Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-13P/201/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: U. Č., W.. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: E. Č., občianka SR, trvale bytom T., C. XX a Y. Č., občan SR, trvale bytom Y., V.. W. XXX/XX, pr. zast. JUDr. Michalom Dribňákom, advokátom, so sídlom Medzilaborce, Kpt. Nálepku 440 o návrhu matky na zvýšenie výživného k mal. dieťaťu takto

rozhodol:

Otcovi dieťaťa sa zvyšuje výživné k maloletej U., W.. XX.XX.XXXX z doterajších 750 Sk mesačne na sumu 70 eur mesačne za obdobie od 01.05.2015 do 31.08.2016 a s účinnosťou od 01.09.2016 na sumu 90 eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Dlh na výživnom za obdobie od 01.05.2015 do 31.08.2016 pre mal. U. vo výške 720 eur súd otcovi povoľuje splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 20 eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 21C/64/2008-33 zo dňa 25.11.2008 v časti o výživnom pre maloletú U..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka dieťaťa svojim návrhom žiadala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k mal. U. na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014.

2. Otec dieťaťa s návrhom matky nesúhlasil, súhlasil len so zvýšením výživného na minimálne výživné.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenia od ZŠ Piešťany, potvrdenia o príjme matky a otca dieťaťa, potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, pobočka Trnava, Humenné, správy ÚPSVaR Piešťany a Stropkov, pracovisko Medzilaborce, listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie, osvedčenie o evidencii - časť II., vyjadrenie otca, životné poistenie KONTINUITA poisťovňa, pracovné zmluvy, dohody o skončení pracovného pomeru, dohody o skončení pracovnej činnosti, čestné vyhlásenie, výpisy z účtu VÚB Banky, výpis z LV č. XXXX k. ú. Y., pracovné ponuky , ako i ostatný obsah spisu.

4. Takto bolo súdom zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť zo strany otca k mal. dieťaťu upravovaná rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 21C/64/2008-33 zo dňa 25.11.2008.

5. Matka dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že je rozvedená, býva s priateľom, s ktorým spoločne nehospodária v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej priateľa. Na náklady na bývanie priateľovi prispieva sumou 100 eur mesačne. Od 09/2014 pracovala vo firme BREJK, s.r.o. najskôr na dohodu s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 120 eur, neskôr asi po 8 mesiacoch pracovala v tej istej firme na trvalý pracovný pomer s príjmom vo výške minimálnej mzdy. Pracovný pomer sa jej tu skončil asi 20.05.2015 na základe dohody, zamestnávateľ jej povedal, že keď bola 8 mesiacov na maródke, už ju nepotrebuje. Následne sa zamestnala od 25.05.2015 do 31.12.2015 u toho istého zamestnávateľa s priemerným mesačným zárobkom v čistom 35 eur. Ďalej poberala od 05/2015 do 11/2015 dávku v nezamestnanosti vo výške cca 80 eur mesačne. Následne bola od 01/2016 do 31.03.2016 nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie a od 31.03.2016 stále až do posiaľ je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Má vo vlastníctve osobné motorové vozidlo značky Ford Focus, rok výroby 2005, dlhy nemá žiadne. Uviedla, že otec si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 25 eur mesačne, v čase osobných sviatkov a Vianoc dcére zakupuje darčeky, niekedy sa stane, že jej dá aj peniaze. Otec sa s dcérou stretáva, väčšinou keďže býva ďaleko tak cez prázdniny. Matka uviedla, že má spolu dve vyživovacie povinnosti k deťom U. E. M. R., W.. XX.XX.XXXX. Matka uviedla, že žiada zvýšiť výživné k dcére spätne od 01.09.2014 z dôvodu, že dcére sa začal školský rok, začala navštevovať 3. ročník na ZŠ, zvýšili sa jej náklady. Z výpovede matky ďalej vyplynulo, že vie určite, že otec má vodičský preukaz skupiny B.

