Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/106/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcu: Mgr. Radovan Závodský, nar. 20.4.1971, bytom 010 01 Mojš č. 235, zastúpený Advokátska kancelária Slamka a Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, právne zastúpeného Černejová a Hrbek, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, v konaní o určenie bezúročnosti a bezodplatnosti spotrebiteľského úveru, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 20.4.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia bezúročnosti a bezodplatnosti spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe Žiadosti o vydanie splátkovej karty Quatro, č. zmluvy 39330445 z 14.2.2011 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej tiež „predmetný“ úver, resp. zmluva - pozn. súdu). Žalobca odôvodnil žalobu poukazom na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv platnú v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy medzi stranami a ťažiskovo tým, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosť dojednania splátok podľa § 9 ods. 2 písm. k) - v súčasnosti písm. l) Občianskeho zákonníka, ďalšou chýbajúcou náležitosťou je dojednanie RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j) - v súčasnosti písm. k) Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný sa k veci samej písomne vyjadril podaním zo dňa 23.6.2016 tak, že so žalobou nesúhlasí. Predmetná zmluva bola uzatvorená platne, obstojí jej uzatvorenie v danej technickej podobe. Osobitne bola dojednaná splátka vo výške 50,- Eur mesačne a bola nastavená jej splatnosť na deň v mesiaci. Výklad, podľa ktorého by bolo nutné v zmluve o úvere rozčleniť plnenie splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je príliš formalistický. V zmluve tiež bola uvedená RPMN, všetky náležitosti boli dojednané v súlade so zákonom a so Smernicou č. 2008/48.

3. Na pojednávaní konanom dňa 12.9.2016 sa sporová strana žalobcu pridržiavala písomne podanej žaloby a navyše výslovne uviedla, že v zmluve nie je jednoznačne jasné, koľko bolo zaplatené na splátku, koľko na úrok a na sankčný úrok, o tomto to v zmluve nebolo napísané a ani sa klient s bankou o tom nedohodol. Pojednávania sa tiež zúčastnil žalobca osobne, ktorý vo veci vypovedal.

4. Sporová strana žalovaného v právnom zastúpení na pojednávaní právne argumentovala s oporou v rozhodnutiach v iných obdobných právnych veciach. Navyše k osobnej výpovedi žalobcu sporová strana žalovaného uviedla, že popierajú tvrdenia žalobcu, lebo majú správu od klienta, že za celé obdobie trvania zmluvy nebola od žalobcu žiadna požiadavka ani námietka, že by bol nespokojný, alebo že by sa na niečo pýtal alebo niečoho dožadoval a prvé, čo sa takto dozvedeli, bola až podaná žaloba. Consumer Finance Holding je spoločnosťou, ktorá vo veci zastupovala VÚB, a.s.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi.

6. Žalobca osobne vypovedal tak, že na základe kontaktov so žalovaným vnímal, že má právo na platobnú kartu. On s tým telefonicky súhlasil, poštou mu prišla predmetná zmluva, ktorú on podpísal a rovnopis zaslal žalovanému, následne mu prišla platobná karta aj s určitým manuálom, ako ju má používať. Používal ju na platby obchodníkom a neskôr aj na výber hotovosti. Okrem toho mal aj klientsky vzťah so žalovaným ako bankou, táto predmetná zmluva mu bola predložená na základe osobitného letáka. On sám nevie, koľko na základe tejto zmluvy čerpal, mal viacero obdobných vzťahov, po štyroch obdobných platobných kartách mu spoločnosť Quatro poskytla aj pôžičku. Bol zvyknutý konať so spoločnosťou Quatro, až neskôr si uvedomil, že zastupuje VÚB. Na otázky vlastného právneho zástupcu odpovedá, že mal aj iné úvery, napríklad od Home Credit, spolu asi 16 úverov. V tomto prípade nevedel, koľko bude platiť na istinu a na úroky, bolo to dojednávané cez telefón a nebolo to dominantné, tieto ponuky vnímal iba cez to, akú sumu bude platiť mesačne. Žalovaný mu nedal vyjadrenie, koľko zaplatil na istinu a koľko na poplatky. Na otázky protistrany odpovedá, že žalobu podal preto, aby sa dozvedel o zaslaných splátkach a poplatkoch, lebo uzatvorených zmlúv už bolo veľa. Je pravdou, že nikto ho nenútil, ani nesúril k uzatváraniu tejto zmluvy, on kontaktoval spoločnosť Consumer Finance Holding a až následne sa dozvedel, že za tým je VÚB, a.s.

