boli iba obchodnými partnermi s tým, že A. E. tento materiál prevzal samostatne a na vlastnú zodpovednosť, pričom nebol vo veci ani vypočutý, bolo potrebné v tomto smere prisvedčiť odvolacej námietke obžalovaného, že je potrebné vykonať výsluch tohto svedka, a to práve za účelom objasnenia namietaných skutkových okolností obžalovaným. Z výsluchu tohto svedka bolo potrebné zistiť a preveriť, na základe akej zmluvy spolupracoval s obžalovaným, s akými právomocami a kompetenciami a čo bolo náplňou zmluvy, na základe koho a prečo išiel prebrať prenajatý tovar dňa 16. augusta 2010, s kým ho prebral, či ho prekontroloval a akým spôsobom ho odviezol, kde, kedy a kým bol prenajatý tovar vrátený a akým spôsobom. Vzhľadom na obhajobné prednesy obžalovaného na hlavnom pojednávaní bolo potrebné taktiež preveriť a zistiť, či medzi spoločnosťou obžalovaného a poškodenou spoločnosťou boli naozaj uzavreté dve nájomné zmluvy, okrem predmetnej zmluvy zo dňa 16. augusta 2010 aj zmluva zo dňa 03. júna 2010. Zároveň bolo potrebné túto prípadnú zmluvu zo dňa 3. júna 2010 aj s výdajkou zo dňa 4. júna 2010 zabezpečiť, keďže ich existencia zatiaľ - okrem tvrdenia obžalovaného - zo spisu nevyplývala. Okrem konateľa poškodenej spoločnosti pána Š. H. X. súd N. B. K. Ľ. E. B. A. E., a to k námietke obžalovaného, že okrem tovaru vráteného dňa 20. decembra 2010 a 21. decembra 2010 bol vrátený aj zvyšok očisteného prenajatého materiálu, pravdepodobne dňa
27. decembra 2010, o čom však obžalovaný nemal doklad. Svedka Ľ. E. bolo potrebné vypočuť takisto ohľadom objasnenia okolností, na základe čoho pracoval s obžalovaným, resp. aké kompetencie v rámci tejto práce mal, kedy, prečo, aký a na základe čoho prenajatý tovar vracal. Napokon bolo potrebné sa vysporiadať aj s jeho tvrdením v rámci výpovede v prípravnom konaní, že na výdajke č. 210 209 5 zo dňa 21. decembra 2010 nie je jeho podpis, keďže jednou z obhajobných i odvolacích námietok obžalovaného bolo poukázanie na toto tvrdenie svedka a že preto mohol byť tovar vrátený aj vo väčšom množstve, než je na predmetnej výdajke uvedené. Výsluchom svedkov A. E. B. Ľ. E., ktorých výsluchu nariadil odvolací súd bolo potrebné preveriť aj obhajobu obžalovaného, že očistené veci boli vrátené dňa 27. decembra 2010, resp. 28. decembra 2010, ktoré mali naložiť na auto a či A. E. C. Š. B. Ľ. E. mal ísť s ním a tovar mali zložiť na Rybničnej ulici. Od svedka Š. - výsluch, ktorého nariadil odvolací malo byť potrebné preveriť obhajobu obžalovaného, či urgoval vrátenie zvyšku tovaru, kedy a akým spôsobom, a preveriť tvrdenie obžalovaného o potvrdení svedka, že všetok prenajatý tovar bol vrátený, čo mal zistiť na základe inventúry. Taktiež objasniť, najmä od poškodenej spoločnosti, na základe čoho boli na výdajkách uvedené totožné čísla zákazky, kto ich vypisoval (pravdepodobne S.) a na základe akých podkladov a v prípade existencie inej zmluvy aj z pohľadu tejto zmluvy a čísel v nej uvedených. Rovnako odvolací súd mal za to, že je potrebné preveriť, či poškodená spoločnosť naďalej vykazuje uvedený tovar nevrátený v takom rozsahu, ako bolo ustálené prvostupňovým súdom, resp. či medzičasom nedošlo k úhrade zvyšnej škody. Odvolací súd na záver poukázal na nedostatočnosť a tým aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z pohľadu použitej právnej kvalifikácie predmetného prečinu sprenevery, keďže ani vzhľadom na doposiaľ zistené skutkové okolnosti okresný súd nijakým spôsobom neodôvodnil preukázanie úmyslu obžalovaného ako konateľa uvedenej spoločnosti prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená. Len samotná skutočnosť, že pri nevrátení požičaného (prenajatého) stavebného (šalovacieho) materiálu jednou stranou pri zistení, že väčšie množstvo z tohto bolo vlastníkovi
vrátené, ešte samo osebe nemôže znamenať úmysel nájomcu materiál si prisvojiť. V tejto súvislosti mal za to, že bude potrebné presne zistiť a ustáliť, či rozdiel medzi vydanými vecami a vrátenými vecami vznikol len z dôvodu nezodpovednosti a povrchnosti, či už zo strany obžalovaného, resp. osôb, ktoré preberali prenajatý tovar, resp. jeho stráženia na stavbe, alebo len z dôvodu, že pri vracaní tovaru a po jeho očistení si len nežiadali potvrdenie o prebratí vracaného tovaru od zodpovedných osôb (v poškodenej spoločnosti). Predmetný spis bol súdu prvého stupňa doručený dňa 11. januára 2016.
Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Súd v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu podanú obžalobu na hlavnom pojednávaní opätovne preskúmal a doplnil dokazovanie.
Súd v predmetnej trestnej veci vykonal nasledovné dokazovanie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkov P.. E. R., Z. Š. B. Ľ. E.Q., prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný bol v prípravnom konaní vypočutý viackrát:
- dňa 18.júla 2012 využil svoje právo a vo veci nevypovedal, uviedol, že vo veci bude vypovedať po tom, čo si vo veci zvolí obhajcu.
- dňa 8.februára 2013 vypovedal, že je konateľom spoločnosti H a D s.r.o., so sídlom Bratislava, Tešedíkova č. 77A. Tiež je konateľom v ďalších dvoch spoločnostiach. Príjem mal len z týchto spoločností. Nevedel uviesť, aký je jeho príjem. Ohľadom predmetnej veci nevypovedal.
