Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/60/2022

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobkyne: C.. B. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanému: C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Y. XXXX/XX, XXX XX D., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaním označeným ako žaloba, doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 07.07.2022 domáhala podľa petitu, aby súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Skalica, obec Skalica, a to stavba, byt č. XX, v bytovom dome G. Y.Á. Č.. XXXX/XX E. D., číslo vchodu XX, nachádzajúci sa na 6. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 368 m2, spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve bytového domu súpisné číslo XXXX v podiele 76/2435, a spoluvlastníckemu podielu k pozemku parcela registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape č. 388

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 368 m2, v podiele 76/2435, a to predať, darovať alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, poskytnúť ich ako záloh alebo zábezpeku, zaťažiť ich iným právom tretej osoby a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

2. Návrh odôvodnila tým, že dňa 08.02.2018 uzatvoril žalovaný kúpnu zmluvu s ich matkou neb. C. V., rod. C., L.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. Y. XXXX/XX, D., X.. XX.XX.XXXX. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Skalica, obec Skalica, okres Skalica, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to byt č. XX, súpisné číslo XXXX/XX na ulici G. Y. E. D., číslo vchodu XX, nachádzajúci sa na 6. poschodí bytového domu postaveného na pozemku parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape č. XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve bytového domu so súpisným číslom XXXX v podiele 76/2435, spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape č. XXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 368 m2 v podiele 76/2435 (ďalej ako „nehnuteľnosti“). Žalobkyňa je dcéra predávajúcej. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v článku VI, bod 1 je uvedená dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosť vo výške 60.000,- eur, ktorú žalovaný uhradí predávajúcej do 15 dní po podpise zmluvy formou bezhotovostného prevodu na bankový účet predávajúcej. Dňa 19.02.2018 žalovaný uskutočnil zo svojho účtu bezhotovostný vklad vo výške 20.000,- eur a dňa 20.02.2018 zo svojho ďalšieho účtu vklad vo výške 40.000,- eur. Žalovaná ďalej uviedla, že z výpisu z účtu predávajúcej je preukázané, že dňa 20.02.2018 uskutočnil žalovaný formou Internetbankingu bezhotovostný prevod sumy 70.000,- eur na svoj účet. Žalovaný týmto spätným prevodom sumy 70.000,- eur na svoj účet uskutočnil úkon preukazujúci, že s predávajúcou neuzatvoril kúpnu zmluvu, ale formou zastretého úkonu bola uzatvorená darovacia zmluva. Žalobkyňa má za to, že ich matka ako predávajúca nemala žiadnu vedomosť o tom, že žalovaný uskutočnil prevod sumy 70.000,- eur z jej účtu na svoj účet. V dedičskom

konaní po zomrelej matke bolo dňa 08.03.2022 vydané uznesenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2022. V dedičskom konaní žalobkyňa namietala spornú nehnuteľnosť. Žalovaná uviedla, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy došlo formou zastretého právneho úkonu k absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Predávajúca v žiadnom prípade neuvažovala o tom, že by nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX darovala žalovanému.

3. K návrhu žalobkyňa pripojila kúpnu zmluvu zo dňa 08.02.2018 (č. l. 4 - 7), Rozhodnutie Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor zo dňa 14.03.2018 (č. l. 8 - 9), výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 10

- 12) a prehľad transakcií od 02.12.2016 do 08.09.2021 (č. l. 13 - 15).

4. Z obsahu spisu a z petitu podania vyplýva, že žalobkyňa sa svojím podaním domáha vydania neodkladného opatrenia a preto súd posúdil podanie žalobkyne podľa obsahu ako návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa sa podľa petitu podania nedomáhala neplatnosti kúpnej zmluvy, t.j. rozhodnutia vo veci samej, preto súd podľa obsahu vyhodnotil jej podanie ako návrh na vydanie neodkladného opatrenia s tým, že žalobkyňa zrejme podá na súd ďalšie samostatné podanie, ktorým sa bude domáhať rozhodnutia vo veci samej ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy.

5. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2018 (č. l. 4 - 7) uzatvorenej medzi žalovaným ako kupujúcim a C. V. ako predávajúcou, súd zistil, že žalovaný kúpil predmetné nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 60.000,- eur s tým, že kúpnu cenu uhradí predávajúcej do 15 dní po podpise zmluvy formou bezhotovostného prevodu na bankový účet predávajúcej.

6. Z rozhodnutia Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor zo dňa 14.03.2018 (č. l. 8 - 9) súd zistil, že Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor ako príslušný orgán povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy medzi účastníkmi a to C. V. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.03.2018. Právne účinky vkladu nastali dňa 14.03.2018.

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 10 - 12) súd zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný.

8. Z prehľadu transakcií na účte C. V. od 02.12.2016 do 08.09.2021 (č. l. 13 - 15) súd zistil, že dňa 19.02.2018 bolo na účet C. V. pripísaných bezhotovostným vkladom od žalovaného suma 20.000,- eur a dňa 20.02.2018 suma 40.000,- eur. Rovnako súd zistil, že dňa 20.08.2018 bol zadaný príkaz na úhradu v sume 70.000,- eur na účet žalovaného.

9. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami.

12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

16. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

17. Účelom neodkladného opatrenia je v zmysle zákona rýchla i keď len dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

18. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov občanov a právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva. Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie podľa a nasl. , ale len skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého neodkladné opatrenie smeruje a či je neodkladné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t. j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad.

