Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44C/353/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci žalobcu: T. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. F., V.Á. XXX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Anton Trusina, advokát, AK v Bratislave, Hálkova 1, proti žalovaným: 1. K.. U. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. F., H. XX, štátny občan SR, 2. Y. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. F., H. XX, štátny občan SR obaja v zastúpení: Mgr. Martin Černák, advokát, AK v Bratislave, Zochova 5, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na súd dňa 29.12.2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným povinnosť vydať žalobcovi titulom vrátenia daru spoluvlastnícky podiel vo výške 1/20 na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX, parc. č. 2035/15- záhrada o výmere 63 m2, parc. č. 2035/16

- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 384 m2 a rodinný dom súpisné č. 6618 v Bratislave na parc. č. 2035/16 s príslušenstvom, parc. č. 2037/3 ostatné plochy o výmere 90 m2, katastrálne územie Rača a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že darovacou zmluvou zo dňa 30.08.1999, V- 3809/98, žalobca daroval žalovaným predmetné nehnuteľnosti, ktorých bol podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/20. Uzatvoreniu darovacej zmluvy predchádzala ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným 1/ v tom zmysle, že žalobca daruje žalovaným predmetné nehnuteľnosti a žalovaný 1/ následne pridá žalobcovi 1/20 zo svojho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 574, parc. č. 1502/19, parc. č. 502/45 a parc. č. 1502/56 v k. ú. Rača, kde boli žalobca a žalovaný 1/ podielovými spoluvlastníkmi. Túto dohodu však žalovaný 1/ nedodržal. Napokon zrušenie a vysporiadanie týchto nehnuteľností musel rozhodnúť súd. Žalobca bol až do vynesenia rozsudku presvedčený, že vzhľadom na ich rodinné vzťahy (bratia) príde pri vysporiadaní k dohode a že žalovaný 1/ napokon dodrží uvedenú dohodu, ktorá predchádzala uzatvoreniu darovacej zmluvy. Žalovaní taktiež nechali darované nehnuteľnosti schátrať, tieto sú v dezolátnom stave a sú celkovo neošetrené. 3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil:

- darovaciu zmluvu z 15.07.1998, výpis z LV č. XXX z 14.11.2014, žiadosť o vrátenie daru z 25.11.2014 adresovanú žalovanému 1/ s dokladom o doručovaní , žiadosť o vrátenie daru z 25.11.2014 adresovanú žalovanej 2/ s dokladom o doručovaní.

4. Žalovaní sa vyjadrili k žalobe v tom smere, že ju považujú za absolútne bezdôvodnú a odporujúcu zákonu. Popierajú tvrdenie o existencii predzmluvnej ústnej dohody tvrdenej žalobcom, ktorá by bola

