Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/423/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou JUDr. Kristínou Güner v právnej veci žalobkyne: H.. R. Y., X. G. XX.XX.XXXX, V. L. P. Š. XXX, zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Blanka Krištofová, s. r. o., so sídlom Trojičné námestie 7, Bratislava, IČO: 50 261 967 proti žalovanému: R. Š. R. Y. E. H.Ý., R. R. Z. XX, R., A.: XX XXX XXX, zastúpený: KUČERKOVÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, J. Jesenského 10, Senec, IČO: 53 868 030 o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 24 701,37 eur spolu s úrokom z omeškania:

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.10.2007 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.11.2007 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.12.2007 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.01.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.02.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.03.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.04.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.05.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.06.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.07.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.08.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.09.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.10.2008 do zaplatenia

- vo výške 7,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.11.2008 do zaplatenia

- vo výške 6,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.12.2008 do zaplatenia

- vo výške 10,5% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.01.2009 do zaplatenia

- vo výške 10% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.02.2009 do zaplatenia

- vo výške 10% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.03.2009 do zaplatenia

- vo výške 9,25% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.04.2009 do zaplatenia

- vo výške 9,25% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.05.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.06.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.07.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.08.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.09.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.10.2009 do zaplatenia -vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.11.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.12.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.01.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.02.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.03.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.04.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.05.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.06.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.07.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.08.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.09.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.10.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.11.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.12.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 575,92 eur od 08.01.2011 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.02.2011 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 313,24 eur od 08.03.2011 do zaplatenia

- vo výške 5,25% ročne zo sumy 372,91 eur od 08.04.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,25% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.05.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,25% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.06.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,15% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.07.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,15% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.08.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,15% ročne zo sumy 522,07 eur od 08.09.2014 do zaplatenia,

a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 05.09.2007 domáhala určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, teda určenia, že právny úkon žalovaného výpoveďou zo dňa 13.6.2007 je neplatný. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 13.06.2007 prevzala výpoveď z pracovného pomeru č. 185/2007 s odôvodnením, že p. riaditeľka PaeDr. Ildikó Kontár v zmysle končí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti s 2 mesačnou výpovednou dobou od 01.07.2007 do 31.08.2007. Ďalej bol vo výpovedi uvedený ako dôvod aj organizačné zmeny u žalovaného, pričom žalovaný nemá možnosť poskytnúť žalobkyni inú vhodnú prácu. Vzhľadom na to, že pracovný pomer mal byť ukončený so žalobkyňou z 2 dôvodov, táto skutočnosť podľa názoru žalobkyne zakladal neplatnosť skončenia pracovného pomeru, pričom ukončenie pracovného pomeru pokladala za účelové vzhľadom na predchádzajúce správanie sa zamestnávateľa - žalovaného. Prílohou žaloby bola výpoveď zo dňa 13.06.2007, ktorú žalobkyňa prevzala 13.06.2007. Žalobkyňa doložila k žalobe aj pracovnú zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 31.08.2004.

2. Podaním doručeným súdu dňa 22.09.2009 žalobkyňa doplnila žalobu a žiadala rozhodnúť aj o tom, že žalovaný je povinný žalobkyni uhradiť záväzky z neplatne skončeného pracovného pomeru.

3. Na výzvu súdu predložil žalovaný dňa 16.2.2010 oznámenie o príjme ( hrubom) žalobkyne za obdobie od septembra 2004 do augusta 2007 a výplatné pásky žalobkyne od septembra 2004 do apríla 2006, od júla 2006 do septembra 2006 a od januára 2007 do augusta 2007, pričom uviedol, že žalobkyňa bola práceneschopná: od 26.4.2005 do 27.4.2005, od 13.2.2006 do 20.3.2006, od 24.4.2006 do 7.1.2007 a od 12.1.2007 do 21.3.2007. Ďalšie listinné dôkazy žalovaný doložil súdu v podaniach doručených 11.10.2010 a 30.11.2010 : Zoznam pedagogických zamestnancov v šk. roku 2007/2008 a 2008/2009 a fotokópie triednych kníh za uvedené školské roky.

4. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.06.2012, žalobkyňa uviedla, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, nakoľko mala dôvodnú pochybnosť o tom, či žalovaný vykonal nejaké organizačné zmeny, ktoré by odôvodňovali nadbytočnosť žalobkyne. Len dva mesiace po skončení pracovného pomeru žalovaný prijal novú pracovnú silu, ktorá prijala časť agendy po žalobkyni. Súdu predložila doplnenie žaloby, v ktorom uviedla, že že bola zamestnaná u žalovaného od 01.09.2002 na dobu určitú a neskôr od 01.09.2004 tiež na dobu určitú na zastupovanie počas materskej dovolenky. Po prvýkrát žalovaný žalobkyni oznámil skončenie pracovného pomeru dňa 20.06.2006 z dôvodu návratu zamestnankyne z materskej a rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa dňa 21.04.2006 odoslala na

Bratislavský samosprávny kraj sťažnosť na nezákonný postup žalovaného pri ukončení pracovného pomeru, pričom žiadosť bola vyhodnotená ako opodstatnená v piatich bodoch, pričom o. i. bolo skonštatované, že pomer žalobkyne sa konkludentne zmenil z doby určitej na neurčitú, a preto skončenie pracovného pomeru z 20.04.2006 nebolo platné. Dňa 20.06.2006 zaslal žalovaný žalobkyni oznámenie o tom, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.04.2006 je neúčinné a pracovný pomer tak pokračoval ďalej. Dňa 13.07.2007 dostala žalobkyňa výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práca, pričom žalovaný žalobkyni nevyplatil zákonné odstupné. Tiež žiadala okrem skôr uvedeného určiť, že pracovný pomer medzi ňou a žalovaným naďalej trvá. K podaniu priložila aj Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.7.2005, Oznámenie o skončení pracovného pomeru zo dňa 20.4.2006, Úradný záznam žalovaného zo dňa 20.4.2006, Sťažnosť na nezákonný postup zo dňa 20.4.2006, Podacie lístky, Oznámenie BSK o vybavení sťažnosti zo dňa 11.5.2006, Oznámenie žalovaného zo dňa 20.6.2006, Zápisnica zo zasadnutia Rady školy žalovaného zo dňa 29.1.2007 s prezenčnou listinou, Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 13.6.2007 a Stanovisko žalobkyne k výpovedi.

5. Podaním doručeným súdu dňa 7.11.2012 doložil žalovaný súdu listiny: Záznam z pracovnej porady zo dňa 11.6.2007, Žiadosť o prerokovanie výpovede zo dňa 11.6.2007 a Zápisnica ZO z 13.6.2007.

6. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2012 žalobkyňa doplnila petit nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 8.9.2007 do doby 16.2.2011 ( nakoľko od 17.2.2011 začala čerpať materskú) vo výške 22 235,7 eur ( podľa rozpisu dlžných mesiacov podľa priemernej mzdy žalobkyne vo výške 535,8 eur) a úroky z omeškania z dlžnej sumy 3 344,45 eur ( predstavujúca sumu úrokov z omeškania od 8.9.2007 do 16.2.2011, a tiež úroky z omeškania z dlžnej sumy od 17.1.2011 do zaplatenia. Toto modifikovala žalobkyňa v podaní zo dňa 10.1.2013, s tým, že nežiadala náhradu mzdy za mesiac september 2007, a podľa toho upravila dlžnú mzdu aj úroky z omeškania. Súd na pojednávaní dňa 11.01.2013 rozhodol o doplnení petitu tak, že ho pripustil v znení ako žiadala žalobkyňa v podaní zo dňa 10.1.2013.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.4.2013 žiadal v prípade ak súd dospeje k záveru o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nepriznať žalobkyni s poukazom na ust. náhrady mzdy za čas presahujúci 9 mesiacov, prípadne ju primerane znížiť.

8. Na pojednávaní dňa 19.4.2013 žalobkyňa predložila listiny, preukazujúce, že jej neboli vyplatené sociálne dávky z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu, tiež o tom, že od 01.09.2007 do 09.03.2011 bola vedená ako uchádzač o zamestnanie a potvrdenia, že v období od 01.9.2007 do 15.4.2013 nepoberala nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávacie dávky. Žalovaný predložil listiny: Dohoda o zmene pracovných podmienok z 13.6.2007, Dohoda o zmene pracovného záväzku z 1.2.2005 a Oznámenie o počte vyučovacích hodín MJL, SJSL, KSJ, SVJ v šk. rokoch 2006/2007, 2007/2008 a 2008/2009.

9. Podaním doručeným súdu dňa 13.09.2013 vzniesol žalovaný námietku premlčania k náhrade mzdy uplatnenej žalobkyňou podaním zo dňa 12.12.2012 ako aj k uplatneným úrokom z omeškania. Na to reagovala žalobkyňa v podaní zo dňa 23.10.2013, pričom uviedla, že podaním z 22.9.2009 doplnila žalobkyňa žalobu o povinnosť žalovaného nahradiť jej záväzky z neplatne skončeného pracovného pomeru, čím došlo k spočívaniu premlčacej lehoty. V podaní z 05.02.2014 žalobkyňa doplnila dôvody, že k vyčísleniu došlo až dňa 12.12.2012 nakoľko nedisponovala výplatnými páskami, ktoré žalovaný doložil až na výzvy súdu, aj to nekompletné. K podaniu žalobkyňa okrem iného proložila aj listinu: Stanovisko Sociálnej poisťovne k žiadosti o priznanie materského zo dňa 22.1.2014.

10. Rozsudkom č. k. - 299 zo dňa 07.02.2014 tunajší súd rozhodol, že výpoveď zo dňa 13.07.2007 daná žalovaným žalobkyni je neplatná, pričom zároveň rozhodol, že o nároku žalobkyne na náhradu mzdy a o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku konečným rozsudkom. Dopĺňacím rozsudkom č. k. -340 zo dňa 07.01.2017 súd rozhodol o tom, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným stále trvá. O odvolaniach žalovaného rozhodol rozsudkom č. k. - 362 zo dňa 19.09.2018 Krajský súd v Bratislave tak, že napadnutý medzitýmny rozsudok prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil a nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd v predmetnom rozhodnutí okrem iného

uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou v zmysle jej doplnení domáhala aj náhrady mzdy, o ktorom rozsahu mal žalovaný vedomosť doručením podania žalobkyne upravujúce petit dňa 26.10.2012.

11. Na pojednávaní dňa 8.9.2020 predložila žalobkyňa aktuálne Stanovisko Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že pri výpočte výšky materského je potrebné vychádzať zo súdom priznanej náhrady mzdy, nakoľko v ich systéme nie sú zaevidované žiadne vymeriavacie základy na platenie poistného v danom období. Tiež uviedla, že k 31.03.2019 skočil pracovný pomer so žalovaným, pričom nároky z pracovného pomeru po právoplatnosti rozsudku ( 30.1.2019) do skončenia pracovného pomeru boli vyporiadané. Predložila aj pracovnú zmluvu so ZŠ Kráľová pri Senci z 26.8.2014, s tým že začiatok pracovného pomeru bol od 01.09.2014 na dobu určitú do 30.6.2015, dňom 01.7.2016 sa uzatvoril na dobu neurčitú a stále trvá. Tiež predložila potvrdenie od žalovaného o predpokladanom príjme žalobkyne z ktorého vyplýva, že zdaniteľný predpokladaný zárobok žalobkyne od 01.09.2007 do 31.03.2019 by bol od 01.09.2007 do 31.12.2007 v hrubom 537,50 eur a v čistom 427,27 eur, od 01.01.2008 do 31.12.2008 v hrubom 564,00 eur a v čistom 447,34 eur, od 01.01.2009 do 31.12.2009 v hrubom 592,00 eur a v čistom 479,01 eur, od 01.01.2010 do 31.12.2010 v hrubom 620,50 eur a v čistom 499,00 eur, od 01.01.2011 do 31.12.2011 v hrubom 626,00 eur a v čistom 495,47 eur, od 01.01.2012 do 31.12.2012 v hrubom 644,00 eur a v čistom 509,14 eur, od 01.01.2013 do 31.12.2013 v hrubom 679,00 eur a v čistom 535,44 eur, od 01.01.2014 do 31.12.2014 v hrubom 717,00 eur a v čistom 563,17 eur, od 01.01.2015 do 30.04.2015 v hrubom 756,50 eur a v čistom 590,88 eur, od 01.05.2015 do 30.04.2015 v hrubom 795,50 eur a v čistom 618,23 eur spolu s kreditovým príplatkom za 30 kreditov, od 01.07.2015 do 31.12.2015 v hrubom 834,50 eur a v čistom 645,59 eur spolu s kreditovým príplatkom za 60 kreditov, od 01.01.2016 do 31.12.2016 v hrubom 871,00 eur a v čistom 671,19 eur, od 01.01.2017 do 31.12.2017 v hrubom 924,00 eur a v čistom 708,37 eur, od 01.01.2018 do 31.12.2018 v hrubom 983,50 eur a v čistom 750,53 eur a od 01.01.2019 do 31.03.2019 v hrubom 1 090,50 eur a v čistom 827,29 eur.