19. Neodkladné opatrenie v zmysle citovaného ustanovenia má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv. Podľa nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Podľa je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného a súkromného života. Tieto ústavne zaručené práva musel súd rešpektovať aj pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Súd preto venoval pozornosť aj tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedôjde k zásahu do vlastníckych práv žalovaných nad nevyhnutnú mieru. Nevyhnutná miera znamená, že žalovaným sa obmedzia v nakladaní s vecami alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, na vydanie veci, určenie vlastníckeho práva a pod. Všeobecná formulácia nenakladať s majetkom žalovaného by mohla podľa názoru súdu vyústiť do zablokovania akejkoľvek dispozície s nehnuteľnosťou.

20. Neodkladné opatrenie v zmysle citovaného ustanovenia je svojim obsahom univerzálne. Pripúšťa nariadiť dočasné zabezpečenie s cieľom úpravy pomerov účastníkov. Podstata tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa sústreďuje do zákazu žalovaného akýmkoľvek spôsobom scudziť, zaťažiť a nakladať s nehnuteľnosťou, t. j. musí strpieť určité obmedzenia, obmedzí sa výkon jeho vlastníckych práv.

21. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje len na základe rozhodujúcich skutočností, ktoré uvádza navrhovateľ - žalobca, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spoločne s pripojenými listinami, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Navrhovateľ nesie dôkazné bremeno t. j. musí preukázať všetky okolnosti dôležité pre nariadenie neodkladného opatrenia, aby mu súd mohol vyhovieť.

22. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (nie je vylúčená vzájomná kumulácia dôvodov). V tomto prípade žalobkyňa žiadala súd, aby nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov. Je potrebné, aby navrhovateľ uviedol vo svojom návrhu rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a pripojil listiny osvedčujúce jeho tvrdené skutočnosti. Žalobca musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre nariadenie neodkladného opatrenia typickým. V súvislosti s bezodkladnou úpravou pomerov, súd skúma aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich

osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, nakoľko jeho podstatou je obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posudzuje najmä: či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti) a či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah (princíp proporcionality).

23. Súd pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie sa najskôr zaoberal tým, či prišlo k splneniu základného zákonného dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia a to, v tomto prípade, k nutnosti bezodkladne upraviť pomery. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neodôvodnila nutnosť bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Neuviedla žiadne skutočnosti ktoré jej hrozia za súčasného stavu. Neosvedčila žiadnym spôsobom, že by žalovaný mal zámer predmetné nehnuteľnosti predať, darovať alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, poskytnúť ich ako záloh alebo zábezpeku, resp. zaťažiť ich iným právom tretej osoby. Pritom žalovaný tieto nehnuteľnosti vlastní a disponuje s nimi od dňa 8.2.2018 na základe kúpnej zmluvy.

24. Žalobkyňa súdu osvedčila že na základe kúpnej zmluvy sa žalobca stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a z prehľadu transakcií účtu bolo súdu osvedčené, že žalovaný v lehote určenej na zaplatenie kúpnej ceny uhradil predávajúcej kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť. Následne dňa 14.03.2018 Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor ako príslušný orgán povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. Žalovaná doručila súdu podanie, ktorým žiadala nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý však odôvodnila úvahou, že spätným prevodom sumy 70.000,- eur žalovaný uzatvoril s predávajúcou nie kúpnu ale darovaciu zmluvu. Z účtu predávajúcej síce bolo platobným príkazom pripísaných na účet žalovaného suma 70.000,- eur avšak len na základe tohto údaja a skutočnosti nie je osvedčené, že sa jednalo o spätnú platbu ( vrátenie kúpnej ceny ) nakoľko ani výška sumy sa nezhoduje s kúpnou cenou, ktorá bola 60.000,- eur. Z uvedeného prehľadu transakcií nie je osvedčené ani tvrdenie žalobkyne, že uvedenú platbu od Márie V. v prospech žalovaného vo výške 70.000,- eur uskutočnil sám žalovaný bez vedomia a súhlasu Márie V..

25. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila a nepreukázala podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. hodnoverné osvedčenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobkyňa neuviedla a ani nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, resp. že by ich neupravením by žalobkyňa utrpela ujmu. Od prevodu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti uplynuli viac ako štyri roky a žalobkyňa nepredložila súdu žiadne dôkazy o tom, že konanie žalovaného by smerovalo k nakladaniu s nehnuteľnosťou tak, že by jeho konanie ohrozilo právny záujem žalobkyne. Samotná okolnosť prevodu sumy 70.000,- eur z účtu predávajúcej na účet žalovaného ešte dňa 20.02.2018, teda spred viac ako štyroch rokov, nemôže preukazovať a odôvodňovať naliehavý právny záujem na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd je preto toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu, ktoré by odôvodňovali požadované obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného. Žalobkyňa nepredložila dôkazy o tom, že by zo strany žalovaného malo prísť ku konaniu, ktoré by smerovalo k scudzeniu alebo zaťaženiu predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa nedostatočným spôsobom preukázala naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia, nepreukázala naliehavý právny záujem, na základe ktorého by bolo možné jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

26. Taktiež z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa doteraz produkovanými dôkazmi neosvedčila skutočnosť, že by kúpna zmluva na byt bola neplatná.

27. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len v prípade, ak sú splnené zákonné základné podmienky na jeho nariadenie, v opačnom prípade nemôže návrhu vyhovieť a návrh zamietne. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a tiež dôkazné bremeno ( osvedčenie skutočností), ktoré by

odôvodňovalo dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v jej požadovanom rozsahu a preto návrh zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).