Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19P-102-2016.pdf
PDF · 122.55 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/102/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Magdalénou Klimkovou v právnej veci maloletých detí R. K., nar. X. X. XXXX a V. K., nar. X. X. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti otca K.. Y. K., V. XXXX/X, L., zastúpeného JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie Slobody 25, Humenné, o návrhu matky K.. T. L., Snina, L. XXXX/XX, L., t.č. T. XXXX, L., zastúpenej JUDr. Zuzanou Katkovčínovou, advokátkou, Štefánikova 17, Humenné, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 10P/15/2013-24 zo dňa 08.03.2013 tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. R. K. zo sumy 100,-- eur na 160,-- eur mesačne a pre mal. V. K. zo sumy 100,-- eur na 160,-- eur mesačne s účinnosťou od 16.03.2016 tak, že zvýšené výživné je otec detí povinný zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
N e d o p l a t o k na zvýšenom výživnom za čas od 16.03.2016 do 09.09.2016 činí 536,53 eur, ktorý je otec maloletých detí povinný zaslať do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky detí.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí podala dňa 16. 3. 2016 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 8. 3. 2013, spis. zn. 10P/15/2013-24 v časti o určenie vyživovacej povinnosti otca tak, že je povinný prispievať na výživu maloletej R. K., nar. X. X. XXXX sumou vo výške 300,- eur mesačne a na výživu maloletého V. K., nar. X. X. XXXX sumou 300,- eur mesačne, vždy do 5. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Zároveň žiadala zaviazať otca na tvorbu úspor sumou vo výške 25,- eur mesačne na osobitný účet maloletej R. a sumou vo výške 25,- eur mesačne na osobitný účet maloletého V., ktorý zriadi matka v prospech maloletých detí po právoplatnosti rozsudku. Napokon žiadala, aby otec nedoplatok na výživnom za obdobie od 16. 3. 2016 do rozhodnutia súdu bol povinný platiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Humenné spisovej značky 10P/15/2013-24, zo dňa 8. 3. 2013 bolo jej manželstvo s K.. Y. K. rozvedené, maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Predmetným rozhodnutím súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej R. po 100,- eur mesačne a na výživu maloletého V. sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám.
3. Otec maloletých detí je v súčasnosti zamestnaný vo U. Ú. U. T. ako profesionálny vojak s hodnosťou kapitán a v čase rozvodu manželstva rodičov maloletých detí jeho čistý mesačný príjem predstavoval sumu okolo 1300,- eur mesačne.
4. Matka v návrhu uviedla, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenil príjem otca, pretože absolvoval ročnú vojenskú misiu na Z. a okrem štátnozamestnaneckého pomeru má príjem zo zárobkovej činnosti ako certifikovaný výživový poradca pre spoločnosť Herbalife International, no výšku jeho odmien uviesť bližšie nevedela.
5. Ona si po skončení rodičovskej dovolenky zriadila živnosť, ktorú po uplynutí dvojročnej doby prevádzkovania pozastavila a v čase rozvodu už bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce, avšak bez nároku na akúkoľvek finančnú podporu, v dôsledku čoho sa ocitla spolu s deťmi v hmotnej núdzi. V tom čase mali deti v škole zabezpečené bezplatne pomôcky, obedy za poplatok 1 eur, bezplatné návštevy školskej družiny po vyučovaní či návštevu niektorých krúžkov v rámci školy.
6. Po rozvode manželstva bola nútená opustiť spoločný, kompletne zrekonštruovaný byt, ktorý následne otec predal a presťahoval sa do bytu svojej matky.
7. Od mája 2014 býva s maloletými deťmi v prenajatom trojizbovom byte v L., pričom všetky náklady súvisiace s presťahovaním uhrádzala sama s pomocou rodičov.
8. Toho času sa zamestnala ako asistent postihnutých detí v Špeciálnej základnej škole v L. a jej čistý mesačný príjem zo zamestnania vrátane daňového bonusu predstavuje XXX,XX eur. Spolu s výživným a rodičovským príspevkom na dve deti jej celkový príjem predstavuje sumu XXX,XX eur.
9. Mesačné náklady spojené s bývaním predstavujú približne 228,- eur, v čom je zahrnutá platba SIPO, káblová televízia, poplatky bytovému družstvu a nájomné. Ročne platí daň za psa 35,- eur a poplatok za komunálny odpad 49,27 eur ročne.