- dňa 31.mája 2013 vypovedal, že materiál on nikdy neprevzal, preberací protokol preberal a podpisoval A. E.. Tento bol jeho zmluvným partnerom. On na základe zmluvy materiál objednal, ale pri preberaní a odovzdaní bol prítomný A. E.. On predmetný materiál previezol na stavbu na Skedličovú ulicu v Bratislave. Predmetný materiál sa bežne používal na stavebnú činnosť, z dôvodu dohodnutej zmluvy so spoločnosťou AS Trading. Išlo o šalovací materiál. Presný rozpis šalovacích dielcov on nikdy nevidel, kladačský plán vykonala vykonala AS Trading - Z. Š. a na základe kladačského
plánu sa pripravila zmluva, ktorú on - obžalovaný podpísal. Mal za to, že v zmluve nebol uvedený presný počet zapožičaných dielcov - presný rozpis bol uvedený vo výdajke materiálu. S výdajkou materiálu od spoločnosti AS Trading disponoval A. E.. Dielce od spoločnosti AS Trading používali na stavbe asi jeden a pol mesiaca. Po vykonaní konkrétnych prác všetky dielce naložili na vlastné vozidlá a odviezli predmetné dielce do spoločnosti. Pri nakladaní dielcov od spoločnosti AS Trading bol prítomný A. E. B. Ľ. E. ako vrchný majster. On pri nakladaní dielcov prítomný nebol. Nevedel uviesť, či dielce boli odkontrolované na mieste podľa výdajky. Po doručení dielcov do predmetnej spoločnosti na mieste z nich časť odmietli prevziať, a to z dôvodu znečistenia. Pri odovzdávaní dielcov bol prítomný Ľ. E.. Nešlo o všetky dielce - išlo pravdepodobne o dielce, ktoré boli uvedené vo vznesenom uznesení (vo vzťahu k jeho osobe). Po tom, ako niektoré dielce predmetná spoločnosť nechcela prevziať v takom stave v akom boli - jemu (obvinenému) telefonoval Ľ. E. a informoval ho o tejto skutočnosti. Obvinený k predmetnej skutočnosti mu na to uviedol, že v zmluve si spoločnosť účtuje 15,- Euro za hodinu čistenia, preto nech dielce, ktoré nechcú prevziať, nech ich odvezie na stavbu a tam nech sa dajú do poriadku. Obvinený dal opätovný príkaz na opätovné vrátenie tejto spoločnosti. Obvinený nemal vedomosť o tom, že existoval nejaký doklad o prvotnom odovzdávaní dielcov a taktiež nemal vedomosť o tom, že by bol vystavený doklad o tom, ktoré dielce neprevzali. Dielce sa po vrátení na miesto riadne očistili a nepoužívali sa na žiadnu činnosť, a to i vzhľadom na to, že to boli jednotlivé časti, z ktorých by sa nedalo nič konkrétne postaviť. Po očistení dielcov boli do niekoľko dní vrátené spoločnosti AS Trading. Nemal vedomosť o tom, že by existoval nejaký doklad o tom, že dielce boli vrátené. Predmetnú činnosť mal na starosti Ľ.V. E., s ktorým bola uzatvorená na túto činnosť zmluva. Po tom, čo Ľ. E. vrátil všetky predmetné veci spoločnosti AS Trading, považoval obvinený predmetnú vec za ukončenú. Po nejakom čase ho telefonicky kontaktovali zo spoločnosti AS Trading s tým, že neboli vrátené všetky dielce, ktoré on mal. Na to sa obvinený dohodol s Ľ. E., aby tento (Ľ. E.) dal predmetné veci do poriadku. Ľ. E. mu povedal, že veci dal do poriadku, že bolo všetko vrátené, preto sa on (obvinený) o vec už nezaujímal a považoval ju za uzatvorenú. Naviac k veci vypovedal, že spoločnosť AS Trading jeho spoločnosti do dňa výsluchu žiadnym relevantným spôsobom neoznámila, že by spoločnosti chýbali nejaké dielce, nevystavila žiadnu faktúru za chýbajúce dielce. On (obvinený) nedisponuje žiadnym dokladom potvrdzujúcim vrátenie predmetných vecí. Taktiež nedisponuje ani predmetným materiálom.
- dňa 4.novembra 2013 využil svoje právo a vo veci nevypovedal. Na hlavnom pojednávaní dňa 17. júna 2015 obžalovaný vypovedal, že po dátume 17. september 2010 on od spoločnosti AS TRADING, spol. s r.o. neprevzal žiadny tovar. Potvrdil, že na výdajke zo dňa 17. septembra 2010 je jeho podpis. Materiál na doklade zo dňa 17. septembra 2010 nebol na stavbe potrebný a zobrali zvyšný potrebný materiál podľa zmluvy č. 2 - zo dňa 16. augusta 2010. On si nikdy nevšimol, že predmetná zmluva bola dojednaná do 03. septembra 2010. I na tejto zmluve je jeho podpis. Tovar, ktorý bol vydaný na základe výdajky zo dňa 17. septembra 2010, bol vrátený dňa 20. decembra 2010, dňa 21. decembra 2010 a dňa 27. decembra 2010. Obžalovaný ďalej uviedol, že doklady ohľadom prvých dvoch vrátení mal k dispozícii. Mal za to, že doklady o tejto skutočnosti boli založené i do vyšetrovacieho spisu. Predmetný prevzatý tovar on osobne nevracal, vracal len tovar, ktorý bol prevzatý na základe prvej zmluvy, a to dňa 17. septembra 2010. Predmetný tovar vracal p. E.. Dňa 20. decembra 2010 a 21. decembra 2010 bol podľa výpovede obžalovaného všetok požičaný tovar naložený do motorového vozidla dňa 21. decembra 2010. P. E. nevedel odovzdať časť tovaru z dôvodu, že tento bol zašpinený betónom. Keďže ceny za čistenie šalovacích dielcov boli veľmi vysoké, on (obžalovaný) mu dal telefonický pokyn, aby neprevzatý tovar nenechal v spoločnosti AS TREDING, s.r.o., ale aby doviezol tovar na stavbu - tu bol materiál očistený a nasledujúci deň bol dovezený do skladu poškodeného. Vzhľadom k tomu, že v predmetný deň bola inventúra, tovar zo strany poškodeného nebol prevzatý - prevzatý bol dňa 27. decembra 2010 alebo 28. decembra 2010 - o tejto skutočnosti však obžalovaný doklad nemal. Pokiaľ išlo o doklad zo dňa 21. decembra 2010, tento považoval obžalovaný za falošný, pretože ho považoval za falošný aj p. E.Q.. To, že tovar bol vrátený dňa 27. decembra 2010, obžalovaný tvrdil na základe toho, že on bol v ten deň v práci - predmetné veci boli naložené a p. E. a p. E. tento tovar zložili v spoločnosti poškodeného. On o tom, že tovar bol vrátený, nežiadal žiadny doklad. Takéto potvrdenie sa nenachádzalo ani v jeho účtovníctve, pretože bolo pre neho nepotrebné. Okrem predmetnej zmluvy zo dňa 16. augusta 2010 s poškodeným boli uzatvorené celkove tri zmluvy - v roku 2009, 3. júna 2010 a dňa 16. augusta 2010. Predmetné zmluvy boli uzatvorené v písomnej forme.