12. V podaní doručenom súdu dňa 05.05.2021 žiadala žalobkyňa opätovne zmeniť petit žaloby. Tiež uviedla že si splnila svoju zákonnú podmienku pre vyplatenie náhrady mzdy, kedy oznámila žalovanému, že výpoveď zo dňa 13.06.2007 považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní listom zo dňa 14.06.2007, ktorý bol žalovanému doručený dňa 25.06.2007. Nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru si žalobkyňa uplatnila riadne a včas podaním doručeným súdu dňa 22.09.2009. Žalobkyni patrí náhrada mzdy až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení neplatnosti pracovného pomeru - do 30.01.2019, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok odvolacieho súdu, podľa ktorého pracovný pomer stále trvá. Žalobkyňa so žalovaným dňa 29.03.2019 uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorou boli vysporiadaná nároky žalobkyne za mesiac február a marec 2019 a odstupné. Neboli však vysporiadané záväzky žalovaného vyplývajúce z neplatného skončenia pracovného pomeru zo dňa 13.06.2007, teda za obdobie od 01.09.2007 do 31.01.2019. V období od 01.09.2007 do 09.03.2011 bola žalobkyňa vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Od 01.09.2014 dodnes je žalobkyňa zamestnaná v Základnej škole Kráľova pri Senci, kde pôvodný pracovný pomer v trvaní do 30.06.2015 trvá na dobu neurčitú. Dňa 17.02.2011 si žalobkyňa uplatnila voči Sociálnej poisťovni nárok na materské podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré jej však z dôvodu trvania tohto súdneho sporu nebolo priznané, ale bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 14.03.2011 prerušené, pričom táto poisťovňa listom zo dňa 02.10.2020 súdu oznámila, že materské žalobkyni do dnešného dňa nebolo vyplatené, avšak nárok jej vznikol, nakoľko spĺňa zákonom stanovené podmienky. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je pritom podľa tejto poisťovne kalendárny rok 2010, spadajúce do obdobia od 01.09.2007 do 31.03.2019, za ktoré by mala byť žalobkyni priznaná náhrada mzdy a za obdobie ktoré je súčasne žalobkyňa evidovaná v Informačnom systéme Sociálnej poisťovne ako zamestnankyňa žalovaného. Žalobkyňa a žalovaný sa prostredníctvom Bratislavského samosprávneho kraja ako zriaďovateľa žalovaného snažili uzavrieť mimosúdnu dohodu, kedy došli k sume náhrade mzdy vo výške 21.000,00 eur, avšak bez toho, aby bolo dohodnuté, za aké obdobie sa poskytuje, čím nebolo možné predpokladať výšku materského pre potreby Sociálnej poisťovne, a teda k uzavretiu tejto dohody nakoniec nedošlo. Suma 21.000,00 eur však medzi stranami nezostala sporná, čo potvrdila aj právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 08.09.2020. Žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní prvýkrát listom doručeným žalovanému dňa 25.06.2007, pričom do 31.08.2007 jej bola mzda vyplatená (pracovný pomer na základe neplatnej výpovede mal skončiť v dvojmesačnej výpovednej dobe do 31.08.2007, a teda počnúc mesiacom september 2007 už žalobkyňa nemala mzdu vyplácanú), preto rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa má vychádzať pri výpočte náhrady mzdy v tomto konaní, je predchádzajúci kalendárny štvrťrok tomuto 3. štvrťroku 2007, a tým je 2. štvrťrok 2007

(apríl, máj, jún 2007). V tomto štvrťroku žalobkyňa podľa výplatných pások predložených žalovaným : a) odpracovala dní : 64,30 (21 + 23 + 20,3) b) odpracovala hodín : 514,40 (168 + 184 + 162,40) c) dosiahla mesačnú mzdu : 1 607,35 eur = 48 423 Sk (15 280 + 15 280 + 17 863) : 30,126 d) dosiahla priemerný hodinový zárobok : c / b = 1 607,35 : 514,40 = 3,13 eur / hod. Priemerná mzda žalobcu na účely výpočtu náhrady mzdy v tomto konaní za celé obdobie tak predstavuje sumu : 3,13 eur x 23 832 hod = 74 594,16 eur, ktorú sumu žiadala žalobkyňa priznať spolu s úrokmi z omeškania, a to z každej jednej nevyplatenej mesačnej náhrady mzdy vo výške podľa nariadenia vlády SR č. počnúc znením ku dňu 01.9.2007. V tomto podaní žalobkyňa uviedla aj argumenty odôvodňujúce priznanie náhrady mzdy za celé požadované obdobie a to, že žalovaný ako zamestnávateľ nedodržal jedinú zákonnú povinnosť pri skončení jej pracovného pomeru, pričom aj súd v rozsudku zo dňa 07.02.2014 naznačil, že skutočným motívom skončenia pracovného pomeru bola len snaha „zbaviť sa“ žalobkyne, ktorá sa tak nedopustila konania, ktorým by dala žalovanému príčinu na skončenie svojho pracovného pomeru, žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer neplatne dokonca dvakrát, teda postupy žalovaného voči žalobkyni boli dosť dramatické, pričom mala po skončení pomeru veľký problém nájsť si vôbec zamestnanie a napokon po skončení materskej a rodičovskej dovolenky sa zamestnala v družine, dokonca podala kvôli podmienkam jej zamestnávania aj žalobu na ochranu osobnosti voči žalovanému, tú však napokon kvôli nedostatku právnej pomoci vzala späť, žalobkyňa má vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, avšak náhlym a núteným skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného boli jej osobnosť i postavenie degradované a kariéra, ktorú u žalovaného začala, bola prerušená s tým, že už nikdy nezačala, kvôli prebiehajúcemu sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nebola žalobkyni vyplácaná a dodnes ani vyplatená materská od 17.02.2011, Sociálnou poisťovňou bolo konanie prerušené do skončenia tohto sporu, súdny spor trval dlhých 12 rokov, kedy žalovaný nechal žalobkyňu bez peňazí (následne s dvoma deťmi naraz), s poškodenou povesťou, riadne sa ani nezúčastňoval pojednávaní, nepredkladal súdom vyžiadané dokumenty. Vzhľadom k uvedenému navrhla, aby súd rozhodol o tom, že žalovaný je povinný jej zaplatiť náhradu mzdy vo výške 74 594,16 eur a to spolu s úrokom z omeškania:

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 500,08 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.10.2007 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.11.2007 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.12.2007 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.01.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.02.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.03.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.04.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.05.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.06.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.07.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.08.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.09.2008 do zaplatenia

- vo výške 8,5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.10.2008 do zaplatenia

- vo výške 7,5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.11.2008 do zaplatenia

- vo výške 6,5% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.12.2008 do zaplatenia

- vo výške 10,5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.01.2009 do zaplatenia

- vo výške 10% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.02.2009 do zaplatenia