10. Maloleté deti v súčasnosti navštevujú základnú školu v L.. V čase rozvodového konania bola školopovinná iba maloletá R., ktorá toho času navštevuje druhý stupeň a maloletý V. prvý stupeň základnej školy. V rámci voľného času obe deti navštevujú základnú umeleckú školu, a to maloletá R. hudobný odbor hra na klavír, spev a tanečný odbor a maloletý V. hudobný odbor, hra na klavír a spev. Zároveň je členom folklórneho súboru Š., s ktorým sa pravidelne zúčastňuje rôznych vystúpení, kde prejavil záujem o hru na husle, s čím sú spojené nie malé finančné výdavky.
11. Jej výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti predstavujú okolo 100, eur mesačne, to znamená, že sa jedná o náklady na hygienické potreby, 50,- eur na lieky. Pravidelne im zakupuje školské potreby, pomôcky v sume okolo 40,- eur mesačne. Nakoľko sa deti aktívne zapájajú do kultúrnych, hudobných či mimoškolských aktivít, Výdavky spojené s týmito aktivitami predstavujú približne 30,- eur mesačne a 10,- eur mesačne za účasť na kultúrnych podujatiach.
12. Celková výška mesačných výdavkov predstavuje sumu približne 894,18 eur, v čom však nie sú zahrnuté finančné prostriedky na jednorazové zaobstarávanie literatúry, pracovných zošitov a pomôcok do školy na začiatku každého školského roka ani finančné prostriedky, ktoré by chcela deťom zabezpečiť písací stôl, počítač s tlačiarňou a husle pre maloletého V..
13. Na pojednávaní dňa 11. 5. 2016 matka uviedla že je registrovaná ako živnostníčka približne od marca 2013, pričom má pozastavený výkon živnostenského oprávnenia od 11. 2. 2016 do 11. 2. 2019, z čoho nemá žiadne príjmy. Poberá len príjem z pracovného pomeru, ktorý predstavuje okolo 606,- eur mesačne. Posledná úprava výživného bola pred troma rokmi, kedy dcéra R. navštevovala 2 ročník základnej školy a syn V. predškolské zariadenie a ona bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Navrhla preto zvýšiť výživné na každé dieťa na 300,- eur mesačne s tým, otec bude zaviazaný prispievať v sume 275,- eur mesačne výživným a na tvorbu úspor bude poukazovať pre každé dieťa po 25,- eur mesačne, s účinnosťou od 16. 3. 2016. V čase rozvodu si otec maloletých deti určil výživné, s čím ona súhlasila, pretože v tom čase ešte bývali v jednom byte a otec bol na misii na Z.. Vtedy bola nezamestnaná, tak otec uhrádzal náklady na bývanie a splácal hypotéku.
14. V súčasnosti jej náklady na bývanie predstavujú okolo 228,- eur, v čom je zahrnutý poplatok SIPO a nájomné 50,- eur.
15. Maloletá dcéra v čase pojednávania navštevovala 5 ročník základnej umeleckej školy, s čím mala spojené polročné výdavky okolo 45 eur a u syna V. v súvislosti s návštevou ZUŠ výdavky predstavujú 24 eur polročne, mesačne 12 eur v tanečnom súbore a ročné výdavky za folklórny súbor okolo 30, eur. Deti sa nestravujú v školskej jedálni. Výdavky na deti matka vyčíslila približne na 250,- eur mesačne na každé dieťa, v čom sú zahrnuté náklady na ošatenie, obuv, okolo 100,- eur mesačne, náklady na školské pomôcky 20,- eur, školné poplatky ZRPŠ, ktoré nemusia byť každý mesiac rovnaké, ale individuálne, podľa aktuálnych potrieb detí. Oproti roku 2013 boli výdavky mesačne na jedno dieťa iné, nakoľko mali obedy za 1 euro mesačne, mali zdarma učebné pomôcky a neplatilo sa za družinu, no bližšie výdavky na deti v roku 2013 uviesť matka nevedela.