V súvislosti s predmetnou stavbou nedošlo nikdy k uzatvoreniu ústnej zmluvy. Obžalovaný bol len raz osobne prítomný pri preberaní a vracaní veci, a to dňa 17. septembra 2010. Osoby, ktoré preberali a vracali tovar v rámci predmetnej stavby, boli p. E. B. S.. E.. S týmito osobami bol v zmluvnom vzťahu. Na hlavnom pojednávaní dňa 8. augusta 2016 obžalovaný vypovedal, že pokiaľ ide o listinný dôkaz, ktorý mal na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave predložiť, ako to vyplynulo z jeho rozhodnutia, originál tejto (prvej) zmluvy obžalovaný k dispozícii nemá, on si to pomýlil.
Svedok Ing. E. R.P. v prípravnom konaní dňa 8. decembra 2011 vypovedal, že je konateľom spoločnosti AS TRADING, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Rybničná 38/J. Dňa 17. septembra 2010 boli ich spoločnosťou vydané veci spoločnosti H a D s.r.o., so sídlom Bratislava, Tešedíkova 77/A, podľa výdajky č. 2101331 na základe zmluvy č. 2 1289 10 238 o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. K finančnej zábezpeke č. č. 930057 vo výške 1 200,- Euro vypovedal, že z tejto spoločnosť H a D s.r.o. uhradila iba čiastku 600,- Euro a táto suma bola následne použitá - preúčtovaná na úhradu faktúr, o čom predložil doklad. K bodu č. 8 a č. 9. v článku VI. Zmluvy č. 2 1289 10 238 svedok uviedol, že tento sa realizoval spôsobom, aby obvinený predmetné veci vrátil. Dňa 16. augusta 2010 došlo k vyskladneniu materiálu. Dňa 17. septembra 2010 časť materiálu vrátil a ďalší si následne zobral - keď začal vykonávať druhý strop - pretože obvinený potreboval inú skladbu materiálu. Z dodacích listov č. D/626 zo dňa 16. augusta 2010 a č. D/799 zo dňa 17. septembra 2010 bolo preukázané, že do 3. septembra 2010 nebol vrátený žiadny tovar. Žiadny dodatok k zmluve č. 2 1289 10 238 nebol vyhotovený a materiál na druhý strop bol dodaný na základe predmetnej zmluvy a chýbajúci nosník H20 2,9 m bol dodaný dodacím listom D/799 dňa 17. septembra 2010. Prenajatý materiál bol vrátený dňa 20. decembra 2010 N/914 a 21. decembra 2010 N/918. Vrátenie však bolo vykonané až po viacerých ich telefonických výzvach obvinenému. Zároveň vypovedal, že pracovníci ich spoločnosti nemôžu ani svojvoľne prevziať poškodený alebo znečistený tovar. V prípade, že by tomu tak malo byť, zákazník sa upozorní, že vrátil neočistený tovar a buď ho príde dočistiť alebo mu vyčistenie ich spoločnosť vyfakturuje. Pokiaľ išlo o obvineného, tento ich začiatkom roku 2011 nekontaktoval, že by chcel predmetný tovar vrátiť, bolo to naopak - ani v mesiaci február 2011 on (obvinený) nedvíhal telefón. Na hlavnom pojednávaní dňa 8. augusta 2016 svedok Ing. E. R. vypovedal, že medzi poškodenou spoločnosťou a spoločnosťou obžalovaného bola podpísaná nájomná zmluva o prenájme hnuteľných vecí zo dňa 16. augusta 2010. Obžalovanému bol dodaný tovar, ktorý slúžil na debnenie. V priebehu septembra obžalovaný došiel do ich firmy, vrátil časť debniaceho materiálu a inú časť si znovu požičal. Keďže neprichádzalo k platbe a debnenie mal vrátiť a nevracal, tak ho svedok žiadal, aby ho vrátil. Obžalovaný mu nepríjemným spôsobom povedal, že debnenie potrebuje a vracať ho nebude. Z tohto dôvodu svedok vec odovzdal právnemu zástupcovi p. C. za účelom vymáhania dlžoby a aby oficiálne vyzval obžalovaného na vrátenie veci. Následne bola v dňoch 21.-22. decembra 2010 vrátená prevažná časť debnenia. Následne asi vo februári 2011 bol ešte obžalovaný vyzvaný, aby vrátil aj zvyšok, ale bolo to neúspešné. Ostatné veci z dôvodu nevrátenia riešil už právny zástupca. Na obchodný prípad, ktorého sa týka nevrátený materiál, bola uzavretá len jedna nájomná zmluva. V minulosti existovali aj iné nájomné zmluvy na obchodné prípa-
pady, ktoré už boli ukončené, a to z hľadiska materiálu i z hľadiska finančného. V septembri 2010 bolo debnenie vydané, pretože vychádzali z toho, že stavba pokračuje a technik pripravujúci materiál na vyskladnenie si nevšimol, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú a preto v deň vyskladnenia nevyhotovil dodatok ku zmluve. K dodaniu materiálu obžalovanému došlo tak, že na základe dodanej výkresovej dokumentácie obžalovaného sa vyhotovil vkladačský plán, podľa neho sa napočítali jednotlivé prvky debnenia, ktoré boli potrebné k zadebneniu. Tovar bol vyskladnený tak, že obžalovaný prišiel za technikom, ktorý má na starosti rezervačný list, na základe ktorého skladníci materiál naložili a vyhotovili dodací list, ktorý obžalovaný podpísal. Toto je štandardný spôsob vyskladnenia tovaru. Ak je do spoločnosti vrátený špinavý tovar, do návratky sa poznačí, že tovar je vracaný neočistený a nájomca sa vyzve, aby tovar prišiel vyčistiť. Nájomná zmluva síce dáva možnosť vrátiť neočistený tovar, túto možnosť však spoločnosť nevyužíva. Tovar bol obžalovaným vrátený 21. a 22. decembra 2010, svedok však pri toto preberaní osobne prítomný nebol. Všetky návratky sú nahrávané v systéme spoločnosti, kde je možné odsledovať stav materiálu na zákazke. Od 22. decembra 2010 nebol spoločnosti vrátený žiaden tovar. Obžalovaný zložil dopredu finančnú zábezpeku vo výške 600,- Euro a žiadnu z vystavených faktúr za prenájom neuhradil. Obžalovaný taktiež neuhradil chýbajúcu sumu za chýbajúci tovar.