- vo výške 10% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.03.2009 do zaplatenia

- vo výške 9,25% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.04.2009 do zaplatenia

- vo výške 9,25% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.05.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.06.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.07.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.08.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.09.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.10.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.11.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.12.2009 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.01.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.02.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.03.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.04.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.05.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.06.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.07.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.08.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.09.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.10.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.11.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.12.2010 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.01.2011 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.02.2011 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.03.2011 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.04.2011 do zaplatenia

- vo výške 9,25% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.05.2011 do zaplatenia

- vo výške 9,25% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.06.2011 do zaplatenia

- vo výške 9,25% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.07.2011 do zaplatenia

- vo výške 9,5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.08.2011 do zaplatenia

- vo výške 9,5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.09.2011 do zaplatenia

- vo výške 9,5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur ) od 08.10.2011 do zaplatenia

- vo výške 9,5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.11.2011 do zaplatenia

- vo výške 9,25% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.12.2011 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.01.2012 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.02.2012 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.03.2012 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.04.2012 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.05.2012 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.06.2012 do zaplatenia

- vo výške 9% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.07.2012 do zaplatenia

- vo výške 8,75% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.08.2012 do zaplatenia

- vo výške 8,75% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.09.2012 do zaplatenia

- vo výške 8,75% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.10.2012 do zaplatenia

- vo výške 8,75% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.11.2012 do zaplatenia

- vo výške 8,75% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.12.2012 do zaplatenia

- vo výške 8,75% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.01.2013 do zaplatenia

- vo výške 5,75% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.02.2013 do zaplatenia

- vo výške 5,75% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.03.2013 do zaplatenia

- vo výške 5,75% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.04.2013 do zaplatenia

- vo výške 5,5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.05.2013 do zaplatenia

- vo výške 5,5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.06.2013 do zaplatenia

- vo výške 5,5% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.07.2013 do zaplatenia

- vo výške 5,5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.08.2013 do zaplatenia

- vo výške 5,5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.09.2013 do zaplatenia

- vo výške 5,5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.10.2013 do zaplatenia

- vo výške 5,5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.11.2013 do zaplatenia

- vo výške 5,25% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.12.2013 do zaplatenia

- vo výške 5,25% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.01.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,25% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.02.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,25% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.03.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,25% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.04.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,25% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.05.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,25% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.06.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,15% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.07.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,15% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.08.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,15% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.09.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.10.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.11.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.12.2014 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.01.2015 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.02.2015 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.03.2015 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.04.2015 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.05.2015 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.06.2015 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.07.2015 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.08.2015 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.09.2015 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.10.2015 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.11.2015 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.12.2015 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.01.2016 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.02.2016 do zaplatenia

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.03.2016 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.04.2016 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.05.2016 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.06.2016 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.07.2016 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.08.2016 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.09.2016 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.10.2016 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.11.2016 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.12.2016 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.01.2017 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.02.2017 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.03.2017 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.04.2017 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.05.2017 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.06.2017 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.07.2017 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.08.2017 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.09.2017 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.10.2017 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.11.2017 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.12.2017 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.01.2018 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.02.2018 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.03.2018 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.04.2018 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.05.2018 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.06.2018 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.07.2018 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.08.2018 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.09.2018 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 500,80 eur (160 h x 3,13 eur) od 08.10.2018 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.11.2018 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 550,88 eur (176 h x 3,13 eur) od 08.12.2018 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 525,84 eur (168 h x 3,13 eur) od 08.01.2019 do zaplatenia

- vo výške 5% ročne zo sumy 575,92 eur (184 h x 3,13 eur) od 08.02.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, a žiadala tiež priznať jej nárok na náhradu trov konania v vo výške 100%.

13. V podaní doručenom dňa 13.07.2021 žalovaný uviedol, že s uplatneným nárokom žalobkyne nesúhlasí, a vzniesol námietku premlčania na celý uplatnený nárok ako aj na rozpor s dobrými mravmi a to s poukazom na novú právnu úpravu ust. , ktorý limituje možnosť poskytnúť zamestnancovi v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru náhradu mzdy na 36 mesiacov, pričom poukázal na ustálenú judikatúru. Poukázal najmä na skutočnosť, že zmenou petitu si žalobkyňa nárokovala na náhradu mzdy vo výške 74 594,16 eur za obdobie od 01.09.2007 do 31.01.2019, t. j. za 137 mesiacov. Avšak žalovaný spolu so zriaďovateľom - Bratislavským samosprávnym krajom po uzatvorení dohody o ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou dňa 29.03.2019 vyvinuli maximálne

úsilie, aby došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, ktorej predmetom mala byť náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 21.000,00 eur za obdobie od 01.09.2007 do 16.02.2011, t. j. 42 mesiacov, do nástupu žalobkyne na materskú dovolenku, keďže tým jej vznikol nárok na výplatu materskej dávky. Na uzavretí tejto dohody sa žalovaný so žalobkyňou predbežne dohodli. K uzavretiu dohody medzi žalobkyňou a žalovaným nakoniec nedošlo a náhrada mzdy žalovanej v pôvodne dohodnutej sume vyplatená nebola. Následne žalovaný upravil výšku náhrady mzdy na sumu 21 315,21 EUR s ohľadom na správnosť stanovenia vymeriavacieho základu Sociálnou poisťovňou pre nárok na materské dávky. Poukázal tiež na to, že v zmysle platnej judikatúry náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru má v časti náhrady mzdy za 9 mesiacov charakter satisfakčný a sankčný, v ďalšom období potom plní najmä sociálnu funkciu. Je podľa neho nesporné, že žalobkyňa, v r. 2011 nastúpila na materskú dovolenku, bol jej priznaný nárok na výplatu sociálnej dávky

- materského príspevku, ktorý je dávkou vyplácanou Sociálnou poisťovňou a nie zamestnávateľom. Po skončení materskej dovolenky sa žalobkyňa zamestnala. Žalovaný namietal tiež, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení tvrdí, že má 40 hodinový pracovný týždeň a 8 hodinový pracovný čas. Z pracovnej zmluvy, ktorým bol založený pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že žalobkyňa mala 37,5 hodinový pracovný týždeň, takže uplatnený nárok na náhradu mzdy ako si ho uplatnila žalobkyňa nie je v súlade s jej týždenným pracovným časom. Žalovaný navrhol, aby súd žalobkyni priznal náhradu mzdy celkove za 42 mesiacov neplatnosti skončenia pracovného pomeru t. j, od 1.9.2007 do 16.2.2011

- od prvého dňa neplatného skončenia pracovného pomeru do dňa nástupu na materskú dovolenku, a to vo výške 21 315,21 Eur netto. Za čas presahujúci 42 mesiacov , t. j. od 17.2.2011 do 31.1.2019 žiadal náhradu mzdy nepriznať.