16. Otec na pojednávaní uviedol, že nakoľko je štátny zamestnanec, nemôže mať žiadne iné vedľajšie príjmy ani živnosť. V čase rozvodového konania jeho čistý mesačný príjem predstavoval okolo 1300,- eur, od januára 2016 sa jeho príjem zvýšil zhruba o 60,- eur. V čase od podania návrhu neprispel pre deti finančne ničím nad rámec bežného výživného. Zakúpil dcére bundu, ale túto položku nežiada odpočítať v prípade zvýšenia výživného.
17. V súčasnosti býva v byte jeho matky, kde prispieva na nájomné po 100,- eur mesačne a uhrádza poplatky SIPO, kde sú zahrnuté poplatky za elektrinu 11,- eur a plyn po 8,- eur mesačne, spolu 120,- eur mesačne.
18. V súvislosti s nákladmi na cestovné jeho výdavky predstavuj 280,- eur za naftu, nakoľko denne dochádza za prácou a náklady na údržbu auta okolo 20,- eur mesačne. Jeho náklady na stravu činia 300,- eur mesačne. V mesačných splátkach uhrádza záväzky voči spoločnosti Home Credit po 70,- eur, telefóny 40,- eur mesačne. Splátka za úver predstavuje čistku 152,40 eur mesačne a splátka za mobil po 25,- eur, internet 5 eur, havarijné poistenie v prepočte mesačne 27,03 eur. Hygienické potreby okolo 20,- eur mesačne, povinné zmluvné poistenie v prepočte 8,83 eur mesačne. V rámci stretávania sa s deťmi im zabezpečuje rôzne aktivity, čo predstavuje výdavky okolo 30,- eur mesačne. Na ošatenie minie v priemere 50,- eur mesačne. Ďalej má výdavky s voľno časovými aktivitami, ako šport, sauna a podobne, priemerne 50,- eur. Celkové jeho mesačne výdavky aj s poukazovaným výživným predstavujú čiastku okolo 1400,- eur mesačne.
19. Spoločný byt po rozvode manželstva predal, pričom z kúpnej ceny zaplatil určitú finančnú čiastku na hypotéku, a zvyšok vyrovnal z príjmu, ktorý zarobil na misii. Následne požiadal o ďalší spotrebný úver, ktorý spláca po 152,40 eur mesačne, pričom si požičal 3000,- eur mesačne. Čiastku z uvedenej sumy použil na vyrovnanie hypotéky a za zvyšok 1000,- eur zakúpil vybavenie bytu, v ktorom teraz býva. Čiastku 500,-eur použil na vyrovnanie hypotéky a v hodnote 1500,- eur si kúpil výživové doplnky od spoločnosti Herbalife, nakoľko mal zdravotné problémy.
20. Kolízny opatrovník vzhľadom na časový odstup od poslednej úpravy výživného sa na pojednávaní dňa 11. 5. 2016 vyjadril, že je jednoznačne potrebné zvýšiť výživné pre maloleté deti, pričom výšku výživného neuviedol.
21. Čo sa týka hnuteľného a nehnuteľného majetku, matka nie je vlastníčkou žiadneho takéhoto majetku, pričom otec vlastní osobné motorové vozidlo z dôvodu dochádzky do práce a vlastní jednu záhradku, ktorá má podľa jeho názoru hodnotu okolo 1000,- eur. Rodičia majú uzavretú dohodu o vyporiadaní BSM.
22. Otec následne predložil vyjadrenie k návrhu matky na zvýšenie výživného, v ktorom namietal skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného v roku 2013 nie je možné zistiť, ako matka dospela k záveru, že za uvedený čas sa zvýšili náklady na jedno dieťa o 200,- eur, nakoľko v písomnom návrhu na začatie konania nie je uvedené číselné vyjadrenie tohto navýšenia oprávnených výdavkov na maloleté deti. Po rozvode manželstva odišiel na ročnú misiu na Z., kde počas tohto obdobia matka ostala bývať spolu s deťmi v spoločnom byte, pričom on hradil všetky náklady spojené s bývaním, splátky hypotéky za byt a poukazoval pravidelne výživné na obe deti vo výške, na ktorej sa dohodli a navyše ešte 80,- eur mesačne. Po návrate z misie došlo zo stany bývalých manželov k vyporiadaniu BSM. Byt v spoločnom vlastníctve bol zaťažený hypotékou, ktorej zostatková hodnota v tom čase prevyšovala hodnotu bytu.