zámenou podielov na nehnuteľnostiach pred podpisom darovacej zmluvy. Neurčitý dohovor vznikol až v roku 2000, keď za 1/20 podielu na nehnuteľnostiach na Stupavskej 19 žalobca chcel dostať časť pozemku na Žitnej 15. Žalovaná 2 /nemala so žalobcom žiadnu písomnú ani ústnu dohodu a žalobca v liste zo dňa 25.11.2014 klame keď tvrdí, že uzavretie tejto zmluvy mal podľa neho predchádzať dohovor. K darovaniu došlo v tej dobe titulom uznania zásluh žalovaného 1/ pri usporiadavaní vlastníckych pomerov k celému radu nehnuteľností (komasácie, vinice, trávnaté plochy, lesné pozemky, obnovenie dedičských konaní, deľbových zmlúv a záhrad, urbariátu ), vo všetkom mal žalobca dedičský alebo spoluvlastnícky podiel, ale nič nevybavoval a ani sa finančne neangažoval. Žalobca ničím neprispel k časovo a finančne náročným vybavovaniam, len sa nečinne zúčastňoval na výhodách a získavaní majetku. Žalobca sa v konaní na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 43 C 112/2007 nedomáhal žiadneho podielu na nehnuteľnostiach na Žitnej 15 akoby protihodnoty daru na Stupavskej ulici 19. Pokiaľ by takáto predchádzajúca ústna dohoda existovala, namiesto darovacej zmluvy mohli uzatvoriť priamo zámennú zmluvu. Vecný základ žaloby preto neexistuje. Žalovaná 2/ nikdy nič vo vzťahu k žalobcovi ako darcovi neporušila ani nesľubovala. Vo vzťahu k žalobcovi ako darcovi žalovaní sa ničoho nedopustili. Pokiaľ ide o stav daru na Stupavskej ulici 19, táto nehnuteľnosť je od roku 1991 neobývaná. Záhrada a nádvoria sa podľa potreby kosia. Dom je cca 100 rokov starý, bez izolácie, zapustený vo svahovom teréne s eternitovou strešnou krytinou. V rokoch 1991 až 1999 bol vlhký a vo vnútri plesnivý, nevetraný a z tohto stavu vychádzala aj cena domu určená znalcom v roku 1992 na sumu 76.115,- Sk. Od roku 2000 sa postupne vykonávalo vysušovanie zamokreného muriva podkopaním svahu od základov zo severnej strany domu v celej dĺžke. Z muriva bola odstránená vonkajšia aj vnútorná časť zamokrenej a zasolenej omietky. Nehnuteľnosť plánujú žalovaní pre jednu z dcér a preto sa jej stav iba udržuje. Žalovaný zároveň vzniesli hmotnoprávnu námietku premlčania domnelých nárokov žalobcu, keď od právoplatnosti darovacej zmluvy uplynulo vyše 15 rokov. Žalobu preto žiadali v plnom rozsahu zamietnuť a žalobcovi uložiť povinnosť náhrady trov konania.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaní súdu predložili:

- znalecký posudok č. 48/2008 z 26.09.2008, výpis z LV č. XXX z 04.07.2008, predbežný zoznam aktivít z 04.03.2007, čestné prehlásene žalovaného 1/ z 23.09.2008, ftk. vkladnej knižky na meno žalovaného 1/ , ftk. odstránenia vád návrhu z 22.10.2007.

6. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bodoch 3. a 5. predloženými stranami sporu a vykonal aj ďalšie dôkazy navrhnuté stranami sporu a to: výsluchy strán sporu, výsluchy svedkov - K. S., H. C., Y. R., Y. J., prehlásenie z 11.03.1991, výpis z LV č. XXX z 31.03.2000, cenová kalkulácia k výmere časti pozemkov v k.ú. Rača z 27.07.2005, cenová kalkulácia k výmere časti pozemkov v k.ú. Rača z 18.07.2005, návrh na vklad do katastra nehnuteľností z 13.07.1998, platobný výmer Daňového úradu BA z 26.08.2002, dodatok z 05.12.1993 k č. 65/93, odpoveď na návrh na výkup predkupného práva z 07.04.1998, kúpna zmluva z 19.10.2000, znalecký posudok č. 49/1998 z 06.06.1998, výpis z evidencie nehnuteľností z 04.03.1991, fotografie o stave nehnuteľnosti na ul. Stupavská 19 z roku 1998, časť znaleckého posudku č. 48/2008 z 26.9.2008 a zistil tento skutkový stav :

7. Z výpisu z LV č. 573 z 14.11.2014, okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Rača súd zistil, že na základe darovacej zmluvy V- 3809/98 zo dňa 30.08.1999 je žalovaný 1/ podielovým spoluvlastníkom v podiele 6/20 a žalovaná 2/ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/20 na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX, parc. č. 2035/15- záhrada o výmere 63 m2, parc. č. 2035/16

- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 384 m2 a rodinný dom súpisné č. 6618 postavený na parc. č. 2035/16 s príslušenstvom, parc. č. 2037/3 ostatné plochy o výmere 90 m2, katastrálne územie Rača.