Dodacie listy a návratky za spoločnosť podpisujú skladníci, ktorí tovar naskladnili, resp. vykladali, a za stranu nájomcu je to buď konateľ spoločnosti, alebo ním poverená osoba, alebo v prípade, že táto osoba nebola určená, ta v zmysle podpísanej zmluvy je to osoba, ktorá tovar prevzala pri nakládke alebo odovzdala pri vykládke. Osoba preberajúca tovar vždy dostane dve kópie, jedna je určená pre nájomcu a jedna pre osobu, ktorá tovar prevzala. Zároveň ku každej faktúre sa prikladá ďalšia kópia dodacieho listu, resp. návratky. Toto sa dáva automaticky.
Svedok Ľ.V. E. v prípravnom konaní dňa 25. októbra 2013 vypovedal, že o spoločnosti AS TRADING, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Rybničná č. 38 nemá vedomosť. Potvrdil, že na výdajke (príjemke) č. 2102087 bol jeho podpis (úplne dole), rovnako tak na výdajke (príjemke) č. 2101072. Ďalej uviedol, že na výdajke (príjemke) č. 2102095, na výdajke (príjemke) č. 210330 a na výdajke (príjemke) č. 2101331 nebol jeho podpis a nevedel ani uviesť, koho podpis sa tam nachádzal. Svedok ďalej vypovedal, že mal vedomosť o tom, že obvinený vlastnil motorové vozidlo Avia, ako i Liaz (nevedel však uviesť evidenčné číslo). Keď pracoval v mestskej časti Lamač, nachádzali sa tu materiály
- ako je stropné debnenie, podperné veže, strojka, debniace dosky rôznych rozmerov, debniaci nosník, kladačský plán, montážny návod, pridržovacia hlava. Po tom, čo práce boli ukončené, on ich osobne vrátil do firmy, odkiaľ ich mali požičané. Na stavbe v Lamači sa vykonávali aj stropy. Odkiaľ mali veci požičané - názov firmy uviesť nevedel, uviedol len, že firma sa nachádzala blízko ich stavby. Vypovedal, že spoločnosť im všetky veci neprebrala, pretože boli špinavé od betónu - dosky a stojky - bližšie počet, rozmer, resp. typ dosiek a stojok uviesť nevedel. Keďže on nemá vodičské oprávnenie, veci s ním musela odovzdávať ešte iná osoba - vodič. Keďže predmetná firma im neprevzala predmetné veci z dôvodu, že boli špinavé, túto skutočnosť telefonicky oznámil obvinenému a predmetné veci preto doviezli opätovne na stavbu, a to na základe pokynu obvineného, a následne druhýkrát naspäť odviezli firme. O tom, že predmetné veci boli následne prevzaté, oni neobdržali žiadny doklad. Mená pracovníkov, ktorí tovar z predmetnej firmy prevzali, uviesť nevedel. On obvinenému povedal, že na druhýkrát po očistení firma
predmetné neprevzaté veci prevzala, ale doklad o tom vydaný nebol. K osobe A. E. svedok vypovedal, že i táto osoba s ním niekedy pracovala na stavbe, viac sa však o tejto osobe vyjadriť nevedel. Keď on osobne odovzdával stavebný materiál (ako prvý, tak i druhýkrát), nikto od neho doklad totožnosti nežiadal, pretože obvinený to mal už vybavené i zaplatené, on chodil predmetný materiál iba prevziať a vrátiť naspäť. On s obvineným nemal podpísanú žiadnu zmluvu, bol s ním dohodnutý na výkone stavbárskych prác, resp. všetko čo obvinený potreboval. Spoločne s obvineným on nikdy nešiel vrátiť tovar. Príjemky o vrátení, resp. prevzatí materiálu podpísal buď on alebo vodič. Raz on prevzal komponenty a dvakrát ich vracali z dôvodu, že boli špinavé. Po druhom vrátení nezostali na stavbe žiadne komponenty, pretože predmetná stavba sa už asi ukončovala. Pokiaľ si svedok pamätal, komponenty, ktoré prevzali, boli použité len na stavbu v Lamači. Dňa 7. januára 2014 svedok v rámci prípravného konania vypovedal, že na výdajke č. 2101072 zo dňa 16. augusta 2010 nie je jeho podpis. Na hlavnom pojednávaní dňa 8. augusta 2016 svedok Ľ. E. vypovedal, že pre obžalovaného v súčasnosti pracuje na dohodu. V roku 2010 u obžalovaného pracoval taktiež na dohodu, robil stavebné a pomocné práce. Svedok nemá vodičský preukaz. V roku 2010 pracoval na stavbe v Lamači, na ktorej sa šalovalo a betónovalo, preto sa používalo debnenie. Čo sa týka výdajky (príjemky) č. 2102095 zo dňa 21. decembra 2010, možno tam bol brať alebo odovzdávať materiál, keďže je tam jeho meno, ale pochybuje, že podpis je jeho. Predmetný podpis nie je jeho. Nevedel sa vyjadriť, prečo je tam uvedené jeho priezvisko a predmetný podpis, ktorý nie je jeho. Čo sa týkalo výdajky (príjemky) č. 2102087 zo dňa 20. decembra 2010, svedok si pamätal, že je to zoznam toho, čo sa vydáva alebo odovzdáva. Pokiaľ ide o podpis na tejto výdajke, tento podpis je