Zariadenie bytu prešlo do výlučného vlastníctva matky, pričom jej otec zaplatil sumu vo výške 1500,- eur, ktorá bola podmienkou pre podpísanie dohody o BSM. Neskôr byt predal za sumu 29.000,- eur, pričom táto cena za predaj nepostačovala na splatenie zostatkovej hodnoty hypotéky, ktorá bola vo výške 30,000,- eur, preto zvyšnú časť zaplatil iným spôsobom.
23. Ak matka tvrdí, že sa jeho príjem za obdobie od poslednej úpravy výživného zvýšil, tak, tieto tvrdenia považuje za nepreukázané, nakoľko preukázateľne sa jeho príjem zvýšil minimálne zo sumy 1300,- eur na sumu 1388,- eur.
24. Na druhej strane otec tvrdí, že od poslednej úpravy výživného sa podstatným spôsobom zmenili pomery u matky, ktorá v danom období nemala žiaden príjem a teraz zarába 606,- eur v čistom. Podľa jeho názoru účelovo neuviedla, že okrem toho príjmu si privyrába výkonom účtovníctva a výrobou bylinkových mastí a olejov, ktoré predáva. Skutočnosť, že finančná situácia matky nie je až taká zlá, ako sa snaží prezentovať svedčí aj fakt, že v lete v roku 2015 bola aj s deťmi na dovolenke v Chorvátsku a následne sama na tri týždne na dovolenke v Španielsku.
25. Nakoľko je štátnym zamestnancom, odmieta tvrdenie, že by mohol mať príjem z činnosti ako predajca produktov Herbalife, pretože on, ako štátny zamestnanec nemôže mať iný príjem z akejkoľvek závislej alebo samostatnej činnosti.
26. Z odmeny za misiu na Z. získal oproti bežnému príjmu sumu okolo 15.600,- eur, z čoho uhradil letenky na Slovensko, keď prichádzal na dovolenku z Z. za deťmi, pričom išlo o sumu 1500,- eur, za sumu 500,- eur nakúpil darčeky, vrátane darčekov pre deti a časť tejto sumy približne 12.000,- použil na kúpu motorového vozidla, ktoré denne používa na cestu za prácou a časť sumy použil na zakúpenie zariadenia do bytu. Následne odpredal staré auto za sumu 1250,- eur, kde uvedené prostriedky použil na čiastočné vyplatenie doplatku k dohode o BSM.
27. Vychádzal z vyjadrenia matky na pojednávaní, že u dcéry R. po prepočítaní polročných výdavkov za mimoškolskú činnosť (umelecká škola, ZRPŠ, krúžky a pod.) sa jedná o priemerné mesačné výdavky v sume 12,- eur. U syna V. vo výške 23,- eur.
28. Náklady na zakúpenie školských pomôcok vo výške 40,- eur mesačne pre obe deti a výdavky na ošatenie a obuv po 50,- eur mesačne na každé dieťa. Nakoľko sa deti nestravujú v školskej jedálni, otec vychádzal zo sumy za túto položku 17,- eur mesačne. Takto preukázané výdavky na maloletú dcéru R. zosumarizoval na 99,- eur mesačne a na maloletého syna V. 110,- eur mesačne.
29. K zámeru matky zakúpiť maloletým deťom počítač a tlačiareň otec uviedol, že obe deti majú vlastné notebooky, ktoré im daroval, rovnako im daroval mobilné telefóny a majú k dispozícii funkčnú tlačiareň, preto uvedenú požiadavku matky považuje za účelovú.
30. Výdavky súvisiace s prvým svätým prijímaním podľa názoru otca treba chápať jednorázovo a nie pravidelne sa opakujúce, preto nie je adekvátne požadovať zvýšenie výživného s poukazom na túto položku.
31. Na základe uvedeného otec má za to, že doposiaľ boli matkou preukázané oprávnené výdavky po 100,- eur mesačne, ktoré by mal hradiť on, teda výdavky, ktoré sú kryté výživným a ktoré on aj pravidelne platí k rukám matky.
32. Vo vzťahu k svojim výdavkom vo vyjadrení uvádza, že tieto zodpovedajú sume jeho mesačného príjmu. On pracuje ako profesionálny vojak a pre výkon jeho služby sa vyžaduje dobrý zdravotný stav a fyzická kondícia, ktoré sú pravidelne kontrolované a v prípade, ak by uvedené požiadavky nespĺňal, stratil by možnosť dosahovať tento pravidelný mesačný príjem.