8. Z darovacej zmluvy zo dňa 15.07.1998, vklad povolený pod č. V- 3809/98 súd zistil, že bola uzavretá medzi účastníkmi - X. V., Q. S., T. Š. ako darcami a žalovanými 1/ a 2/ ako obdarovanými. Predmetom darovania boli spoluvlastnícke podiely X. V. vo výške 3/20, Q. S. vo výške 6/20 a žalobcu vo výške 1/20 k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. 573, parc. č. 2035/15- záhrada o výmere 63 m2, parc. č. 2035/16 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 384 m2 a rodinný dom súp. č. 6618 postavený na parc. č. 2035/16 s príslušenstvom, parc. č. 2037/3 ostatné plochy o výmere 90 m2, katastrálne územie Rača. Podľa článku II. darovacej zmluvy žalovaní 1/ a 2/ ako obdarovaní nadobúdajú predmetné podiely na nehnuteľnosti každý v jednej polovici. Podľa článku IV. darovacej zmluvy žalovaní ako obdarovaní prehlásili, že im je stav nehnuteľností známy, nakoľko žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom prevádzaných nehnuteľností.

9. Z písomnosti - žiadosť o vrátenie daru z 25.11.2014 adresovanej žalovanému 1/ a žalovanej 2/ ( s dokladom o doručovaní - zásielky vrátené odosielateľovi ako neprevzaté z adresy - Demänovská 27 Bratislava ) súd zistil, že žalobca v ňom uviedol ako dôvod na vrátenie daru skutočnosť, že k uzavretiu darovacej zmluvy, ktorou daroval žalovaným svoj spoluvlastnícky podiel 1/20 na predmetných nehnuteľnostiach mal predchádzať dohovor, ktorý žalovaní 1/ a žalovaná 2/ nedodržali a žalobca sa cíti podvedený.

10. Žalobca sa domáha vydania predmetných nehnuteľností od žalovaných a to v podiele 1/20. Ide o darovaciu zmluvu zo dňa 30.08.1999, keď uzatvoreniu darovacej zmluvy mala predchádzať dohoda medzi účastníkmi konania, že žalobca daruje podiel na predmetnej nehnuteľnosti žalovaným s tým, že od žalovaného 1/ žalobca dostane o 1/20 viac na pozemku na Žitnej ulici, tiež v k.ú. Rača. O pozemok na Žitnej ulici prebiehal na Okresnom súde Bratislava III spor pod sp.zn. 43C 112/2007 o rozdelenie podielového spoluvlastníctva, pričom na plnenie dohody medzi účastníkmi nedošlo, a preto sa žalobca rozhodol dar žiadať od žalovaných späť.

11. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalovaný 1/ je jeho brat, žalovaná 2/ je jeho švagriná. V Rači majú po rodičoch 3 domy, na Demänovskej, na Žitnej ulici a na Stupavskej. Rodičia ich viedli k tomu, že každý zo súrodencov bude mať jednu nehnuteľnosť. Sestra bývala na Demänovskej, v súčasnosti, keď zomrela tam býva neter po nej a v druhom dome býva žalovaný 1/. Nehnuteľnosť na Žitnej vlastní žalobca po 9 rokov trvajúcom spore o rozdelenie spoluvlastníctva, s tým, že za 1/3 domu musel vyplatiť 27.000,- Eur a 1/3 vlastní žalovaný 1/. Nehnuteľnosť na Stupavskej chcel žalovaný 1/. V tom čase prišiel za žalobcom do práce, že podiel žalobcu činí asi 60.000,- Sk, ale on mu povedal, že peniaze od neho nechce, že až budú riešiť dom na Žitnej, že aby mu ten podiel 1/20, ktorý mu žalobca daruje zo Stupavskej, prenechal zase on z nehnuteľnosti na Žitnej. Žalovaný 1/ uviedol, že sestra mu svoj podiel predala. Bratranec z Považskej Bystrice mu povedal, že on ten podiel mal po otcovi a že nevie ako o neho prišiel. V súdnom spore týkajúcom sa nehnuteľnosti na Žitnej nebola so žalovaným 1/ žiadna dohoda možná, nebol spokojný s geodetom a preto keď sa v roku 2014 súd skončil, tak sa žalobca rozhodol, že chce svoj dar od žalovaných späť a preto sa obrátil na súd. Darovaciu zmluvu mu doniesol žalovaný 1/ do práce a tam ju podpísal.

