Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Er/769/2016

Uznesenie

Okresný súd Žilina vo veci exekúcie na návrh oprávneného: A. K., C. B. Z. S. Z. N. XXX, XXX XX Q., P.: XX XXX XXX, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, proti povinnému: MsHK Žilina, a.s., so sídlom Športová 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 387 193, právne zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, pre peňažnú pohľadávku 11.608,- eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania a trovy exekúcie, vedenej prostredníctvom povereného súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu, so sídlom Exekútorského úradu Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, pod sp. zn. EX 203/2016, rozhodujúc o námietkach povinného proti exekúcii zo dňa 16.5.2016, takto

rozhodol:

I/ Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

II/ P o v o ľ u j e odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia dovolacieho Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní povinného ako odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/24/2016-344 zo dňa 11.3.2016, ktorým ako odvolací súd odmietol odvolanie povinného ako odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C 133/2002-315 zo dňa 24.9.2015.

III/ Povinnému náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

K doterajšiemu procesnému priebehu exekučného konania

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 18.4.2016 a jeho predloženia súdnym exekútorom súdu spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Okresný súd Žilina ako príslušný exekučný súd dňa 28.4.2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatenia peňažnej pohľadávky 11.608,- eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne z tejto sumy za čas od 03.10.1998 do zaplatenia), trov predchádzajúceho konania spolu vo výške 4.886,73 eur a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu podľa ust. § 41 ods.1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („EP“) - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C 133/2002-315 zo dňa 24.9.2015 (ktorý podľa potvrdenia súdu nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2015 a vykonateľnosť dňa 19.10.2015).

Dňa 23.5.2016 predložil poverený súdny exekútor súdu ako včas podané námietky povinného proti exekúcii, doručené súdnemu exekútorovi dňa 18.5.2016 (podané na poštovú prepravu dňa 16.5.2016) po tom, ako mu bolo dňa 13.5.2016 doručené upovedomenie súdneho exekútora zo dňa 06.5.2016 o začatí exekúcie. Súdny exekútor cit. námietky povinného predložil uvádzajúc, že

„z textu námietok vyplýva, že povinný namieta aj proti trovám exekúcie“, v tomto smere však bez akéhokoľvek odôvodnenia. Takisto zdôraznil, že s tvrdeniami povinného ohľadom nedostatku nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, sa už v minulosti vysporiadal Krajský súd v Bratislave (nižšie citovaným rozhodnutím) a povinný žiadne nové okolnosti vo svojich námietkach neuviedol.

Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii predovšetkým namieta nedostatok právoplatnosti a vykonateľnosti cit. rozsudku, ktorý má byť exekučným titulom v tejto veci - tvrdiac, že neboli splnené procesné a materiálne podmienky pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti cit. rozsudku, v dôsledku nesplnenia základného procesno-právneho predpokladu, ktorým je riadne doručenie rozsudku. Uvádza, že predmetný rozsudok povinnému ako účastníkovi konania doteraz nebol doručený, keďže „bol po jeho vydaní doručený dňa 30.9.2015 právnemu zástupcovi povinného Advokátskej kancelárii JUDr. Chlapík, s.r.o., Sládkovičova 13, Žilina“, ktorý právny zástupca v mene povinného podal voči rozsudku odvolanie, ktoré však odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14Co/24/2016-344 zo dňa 11.3.2016 odmietol ako podané neoprávnenou osobou. Odvolací súd takýto výrok svojho rozhodnutia odôvodnil tým, že v spise nie je založené a ani nebolo odvolaciemu súdu predložené plnomocenstvo na zastupovanie odporcu (povinného) touto spoločnosťou, z ktorého dôvodu spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o. nie je účastníkom konania, ani právnym zástupcom účastníka konania. Z uvedených záverov odvolacieho súdu povinný vyvodzuje, že po vrátení veci odvolacím súdom mal prvostupňový súd povinnosť doručiť predmetný rozsudok odporcovi (povinnému) ako účastníkovi konania, čo však dosiaľ neurobil. Povinný sa preto žiadosťou zo dňa 13.5.2016 domáha doručenia cit. rozsudku. Na podporu svojho názoru povinný poukázal i na právne závery, vyslovené v obdobnej exekučnej veci v uznesení Okresného súdu Žilina č.k. 24Er/1042/2011-44 zo dňa 23.4.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 21CoE/104/2015-69 zo dňa 28.10.2015. Zdôrazňujúc, že exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti rozsudku, „vzhľadom na vznesené námietky povinného“ navrhol, aby súd exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. a) EP zastavil a zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť povinnému trovy exekučného konania.