33. V súčasnosti býva v Snine, v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho matky, pričom hradí náklady spojené s bývaním vo výške 120,- eur mesačne. Pracuje v Prešove, pričom do práce scestuje každý deň motorovým vozidlom, pričom jeho mesačné náklady na pohonné hmoty predstavujú sumu v priemere 280,- eur. Možnosť prenájmu byte v Prešove, ktorý by zodpovedal približným nákladom na bývanie a cestovanie zo Sniny do Prešova a späť nepovažuje za adekvátne, nakoľko by počas nemohol sa podieľať aktívne na výchove svojich detí. V súvislosti s denným používaním motorového vozidla predstavujú výšku 20,- eur mesačne, v čom sú zahrnuté náklady na STK, emisné prehliadky, opotrebenie pneumatiky, filtrov a podobne). Ďalej platí poistky za motorové vozidlá, čo v prepočte predstavuje 27,33 eur a havarijné poistenie 8,83 eur za mesačné zmluvné poistenie. Za mobilný telefón hradí sumu 40,- eur mesačne, 25,59 eur splátku za mobil, 5,- eur internet. Mesačne spláca Home Credit Kartu vo výške 70,- eur mesačne a splátky úveru vo VÚB banke vo výške 152,44 eur. Na ošatenie minie 50,- eur mesačne, hygienické potreby 20,- eur a stravu v priemere 300,- eur mesačne. V súvislosti s udržiavaním fyzickej kondície podľa finančných možností športuje, s čím má spojené výdavky v priemere mesačne 40,- eur. Čas strávený s maloletými deťmi vypĺňa programom, kde mesačne spotrebuje na vstupenky, lístky na podujatia a podobne okolo 30,- eur. A v neposlednom rade každý mesiac uhrádza výživné na obe maloleté deti vo výške 200,- eur.
34. Na základe uvedeného je otec toho názoru, že z mesačného príjmu okolo 1388,- eur po úhrade všetkých výdavkov, ktoré preukázal, mu neostáva žiadna suma ani len na tvorbu úspor a preto nesúhlasí s návrhom matky na zvýšenie výživného v rozsahu, v akom to požaduje, pretože nie je to v jeho schopnostiach a možnostiach.
35. Ako rodič by chcel v rámci svojho zárobku mať ponechaný priestor na to, aby mohol splniť očakávania svojich detí aj nad rámec výživného v prípade príležitostných darov, aktivít, či stretávaní a preto by sa nerád dostal do pozície rodiča iba ako platiteľa výživného.
36. V reakcii na vyjadrenie otca k podanému návrhu, doručila matka súdu podanie, v ktorom uviedla, že na podanom návrhu trvá a navrhuje, aby súd zvýšil výživné na každé dieťa na 300,- eur mesačne s tým, že na výživu každého dieťa bude odporca zaviazaný prispievať sumou 275,- eur mesačne a na tvorbu úspor pre každé dieťa má poukazovať 25,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.
37. V prvom rade hodnotí konanie otca vo vzťahu k predaju spoločného bytu a následnej kúpy bytového vybavenia za nerozvážny a nerozumný krok.
38. Návrh na zvýšenie výživného u maloletých detí matka odôvodňuje predovšetkým tým, že v súčasnosti dcéra navštevuje už druhý stupeň základnej školy a od poslednej úpravy výživného syn prešiel z predškolského zariadenia na prvý stupeň základnej školy. Deti pravidelne navštevujú základnú umeleckú školu a zúčastňujú sa mimoškolských aktivít, s čím sú zvýšené pravidelné výdavky, teda všetky ňou udávané výdavky sú adekvátne a primerané ich potrebám rastu a účelom využitia. Čo ale matka považuje za najvýraznejšiu položku mesačných nákladov, je strava, ktorá pre trojčlennú domácnosť predstavuje sumu cca 400,- eur mesačne, v priemere na jednu osobu vo výške 133,- eur, pretože sa snaží aj na svoj úkor dopriať deťom kvalitu v stravovaní a zabezpečiť im vyváženú stravu. Teda v úhrne preukázané oprávnené a odôvodnené potreby pre maloletú R. predstavujú priemerne sumuj 259,- eur a V. priemerne 270,- eur, avšak otec vo svojom vyjadrení preukázané výdavky vyčíslil mesačne 99,- eur na dcéru a na syna V. 110,- eur. V tomto bode nesúhlasí, že v prípade, že by neodhlásila deti z obedov, tak by strava na jedno dieťa mesačne zodpovedala sume 17,- euro, čo je položka len za obed v škole, avšak v otec opomenul, že dieťa sa stravuje niekoľkokrát denne počas celého týždňa a preto v tejto položke vidí výrazné zvýšenie nákladov, pričom porovnáva náklady na stravu otca, ktoré uvádza v sume okolo 300,- eur mesačne. Matka maloletých v podaní spochybnila jeho bytové a finančné pomery, nakoľko otec nežije v matkinom byte, ale s jeho priateľkou, kde ho navštevujú aj maloleté deti.