14. Podaním doručeným súdu dňa 6.10.2021 doložila žalobkyňa listiny: Potvrdenie Úradu práce o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, Potvrdenia Sociálnej poisťovne o nevyplatení dávok.

15. Na pojednávaní dňa 06.06.2022 pripustil súd zmenu petitu v zhode s návrhom žalobkyne v podaní zo dňa 5.5.2021.

16. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že počas dlhého konania robil žalovaný prieťahy v konaní, nedodržiaval lehoty určené súdom na predkladanie listinných dôkazov. Konanie sa naťahovalo, počas ktorého nemala žalobkyňa žiaden príjem, nebola jej vyplatená ani materská dávka. Aj pri hľadaní práce bola sporom s bývalým zamestnávateľom poznačená, preto musela prijať prácu nižšie ohodnotenú. V nadväznosti na uvedené uviedol žalovaný, že žalobkyňa subjektívne tvrdenie o poškodení svojej povesti v konaní nepreukázala, K zmene petitu uviedol, že je v ňom operované s 40 hod pracovným týždňom a 8 hodinovým denným pracovným časom, pričom z pracovnej zmluvy vyplýva dohodnutý pracovný čas medzi stranami sporu 37,5 hod/týždenne a teda návrh žalobkyne nie je v súlade s dohodnutým pracovným časom. V návrhu je zahrnuté aj obdobie 43 týždňov od 17.02.2011, odkedy má žalobkyňa podaný návrh na Sociálnej poisťovni na priznanie materskej dávky a rovnako obdobie kedy poberala rodičovskú dávku a taktiež mali za to, že žalobkyni nemá byť vyplatená náhrada mzdy za obdobie od 09/2014, kedy už bola riadne zamestnaná. Žalobkyňa uviedla, že rodičovský príspevok jej bol riadne vyplácaný po uplynutí materskej po 43. týždni. Podľa žalovaného žalobkyni prislúcha náhrada mzdy vo výške 21 315,21 eur.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

18. V zmysle pracovnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 31.08.2004, začal medzi stranami pracovný pomer dňa 01.09.2004 ( z písomného vyjadrenia žalobkyne vyplynulo, že pracovný pomer mal začať už v roku 2002 tiež na dobu určitú), pričom žalobkyňa bola prijatá na vyučovanie všeobecnovzdelávacích predmetov, na dobu určitú počas materskej dovolenky p. Mgr. Eszter Szabó. Výplatný deň bol určený na 7. deň v mesiaci. Rozvrhnutie pracovného času bolo stanovené v súlade s ustanoveniami až . Pracovný pomer žalobkyne sa konkludentne zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú, nakoľko pracovala u žalovaného plynule ďalej aj po tom, ako sa materská dovolenka kolegyne, ktorú mala zastupovať skončila a pokračovala v čerpaní rodičovskej dovolenky. Útvar hlavného kontrolóra Bratislavského samosprávneho kraja vo svojom oznámení zo dňa 11.05.2006 o vybavení sťažnosti žalobkyne, konštatoval opodstatnenosť jej sťažnosti ohľadom neplatného skončenia pracovného pomeru žalovaným zo dňa 20.4.2006 ( kedy sa žalovaný prvý krát pokúsil so žalobkyňou skončiť pracovný pomer).

19. Z Dohody o zmene pracovnej zmluvy medzi stranami uzatvorenej dňa 31.7.2005 vyplýva, že pracovný pomer dohodnutý na znížený pracovný úväzok sa mení na pracovný pomer dohodnutý na ustanovený týždenný pracovný čas podľa a nasl. a platnej kolektívnej zmluvy.

20. Zo Stanoviska žalobkyne k výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 14.6.2007 vyplýva, že žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi ( žalovanému), že s výpoveďou nesúhlasí, považuje ju za neplatnú a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával.

21. Z oznámenia o príjme žalobkyne predloženého žalovaným vyplynuli nasledovné príjmy: od 01.09.2004 do 31.07.2005: september 2004: 4 349 Sk ( 144,36 eur), október 2004: 4 505 Sk ( 149,54 eur) , november 2004: 4 505 Sk (149,54 eur) , december 2004: 4 505 Sk ( 149,54 eur) , január 2005: 4 505 Sk ( 149,54 eur), február 2005: 6 196 Sk ( 205,67 eur) , marec 2006: 6 195 Sk ( 205,64 eur) , apríl 2005: 5 605 Sk ( 186,05 eur), máj 2005: 6 195 Sk ( 205,64 eur), jún 2005: 6 195 Sk ( 205,64 eur), júl 2005: 7 140 Sk ( 237 eur). Stredná odborná škola podnikania s vyučovacím jazykom maďarským Senec od 01.09.2004 - 31.07.2005: september 2004: 8 698 Sk ( 288,72 eur), október 2004: 9 011 Sk ( 299,11 eur), november 2004: 21 011 Sk ( 697,44 eur), december 2004: 10 012 Sk ( 332,34 eur), január 2005: 10 011 Sk ( 332,31 eur), február 2005: 9 011 Sk ( 299,11 eur), marec 2005: 10 116 Sk ( 335,79 eur) , apríl 2005: 9 058 Sk ( 300,67 eur), máj 2005: 10 116 Sk ( 335,79 eur), jún 2005: 14 011 Sk ( 465,08 eur) a júl 2005: 11 282 Sk ( 374,49 eur). Spojená škola s vyučovacím jazykom maďarským - zlúčenie gymnázia a SŠP od 01.08.2005 - v Senci: august 2005: 15 279 Sk ( 507,17 eur), september 2005: 16 090 Sk ( 534,09 eur), október 2005: 16 669 Sk ( 553,31 eur), november 2005: 21 438 Sk ( 711,61 eur), december 2005: 16 553 Sk ( 549,46 eur), január 2006: 16 207 Sk ( 537,97 eur), február 2006: 6 112 Sk ( 202,88 eur), marec 2006: 12 345 Sk ( 409,78 eur), apríl 2006: 29 738 Sk ( 987,12 eur), január 2007: 4 280 Sk ( 142,07 eur), marec 2007: 4 862 Sk ( 161,39 eur), apríl 2007: 15 280 Sk ( 507,20 eur), máj 2007: 15 280 Sk, ( 507,20 eur), jún 2007: 17 863 Sk ( 592,94 eur), júl 2007: 16 190 Sk (537,41 eur), august 2007:16 190 Sk (537,41 eur). Práceneschopná bola žalobkyňa 26.04.2005-27.04.2005,3.02.2006-20.03.2006, 24.04.2006-07.01.2007 a 12.01.2007-21.03.2007.