12. Žalovaní žiadali návrh zamietnuť. Žalobca sa domáha vrátenia daru od žalovaných z darovacej zmluvy uzavretej 15.07.1998, vklad povolený 30.08.1999 preto, že žalovaný 1/ mal porušiť záväzok v tom, že prevedie na žalobcu podiel 1/20 na nehnuteľností na Žitnej ulici v Bratislave. Žalovaní ako obdarovaní mali ďalej nechať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru, schátrať. Tieto dôvody nezodpovedajú dôvodom ustanoveným § 630 občianskeho zákonníka, podľa ktorého je možné dožadovať sa vrátenia daru, pokiaľ sa obdarovaní správajú k darcovi alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušujú dobré mravy. Zákon vyžaduje, aby porušenie dobrých mravov dosahovalo určitú intenzitu hodnotenú podľa objektívnych kritérií a nie len podľa subjektívneho pocitu darcu. V tomto smere žalobca nepreukázal, že by medzi ním a žalovaným 1/ došlo k uzatvoreniu akejkoľvek dohody ohľadne prevodu podielu 1/20 na nehnuteľnosti na Žitnej ulici, pričom ani samotné nesplnenie prípadného zmluvného záväzku nemôže predstavovať správanie, ktoré by sa mohlo hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov vo vzťahu k žalobcovi. Ani skutočnosť, že pokiaľ by žalovaní ako vlastníci nehnuteľnosti sa rozhodli, že nebudú udržiavať nehnuteľnosť, nemôže zakladať správanie porušujúce dobré mravy vo vzťahu k žalobcovi.

13. Z výsluchu žalovaného 1/ súd zistil, že sa to začalo v roku 1990 keď sa vracali majetky. On so sestrou to všetko vybavovali a brat - žalobca sa len viezol a nikdy na nič nedal ani korunu. Dom na Žitnej musel žalovaný 1/ vybavovať, lebo nebol zapísaný na liste vlastníctva , musel tam vybavovať aj vydržanie po spoluvlastníkoch a investoval do toho aj čas aj peniaze. Žalobcovi doručil žalovaný 1/ cenovú kalkuláciu z 27.07.2005 k nehnuteľnosti na Žitnej ohľadne podielov, pričom žalobca k tomu neuviedol, že by chcel nejaký podiel 1/20 navyše. Pokiaľ spomína dohodu medzi nimi u žalobcu v práci, tak to bolo až v roku 2000, keď začal hovoriť, že on by tú 1/20, ktorú mu daroval v roku 1998 chcel získať na nehnuteľnosti na Žitnej. Žalovaný 1/ mu vtedy povedal, že môže, ale nech najskôr všetko vybaví, nakoľko tam boli mŕtvi spoluvlastníci, bolo treba dodatočne prejednať dedičstvo. On samozrejme nič nevybavil, všetko vybavoval žalovaný 1/ a keď to bolo hotové, tak to dal na súd a chcel mu vyplatiť len 300.000,- Sk, pričom znaleckým dokazovaním bolo zistené, že nehnuteľnosť má hodnotu