6. Mal. U. má 10 rokov, navštevuje 5. ročník na ZŠ, v školskom roku 2014/2015, 2015/2016, ako i v školskom roku 2016/2017 navštevovala a navštevuje ŠJ, kde matka uhrádza mesačne cca 23 eur. V školskom roku 2014/2015, 2015/2016, ako i v školskom roku 2016/2017 navštevovala a navštevuje ŠKD, kde matka uhrádza mesačne poplatok 8,50 eur. V školskom roku 2014/2015 mal. U. navštevovala tanečný krúžok, z výpovede matky vyplynulo, že tu uhrádzala poplatok 10 eur mesačne, ďalej v školskom roku 2014/2015 a 2015/2016 chodila v rámci telesnej výchovy v zime na korčuľovanie a v lete na plávanie, z výpovede matky vyplynulo, že v tom čase tu uhrádzala 8-10 eur mesačne. V školskom roku 2016/2017 mal. U. krúžky, za ktoré by sa platilo nenavštevuje žiadne. Zdravotné problémy vážneho charakteru U. nemala a ani nemá žiadne.

7. Otec dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že je rozvedený. Býva sám v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, za náklady na bývanie uhrádza mesačne sumu vo výške cca 150 eur. Do konca 8/2015 pracoval ako krupier na základe dohody s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 100 eur. V 9,10/2015 bol nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, poberal v tom čase dávku v nezamestnanosti vo výške 60 eur mesačne. Asi 3 roky už pracuje na dohodu ako pomocný čašník na 32 hodín mesačne s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 50 eur, aby nemusel robiť po meste VPP. Od 01.11.2015 do 31.07.2016 pracoval na základe pracovnej zmluvy ako pomocný pracovník s priemerným mesačným zárobkom v čistom 345 eur, pracovný pomer mal uzatvorený na dobu určitú, skončil sa uplynutím doby. Išlo o projekt z ÚPSVaR. Od 01.08.2016 je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, stále pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti a bola mu priznaná od 01.08.2016 dávka v nezamestnanosti. Čo sa majetkov týka, má vo vlastníctve byt, v ktorom toho času býva, iné nič väčšie nevlastní. Spláca pôžičku, ktorú si zobral na zakúpenie zariadenia do bytu po rozvode, túto si bral vo výške 3.000 eur, spláca ju mesačne po 20,33 eur. Platí poistku sebe mesačne po 19,76 eur, ďalej platí poistku dcére U. mesačne po 16,60 eur. Má ukončené SOU strojárske, odbor mechanik strojov s maturitou, v tejto oblasti nikdy nepracoval. Platí si internet a telefón mesačne po 49,57 eur. Doposiaľ si plní vyživovaciu povinnosť sumou 25 eur mesačne od 05/2015. V čase osobných sviatkov a Vianoc dcére zakupuje darčeky, dcéra k nemu chodí len 2x do roka. Iné deti okrem dcéry U. nemá žiadne. Otec ďalej uviedol, že si platí 100 eur mesačne na stravu a ošatenie.

8. Kolízny opatrovník uviedol, že doporučujú zvýšiť výživné, nakoľko toto nie je ani v minimálnej výške, výšku ponechávajú na zváženie súdu.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods. 1 vety tretej Zák. o rodine výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Plnenie výživného za minulé obdobie je právne prípustné za tri roky spätne odo dňa začatia konania len v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Uvedené zákonné ustanovenie vedie rodičov k zvýšenej miere zodpovednosti a smeruje k zamedzeniu zneužívania možnosti spätného výživného. Pokiaľ finančné prostriedky povinného rodiča na hradenie potrieb mal. dieťaťa nepostačujú je povinnosťou druhého rodiča bezodkladne reagovať na vzniknutú situáciu a uplatniť si na súde návrh na zvýšenie výživného.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov.

16. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Podľa § 232 ods. 4 ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

18. V danom prípade bolo súdom zistené, že mal. U. v čase posledného rozhodovania o výživnom mala 2 roky.

19. T. č. mal. U. má 10 rokov, navštevuje 5. ročník na ZŠ, v školskom roku 2014/2015, 2015/2016, ako i v školskom roku 2016/2017 navštevovala a navštevuje ŠJ, kde matka uhrádza mesačne cca 23 eur. V školskom roku 2014/2015, 2015/2016, ako i v školskom roku 2016/2017 navštevovala a navštevuje ŠKD, kde matka uhrádza mesačne poplatok 8,50 eur. V školskom roku 2014/2015 mal. U. navštevovala tanečný krúžok, z výpovede matky vyplynulo, že tu uhrádzala poplatok 10 eur mesačne, ďalej v školskom roku 2014/2015 a 2015/2016 chodila v rámci telesnej výchovy v zime na korčuľovanie a v lete na plávanie, z výpovede matky vyplynulo, že v tom čase tu uhrádzala 8-10 eur mesačne. V školskom roku 2016/2017 mal. U. krúžky, za ktoré by sa platilo nenavštevuje žiadne, zdravotné problémy vážneho charakteru U. nemá žiadne. Súdom bolo z obsahu spisu zistené, že odôvodnené mesačné výdavky mal. U. sú cca vo výške 160 eur - a to na bývanie, stravu, ošatenie, drogériu, obuv, ŠKD, výdavky v súvislosti so školou.

20. Matka dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom okrem mal. U. iné vyživovacie povinnosti nemala žiadne, bola na MD, poberala rodičovský príspevok 4.780 Sk mesačne, prídavok na dieťa vo výške 540 Sk mesačne a príspevok za opatrovanie vo výške 5.795 Sk mesačne.

21. Toho času má matka spolu dve vyživovacie povinnosti k deťom U. a M. R., W.. XX.XX.XXXX. Matka od 20.03.2014 do 17.05.2015 pracovala vo firme BREJK, s.r.o. Piešťany na základe pracovnej zmluvy s tým, že bola práceneschopná od 13.10.2014 do 11.05.2015, bolo jej vyplatené nemocenské za 10/2014 vo výške 57,30 eur, za 11/2014 vo výške 190,90 eur, za 12/2014 vo výške 197,30 eur, za 01/2015 vo výške 197,30 eur, za 02/2015 vo výške 178,20 eur, za 03/2015 vo výške 197,30 eur, za 04/2015 vo výške 199,90 eur, za 05/2015 vo výške 70 eur, ďalej za 05/2015 jej bola od zamestnávateľa vyplatená

mzda vo výške 75,68 eur. Z výpovede matky vyplynulo, že pracovný pomer sa jej tu skončil na základe dohody, zamestnávateľ jej povedal, že keď bola 8 mesiacov na maródke, už ju nepotrebuje. Následne bola zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti od 25.05.2015 do 31.12.2015 u toho istého zamestnávateľa s priemerným mesačným zárobkom v čistom 42 eur. Súd mal v konaní za preukázané a to zo správy ÚPSVaR Piešťany, že od 18.05.2015 sa zaevidovala na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie, poberala od 18.05.2015 do 17.11.2015 dávku v nezamestnanosti, za 05/2015 jej bola vyplatená suma 39,60 eur, za 06/2015 suma 84,80 eur, za 07/2015 suma 87,70 eur, za 08/2015 suma 87,70 eur, za 09/2015 suma 84,80 eur a za 10/2015 suma 87,70 eur. Od 15.06.2015 uzatvorila so Žofiou Mydlovou, Piešťany dohodu o pracovnej činnosti, zo správy od predmetného zamestnávateľa vyplynulo, že matka bola u nich zamestnaná na dohodu v letnom období len na výpomoc v prípade potreby, nakoľko však nemala pre ňu prácu, jej zárobok bol nulový a dohoda bola ukončená. Následne bola od 01/2016 do 03/2016 nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie. Nárok na materské jej vznikol od 31.03.2016 do 23.11.2016, materské jej bolo vyplatené za 03/2016 vo výške 1,20 eur, za 04/2016 vo výške 34,60 eur, za 05/2016 vo výške 35,70 eur, za 06/2016 vo výške 34,60 eur, za 07/2016 vo výške 35,70 eur. Ďalej matke bola poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi a to za 01/2016 vo výške 182,30 eur, a za mesiace 2,3,4,5/2016 vo výške 212,10 eur za každý mesiac. Z výpovede matky vyplynulo, že je stále na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, zo správy ÚPSVaR Piešťany vyplynulo, že matke za 06/2016 bol vyplatený rodičovský príspevok vo výške 167,50 eur, za 07/2016 vo výške 168,60 eur a za 08/2016 vo výške 167,50 eur. Matka do 31.05.2016 poberala prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, od 01.06.2016 stále až doposiaľ poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Z výpovede matky vplynulo, že býva v rodinnom dome s priateľom, ktorý je v osobnom vlastníctve jej priateľa, s týmto však spoločne nehospodária, na náklady na bývanie mu mesačne uhrádza sumu vo výške 100 eur, vo vlastníctve má osobné motorové vozidlo značky Ford Focus, rok výroby 2005.