22. Z predložených listín tiež vyplynulo, že žalobkyňa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok od 11.03.2014 do 31.08.2014 vrátane, od 01.09.2007 do 09.03.2011 vrátane a od 01.07.2004 do 31.08.2004 vrátane a že v období od 01.08.2005 do 31.03.2019 a od 01.09.2014 do 31.08.2016 jej zo strany Sociálnej poisťovne neboli vyplácané žiadne dávky (nemocenské, ošetrovné, materské, vyrovnávacia dávka, tehotenské).

23. Zo stanoviska Sociálnej poisťovne zo dňa 31.10.2019 vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 14.3.2011 bolo prerušené konanie vo veci rozhodnutia o nároku žalobkyne na materské do 17.02.2011 z dôvodu súdneho sporu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Na základe doručeného právoplatného rozsudku o neplatnosti skončenia tohto pracovného pomeru sa uskutočňuje ďalšie šetrenie, nakoľko neboli zatiaľ určené vymeriavacie základy, z ktorých malo byť zaplatené poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období na určenie výšky materského. Pri výpočte výšky materského je podľa Sociálnej poisťovne potrebné vychádzať zo súdom priznanej náhrady mzdy vzhľadom na skutočnosť, že v informačnom systéme SP nie sú zaevidované žiadne vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie za rozhodujúce obdobie. V odpovedi na žiadosť o súčinnosť súdu zo dňa 2.10.2020 Sociálna poisťovňa uviedla, že v požadovanom období by žalobkyni vznikol nárok na materské, nakoľko spĺňa zákonom požadované podmienky nároku na materské. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je v predmetnom prípade kalendárny rok 2010, za ktorý neevidujú u žalobkyne vymeriavacie základy na platenie poistného, a súčasne sa jedná o obdobie, za ktoré by mala byť žalobkyni priznaná náhrada mzdy, a teda z vymeriavacích základov dosiahnutých za toto obdobie sa má vychádzať pri výpočte výšky materského, ktoré nebolo žalobkyni k uvedenému dňu vyplatené.

24. Z ďalších predložených listín bolo preukázané, že žalobkyňa sa zamestnala v Základnej škole, Školská 190, Kráľová pri Senci ku dňu 01.09.2014 ako vychovávateľka na výchovno- vzdelávaciu činnosť, najskôr na dobu určitú, potom od 30.6.2016 na dobu neurčitú a tento pracovný pomer doposiaľ trvá.

25. Podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „“) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2007, ak nie je ďalej ustanovené inak. Právne úkony urobené pred 1. septembrom 2007 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 2007.

26. Podľa v znení účinnom v čase skončenia pracovného pomeru (13.06.2007), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

27. Podľa v znení účinnom v čase skončenia pracovného pomeru (13.06.2007), ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

28. Podľa v znení účinnom v čase skončenia pracovného pomeru (13.06.2007), na pracovnoprávne účely (ďalej len "") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

29. Podľa v znení účinnom v čase skončenia pracovného pomeru (13.06.2007), rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa v znení účinnom v čase skončenia pracovného pomeru (13.06.2007) sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

31. Podľa , v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

32. Podľa na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.

33. V predmetnej veci nebolo medzi stranami, po právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu o tom, že výpoveď daná žalovaným žalobkyni dňa 13.6.2007 je neplatná a pracovný pomer medzi stranami ďalej trvá, sporným, že žalobkyňa má nárok na vyplatenie náhrady mzdy od žalovaného. Spornou však zostala výška náhrady mzdy a obdobie, za ktoré žalobkyni patrí.

34. Pokiaľ ide o obdobie priznania náhrady mzdy žalobkyni toto je vymedzené v ust. . Žalovaný uznal dôvodnosť nároku žalobkyne na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za 42 mesiacov, resp. od 01.09.2007 do 16.02.2011 ako úsek od neplatného skončenia pracovného pomeru do nástupu žalobkyne na materskú dovolenku.

35. Ustanovenie upravuje následky, ktoré vyvoláva právne relevantná skutočnosť, a to že skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo súdom vyhlásené za neplatné, čo sa v tomto prípade stalo rozsudkom tunajšieho súdu, právoplatného dňa 30.1.2019. Za predpokladu, že zamestnanec svoj nesúhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou prejaví podaním žaloby o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v zákonnej dvojmesačnej lehote a zároveň oznámi zamestnávateľovi, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, je takýto zamestnanec oprávnený požadovať náhradu mzdy za obdobie odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. Za obdobie, v ktorom zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu a neumožní mu pracovať, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.

36. Žalobkyňa splnila obe kumulatívne podmienky pre zákonný nárok na náhradu mzdy, keďže zamestnávateľovi v oznámení zo dňa 14.6.2007 oznámila, že s výpoveďou jej danou žalovaným dňa 13.06.2007 nesúhlasí, trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával, a napokon keď dňa 05.09.2007 doručila súdu žalobu o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote. Táto skutočnosť medzi stranami ani nebola sporná.

37. Žalobkyni teda nesporne patrí nárok na náhradu mzdy v podobe priemerného mesačného zárobku a to až do doby pokračovania v práci, resp. ukončenia pracovného pomeru. Ku skončeniu pracovného pomeru so žalovaným došlo dňa 31.03.2019 na základe dohody o ukončení pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným. Následne od 01.01.2019 - 31.03.2019 boli nároky z pracovného pomeru po právoplatnosti rozsudku do skončenia pracovného pomeru vyporiadané a žalobkyni bola vyplatená suma 4.963,54 eur (nároky žalobkyne za február a marec 2019 a odstupné).

38. Ustanovenie , účinného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru upravuje možnosť súdu nepriznať nárok na náhradu mzdy presahujúci 9 mesiacov, v prípade, že o to požiada zamestnávateľ. Toto zákonné ustanovenie tiež uvádza, na čo súd v takomto prípade obligatórne prihliadne. Je potrebné poznamenať, že toto ustanovenie prešlo mnohými novelami, ktoré viac alebo menej upravoval rozsah časového obdobia, za ktoré je možné priznať zamestnancovi náhradu mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. Podľa nového znenia má zamestnanec zákonný nárok na náhradu mzdy počítanú z jeho priemerného mesačného zárobku minimálne za obdobie 12 mesiacov a maximálne za obdobie 36 mesiacov. tak zaviedol zákonnú hornú limitáciu nároku zamestnanca na náhradu mzdy. V tomto prípade však takáto limitácia neplatí a súd tiež nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ požaduje zníženie náhrady mzdy, ide len o voľnú úvahu súdu, ktorá však musí zohľadniť všetky osobitosti každého prípadu.