7. Z listinných dôkazov súd zistil:

8. Na listine žiadosti o vydanie Splátkovej karty Quatro žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 39330445 zo dňa 14.2.2011, na základe ktorej (podľa konkrétne vyplnených inak predtlačených možností) žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške úverového rámca 1.500,- Eur, ktorý bolo povinnosťou dlžníka vrátiť v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne, so štandardnou úrokovou sadzbou 1,9 % mesačne, resp. 22,8 % ročne. Zmluva tiež obsahovala drobným písmom Vyhlásenia, podľa obsahu ktorých o.i. bol vypracovaný výpočet RPMN vychádzajúci z predpokladaných údajov na výšku 29,03 %, s konštatovaním, že priemerná RPMN pre kreditné karty sa na Slovensku nezverejňuje. Deň splatnosti Štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise. Dlžník tiež vyhlásil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami a s Cenníkom, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, ako aj so Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou a spôsobmi ich určenia, ako aj so Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktoré prevzal, dlžník takto podal ďalšie predtlačené vyhlásenia.

9. Súčasťou predmetnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným boli Obchodné podmienky, ktoré bližšie upravovali právny vzťah medzi stranami.

10. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

11. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa § 506 Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

14. Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“) (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. e), g), h), i) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ...(e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, (g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, (h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, (i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy /do 31.5.2014; z nich písm. j) obdobne ako v súčasnosti písm. k), písm. j) obdobne ako v súčasnosti písm. l) - pozn. súdu/ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ... (i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, (j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, (k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...

17. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak (a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, (b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), (c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo (d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej v znení účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 3 ods. 1 Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 52 OZ:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

22. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

23. Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z jeho foriem podľa cit. ust. jeho § 1 ods. 2 konkrétne formou úveru podľa obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu nemá zmysel hovoriť o základných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere iných, než o základných náležitostiach zmluvy, formou ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý. Obsah prejavenej vôle v rozsahu hlavných náležitostí zmluvy v tomto prípade podľa názoru súdu spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti.

24. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto sa na ňu vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 . Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Lenže konkrétne uplatnenie týchto ustanovení na ďalšie, systematicky už najmä vedľajšie zmluvné ustanovenia, by bolo vecou súdu, ktorý by rozhodoval o plnení z predmetnej úverovej zmluvy.

25. Systematicky súd uznal naliehavý právny záujem žalobcu na žalovanom určení, či už podľa § 137 písm. c) účinného od 1.7.2016, resp. v minulosti podľa § 80 písm. b) OSP účinného do 30.6.2016, lebo aj keď sa v tomto konaní nerozhodne priamo vo veci založenej zmluvou o spotrebiteľskom úvere, mohlo by mať toto konanie pomerne samostatný význam pre rozhodnutie o vzájomnom plnení, lebo právna úprava pripúšťa aj takúto abstraktnú právnu kontrolu spotrebiteľských zmlúv. Konanie o určenie bezúročnosti a bezodplatnosti spotrebiteľského úveru sa systematicky týka hlavných zmluvných ustanovení o predmete a cene spotrebiteľského úveru.

26. Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä podľa cit. ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d), v spojení s cit. ust. § 9 ods. 2 písm. g), k), zák. č. 129/2010 Z.z. uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým právnym následkom bezúročnosti a bezodplatnosti úveru. Preto súd uvedenie týchto údajov považuje nie za konštitutívne dojednanie zmluvy o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitné informačné povinnosti veriteľa, ktoré majú význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Tieto informácie musia materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, z toho RPMN podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú istina aj náklady úveru a časové aspekty splácania úveru. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v neprospech spotrebiteľa“ je podľa názoru súdu neaplikovateľné, lebo podľa povahy veci v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o celkových nákladoch spotrebiteľa, ako aj o RPMN, pri ich deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere, podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu.

27. Súd zamietol žalobu, lebo ťažiskovo zistil, že zmluva obsahovala aj žalovanú náležitosť podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) - v súčasnosti písm. l) - zák. č. 129/2010 Z.z. spočívajúcu v dojednaní splátok zmluvy. Je pravdou, že pri neustálenosti aplikačnej praxe súdov môže žaloba najmä podľa skutkového odôvodnenia na pojednávaní konanom dňa 12.9.2016 vychádzať z potenciálnej praxe, v zmysle ktorej by splnenie tejto náležitosti malo spočívať akoby až v rozčlenení splátky na istinu, úrok, alebo určitý poplatok dojednaný priamo v cene úveru - prípadný rozsudok v inej obdobnej právnej veci sporová strana žalobcu nepredložila. Ale každopádne sa súd s takouto potenciálnou aplikačnou praxou nestotožňuje, lebo táto by presahovala racionálne očakávania prejavu vôle medzi zmluvnými stranami. Takáto rozhodovacia prax by v spätnej aplikačnej praxi samotného uzatvárania zmlúv o spotrebiteľských úveroch viedla k iracionálne zložitejšej zmluve, než iba k jasnému dojednaniu vzájomných peňažných plnení veriteľa a dlžníka zodpovedajúcich predmetu a cene plnenia. Inak povedané, z pohľadu prejavu vôle je každá splátka, na zaplatenie ktorej sa dlžník zaviazal, určená celá veriteľovi. Vyššia zložitosť spočívajúca v naznačenom rozčlenení splátok by bola v rozpore s účelom cit. ust. § 53 ods. 1 čo najjasnejšieho dojednávania zmlúv spotrebiteľského charakteru v hlavných dojednaniach o predmete a cene plnenia.