39. V súvislosti so zakúpením výživových doplnkov od spoločnosti Herbalife, ktoré si kupuje jednorázovo v sume 1500,- ročne nepovažuje za nevyhnutné a preto je toho názoru že je nezávislým predajcom a distribútorom týchto výživových produktov konečnému spotrebiteľovi.
40. K tvrdeniu otca, že pre výkon svojej práce profesionálneho vojaka sa vyžaduje dobrý zdravotný stav a fyzická kondícia matka namieta, že otcom uvádzané výdavky zhruba 40,- eur mesačne nemožno považovať za nevyhnutné aktivity, nakoľko zamestnávateľ v rámci sociálneho zabezpečenia poskytuje možnosť využívať rekreačnú a kúpeľnú starostlivosť, ďalej má k dispozícii posilňovňu a v určených časoch môže navštevovať plaváreň a podobne. Aj náklady s údržbou auta považuje za bezúčelové a je vylúčené aby maloleté deti boli ukrátené o ich odôvodnené potreby na úkor starostlivosti o motorové vozidlo.
41. Matka je preto toho názoru, že finančná majetková situácia a životná úroveň otca je nadštandardná a nikdy neuviedol, že by plnením vyživovacej povinnosti boli nejako ohrozené jeho iné nevyhnutné výdavky. Jeho zárobkové schopnosti a možnosti ako aj majetkové pomery sú lepšie ako ich sám otec deklaruje. Je v štátnozamestnaneckom pomere, z ktorého mu vyplýva finančná istota a zabezpečenie do budúcnosti. Jeho príjem sa od posledného rozhodnutia o výživnom zvýšil a je daný predpoklad, že s pribúdajúcimi odslúženými rokmi sa bude zvyšovať.
42. Matka s maloletými deťmi momentálne žije v prenajatom byte, ktorý musí od novembra opustiť. Nevlastní osobné motorové vozidla. V súčasnosti pracuje ako asistentka postihnutých detí aj napriek dosiahnutému vzdelaniu z úplne inej oblasti. Zamestnávateľ jej predlžil pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31. 8. 2018, avšak pod podmienkou, že si zvýši kvalifikáciu v odbore špeciálna pedagogika, štúdiom na vysokej škole v N..
43. Od rozvodu manželstva si otec plní svoje rodičovské povinnosti predovšetkým tým, že platí deťom výživné, no v skutočnosti plná výchova a zodpovednosť je na nej samej. Nad rámec výživného finančne otec neprispieva a príležitostné vecné dary nezodpovedajú vždy potrebám detí.
44. Zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 9. 9. 2016 uviedla, že matka trvá na svojom vyjadrení zo dňa 9. 6. 2016, v ktorom preukázala výšku nákladov na maloleté deti, ktoré sú rovnako odôvodnené. Matka je toho názoru, že životná úroveň otca je nadštandardná a v prípade zvýšenia vyživovacej povinnosti by neboli ohrozené jeho nevyhnutné iné mesačné výdavky.
45. Zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že nežiadajú celkom návrhu na zvýšenie výživného zamietnuť. Otec si je vedomý toho, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli 3 roky a naozaj sa zmenili pomery na strane maloletých detí, pričom pomery na strane otca sa nezmenili zásadným spôsobom. Výdavky maloletých detí považuje za navýšené a nezodpovedajúce realite.