39. Náhrada mzdy podľa nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ znemožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpil k skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom (por. R 90/1970). Kým však táto náhrada mzdy má za čas 12 mesiacov odo dňa oznámenia zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, satisfakčný a sankčný charakter, uplynutím tohto obdobia táto satisfakčná a sankčná povaha náhrady mzdy ustupuje a zvýrazňuje sa jej sociálna funkcia. Sociálna funkcia náhrady mzdy spočíva v zabezpečení peňažných prostriedkov na základné životné potreby zamestnanca. Pri rozhodovaní o náhrade mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov súd spravidla zisťuje okolnosti (subjektívne a objektívne), ktoré súvisia so zaisťovaním týchto základných životných potrieb zamestnanca; okolnosti týkajúce sa pomerov zamestnávateľa pre rozhodnutie nie sú významné. Priznanie náhrady mzdy za ďalšie obdobie má preto nadväznosť na správanie sa zamestnanca pri zaisťovaní si zabezpečenia svojich základných životných potrieb.

40. Priznanie náhrady mzdy žalobkyni za obdobie od neplatného skončenia pracovného pomeru - 01.09.2007 do nástupu na materskú dovolenku dňa 17.02.2011 v rozsahu 42 mesiacov považoval

súd za dôvodné, a to s poukazom na okolnosti neplatného skončenia pracovného pomeru, uvedené v medzitýmnom rozsudku tunajšieho súdu ako aj rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -362. Priznanie tejto náhrady navrhovala ako žalobkyňa tak aj žalovaný vo svojej záverečnej reči, napriek tomu že počas konanie vzniesol voči tomuto nároku námietku premlčania. K tejto námietke žalovaného súd uvádza, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok po prvý krát v doplnení žaloby doručenom súdu dňa 22.09.2009, nie až vyčíslením jednotlivých mesiacov ako uvádzal žalovaný. nevyžaduje, aby zamestnanec podal spolu so žalobou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru aj žalobu o zaplatenie náhrady mzdy. Keďže vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je hmotnoprávnym predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy, v praxi sa spolu so žalobou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru spája aj nárok na náhradu mzdy. Dôvodom pre toto spojenie je aj zabezpečenie nepremeškania premlčacej doby nároku na náhradu mzdy, keďže všeobecná premlčacia doba začne zamestnancovi plynúť, keď sa náhrada mzdy, ktorú požaduje, stane splatnou, t. j. keď nastane čas jej plnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom. Náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie (pokiaľ nie je dohodnuté inak), a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. To znamená, že žalobkyňa si nárok na náhradu mzdy uplatnila pred súdom riadne a včas.

41. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na priznanie náhrady mzdy za obdobie od 17.2.2011, teda za obdobie, kedy bola žalobkyňa na materskej dovolenke s deťmi dvojičkami, t. j. 43 týždňov, za toto obdobie súd náhradu mzdy žalobkyni nepriznal, nakoľko po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude pokračovať konanie o žiadosti žalobkyne v Sociálnej poisťovni a budú jej vyplatené materské dávky za toto obdobie, nakoľko ako uviedla vo svojich stanoviskách Sociálna poisťovňa, vzhľadom k právoplatnému rozhodnutiu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru so žalovaným dňa 13.06.2007, má žalobkyňa na tieto dávky nárok, a dôvodom pre ktorý neboli doposiaľ vyplatené, a pre ktorý je toto konanie stále prerušené je absencia vymeriavacieho základu pre vypočítanie výšky tejto dávky, ktorú poisťovňa vypočíta na základe rozhodnutia súdu o priznaní náhrady mzdy za rozhodné obdobie, t. j. rok 2010, za ktorý súd žalobkyni náhradu mzdy od žalovaného priznal, za každý mesiac jednotlivo.

42. Po skončení materskej dovolenky žalobkyňa pokračovala v starostlivosti o maloleté deti ( dvojičky) a ako sama uviedla prácu si hľadala až po uplynutí tzv. rodičovskej dovolenky, teda v čase keď deti dovŕšili tretí rok veku ( dňa 10.3.2014). Tiež potvrdila, že rodičovský príspevok jej bol po celú dobu vyplácaný. Z uvedeného dôvodu súd žalobkyni nepriznal náhradu mzdy ani za obdobie do 3 rokov veku jej detí ( dvojičiek), o ktoré sa celé toto obdobie starala, nehľadala prácu, poberala rodičovský príspevok ( t. j. sociálna funkcia náhrady mzdy bola plnená Sociálnou poisťovňou) a teda aj v prípade riadneho pokračovania vo výkone práce pre žalovaného by žalobkyňa v práci pred týmto dátumom nepokračovala. Uvedené naviac v konaní ani netvrdila ani nepreukazovala.

43. Súd priznal žalobkyni aj nárok na náhradu mzdy za obdobie od skončenia rodičovskej dovolenky, t. j. od 11.03.2014 do 31.8.2014, kedy bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Po skončení poberania rodičovského príspevku od Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa nútená hľadať si prácu, a keďže ako sama uviedla v školstve nebolo možné ju zamestnať v priebehu školského roka, do práce nastúpila až od septembra. Z dôvodu naplnenia sociálnej funkcie náhrady mzdy u žalobkyne súd priznal žalobkyni nárok na náhradu mzdy voči žalovanému aj za toto obdobie.

44. Čo sa týka požadovanej náhrady mzdy za obdobie od 01.09.2014 bolo preukázané, že žalobkyňa bola zamestnaná v Základnej škole, Kráľová pri Senci. Žalobkyňa pracuje ako sama uviedla u tohto zamestnávateľa doposiaľ, na pozícii vychovávateľky a nie na pozícii profesorky, čo odôvodnila tým, že na takúto pozíciu sa nevedela zamestnať kvôli pretrvávajúcemu sporu so žalovaným. Túto skutočnosť súd nemal za dostatočne preukázané tvrdenia žalobkyne, že skončenie pracovného pomeru so žalovaným malo taký negatívny vplyv na jej povesť, že nebola schopná si nájsť dostatočne uspokojivo platené zamestnanie vzhľadom na jej prax a vzdelanie. Je pravdou, že dôkazné bremeno zaťažuje v tomto prípade žalovaného pokiaľ žiada nepriznanie časti nároku na náhradu mzdy, avšak jednak súd nie je rozsahom žiadosti žalovaného viazaný a druhak podľa názoru súdu dňom začatia pracovného pomeru žalobkyne u nej nie je potrebné plniť ani sociálnu funkciu náhrady mzdy. Preto súd žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 01.09.2014 nepriznal.

45. Podľa názoru súdu priznanie nároku na náhradu mzdy žalobkyni voči žalovanému za obdobie spolu 48 mesiacov je dostatočnou satisfakciou pre žalobkyňu za to, že žalovaný s ňou neplatne skončil pracovný pomer, tiež je adekvátnou sankciou za toto konanie pre žalovaného a tiež pokryje potreby žalobkyne za čas kedy bola v dôsledku uvedeného bez finančných zdrojov.