Oprávnený v písomnom vyjadrení zo dňa 24.5.2016 označil cit. námietky povinného proti exekúcii za nedôvodné a tvrdenia, ktorými ich odôvodnil za odporujúce skutkovému stavu. Zo samotného rozhodnutia súdu, ktoré je exekučným titulom, vyplýva, že bolo doručované právnemu zástupcovi odporcu (povinného) advokátovi A.. M. L., K. K. K. XX, Ž. a nie teda spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o. a rovnakým spôsobom bolo doručované aj rozhodnutie odvolacieho súdu. Z odôvodnenia cit. rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu v Bratislave takisto vyplýva, že súd uznesením zo dňa 12.02.2016, doručeným povinnému i jeho právnemu zástupcovi, povinného vyzval na odstránenie vady odvolania, povinný ani jeho právny zástupca však tak až do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu neurobili. Cit. výzva povinného zo dňa 13.5.2016 sa oprávnenému javí ako účelová, o čom svedčí i skutočnosť, že bola zaslaná práve v deň, kedy bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Podľa názoru oprávneného sa povinný svoje pochybenie pri odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu snaží v rozpore s právnym poriadkom napraviť v exekučnom konaní.

Exekučný súd, reagujúc na cit. vyjadrenia oboch účastníkov exekučného konania pre potreby rozhodnutia o námietkach povinného proti exekúcii požiadal Okresný súd Bratislava I najskôr (opakovane žiadosťou zo dňa 15.7.2016 a zo dňa 17.8.2016) o zapožičanie súdneho spisu vo veci základného konania sp. zn. 9C/133/2002 a po doručení oznámenia dožiadaného súdu (dňa 22.8.2016) o prekážkach brániacich mu vyhovieť požiadavke exekučného súdu s odôvodnením, že vzhľadom na podané dovolanie bude spis predložený dovolaciemu súdu, dňa 23.8.2016 o oznámenie, či cit. rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tejto exekučnej veci, bol doručený ako právnemu zástupcovi odporcu (povinného) advokátovi JUDr. Dušanovi Chlapíkovi, so sídlom Sládkovičova 13, Žilina (tak, ako tvrdí oprávnený, ako je tento právny zástupca odporcu označený i v záhlaví cit. rozsudku zo dňa 24.9.2015 a ako možno vyvodiť i z obsahu odôvodnenia uznesenia odvolacieho Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/24/2016-344 zo dňa 11.3.2016), alebo spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina (ako tvrdí povinný v cit. námietkach proti exekúcii) a tiež o oznámenie, či a ako dožiadaný súd vybavil žiadosť povinného ako odporcu zo dňa 13.5.2016 o doručenie cit. rozsudku č.k. 9C/133/2002-315 zo dňa 24.9.2015.

Dožiadaný Okresný súd Bratislava I dňa 31.8.2016 doručil exekučnému súdu písomnú odpoveď na cit. žiadosť, v ktorej oznámil, že rozsudok prvostupňového súdu v základnom konaní č.k. 9C/133/2002-315

zo dňa 24.9.2015 nebol doručený ako právnemu zástupcovi spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., ale bol doručený dňa 30.9.2015 adresátovi: „A.. M. L., K. XX, XXX XX Ž.“ (o čom k svojej odpovedi pripojil i kópiu doručenky), ako právnemu zástupcovi povinného ako odporcu na základe písomného plnomocenstva zo dňa 16.9.2009 (takisto vo fotokópii predloženého v prílohe cit. odpovede). Plnomocenstvo datované dňom 08.10.2014, udelené povinným ako odporcom na zastupovanie v konaní Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 9C/133/2002 spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., bolo súdu predložené až dňa 25.02.2016 v prílohe sprievodného podania zo dňa 22.02.2016 (podľa predložených fotokópií bolo predmetné plnomocenstvo takto dodatočne predložené prvostupňovému súdu v prílohe cit. podania, takisto adresovaného prvostupňovému súdu, hoci v záhlaví s odkazom na číslo konania pred odvolacím súdom: „14Co/24/2016-343“).