6.000.000,- Sk. Podiel žalovaného 1/ na nehnuteľnosti na Žitnej predstavoval 2.000.000,- Sk. Pokiaľ ide o predmet darovania na Stupavskej, tak podľa výpisu z evidencie nehnuteľností zo 04.03.1991 ich matka U. Š. mala podiel na tejto nehnuteľnosti 3/20 a ostatnými spoluvlastníkmi boli S. Q., W.. XX.XX.XXXX, v podiele 3/20, S. I., W.. XX.XX.XXXX v podiele 3/20, V. R., W.. XX.XX.XXXX v podiele 3/20 a S. Š., W.. XX.XX.XXXX, v podiele 8/20. Všetko ostatné preto musel vybavovať lebo spoluvlastníci boli mŕtvi, musel obnoviť dedičské konania a s dedičmi po ostatných spoluvlastníkoch jednal až potom. Vyzvali ho ako väčšinoví vlastníci listom zo 05.02.1998 na výkup predkupného práva, na ktorý reagoval listom zo 07.04.1998. O týchto veciach žalobca nevie, lebo to nevybavoval. Taktiež nie je pravdou, že podiel od sestry a bratranca získal ešte pred darovacou zmluvou so žalobcom, čo preukazuje kúpna zmluva uzavretá 19.10.2000, vklad povolený 02.06.2001, ktorou s manželkou odkúpili podiely na nehnuteľnostiach na Stupavskej od K.. K. S. a sestry K.. Q. R.. Pokiaľ si bratranec K. S. nepamätá ako o tú nehnuteľnosť prišiel, tak v tejto v kúpnej zmluve je pripojené splnomocnenie, ktoré vystavil 09.09.1998, aby ho ich sestra Q. R. zastupovala pri rokovaniach o predaji nehnuteľností v Rači na ulici Stupavská. Darca X. V., ktorý je účastníkom darovacej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, je ešte na žive a preto môže dosvedčiť, že túto zmluvu podpisovali u právničky a nie v zamestnaní žalobcu ako to tvrdí. Znalecký posudok č. 49/1998 znalca Ing. Milana Bednárika na cenu nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy z 15.07.1998, preukazuje v akom stave bola nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovania pred darovaním. Žalovaní svoje tvrdenia preukázal listinnými dôkazmi.

14. Z výsluchu žalovanej 2/ súd zistil, že bola iba prizvaná k darovacej zmluve na poslednú chvíľu k notárke Polakovičovej. S nikým sa o tom nedohadovala. Pokiaľ ide o dohodu medzi jej manželom a žalobcom bolo to tak, ako to uviedol jej manžel. Pamätá si, že povedal žalobcovi, aby tú Žitnú vybavil on. Nikdy žalobcu nevidela na žiadnom úrade a musí potvrdiť, že nebol ochotný sa ničoho zúčastniť, až keď sa niečo vybavilo, tak s tým chcel kšeftovať. Žitnú chcel prenajať ešte keď nebola majetkovo vysporiadaná. Čo sa týka nehnuteľností na Stupavskej, žalobca veľa vecí nepozná lebo sa nikdy o to nezaujímal, napr. pokiaľ ide o jeho bratranca, navrhnutého svedka, K. S., tak žalovaná má vedomosť, že krstná mama žalobcu za života vyplatila K. S. a jeho sestru, ktorí to potvrdili na pohrebe, že už dostali peniaze zo Stupavskej, avšak nebolo to majetkovo prededené a K. S. to odmietol vybaviť. Ujal sa toho preto jej manžel a vtedy K. S. povedal, že on mu to nedaruje, a preto to museli od nich odkúpiť. Pokiaľ tvrdí K. S., že nevie ako o to prišiel, tak za neho to vybavovala na základe splnomocnenia sestra žalobcu R.. Takže Stupavská bola K. S. vyplatená dva krát.

15. Z výsluchu svedka K. S. súd zistil, že so žalobcom a žalovaným 1/ sú bratranci. Jeho mama zdedila 50% z tej nehnuteľnosti a po nej to zdedil on s tým, že dal splnomocnenie sestre účastníkov Q. R. k predaju všetkého, čo tu mal a čo zdedil. Vie, že ona predala ten jeho diel bratrancovi U. (žalovaný 1/ ) a zakrátko zomrela. On o tom ani nevedel len mu prišlo z Daňového úradu zaplatiť daň z predaja. Ešte vie, že žalobca, s ktorým sa stretávajú stále mu chcel vymeniť svoje pozemky na Žitnej za pozemky na Stupavskej.