46. Pokiaľ ide o výšku náhrady mzdy, vychádza sa z výšky priemerného zárobku zamestnanca v zmysle ustanovenia , a , konkrétne zo mzdy v rozhodujúcom období, ktorým v tomto prípade je druhý štvrťrok roku 2007. sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Na to, aby súd mohol priznať žalobkyni nárok na náhradu mzdy od žalovaného musel zistiť jej priemerný mesačný zárobok v druhom štvrťroku 2007. Najskôr preto bolo potrené zistiť v tomto období jej priemerný hodinový zárobok a tiež priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku 2007 na jeden mesiac podľa jej týždenného pracovného času.

47. Ako vyplýva z predložených výplatných pások žalobkyne, jej mesačná mzda v apríly 2007 bola 507,20 eur ( 15 280 Sk), v máji 2007: 507,20 eur ( 15 280 Sk) a v júni 2007: 592,94 eur ( 17 863 Sk) . Súčtom týchto miezd za všetky tri mesiace druhého štvrťroka 2007 je suma 1 607,35 eur ( 48 423 Sk). Žalobkyňa v zmysle výplatných pások odpracovala v apríly n21 dní, máji 23 dní a v júni roku 2007 20,3 dní, spolu teda 64,3 dní. Žalobkyňa pracovala u žalovaného na ustanovený týždenný 40 hodinový pracovný čas, t. j. 8 hodín denne. Preto za druhý štvrťrok 2007 odpracovala 514,4 hodín ( 64,3 x 8 h). Priemerný hodinový zárobok žalobkyne bol teda v tomto štvrťroku 3,12 eur na hodinu ( 1 607,35 eur : 514,4 h). Žalovaný síce v konaní namietal, že podľa pracovnej zmluvy mala žalobkyňa týždenný pracovný čas 37,5 h, avšak z predloženej pracovnej zmluvy uvedená skutočnosť nevyplýva, a taktiež ani z dohody o zmene pracovnej zmluvy z ktorej vyplýva iba tá skutočnosť, že sa žalobkyni mení pracovný čas skrátený na ustanovený pracovný čas podľa alebo kolektívnej zmluvy. Podľa je ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín, a keďže žalovaný nepreukázal, že by v pracovnej alebo v kolektívnej zmluve bol ustanovený pracovný čas určený pre žalobkyňu na 37,5 h súd operoval s tvrdením žalobkyne o ustanovenom pracovnom čase 40 hodín týždenne.

48. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku 2007 na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca ( žalobkyne ) bol 167,33 h. Tento údaj vychádza z počtu pracovných hodín v roku 2007, ktorých bolo spolu 2008 ( počet pracovných dní x 8h denne) vydelený počtom mesiacov v roku, t. j. 12.

49. Priemerný mesačný zárobok žalobkyne tak v tomto prípade predstavuje sumu 522,07 eur, ako výsledok násobenia jej priemerného hodinového zárobku ( 3,12) a priemerného počtu pracovných hodín ( 167,33) v zmysle ustanovenia . Uvedená suma vyjadruje náhradu mzdy zamestnanca - žalobkyne, na ktorý má nárok od zamestnávateľa - žalovaného v prípade neplatne skončeného pracovného pomeru podľa . Náhrada mzdy nie je ekvivalentom k reálnej mzde, ktorú by žalobkyňa u žalovaného reálne zarobila pokiaľ by k skončeniu pracovného pomeru nedošlo. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení je daná jej výška. Preto súd nevyhovel požadovaným mesačným nárokom žalobkyne, tak ako ich vyčíslila a to teda násobkom priemernej hodinovej mzdy a reálneho počtu pracovných hodín ten ktorý požadovaný mesiac. Čo sa týka výpočtu priemerného hodinového zárobku žalobkyne v druhom štvrťroku 2007, tu len na vysvetlenie odlišného výsledku oproti návrhu žalobkyne ( aj keď súd i žalobkyňa pracovali s totožnými číselnými údajmi - 1607,35: 514,4) upriamuje jej pozornosť na matematické zásady zaokrúhľovania na dve desatinné miesta, v ktorom sa dopustila malej chybičky, keď číslo 3,1247 nesprávne zaokrúhlila na číslo 3,13, čo by bolo možné iba v tom prípade, ak by po čísle 2 na druhom desatinnom mieste nasledovalo číslo vyššie ako je 5.

50. Pokiaľ ide o mesiace február roku 2011 a marec 2014, súd žalobkyni priznal náhradu mzdy vyššie vypočítanú krátenú o dni, po ktoré by reálne u žalovaného nepracovala, t. j. za čas materskej, resp. rodičovskej dovolenky, teda za reálne odpracované dni, a za ktoré by jej prináležala mzda v prípade ak by s ňou žalovaný neskončil pracovný pomer ( 522,07 : počet pracovných dní v mesiaci, celé vynásobené reálnym počtom dní, ktoré by žalobkyňa odpracovala).

51. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

52. Nakoľko žalovaný sa dostal s platením náhrady mzdy do omeškania, súd žalobkyni okrem uvedeného nároku na náhradu mzdy taktiež priznal aj nárok na úroky z omeškania, v zákonom stanovenej výške s počiatkom omeškania dňom nasledujúcim po termíne splatnosti mzdy za príslušný mesiac, keďže žalovaný nezaplatil peňažnú sumu žalobkyni riadne a včas, a teda vznikol žalobkyni nárok požadovať popri peňažnom plnení aj úroky z omeškania. Percentuálnu výšku jednotlivých úrokov z omeškania za jednotlivé priznané nároky súd určil v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom podľa konkrétneho časového obdobia ich vzniku.

53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. . Žalobkyňa sa žalobou domáhala A/ určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, B/ vyslovenia, že pracovný pomer medzi ňou a žalovaným trvá a C/ náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru. V časti žaloby A/ a B/ bola žalobkyňa plne úspešná. Napriek tomu, že sa v bode C/ domáhala v zmysle poslednej úpravy petitu zaplatenia sumy 74.594,16 eur s príslušenstvom, z čoho jej súd priznal nárok na náhradu mzdy od žalovaného spolu vo výške 24 701,37 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa mala vo veci úspech vo všetkých bodoch, ergo bola úspešná v samotnom základe sporu. Neúspech žalobkyne spočívajúci v znížení náhrady mzdy závisel od úvahy súdu. Podľa rozhodovacej praxe súdov možno aj podľa priznať strane plnú náhradu trov konania, ak bola čiastočne neúspešná v spore, pričom v tejto časti záviselo rozhodnutie od úvahy súdu. Preto bola žalobkyni priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.