Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-448-2015.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/448/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: G.V.Pharma, a.s., so sídlom Štúrova 55, 920 01 Hlohovec, IČO: 31 709 249, proti žalovanému: O. Š.P., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpeného: JUDr. Ing. Branislav Pecho PhD., so sídlom kancelárie Piaristická 2, 949 01 Nitra, o zaplatenie 3.319,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom zo dňa 01.10.2015 podaným na súde dňa 01.10.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.319,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.319,39 eur od 01.10.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.08.2007 uzatvorila spoločnosť Arena servis, a.s., so Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej len „SLSP“), zmluvu o úvere, na základe, ktorej poskytla SLSP úver vo výške 14.206.997,27 eur s lehotou splatnosti 31.09.2009. Podmienkou poskytnutia úveru bolo podpísanie zmluvy o záväzku nadriadenosti. Žalovaný uzavrel dňa 22.08.2007 so spoločnosťou Arena servis, a.s., a SLSP Zmluvu o nadriadenosti záväzku voči banke (ďalej len „zmluva“). Súčasťou zmluvy bolo vyhlásenie, že neprijme žiadne plnenie svojho záväzku voči spoločnosti Arena servis, a.s., vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a to až do momentu splnenia záväzku z úverovej zmluvy. Napriek vedomosti o záväzku nadriadenosti postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť Kapital invest, a.s., za odplatu 497.908,78 eur. Nadobúdateľ pohľadávky si túto uplatnil súdnou cestou na Okresnom súde Banská Bystrica v konaní 60Rob/414/2011. Uvedeným postupom žalovaný porušil svoju povinnosť a prijal plnenie záväzku, čím porušil povinnosť zo zmluvy. Žalobca si uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 eur. SLSP zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2011 postúpila svoju pohľadávku na žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty výzvou zo dňa 16.09.2015, ktorú žalovaný prevzal dňa 23.09.2015.
2. K návrhu žalobca pripojil Zmluvu o úvere (č.l.5-21), Zmluvu o nadriadenosti záväzku (č.l.21-23), Zmluvu o postúpení pohľadávky (č.l. 24-27), Zmluvu o úvere vrátane dodatkov (č.l.28-34), Zmluvu o postúpení pohľadávok (č.l.35-38), Výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty (č.l. 40-41), doručenku (č.l.42).
2. Žalovaný sa k návrhu vyjadril podaním doručným súdu dňa 25.11.2015. Žalovaný sa vyjadril, že neporušil žiadnu svoju povinnosť zmluvy, neprijal plnenie zo zmluvy o postúpení pohľadávok. Ďalej uviedol, že má za to, že zmluvy je neplatná, nakoľko je v rozpore so zákonom a tento obchádza, konkrétne § 408a Obchodného zákonníka. Ďalej namietal žalovaný, že sa nemôže dopredu vzdať svojich
práv podľa § 574 ods. 2 Obchodného zákonníka. Namietal existenciu pohľadávky zo zmluvy o úvere. Žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.09.2016, na ktorý sa žalobca bez ospravedlnenia nedostavil.
4. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 3.319,39 eur titulom zmluvnej pokuty z porušenia záväzku zo zmluvy o nadriadenosti.
5. Podľa ČL. II. ods. 3 Zmluvy (č.l.21), žalovaný nesmie prijať žiadne plnenie Existujúceho záväzku, alebo akúkoľvek inú platobnú povinnosť dlžníka, alebo plnenie akejkoľvek sankcie, neuplatní si žiadnu pohľadávku proti dlžníkovi v súdnom, exekučnom, alebo konkurznom konaní proti dlžníkovi, alebo v procese výkonu rozhodnutia proti dlžníkovi, nezapočíta akúkoľvek svoju pohľadávku voči dlžníkovi proti pohľadávke dlžníka voči nemu, a to až do momentu splnenia nadriadeného záväzku.
6. Podľa ČL. II ods. 4 zmluvy (č.l.22), bolo dohodnuté, že žalobca má v prípade porušenia záväzku veriteľa (žalovaného) alebo dlžníka právo vyúčtovať veriteľovi (žalovanému), alebo dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 eur.
7. Podľa ČL. 12 ods. 1 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
8. Podľa ČL. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.
9. Podľa ČL. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
10. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení §261 a §262 ods. 2, § 263 až 272, §273 ods. 1, § 276 až § 289, §301, 303,304, §306 ods. 2 a 3, §308, § 311ods. 1, § 312, § 313, §321 ods. 4, §324, § 340a, §340b, §341, § 365, § 369 až §369d, §370, §371, §376, § 382, § 384, § 386 až 408, § 408, atď.
11. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
12. Podľa § 408a ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka (ďalej len „záväzok podriadenosti“).
13. Podľa § 408a ods. 7 Obchodného zákonníka, plnenie pohľadávok podľa odseku 1 nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Súd má za to, že právo uplatniť svoju pohľadávku v súdnom konaní je súčasťou ústavného práva na súdnu ochranu. Pričom právo na súdnu ochranu patrí medzi základné práva, ktoré sú nescudziteľné, nepremlčateľné, nezrušiteľné a neodňateľné. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že sa nemožno vzdať práva na súdnu ochranu, a je jedno, či v civilnom súdnom konaní, exekučnom, alebo konkurznom konaní. Základného práva sa nemožno vzdať ani na krátky časový úsek (viď Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 64/2000). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že je neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorým sa niekto vzdal svojho základného práva, a to pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. V nadväznosti na neplatnosť takéhoto záväzku je neplatným aj dojednanie o zmluvnej pokute. Obdobnú situáciu vo svojej rozhodovacej praxi riešil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp.zn. 4Obo 119/2007 zo dňa 18.03.2008, ktorý uviedol, že
dohoda o zmluvnej pokute, ktorá má vzniknúť v dôsledku vzdania sa práva postúpiť pohľadávky, ktoré by mali vzniknúť práve následkom porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom, nie je dohodou, ktorá by mala charakter zabezpečovacieho inštitútu zabezpečenia zmluvnej povinnosti. Súd sa ďalej stotožnil s argumentáciou žalovaného, čo do tvrdenia, že zmluva je neplatná nakoľko odporuje kogentnému ustanoveniu § 408a Obchodného zákonníka. Súd ďalej uvádza, že § 408a ods. 7 výslovne uvádza, že pri záväzku podriadenosti nemožno plnenie pohľadávok nijakým spôsobom zabezpečiť. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietol, nakoľko má za to, že zmluva o nadriadenosti aj dohoda o zmluvnej pokute sú neplatné pre výslovný rozpor so zákonom, a to tak Ústavou Slovenskej republiky ako aj Obchodným zákonníkom
16. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník plne úspešný v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.