jeho. Nespomínal si, či išlo o odovzdanie a prevzatie materiálu. Pri tomto úkone, keďže je to jeho podpis, bol prítomný. Vie, že tam bol ešte s jednou osobou, jej priezvisko nevie, vie, že sa volá Juro. Tovar boli odovzdať dvakrát. Stávalo sa im, že keď napr. betónovali a materiál bol špinavý, povedali im, že im to dali čisté a čisté to musia aj vrátiť. Zobrali to teda naspäť a museli to vrátiť čisté. Potvrdenie o vrátení tovaru nedostali, bolo to po sviatkoch a mali inventúru, takže im žiadny papier nedali. Oni to tam zložili a išli preč. Svedok sa pohyboval na stavbe a pracoval na nej až do jej ukončenia. Na stavbe nezostal žiaden materiál. Tovar chodili odovzdať do Stupavy, v Stupave im aj odmietli prevziať materiál. Spolupracovník Juraj pravdepodobne podpisoval nejaké papiere, vždy chodievali spolu. Pre obžalovaného chodil bežne
preberať materiál, aj v súčasnosti chodí. Debnenie na stavbu v Lamači chodievali brať len do Stupavy. Juraj pravdepodobne mal vodičský preukaz, inak by nechodil autom. Debnenie sa zo stavby na stavbu neprevážalo.
Svedok Z. Š.P. na hlavnom pojednávaní dňa 8. augusta 2016 vypovedal, že v spoločnosti AS TRADING, spol. s r.o. je v súčasnosti riaditeľom, v žalovanom období bol technikom. Pre obžalovaného spracoval skladacie plány stropného debnenia pre realizáciu stropných monolitických dosiek. Na základe dodaných výkresov tvaru konštrukcie sa vytvorila skladba stropného debnenia pomocou jednotlivých komponentov, ako napr. debniaca doska, debniaci nosník, stropná stojka. Na základe vytvoreného vkladačského plánu vznikol presný výpis materiálu a cenová ponuka. Pomocou tohto vkladačského plánu vedia tesári zmontovať na stavbe debnenie.Celkovo sa s firmou H a D s.r.o. otvorili tri obchodné prípady, z toho dva boli korektne uzavreté a podľa zmluvy materiálovo aj finančne. Prípad, ktorý nebol korektne uzavretý, začal predchádzajúcim prípadom, išlo o rodinný dom v Lamači, na tento dom si obžalovaný, ktorý zastupoval spoločnosť H a D s.r.o., zapožičal na základe zmluvy stropné debnenie na jednu stropnú dosku. Po zrealizovaní tejto stropnej dosky
bolo debnenie vrátené späť do skladu, vyúčtované a zaplatené. Následne približne o týždeň sa obžalovaný v spoločnosti zastavil, že potrebuje na ten istý rodinný dom stropné debnenie. Vkladačský plán bol spracovaný na základe projektovej dokumentácie, bola vytvorená cenová ponuka. Po odsúhlasení cenovej ponuky bola vypracovaná zmluva na prenájom hnuteľných vecí. Bol vytvorený rezervačný list v sklade, na základe ktorého pracovníci skladu pripravili materiál na vyskladnenie. Materiál mal byť vyskladnený dňa 06. augusta 2010. Debnenie sa vyskladnilo dňa 16. augusta 2010. Išlo o dve časti konštrukcie, kde bolo nutné vytvoriť pracovnú škáru. Preto muselo dôjsť k dodatočnému doplneniu komponentov stropného debnenia po zrealizovaní prvej časti. Dňa 17.septembra 2010 obžalovaný osobne časť komponentov vrátil a v ten istý deň tým istým autom odviezol doplňujúce komponenty stropného debnenia. Až do 20. decembra 2010 nedošlo k žiadnemu pohybu materiálu v rámci skladu a po viacerých urgenciách bola spoločnosti vrátená určitá časť komponentov stropného debnenia. Zoznam je uvedený vo výdajke č. 2102087. O deň neskôr dňa 21. decembra 2010 boli ešte vrátené ďalšie komponenty z tohto strešného debnenia. Svedok sa pre odstup času nevedel vyjadriť, či bol prítomný pri preberaní alebo odovzdávaní komponentov. Svedok mal ako vedúci skladu prístup k informáciám, videl zostatok nevráteného materiálu v počítačovej zostave, v ktorej je číslo zákazky, stavba, firma a komponenty položkovite, ktoré sú nevrátené. Do počítačovej zostavy on dáva tieto informácie, a to na základe papiera spočítaného fyzicky nielen ním, ale aj skladníkmi. Podpis na výdajke (príjemke) č. 2102095 zo dňa 21. decembra 2010 je svedkov. On bol pri to prítomný, ak je tam uvedené jeho meno. Osoby však podľa občianskeho preukazu nestotožňujú. Funguje to tak, že pri vrátení materiálu osoba povie svoje meno a podpíše sa. V spoločnosti sa každý mesiac fyzicky spočítali komponenty. Inventúra trvala dvom pracovníkom asi štyri hodiny. Počas inventúry dochádzalo aj k odovzdávaniu a preberaniu skladového materiálu. Materiál, ktorý bol počas inventúry prijatý alebo vydaný zo skladu, zostal bokom a nezapočítaval sa do inventúry.