16. Z výsluchu svedkov H.E. C. a Y. J. súd nezistil žiadne skutočnosti relevantné k predmetu sporu, t. j. k preukázaniu údajnej dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/.

17. Z výsluchu svedka K.. Y. R. súd zistil, že žalobca a žalovaní sú jeho švagrovci a svedok je manželom ich sestry Q.. Vie, že tam boli nezhody, čo sa týka pozemku. Pamätá si, že ich rodičia ešte za života rozhodli, že pozemok na Stupavskej má patriť za žalovanému 1/, pozemok na Žitnej žalobcovi a pozemok na Demänovskej svedkovej manželke. Právne to tak vysporiadané nebolo lebo boli tie pozemky rozdelené na tretiny a závet nebol napísaný. Po smrti manželky svedok zdedil polovicu jej majetku, ktorý však hneď prepísal na dcéru L.. Boli tam problémy na Stupavskej lebo boli tam podiely, ktoré vlastnil žalovaný 1/. Medzitým sa oženil a pôvodne dočasne sa presťahoval na Demänovskú, kde žili svedok s manželkou . So žalovaným 1/ sa nerozprávajú sa 30 alebo 40 rokov. Ďalšie problémy boli, že dcére darovala krstná mama za svojho života byt na Barónke a žalovaný 1/ aj to napadol na súde, ale to sa mu nepodarilo. Svedok mal vedomosť, že žalobca so žalovaným 1/ si mali vymeniť podiely, žalobca mal podiel na Stupavskej vymeniť za podiel žalovaného 1/ na Žitnej, to sa tiež neuskutočnilo.

18. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len O.z. ), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

19. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. 20. Podľa § 630 O.z., darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k platnému darovaniu predmetných nehnuteľností, keď bol povolený vklad do katastra nehnuteľnosti predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 30.08.1999 pod číslom V- 3809/98 a na jej základe nadobudli žalovaní spoluvlastnícky podiel prevádzaný žalobcom vo výške 1/20 na predmetných nehnuteľnostiach. 22. V tomto konaní o vrátenie daru žalobca ako darca musí preukázať, že došlo k zániku darovacieho vzťahu tým, že :

- doručil žalovaným ako obdarovaným jednostranný právny úkon, ktorým sa domáha vrátenia daru a

- zároveň preukáže, že sa obdarovaní správali k darcovi, alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušovali dobré mravy.

23. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru je potrebné preukázať také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho obsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Vrátenie daru je jednostranný právny úkon, ktorého forma nie je zákonom stanovená. K jeho platnosti je treba, aby darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným. Pri rozhodovaní súd skúma, či konkrétne správanie obdarovaného bolo porušením dosahujúcim značnú intenzitu alebo išlo o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. V každom prípade sa však negatívne správanie obdarovaného musí prejavovať objektívne, t.j. že by to tak pociťoval každý na mieste darcu. 24. Dobré mravy ( boni mores ) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú však zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. 25. Každý prípad vrátenia daru treba posudzovať podľa konkrétnych okolností. V tomto prípade strany sporu sú príbuzní, žalobca so žalovaným 1/ sú bratia, žalovaná 2/ je švagrinou žalobcu. Pokiaľ ide o dôvod, ktorý podľa žalobcu zakladá jeho právo na vrátenie daru, tak tento vymedzil v písomnosti zo dňa 25.11.2014, ktorou žiadal od žalovaných vrátiť predmet daru existenciou údajného dohovoru, ktorý však vo výzvach nijakým spôsobom skutkovo nevymedzil. V žalobe následne žalobca vymedzil dôvod na vrátenie daru skutočnosťami, že uzatvoreniu darovacej zmluvy predchádzala ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným 1/ v tom zmysle, že žalobca daruje žalovaným predmetné nehnuteľnosti a žalovaný 1/ následne pridá žalobcovi 1/20 zo svojho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, parc. č. 1502/19, parc. č. 502/45 a parc. č. 1502/56 v k. ú. Rača, kde boli žalobca a žalovaný 1/ podielovými spoluvlastníkmi. Túto dohodu však žalovaný 1/ nedodržal. Žalovaní taktiež nechali darované nehnuteľnosti schátrať, tieto sú v dezolátnom stave a sú celkovo neošetrené.