22. Otec dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval príjem priemerne mesačne 7.030,- Sk netto, okrem mal. U. iné vyživovacie povinnosti nemal žiadne.

23. T.č. otec dieťaťa okrem mal. U. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne. Od 05.02.2014 do 31.08.2015 otec pracoval u zamestnávateľa Program, s.r.o., Trenčín s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 100 eur. Pracovný pomer otca u predmetného zamestnávateľa sa skončil na základe dohody podľa ust. § 60 ZP. Od 01/2014 do 30.06.2015 otec pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti u Matúš Černega, Medzilaborce s čistou mzdou 49,06 eur mesačne, následne od 01.07.2015 do 30.06.2016 sa otec zamestnal u toho istého zamestnávateľa na základe dohody o pracovnej činnosti s čistou mzdou 49,06 eur mesačne, a následne od 01.07.2016 do 30.06.2017 sa otec zamestnal u toho istého zamestnávateľa na základe dohody o pracovnej činnosti s tým, že za 07/2016 mal čistú mzdu vo výške 52,27 eur. V 9,10/2015 bol otec nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie od 09.09.2015 do 31.10.2015, za 09/2015 mu bola vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 52,40 eur a za 10/2015 vo výške 73,80 eur. Zo správy ÚPSVaR Stropkov, pracovisko Medzilaborce vyplynulo, že otec mal za 11/2015 vyplatenú dávku v hmotnej núdzi vo výške 28,30 eur a za 12/2015 vo výške 6,90 eur. Od 01.11.2015 do 31.07.2016 pracoval na základe pracovnej zmluvy ako pomocný pracovník s priemerným mesačným zárobkom v čistom 340 eur, pracovný pomer mal uzatvorený na dobu určitú do 31.07.2016, pracovný pomer bol skončený dohodou z dôvodu uzatvorenia pracovnej zmluvy na dobu určitú, bez odstupného. Od 01.08.2016 je otec dieťaťa nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 4,7562 eur v období od 01.08.2016 do uplynutia zostávajúcej časti podporného obdobia, pri splnení ustanovených zákonných podmienok. Z výpovede otca vyplynulo, že býva sám v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, za náklady na bývanie uhrádza mesačne sumu cca 150 eur, má vo vlastníctve byt, v ktorom t.č. aj býva, má ukončené SOU strojárske, odbor mechanik strojov s maturitou, v tejto oblasti nikdy nepracoval.

24. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov mal. dieťaťa, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. I keď otec uvádzal, že spláca pôžičku, ktorú si zobral na zakúpenie zariadenia do bytu po rozvode, po 20,33 eur mesačne, ďalej si platí poistku po 19,76 eur mesačne, platí si internet a telefón po 49,57 eur mesačne, tu je potrebné poukázať na to, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má

povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Je potrebné tiež uviesť, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. I keď otec uvádzal, že platí dcére U. poistku mesačne po 16,60 eur, tu je potrebné uviesť, že platenie takéhoto poistenia pre mal. U. nie je plnením, ktoré smeruje k uspokojovaniu odôvodnených potrieb mal. dieťaťa.

25. Súd dospel v danom prípade k záveru, že keby otec vyvinul väčšie úsilie, mohol by sa vzhľadom na svoje najvyššie dosiahnuté vzdelanie zamestnať, a to i v odbore, v ktorom nie je vyučený, pričom voľné pracovné miesta sú, a to i bez požiadavky praxe, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú /aktuálne ponuky práce vytlačené z internetu nachádzajúce sa v spise/, a dosahovať tak príjem minimálne vo výške 400 eur v čistom mesačne, pričom súd tu už zohľadnil i prípadné výdavky otca na cestovné do práce (pre úplnosť súd uvádza, že v období od 11/2015 do 8/2016 otec cca takýto príjem aj dosahoval). Ďalej je potrebné uviesť, že otec síce súdu predložil dve potvrdenia o hľadaní si zamestnania, a to zo dňa 26.08.2016 a 05.09.2016, toto však súd nevyhodnotil ako aktívne hľadanie si zamestnania zo strany otca. Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri rozhodovaní vychádzal z príjmu otca, ktorý by tento mohol dosahovať - a to vo výške minimálne 400,- eur mesačne netto.

26. Otcovi dieťaťa súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. U. z doterajších 750 Sk mesačne na sumu 70 eur mesačne za obdobie od 01.05.2015 do 31.08.2016, t.j. za obdobie, kedy mal. U. navštevovala 1. stupeň na ZŠ a s účinnosťou od 01.09.2016, kedy mal. U. začala navštevovať 2. stupeň na ZŠ na sumu 90 eur mesačne, keď vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti došlo od posledného rozhodovania o výživnom na strane otca dieťaťa k zmene pomerov - došlo k nárastu jeho príjmu, pričom príjmy otca počas predmetných období sú vyššie podrobne uvedené, v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že na strane mal. U. došlo od posledného rozhodovania o výživnom k opakovanej výraznej zmene pomerov, ako je vyššie podrobne uvedené, príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom znížil, matke pribudla vyživovacia povinnosť k M. R., W.. XX.XX.XXXX. Súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu mal. U. vyššie uvedenými sumami.

27. Súd zvýšil otcovi dieťaťa vyživovaciu povinnosť k dcére s účinnosťou od 01.05.2015 v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal. U. navštevuje už 5. ročník na ZŠ / v čase posledného rozhodovania o výživnom mala 2 roky/, t.j. od mesiaca, v ktorom matka dieťaťa podala návrh na súd, a nie spätne, s účinnosťou od 01.09.2014 ako matka dieťaťa žiadala z toho dôvodu, že podľa názoru súdu matkou uvádzané dôvody na zvýšenie výživného k dieťaťu nie sú dôvodom na spätnú úpravu výživného k dieťaťu, matka v danej veci súdu nepreukázala skutočnosti, ktoré by jej bránili v tom, aby si podala skôr návrh na zvýšenie výživného k mal. dieťaťu, poukazujúc pritom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ako i obsah spisu .

28. Dlh na výživnom za obdobie od 01.05.2015 do 31.08.2016 pre mal. U. vo výške 720 eur ( 45 eur x 16 mesiacov ) súd otcovi povolil splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 20,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia /§ 232 ods. 4 CSP/ tak, aby otec dieťaťa splatil dlh do 3 rokov , poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti.

29. Záverom súd uvádza, že predmetné rozhodnutie je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25- 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu / viď napr. 25 CoP / 58/2014 /.

30. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.