V spise sú založené listinné dôkazy:
- záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 16. augusta 2010 pod č. 501950,
- zmluva č. 2 1289 10 238 o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí medzi prenajímateľom AS TRADING, spol. s r.o., Rybničná 38/3, Bratislava, a nájomcom H a D s.r.o., Tešedíkova 77/A, Bratislava (zastúpená konateľom - obžalovaným),
-nevrátený tovar za zákazku č. 10238 od H a D - RD Lamač, Skerličova, Bratislava, ku dňu 22.december 2010,
-výdajka (príjemka) č. 2102087 zo dňa 20. decembra 2010, -výdajka (príjemka) č. 2102095 zo dňa 21. decembra 2010, -výdajka (príjemka) č. 2101330 zo dňa 17. septembra 2010,
- výdajka (príjemka) č. 2101331 zo dňa 17. septembra 2010,
- výdajka (príjemka) č. 2101072 zo dňa 16. augusta 2010,
-výzvy zo strany poškodeného adresované spoločnosti H a D, s.r.o., Tešedíkova 77/A, Bratislava, ohľadom vrátenia veci zo dňa 29. novembra 2010, 8. decembra 2010, 24. novembra 2010,
-finančná zábezpeka - faktúra č. 930057 zo dňa 4. augusta 2010,
- odpoveď poškodenej spoločnosti na žiadosť zo dňa 24.02.2016, z ktorej vyplýva, že poškodená spoločnosť archivuje originály výdajok (príjemiek) päť rokov, po uplynutí tejto lehoty ich skartuje, preto v predmetnom obchodnom vzťahu zostali len kópie a nie je možné predložiť originály. Na predmetný obchodný prípad poškodená spoločnosť uzatvorila so spoločnosťou obžalovaného len jednu nájomnú zmluvu, a to zmluvu č. 2 1289 10 238. Dňa 03. júna 2010 bola síce uzavretá zmluva č. 2 1289 10 110, tá však bola ukončená dňa 22. júla 2010 vrátením kompletného predmetu nájmu. Na výdajkách boli uvedené totožné čísla zákazky z dôvodu, že na výdajkách a príjemkách bolo vždy uvedené číslo zákazky 10 238, čo je identifikačné číslo zákazky. Tieto výdajky a príjemky vypisoval S., a to na základe počtu jednotlivých komponentov, ktoré naložil, resp. vyložil. Materiál pripravoval na nakládku na základe rezervačných listov, ktoré mu poskytli technici. Rezervačný list spracovali na základe kladačských plánov debnenia podľa potreby stavby.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti dvakrát odsúdený, z toho sa na neho jedenkrát hľadí, akoby nebol odsúdený.
Zo správ Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Vranove nad Topľou vyplýva, že A. E., H.. XX.XX.XXXX, H. C. K. XXX, sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, podľa udania príbuzných sa zdržiava vo Veľkej Británii na bližšie nezistenej adrese. Po menovanom je vyhlásené pátranie. Zo správy Prezídia Policajného zboru, úradu medzinárodnej policajnej spolupráce, Národnej ústredne SIRENE vyplýva, že úrad SIRENE Veľká Británia previerkou v ich dostupných databázach nezistil žiadne poznatky k pobytu menovaného v ich krajine. Z predmetných dôvodov výsluch predmetného svedka vykonaný nebol i napriek tomu, že predmetný dôkaz uložil vykonať odvolací súd.
Na základe vykonania a zhodnotenia vyššie uvedených dôkazov ustálil súd nasledovný skutkový stav:
Medzi poškodenou spoločnosťou AS TRADING, spol. s r.o. a spoločnosťou obžalovaného H a D s.r.o. bola na predmetný obchodný prípad uzavretá len jedna písomná zmluva, a síce zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. 2 1289 10 238 zo dňa 16. augusta 2010. Existencia inej písomnej zmluvy sa nepreukázala, jej existenciu nevedel hodnoverne preukázať ani obžalovaný, ktorý spočiatku tvrdil, že túto zmluvu má k dispozícii, na pojednávaní dňa 08. augusta 2016 však už uviedol, že túto zmluvu nemá k dispozícii, že si to pomýlil.
Nakládku predmetného materiálu dňa 16. augusta 2010 (výdajka č. 2101072) vykonal s najväčšou pravdepodobnosťou A. E. B. K. Ľ. E. (aj keď tento neskôr poprel, že výdajku č. 2101072 podpísal on, súd považoval jeho výpoveď v tejto časti za nevieryhodné. Podľa názoru súdu je nepodstatné, či tieto osoby v danom čase boli v pracovnoprávnom pomere k spoločnosti obžalovaného, alebo či pre spoločnosť obžalovaného pracovali na zmluvnom základe (napr. ako živnostníci). Podstatné je, že k prevzatiu materiálu došlo na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí
uzavretej medzi poškodenou spoločnosťou a spoločnosťou obžalovaného a že tieto osoby konali na základe pokynov, v mene a na účet spoločnosti obžalovaného. Tento materiál sa tak dostal do dispozície obžalovaného (resp. jeho spoločnosti), a teda zaň takisto niesol zodpovednosť podľa uzavretej zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí (a teda sa jednalo o zverenú vec v zmysle § 130 ods. 3 Tr. zák.).
Časť predmetného materiálu dňa 17. septembra 2010 vrátil priamo obžalovaný (príjemka č. 2101331). V ten istý deň si obžalovaný súčasne prenajal a prevzal ďalší materiál (výdajka č. 2101330). Uvedené skutočnosti neboli sporné, v rámci výpovede ich potvrdil samotný obžalovaný a nespochybňovala ich ani poškodená spoločnosť.
K námietkam obžalovaného, že medzi ním (resp. jeho spoločnosťou) a poškodenou spoločnosťou nedošlo dňa 17. septembra 2010 k uzavretiu druhej konkludentnej (príp. ústnej) dohody, súd uvádza, že ku konkludentnému uzavretiu zmluvy (v tomto prípade zmluvy o nájme hnuteľných vecí) je potrebný súhlasný prejav vôle oboch zmluvných strán - vôľa prenajímateľa prenechať nájomcovi za odplatu a na určitú dobu predmet nájmu a vôľa nájomcu predmet nájmu na určitú dobu a za odplatu prevziať a užívať. Táto vôľa nemusí byť prejavená len výslovne (či už ústne alebo písomne), môže byť prejavená tiež fakticky - konaním oboch zmluvných strán. Súd má preukázané, že poškodená spoločnosť (resp. v jej mene konajúci zamestnanec) prenechala obžalovanému (resp. spoločnosti obžalovaného) predmetný materiál s úmyslom prenajať mu ho za odplatu a na určitý čas a obžalovaný tento materiál prevzal s úmyslom na určitú dobu a za odplatu ho užívať. Uvedené preukazuje nielen príslušná výdajka, ale tiež výpovede obžalovaného a zástupcov poškodenej spoločnosti. Z vyššie uvedeného tak podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Obsah tohto zmluvného vzťahu - keďže nebol zachytený v písomnej zmluve - by musel byť bližšie určený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka (napr. s ohľadom na prax zavedenú medzi zmluvnými stranami), ten však nie je pre potreby trestného konania podstatný. Podstatné je, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, na základe ktorej prenajímateľ (poškodená spoločnosť) odplatne prenechala nájomcovi (obžalovanému, resp. spoločnosti obžalovaného) predmetný materiál do dočasného užívania.