28. Súd tiež zamietol žalobu, lebo podľa názoru súdu zmluva už jasne obsahovala aj žalovanú náležitosť podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. j) - v súčasnosti písm. k) - zák. č. 129/2010 Z.z. spočívajúcu v podaní informácie o RPMN danej zmluvy. V podpisovanom texte zmluvy bol jasne dojednaný úrok 1,9 % mesačne, resp. 22,8 % ročne, v dôsledku dojednania ktorého nebol dojednaný počet splátok dlžníka. K tomuto bola daná informácia o RPMN vo výške 29,03 % vychádzajúcej z predpokladaných údajov, ktorá už vzhľadom na výšku úroku bola vierohodná pre účely porovnania úverov spotrebiteľom.

29. Aj bez ohľadu na predstavu podľa odôvodnenia žaloby súd zvažoval potenciálne absolútnu neplatnosť tejto zmluvy vzhľadom na jej skutkovú koncepciu spočívajúcu v tom, že vôbec sa jedná o úver opakovaný čerpaním peňazí na platobnej karte. Príznačne je pravdou, že v dôsledku toho nebolo možné určiť samotný počet splátok úveru. V dôsledku toho celková bilancia práv a povinností strán by bola vecou dodatočného prepočtu vzhľadom na čas a výšku čerpaní peňazí a percentuálnu výšku zmluvného úroku, prípadne aj s ďalšími povinnosťami dlžníka vo vedľajších zmluvných náležitostiach. Takto uzatvorená zmluva, keď účelom zmluvy o úvere je dočasné poskytnutie peňazí dlžníkovi, je na hranici obchádzania účelu zákona vo vzťahu k dlžníkovi ako spotrebiteľovi, t.j. ne - podnikateľovi. Spotreba na rozdiel od podnikania negeneruje peniaze a preto by mala byť zásadne uskutočňovaná z kauzálne vlastných, nie cudzích peňazí. Prakticky by inak bolo povinnosťou veriteľa ponúkať úver ako

finančný produkt proti vždy novému prejavu vôle dlžníka, s prieskumom schopnosti dlžníka úver splatiť. Lenže platná právna úprava výslovne nezakazuje poskytovanie spotrebiteľských úverov na platobnú kartu, dokonca podľa cit. ust. § 2 ods. 3 písm. e) zák. č. 129/2010 Z.z. výslovne počíta so spotrebiteľským úverom formou povoleného prečerpania, v nadväznosti na to napr. RPMN je možné dlžníkovi oznamovať iba z predpokladaných záväzných náležitostí, resp. priebehu zmluvy. Napokon podľa názoru súdu takýto úver, ktorý vyžaduje špeciálne matematický prepočet práv a povinností strán, v spojení už so samotným počtom splátok úveru, môžu poskytovať banky ako špecializované finančné inštitúcie ako doplnkovú službu k účtu samotného dlžníka, ako sa stalo v tomto prípade.

30. Tiež už aj bez ohľadu na predstavu podľa odôvodnenia žaloby súd zvažoval potenciálne absolútnu neplatnosť tejto zmluvy vzhľadom na nedojednanie konkrétneho termínu splatnosti úveru pri formulácii: „Deň splatnosti Štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise“, s prihliadnutím na to, že žalobca netvrdil, že by mu žalovaný príslušný jasný výpis nezaslal.

31. Vo všeobecnosti súd súhlasí so žalobou v tom, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere podliehajú materiálnemu prieskumu súdu. Akékoľvek ďalšie dôvody, už najmä podľa rozhodovacej praxe súdov predloženej žalovaným v prospech obdobných veriteľov, neboli podstatné pre rozhodnutie v tomto spore.

32. Základ nároku na náhradu trov konania súd upravil podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej , podľa ktorého žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, pričom podľa názoru súdu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní podľa § 363 sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č. 160/2015 Z.z. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.