Dožiadaný súd ďalej v prílohe svojho oznámenia exekučnému súdu zaslal i kópiu svojho prípisu zo dňa 18.7.2016, ktorým okrem iného reagoval na žiadosť odporcu (povinného) o doručenie rozsudku č.k. 9C/133/2002-315 zo dňa 24.9.2015 (oznámením, že cit. rozsudok už bol dňa 30.9.2015 doručený právnemu zástupcovi odporcu A.. M. L., advokátovi, ktorý ho zastupoval na základe plnej moci zo dňa 24.9.2009 a preto nie je dôvod na jeho opätovné doručenie priamo odporcovi). Takisto v zmysle obsahu požiadavky exekučného súdu pripojil i kópiu dovolania odporcu (povinného) zo dňa 05.4.2016, podaného proti cit. uzneseniu odvolacieho Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/24/2016-344 zo dňa 11.3.2016. V odôvodnení predmetného dovolania povinný ako odporca okrem iného uvádza, že po zrušení rozsudku prvostupňového súdu (v základnom konaní sp. zn. 9C/133/2002) a vrátení veci na ďalšie konanie uznesením odvolacieho súdu zo dňa 30.10.2009 okresný súd dlhší čas nekonal a až na deň 14.10.2014 určil termín pojednávania. Medzičasom došlo u právneho zástupcu odporcu (povinného) k zmene spôsobu výkonu advokácie tak, že od 01. januára 2013 mu zanikla možnosť vykonávať advokáciu ako fyzická osoba s tým, že od uvedeného dátumu môže vykonávať advokáciu len ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, v súvislosti s ktorou zmenou vo výkone advokácie a vzhľadom na termín pojednávania určený prvostupňovým súdom preto splnomocnil odporca (povinný) na ďalšie zastupovanie vo veci splnomocnením zo dňa 08.10.2014 spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 072, ktorej konateľom je A.. M. L., advokát. Podľa odporcu (povinného) o tomto splnomocnení bol prvostupňový súd „zrejme vyrozumený“ - usudzujúc tak z viacerých vymenovaných procesných úkonov prvostupňového súdu v priebehu konania (v rozmedzí od 13.10.2014 do 01.6.2015), v ktorých ako právneho zástupcu odporcu (povinného) označuje spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., vrátane oznámenia súdu zo dňa 03.9.2015 právnemu zástupcovi odporcu (povinného) o určení termínu vyhlásenia rozsudku. Po podaní odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu sa odporca (povinný) a jeho právny zástupca až z procesného uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 12.02.2016 dozvedel, že splnomocnenie na jeho zastupovanie spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o. sa v spise nenachádza. Reagujúc na túto výzvu odvolacieho súdu (ktorú právny zástupca odporcu obdržal dňa 19.02.2016) v súdom určenej lehote dňa 22.02.2016 zaslal požadovaný originál splnomocnenia súdu v prílohe svojho sprievodného listu, pričom však formálnym nedopatrením bola táto zásielka adresovaná prvostupňovému súdu namiesto správneho označenia odvolacieho Krajského súdu v Bratislave. Ako dodatočne zistil, uvedené podanie spolu s originálom plnomocenstva bolo takto doručené prvostupňovému súdu dňa 25.01.2016 (správne má byť 25.02.2016), je založené v súdnom spise. Hoci v podaní bola uvedená spisová značka konania pred odvolacím súdom, prvostupňový súd túto zásielku s požadovaným splnomocnením odvolaciemu súdu nepostúpil. Odporca (povinný) v rámci svojho dovolania požiadal dovolací súd i o odloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu postupom podľa ust. § 243 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) ako v tom čase účinného procesného právneho predpisu.

K výroku I/ uznesenia

1. Právny rámec rozhodovania o námietkach povinného proti exekúcii je v nadväznosti na vyššie citovanú právnu úpravu v čase vyhlásenia tohto uznesenia daný popri ust. § 50 ods.1 a súvisiacich ust. EP ustanoveniami všeobecného procesného právneho predpisu, ktorým je popri EP ako predpise osobitnom s účinnosťou od 1. júla 2016 namiesto OSP i vo vzťahu k dovtedy začatým exekučným konaniam zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“) v spojení s ust. §§ 9a, 9b EP v znení účinnom od 01.7.2016, so zreteľom na prechodné ust. § 470 ods.1, ods.2 - pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