26. Na existenciu žalobcom tvrdenej dohody medzi ním a žalovaným 1/ bolo vykonané dokazovanie. Žalobca tvrdil, že žalovaný 1/ mal prísť za ním do práce s tým, že chcel od neho kúpiť podiel 1/20 na nehnuteľnosti na Stupavskej ulici, lebo už bol dohodnutý so sestrou a bratrancami o prevode ich podielov na tejto nehnuteľnosti. Mali sa dohodnúť tak, že keď žalobca bude riešiť nehnuteľnosti na Žitnej, tak mu tie metre štvorcové vráti. Žalovaný 1/ uviedol, že pokiaľ žalobca spomína nejakú dohodu medzi nimi, tak to bolo až v roku 2000 ( teda po darovacej zmluve), keď žalobca začal hovoriť, že on by tú 1/20 ktorú mu daroval v roku 1998, chcel získať na nehnuteľnosti na Žitnej. Žalovaný mu vtedy povedal, že môže, ale nech najskôr všetko vybaví, nakoľko bolo treba dodatočne prejednať dedičstvo po mŕtvych spoluvlastníkoch. Žalobca nič nevybavil. Žiaden zo svedkov neuviedol skutočnosti, ktoré by preukazovali, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy predchádzala konkrétna dohoda, uvádzali nepresné skutočnosti, z ktorých nebolo jednoznačne zjavné na čom sa mali strany sporu dohodnúť, ani v akom čase, dokedy sa prípadný dohovor má zrealizovať. Navyše, z výpovedí strán sporu a svedkov vyplynulo, že žiadna dohoda neexistovala medzi žalobcom a žalovanou 2/. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu dohody medzi ním a žalovanými, ktorá by zakladala morálnu resp. zmluvnú povinnosť žalovaných v čase pred uzatvorením darovacej zmluvy.

27. Pokiaľ ide od dôvod vrátenia daru, ktorý žalobca uviedol v žalobe zo dňa 29.12.2014 ako skutočnosť, že žalovaní nechali darované nehnuteľnosti schátrať, v tomto smere žalobca taktiež svoje tvrdenie nepreukázal. Súd má navyše za to, že pokiaľ ide o údržbu nehnuteľnosti, toto oprávnenie a povinnosť

prislúcha výlučne vlastníkovi nehnuteľnosti, ako sa rozhodne s predmetom daru nakladať. Darovacia zmluva neobsahuje ako podmienku darovania starostlivosť o nehnuteľnosť. Žalovaní taktiež dôkazne preukázali, aký bol stav nehnuteľností v čase pred darovaním a aký je v súčasnosti, z ktorých vyplynulo, že žalovaní nehnuteľnosť udržiavajú v rozsahu nutných prác za účelom jej budúceho prestavania. Túto skutočnosť nemožno vyhodnotiť ako hrubé porušenie mravov voči darcovi.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v tomto konaní žalobca nesplnil predpoklady, ktoré zákon vyžaduje na zánik darovacieho vzťahu, t.j. nepreukázal splnenie hrubého porušenia mravov správaním sa žalovaných k žalobcovi.

29. Súd má za to, že nedošlo k zániku darovacieho vzťahu a preto žalobu žalobcu na vrátenie daru - vydanie spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti - zamietol.

30. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešným žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.