K vráteniu časti zostávajúceho materiálu došlo dňa 20. decembra 2010, a to svedkom Ľ. E. B. A. E.. Svedok Ľ. E. potvrdil, že podpis na príjemke č. 2102087 zo dňa 20. decembra 2010 je jeho a že v daný deň bol spolu s A. E. tento materiál vracať. Táto skutočnosť tak nebola sporná, nerozporovala ju ani poškodená spoločnosť.
K ďalšiemu vráteniu časti zostávajúceho tovaru malo dôjsť dňa 21. decembra 2010, a to opätovne svedkom Ľ.Í. E. B. A. E.. Svedok Ľ. E. však poprel, že by podpis na príjemke č. 2102095 zo dňa 21. decembra 2010 bol jeho. Okrem toho vo svojej výpovedi tvrdil, že materiál boli vracať dvakrát, a to dňa 20. decembra 2010 a následne po (vianočných) sviatkoch, keď bola v poškodenej spoločnosti vykonávaná inventúra. Rovnako vypovedal obžalovaný. Svedok P.. E. R. pri prevzatí materiálu v sklade poškodenej spoločnosti osobne prítomný nebol, svedok Z. Š. sa pre odstup času nevedel vyjadriť, či bol pri prevzatí materiálu prítomný. Vzhľadom
na uvedené sa tak súdu v tejto časti nepodarilo ustáliť skutkový stav, resp. vyvrátiť obhajobu obžalovaného.
Podľa tvrdenia obžalovaného ku vráteniu zvyšku predmetného materiálu došlo dňa 27. decembra 2010, resp. dňa 28. decembra 2010. Podobne vypovedal tiež svedok Ľ. E., keď uviedol, že zvyšnú časť materiálu vrátili po (vianočných) sviatkoch, doklad o tom však nedostali, pretože v poškodenej spoločnosti bola vykonávaná inventúra. Na stavbe podľa svedka Ľ.V. E. nezostal žiaden materiál, keďže sa jednalo o ukončenú stavbu, pričom debnenie sa zo stavby na inú stavbu neprenášalo. Proti týmto výpovediam stojí výpoveď svedka P.. E. R., ktorý počas výsluchu uviedol, že po 22. decembri 2010 nebol poškodenej spoločnosti zo strany obžalovaného (resp. osôb vystupujúcich v jeho mene a na jeho účet) vrátený žiaden materiál. Taktiež svedok Z. Š. nepotvrdil, že by po (vianočných) sviatkoch bola vrátená zvyšná časť tovaru, resp. že by obžalovanému potvrdil, že všetok materiál bol vrátený. O tejto skutočnosti neexistuje ani doklad v poškodenej spoločnosti (príjemka). Ani v tejto časti sa tak súdu nepodarilo jednoznačne ustáliť skutkový stav, resp. vyvrátiť obhajobu obžalovaného. Výsluch A. E. sa súdu nepodarilo zabezpečiť, keďže tento sa pravdepodobne zdržiava na neznámom mieste v zahraničí a je po ňom vyhlásené pátranie.
Súdu sa tiež nepodarilo zabezpečiť originály predmetných výdajok, resp. príjemiek, pretože poškodená spoločnosť ich archivovala len po dobu piatich rokov a následne ich skartovala. Na týchto výdajkách boli uvedené totožné čísla zákazky z dôvodu, že na výdajkách a príjemkách bolo vždy uvedené číslo zákazky 10 238, čo je identifikačné číslo zákazky. Tieto výdajky a príjemky vypisoval S. (zamestnanec poškodenej spoločnosti), a to na základe počtu jednotlivých komponentov, ktoré (fakticky) naložil, resp. vyložil.
Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k nasledovnému právnemu zhodnoteniu žalovaného skutku:
Súd nepochybuje o tom, že vo výrokovej časti uvedený materiál bol poškodenou spoločnosťou prenajatý spoločnosti obžalovaného, ani o tom, že tento tovar nebol poškodenej spoločnosti ani na jej opakované výzvy vrátený.
Žalovaný skutok sa tak síce stal, podľa názoru súdu však tento skutok nie je trestným činom, pretože chýba subjektívna stránka žalovaného trestného činu. Preto bolo namieste obžalovaného oslobodiť spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Tr. por.
Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom, a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky, ďalej, že išlo o omyl, o nutnú obranu, krajnú núdzu, oprávnené použitie zbrane, dovolené riziko, výkon práva a povinnosti, súhlas poškodeného alebo plnenie úlohy agenta v rozsahu § 30 ods. 1 a 3 Tr. zák. Trestného činu - prečinu sprenevery v zmysle § 213 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú.
Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo veci.
Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená.
Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní, alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. V zmysle tohto ustanovenia je vec zverená páchateľovi, ak je mu odovzdaná do faktickej moci (do držby) s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom.
Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Samo nedodržanie lehoty na vrátenie zverenej veci nebude spreneverou; bolo by ňou až vtedy, ak by páchateľ odmietol vec vrátiť. Ak by páchateľ mal úmysel prisvojiť si zverenú vec a nevrátiť ju už v čase, kedy mu bola zverená, jednalo by sa o podvod v zmysle § 221 ods. 1 Tr. zák.
Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý spravidla vznikne až neskôr, nie hneď pri zverení veci. Ak úmysel páchateľa vrátiť vec je závislý od budúcej neistej udalosti, ku ktorej môže, ale tiež nemusí dôjsť, potom koná s vedomím, že môže naplniť znaky trestného činu sprenevery podľa § 213, formou eventuálneho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. Neskoršie vrátenie veci, resp. peňazí je iba náhradou škody spôsobenej trestným činom (porovnaj R 54/1967-II).
Vychádzajúc z vyššie uvedených premís dospel súd k záveru, že vo vzťahu k žalovanému skutku absentuje subjektívna stránka trestného činu, a teda že u obžalovaného nie je dané zavinenie vo forme (priameho či nepriameho) úmyslu.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi poškodenou spoločnosťou a spoločnosťou obžalovaného boli v minulosti (v období pred žalovaným skutkom) dohodnuté a uzavreté dva obchodné prípady, pričom oba tieto obchodné prípady boli ukončené tak z hľadiska vrátenia prenajatého materiálu, ako aj z hľadiska finančného. Aj v treťom obchodnom prípade, ktorý je predmetom obžaloby, bola prevažná väčšina prenajatého materiálu vrátená. Obžaloba pritom vôbec nedala odpoveď na to, z akého dôvodu nebola zvyšná časť materiálu vrátená a kde sa tento materiál nachádza. Obžaloba tiež žiadnym spôsobom nepreukázala, že si obžalovaný túto zostávajúcu časť prenajatého materiálu prisvojil a použil ju v rozpore s dohodnutým účelom zverenia (pričom je otázne, či z ekonomického hľadiska vedel obžalovaný zvyšnú časť materiálu
- debnenia vôbec využiť). Jediný priamy svedok týchto udalostí, svedok Ľ. E., pritom vypovedal zhodne s obžalovaným (aj keď je možné pochybovať o jeho hodnovernosti a nezaujatosti), že všetok prenajatý materiál bol poškodenej spoločnosti vrátený a že na stavbe nezostal žiaden materiál a tento sa ani neprenášal na inú stavbu.
Je potrebné tiež poukázať na to, že pokiaľ ide o nakladanie so zverenými vecami, obžalovaný nebol jedinou osobou, ktorá s týmito vecami nakladala, resp. do ktorej dispozície sa mohli tieto zverené veci dostať. S týmito vecami nakladali okrem obžalovaného aj svedok
Ľ.Í. E. B. A. E., navyše tieto veci sa nachádzali na stavbe, kde sa pohybovalo väčšie množstvo ľudí, preto sa nedá vylúčiť, že tieto veci odcudzila tretia osoba.
Nevrátenie časti prenajatého materiálu obžalovaným samo o sebe nepreukazuje úmysel obžalovaného prisvojiť si tento chýbajúci materiál a použiť ho v rozpore s dohodnutým účelom. Ako uviedol súd už vyššie, tento chýbajúci materiál mohli odcudziť tretie osoby, mohol byť zničený alebo z dôvodu nezodpovednosti a povrchnosti obžalovaného jednoducho stratený. Nie je vylúčená tiež tá možnosť, že svedok Ľ. E. B. A. E. zvyšnú časť materiálu poškodenej spoločnosti naozaj po vianočných sviatkoch (dňa 27. decembra 2010 alebo dňa 28. decembra 2010) vrátili, avšak poškodená spoločnosť v tom čase vykonávala inventúru, preto tento vrátený tovar nebol do inventúry započítaný (čo potvrdil vo svojej výpovedi svedok Z. Š.). Vyššie uvedené vo svojom súhrne znamená, že nebol preukázaný úmysel obžalovaného prisvojiť si predmetný materiál a použiť ho v rozpore s dohodnutým účelom. V danom konaní sa nepreukázalo, že by to bol práve obžalovaný, ktorý s týmito komponentami disponoval, ktorý by rozhodoval o tom, ako sa s nimi naloží, ktoré použil v rozpore s účelom zmluvy. Nepodarilo sa tak preukázať, ako súd vyššie rozviedol, že obžalovaný mal úmysel prisvojiť si zverené veci.
Súd samozrejme nevylučuje, že obžalovaný (resp. jeho spoločnosť) za nevrátené veci nesie zodpovednosť v obchodnoprávnej rovine. Trestné konanie sa však riadi princípom ultima ratio (zásada subsidiarity trestnoprávnej represie); spory vznikajúce z civilných vzťahov majú byť primárne riešené v civilnom procese.
Účastník súkromnoprávneho vzťahu si nemôže vyberať, či na ochranu svojich práv využije civilné alebo trestné konanie, pretože civilné konanie má vždy prednosť. Orgány činné v trestnom konaní nemôžu suplovať činnosť súdov v civilnom konaní, keďže práve civilné súdy povoláva zákonodarca k tomu, aby riešili sporné otázky vzniknuté zo súkromnoprávnych vzťahov. Ani prípadná protiprávnosť konania obžalovaného (napr. porušenie zmluvy) bez ďalšieho nestačí k záveru, že ide o konanie významné z hľadiska trestného práva. Tak by tomu bolo iba v tom prípade, ak by bolo bez rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný vedome použil súkromnoprávne inštitúty s cieľom prisvojiť si cudziu vec a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu, teda že konal v rozpore s civilným právom preto, aby zároveň spôsobil následok relevantný pre trestné právo. Takýto úmysel obžalovaného však z vykonaného dokazovania nevyplýva.
Nie každé porušenie práva musí automaticky a nutne znamenať, že došlo aj k spáchaniu trestného činu, pretože v opačnom prípade by každé porušenie práva muselo byť riešené v trestnom konaní, čo možno považovať za neprijateľné. Ak by zákonodarca chcel, aby každé porušenie napr. vlastníckeho práva vo vzťahu k zvereným veciam bolo riešené prostriedkami trestného práva (napr. prostredníctvom prečinu
podľa § 213 Tr.zák.), celkom určite by neupravil systém ochrany vlastníckeho práva v Občianskom zákonníku a nezriaďoval by civilné súdnictvo.
Keďže žalovaný skutok nie je trestným činom, oslobodil súd obžalovaného spod obžaloby v súlade s § 285 písm. b) Tr. por.
Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, v súlade s § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť AS TRADING, spol. s r.o. s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.