Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/1/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou, v spore žalobcu: B.. B. E., Q., A. A.: C. XX, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR a sťažnosti žalobcu zo dňa 12.08.2016, z a m i e t a. II. Súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.01.2005 a upraveným dňa 7.12.2011 a 10.2.2012 voči žalovanému domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom štátu vo výške 223.719,50,-€ s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo žalovanej sumy od 08.12.2008 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 2. Súd rozsudkom č.k. 9C/1/2005-384 zo dňa 17.10.2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 68.368,90 eur s 8 % úrokmi z omeškania od 8. 12. 2008 do zaplatenia (výrok I) a vo zvyšku súd žalobu zamietol(výrok II). Proti uvedenému rozhodnutiu podali obaja účastníci odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6Co/55/2015-424 zo dňa 23.02.2015 napadnutý rozsudok prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil povinnosť zaplatiť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 68.368,90-EUR s prísl. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a vo zvyšných výrokoch napadnutý rozsudok potvrdil(výrok II). Na základe uvedeného výrok II, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku zamietol návrh, nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2015. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/55/2015-424 zo dňa 23.02.2015 podal dovolanie žalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 8Cdo 400/2015 zo dňa 14.04.2016 dovolanie žalobcu odmietol. 3. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí č.k. 6Co/55/2015-424 zo dňa 23.02.2015 v odôvodnení rozhodnutia vyslovil právny názor, v ktorom uviedol, že samotná skutočnosť, že v konkurzných konaniach sp. zn. Z-2-3K/200/96, 6K/156/99 a 3K/105/97 bol na návrh spoločnosti Vinaco Holdings Limited ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty advokát JUDr. Dušan Repák, sama o sebe nemôže byť dôkazom o tom, že nebyť nesprávneho úradného postupu, žalobca by bol ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty v spomenutých konkurzných konaniach. List spoločnosti Vinaco Holdings Limited z 1. 6. 2004 nemôže byť v tomto smere dôkazom. Požiadavka pravidelného behu veci by bola naplnená iba za predpokladu, že by žalobca bol už v čase, keď bol vyčiarknutý zo zoznamu správcov konkurznej podstaty, ustanovený za správcu v predmetných konkurzných konaniach. Iba v takom prípade by bolo možné urobiť záver, že škodná udalosť (nesprávny úradný postup) zasiahla do deja, vedúceho k dosiahnutiu zisku v podobe odmeny správcu konkurznej podstaty. Z doposiaľ vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva záver, že by v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda v podobe ušlého zisku v takom zmysle, ako je to uvedené vyššie. 4. Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , ktorým vyslovil právny názor ako právny pokyn (napr. aký právny predpis má súd aplikovať, ako treba právny predpis interpretovať a pod.) smerujúci k vyriešeniu otázky dôvodnosti (nedôvodnosti) žalobou uplatneného nároku (uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 78/2014), skúmal, či je v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou žalobcu v podobe ušlého zisku. 5. Žalobca na pojednávaní dňa 09.09.2016 podal návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. Návrh žalobca zdôvodnil tým, ústavnou sťažnosťou zo dňa 12.08.2016 doručenou Ústavnému súdu SR dňa 19.08.2016 napadol porušenie základných práv sťažovateľa (žalobcu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.02.2015, č.k. 6Co/55/2015-424, 6Co/55/2015 a uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.04.2016, sp.zn. 8Cdo/400/2015. 6. Podľa § 164 CSP, Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 7. Ust. § 164 upravuje fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Pri rozhodovaní o tom, či súd konanie preruší, je potrebné zohľadniť aj zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany práv strán sporu a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv strán sporu rýchlejšia a účinnejšia(uznesenie Ústavného súdu SR z 7.júla 2009, sp.zn. II.ÚS 269/09). 8. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na prerušenie konania vychádzal z toho, že samo podanie ústavnej sťažnosti, dokonca ani jej prijatie Ústavným súdom Slovenskej republiky na ďalšie konanie nie je dôvodom, so zreteľom na ktorý treba konanie prerušiť (v tejto súvislosti porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 200/2010). Ústavný súd Slovenskej republiky môže, ale rovnako nemusí vyhovieť podanej ústavnej sťažnosti. Pritom Ústavný súd Slovenskej republiky sám zastáva názor, že právne závery vyplývajúce z jeho rozhodnutí vo veciach individuálnych sťažností podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa týkajú v podstate len týchto sťažností a nie sú v zásade globálne záväzné (neplnia funkciu všeobecne záväzného aplikačného pravidla) pre rozhodovaciu prax všeobecných súdov (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2012 sp. zn. I. ÚS 359/2012). 9. Na základe uvedeného a cit. ust. zákona súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, nakoľko s ohľadom aj na štádium, v ktorom sa konanie nachádza, zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, má súd za to, že v danom čase nie je prerušenie konania dôvodné. Súd dodáva, že v prípade ak by zákonodarca sledoval cieľ, aby každé podanie sťažnosti na ústavný súd malo za následok obligatórne prerušenie určitého konania, tak by tento úmysel priamo vyjadril v právnej úprave. 10. Súd vo veci doplnil dokazovanie o vyjadrenie účastníkov konania s prihliadnutím na čl. 8 CSP, na základe ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 11. Podľa § 1 ods. 1 veta prvá z.č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v správnom konaní vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). 12. Podľa § 2 z.č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. 13. Podľa § 18 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. 14. Podľa § 20 z.č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. 15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase namietaných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 16. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (rovnako ako zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu) je zodpovednosť objektívna (bez ohľadu na zavinenie), u ktorej, aby bola daná, musia byť súčasne (kumulatívne) splnené tieto tri podmienky: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 17. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom

právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z poruchy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. 18. Existenciu nesprávneho úradného postupu súd vyvodil z vyčiarknutia žalobcu zo zoznamu správcov konkurznej podstaty tak ako konštatovala Komisia na vykonanie previerky obchodného úseku Krajského súdu v Bratislave a možno ho vyvodiť aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.12.2001 sp.zn. 7Obo 306/0. Keďže vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu správcov konkurznej podstaty je možno posudzovať ako nesprávnym úradným postupom, nesprávnym úradným postupom je i nepovolenie vstupu žalobcovi do budovy Krajského súdu v Bratislave v konkurzných veciach, v ktorých bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty. 19. Nakoľko mal súd za preukázané splnenie prvej podmienky zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to existenciu nesprávneho úradného postupu, v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu zameral dokazovanie na príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorú si žalobca v podobe ušlého zisku v konaní uplatňuje. 20. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. 21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V prejednávanej veci žalobca existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vyvodzoval z toho, že ak by nastal pravidelný beh udalostí a tie by boli zavŕšené, žalobca by bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty, nakoľko bol v blízkom vzťahu so spoločnosťou VINACO HOLDINGS LIMITED. Uvedenej spoločnosti žalobca poskytoval právne služby, a to v súvislosti s pohľadávkami uplatňovanými v uvádzaných konkurzných konaniach. Spoločnosť VINACO HOLDINGS LIMITED ako majoritný veriteľ v konkurzných konaniach, mal vplyv na voľbu osoby správcu konkurznej podstaty a listom zo dňa 01.06.2004 žalobcovi oznámila, že mala záujem ustanoviť ho za nového správcu konkurznej podstaty v konkurzných veciach vedených na Krajskom súde v Bratislava pod sp.zn. Z-2-3 K 200/96, sp.zn. 6K/156/99 a pod sp.zn. 3K 105/97. Nakoľko však opatrením č.5 zo dňa 13.07.2001, bol žalobcovi zakázaný vstup do justičného paláca a nebol zapísaný v zozname správcov, tento návrh nemohli urobiť. Uvedené však neučinila z dôvodu zákonnej prekážky na strane žalobcu. 22. Z pripojených spisov konkurzných konaní vedených na Krajskom súde v Bratislava pod sp.zn. Z-2-3 K 200/96, sp.zn. 6K/156/99 a pod sp.zn. 3K 105/97 súd zistil, že majoritný veriteľ spoločnosť VINACO HOLDINGS LIMITED v predmetných konkurzných konaniach predložil návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej podstatu JUDr. Dušana Repáka. Konkrétne v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 3K 105/97 na schôdzi veriteľov dňa 28.02.2003, v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. Z-2-3K 200/96 na schôdzi veriteľov dňa 26.04.2002 a v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. . 6K/156/99 na schôdzi veriteľov dňa 09.07.2002. 23. Je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca bol ako advokát dňa 05.08.1998 zapísaný do zoznamu správcov konkurznej podstaty vedeného na Krajskom súde (ďalej len KS) v Bratislave.

Listom zo 6.7.2001 mu vtedajšia predsedníčka KS v Bratislave JUDr. Mária Šramková oznámila jeho vyčiarknutie zo zoznamu správcov, pričom opätovne bol žalobca zapísaný do zoznamu správcov rozhodnutím zastupujúceho predsedu zo dňa 02.12.2004. Preto od uvedeného dňa t.j. 02.12.2004 mohol byť žalobca opätovne ustanovovaní ako správca konkurzných podstát a neexistovala tak zákonná prekážka, ktorá by bránila spoločnosť VINACO HOLDINGS LIMITED v prípade záujmu podať návrh na zmenu osoby správcu v predmetných konkurzných veciach. I v danom čase bola spoločnosť VINACO HOLDINGS LIMITED majoritným veriteľ v predmetných konkurzných konaniach a mohla nielen navrhnúť ale reálne aj ovplyvniť zmenu osoby správcu konkurznej podstaty v konkurzných konaniach, nakoľko predmetné konkurzné konania v danom čase neboli právoplatne skončené. Takáto prípadná zmena osoby správcu by ovplyvnila aj výšku uplatňovanej škody, ktorá mal ujsť žalobcovi, nakoľko jej výšku odvodzuje od odmeny, ktorá bola priznaná JUDr. Dušanovi Repákovi v predmetných konkurzných konaniach. 24. Vychádzajúc z právneho názoru Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí č.k. 6Co/55/2015-424 zo dňa 23.02.2015, že list spoločnosti Vinaco Holdings Limited z 01.06.2004 nepreukazuje, že nebyť nesprávneho úradného postupu, žalobca by bol ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty v spomenutých konkurzných konaniach, a žalobca súdu nepredložil iný dôkaz preukazujúci príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou uplatňovanou žalobcom v tomto konaní, možno uviesť, že neuniesol dôkazné bremeno. 25. Keďže nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existenciu a v konaní nebolo preukázané, že priamym, bezprostredným a neprerušeným následkom nesprávneho úradného postupu vznikla žalobcovi škoda, ktorú si v konaní uplatňuje, súd žalobu zamietol. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. O trovách konania rozhodol súd podľa úspechu v spore a nakoľko žalovanému trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, že povinný svoju povinnosť uloženú týmto rozsudkom nesplní, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.