46. Na pojednávaní dňa 9. 9. 2016 matka zotrvávala na svojom doterajšom návrhu a vyjadreniach, pričom by bola ochotná sa dohodnúť na výške výživného v sume 250,- eur na každé dieťa, včítane sumy 25,- eur mesačne na tvorbu úspor svoj návrh v priebehu pojednávania prezentovala v tom zmysle, že pokiaľ by sa zvýšilo výživné zo strany otca na každé dieťa na 250,- eur mesačne od podania návrhu, tak v takom prípade nie je potrebné rozhodovať o tvorbe úspor pre deti.
47. Podľa jej ďalšieho vyjadrenia na pojednávaní, otec maloletých detí prvýkrát prispel nad rámec bežného výživného sumou 100,- eur na školské pomôcky detí, kedy zakúpil školský batoh a prezuvky pre dcéru a školský batoh a športové topánky pre syna. Súhlasila preto, aby táto hodnota vecí bola odpočítaná z nedoplatku na výživnom pre deti ako aj suma 100,- eur.
48. Od 1. 9. 2016 býva so svojimi deťmi v byte jej rodičov na ulici strojárskej 1831 v Snine. Pôvodný majetok v prenajatom byte odpredala majiteľke za 750,- eur. Rodičovský byt prešiel rekonštrukciou, kde táto suma jej nepostačovala na náklady spojené s rekonštrukciou a preto požiadala o spotrebiteľský úver vo výške 6000,- eur, ktorý bude do budúcna splácať po 44,- eur mesačne. Na rekonštrukciu detskej izby investovala 1078,- eur, pretože zakúpila poschodovú posteľ pre deti, písací stolík a matrace.
49. Zároveň uviedla, že bola prijatá na vysokú školu, externou formou štúdia špeciálnej pedagogiky, kde v súvislosti s týmto štúdiom ma znášať celoročný poplatok vo výške 850,- eur a náklady spojené s cestovaním na prednášky, stravou a podobne.
50. Otec sa na pojednávaní dňa 9. 9. 2016 stotožnil s názorom, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli 3 roky a naozaj sa pomery na strane detí zmenili, avšak s poukazom, na skutočnosť, že na jeho strane sa pomery nezmenili zásadným spôsobom. Výšku výživného navrhovaného navrhovanú matkou po 250,- eur na každé dieťa považuje za neprimeranú ich veku a neprimeranú potrebám detí. Súhlasil teda so zvýšením výživného na každé dieťa po 150,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu s tým, aby mohol uvedenú čiastku uhrádzať k rukám matky bez toho, aby sa určovala finančná čiastka na tvorbu úspor.
51. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
52. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
53. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takomto prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho riadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Nakladanie s prostriedkami na účte maloletého je potrebný súhlas súdu.
54. Na základe žiadosti súdu predložila spoločnosť Herbalife o registrácii otca Y. K., z čoho vyplýva, že je registrovaný ako distribútor od 12. 11. 2014 a registrácia je stále platná. Súd sa oboznámil s výpismi o zakúpení produktov Herbalife za rok 2015 a 2016. V roku 2016 otec ku dňu podaniu správy, teda k 20. 7. 2016 realizoval kúpu, a to v dňoch 4. 1. 2016 v sume 44,91 eur; dňa 24. 1. 2016 v sume 47,05 eur; dňa 1.3. 2016 zakúpil produkty v hodnote 43,74; 9. 3. 2016 v sume 45,76 eur; 14. 3. 2016 v sume 7,95 eur; 14. 4. 2016 v cene 7,95 eur a 70,99 eur; 5. 6. 2016 hodnota kúpy predstavovala sumu 171,50 eur a 7. 7. 2016 výšku 16,04 eur. Spolu za rok 2016: 485,89 eur.
55. Súčasťou spisovej dokumentácie sú okrem iného preukázané zárobkové pomery oboch rodičov, kde z obsahu mzdového listu matky vyplýva, že pracuje v špeciálnej základnej škole v L. a jej čistý príjem predstavoval za obdobie od mája 2016 do augusta 2016 priemerne 601,10 eur. Otec je štátnym zamestnancom, profesionálny vojak, s výkonom štátnej služby vo Vojenskom útvare T. a jeho čistý mesačný príjem predstavoval v roku 2013 sumu 2014,- eur priemerne a v roku 2016 za obdobie od januára do augusta 2016 čistý príjem predstavoval v priemere 1407,29 eur mesačne.
56. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal zo skutočnosti, že naposledy bolo výživné pre maloletú R. K. a maloletého V. K. upravené rozsudkom Okresného súdu Humenné 10P/15/2013-24 zo dňa 8. 3. 2013, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov K.. T. K. a K.. Y. K.. Na čas po rozvode zveril maloleté deti R. K. a V. K. do starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej R. sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletého V. sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Pri úprave výživného v roku 2013 vychádzal z dohody rodičov.
57. Súd skúmal pomery na strane rodičov a maloletých detí. V čase poslednej úpravy bol otec v služobnom pomere ako profesionálny vojak so zaradením do Vojenského útvaru A. s priemerným čistým zárobkom za rok 2012 v sume 1312,- eur. V čase rozvodového konania bola matka evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak bez nároku na akúkoľvek finančnú podporu, kedy sa spolu s deťmi ocitla v hmotnej núdzi. V tom čase mali deti v škole poskytnuté bezplatne pomôcky, obedy za poplatok 1 euro a bezplatné návštevy školskej družiny. Je nepochybné, že oproti poslednej úprave výživného došlo k zmene pomerov najmä na strane maloletých detí, ktoré od podania návrhu na zvýšenie výživného navštevovali prvý stupeň základnej školy a predškolské zariadenie. V súčasnosti maloletá dcéra R. je žiačkou šiesteho ročníka a maloletý V. žiakom štvrtého ročníka základnej školy. Obaja sa aktívne zúčastňujú aj mimoškolskej a záujmovej činnosti, s čím sú zvýšené výdavky a v súvislosti s fyzickým vývojom detí sa zvyšujú aj ich potreby na stravu, ošatenie, spoločenské uplatnenie, vzdelanie a podobne. U otca od poslednej úpravy došlo k zvýšeniu platu približne o 100,- eur. Na strane matky sa príjmová situácia výrazne zvýšila, je zamestnaná ako asistentka postihnutých žiakov v špeciálnej škole, s čistým príjmom približne 606,- eur.
58. Pri rozhodovaní o určení výšky výživného súd akceptoval, že došlo k zvýšeniu potrieb a výdavkov maloletých detí, pričom vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd zvýšil výživné zo strany otca zo 100,- eur na 160,- eur na každé maloleté dieťa. Aj keď sú maloleté deti zverené do výchovy matky, táto je tiež povinná prispievať nie len starostlivosťou, čo je v danom prípade nepochybné, ale aj finančne pokrývať ich potreby z vlastného príjmu, ktorý v čase rozhodovania o výške výživného predstavuje sumu 606,- eur mesačne.
Skutočnosť, že obaja rodičia splácajú úvery, prípadne si zvyšujú kvalifikáciu alebo praktizujú iné aktivity na podporu zamestnania, nemôže byť na úkor platenia výživného, ktoré má v danom prípade prednosť a je prvoradou povinnosťou rodičov voči maloletým deťom.
59. Nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 16. 3. 2016 do 9. 9. 2016 súd vyčíslil na 536,53 eur, pričom vychádzal z výživného stanoveného predchádzajúcim rozhodnutím po 100,- eur na každé dieťa, spolu 200,- eur. Po priznaní výšky výživného 160,- eur na každé dieťa, teda spolu 320,- eur vychádzal z rozdielu 120,- eur mesačne. (320 -200) v trvaní 5 mesiacov 600,- eur, 16 dní za mesiac marec, 61,92 eur z 9 dní za mesiac september 36,- eur. Celkový rozdiel nedoplatku na zvýšenom výživnom predstavoval ku dňu rozhodnutia sumu 697,92 eur. Nakoľko ale otec prispel nad rámec výživného sumou 100,- eur na zakúpenie školských potrieb a obuvi v sume 61,39 eur, ako to preukázal na pojednávaní dňa 9. 9. 2016, uvedenú sumu súd započítal a stanovil tak nedoplatok na zvýšenom výživnom za uvedené obdobie na sumu 536,53. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o nedoplatok na zvýšenom výživnom, súd zaviazal otca na plnenie v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
60. Vo vzťahu k návrhu matky na tvorbu úspor zo strany otca, súd preskúmal jeho majetkovú situáciu a dospel k záveru, že na strane otca neboli zistené také majetkové a zárobkové pomery, ktoré by odôvodňovali okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa aj možnosť tvorby úspor. Návrh matky preto z uvedených dôvodov zamietol.
61. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.