2. Námietky proti exekúcii sú procesným prostriedkom povinného na vyvolanie svojou povahou incidenčného sporu v rámci exekučného konania o prípustnosť exekúcie (tj. sporu, ktorý je potrebné rozhodnúť pred vybavením hlavnej veci - v danom prípade pred vykonaním exekúcie), ktorých účelom je dosiahnutie zastavenia (čiastočného zastavenia) exekúcie príp. upustenia od exekúcie. Pri vznesení námietok proti exekúcii sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada (vyjadrená v predposlednej vete § 50 ods.1 EP“) a dôvody, pre ktoré možno podať námietky proti exekúcii, sú taxatívne vymedzené v ust. § 50 ods.1 veta prvá a druhá EP. Námietky proti exekúcii možno uplatniť proti upovedomeniu povereného súdneho exekútora o začatí exekúcie a exekučný súd pri rozhodovaní o nich preto skúma a prihliada na skutočnosti, ktoré nastali v časovom rozmedzí po vzniku exekučného titulu (tzn. vykonateľnosti v danej veci predloženého súdneho rozhodnutia) až do začatia exekučného konania (ktoré v zmysle ust. § 36 ods.2 EP začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi). Exekučný súd tak skúma, či exekúcia začala (podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie) oprávnene a či je prípustná, tzn. či v rozhodnom čase začatia exekúcie skutočne existoval judikovaný nárok oprávneného voči povinnému, vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - exekučného titulu.

3. Exekučný titul, v tomto prípade vo forme vykonateľného rozhodnutia súdu (§ 41 ods.1 EP) je jednou z podstatných podmienok exekučného konania, na existenciu ktorej exekučný súd prihliada z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania (nielen v rámci rozhodovania o námietkach povinného proti exekúcii podľa § 50 ods.1 EP) a zistenie jeho prípadného nedostatku zakladá kvalifikovaný dôvod na zastavenie exekúcie súdom i bez návrhu (§ 103 OSP a od 01.7.2016 § § 161 v spojení s § 58 ods.1 EP vo vzťahu k § 57 ods.1 písm. a/, ods.2 EP).

4. Ťažisko dôvodov námietok povinného proti exekúcii spočíva v spochybnení existencie vykonateľnosti oprávneným predloženého exekučného titulu, spojenom s podaným (preukázane) dovolaním povinného zo dňa 05.4.2016 podľa ust. § 237 ods.1 písm. f) OSP a v ňom uvedených dôvodoch (z ktorých podstatné skutkové súd citoval v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia), vrátane návrhu povinného ako odporcu na povolenie odkladu vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodujúce skutkové a právne tvrdenia obsiahnuté v námietkach povinného proti exekúcii a v jeho dovolaní proti dovolaním napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie podané proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktoré je exekučným titulom v tejto veci, sú identické.

5. Možno čiastočne súhlasiť s oprávneným (i súdnym exekútorom), že s otázkou zastupovania povinného ako účastníka základného konania (nie už však s argumentáciou povinného ako odporcu vyplynuvšou z odmietnutia odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu) sa podrobne v odôvodnení svojho cit. uznesenia č.k. 14Co/24/2016-344 zo dňa 11.3.2016 vysporiadal odvolací Krajský súd v Bratislave - ktorý odmietol podané odvolanie proti cit. rozsudku prvostupňového súdu ako podané neoprávnenou osobou po tom, ako konštatoval márne uplynutie lehoty určenej uznesením odvolacieho súdu č.k. 14Co/24/2016-343 zo dňa 12.02.2016, ktorým pod následkom odmietnutia odvolania podľa § 218 ods.1 písm. b) OSP vyzval odporcu (povinného) ako odvolateľa na odstránenie vady odvolania doručením súdu originálu písomného plnomocenstva podľa ust. § 26 ods.4 OSP, oprávňujúceho spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o. na zastupovanie odporcu (povinného) v konaní a podanie predmetného odvolania.

6. Exekučný súd je príslušný na konanie a rozhodovanie vo vykonávacom (exekučnom) konaní (§§ 12 a nasl. v spojení s §§ 9a, 9b EP, § 45 EP), v rozsahu a za podmienok upravených v EP ako osobitnom predpise, v spojení s ustanoveniami ako predpisu všeobecného. Ako súd vykonávací je viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu (exekučným titulom), priznávajúcim oprávnenému právo na peňažné plnenie proti povinnému a skúma prípustnosť exekúcie len z hľadísk vymedzených v ust. § 44 ods.2 EP (pri posudzovaní podmienok udelenia poverenia na vykonanie exekúcie), § 50 ods.1 EP (v rámci rozhodovania o námietkach proti exekúcii) a § 57 ods.1,2 a 3 EP v spojení s § 58 ods.1 EP (pri posudzovaní podmienok zastavenia exekúcie). Nepatrí mu právomoc vecného posúdenia podmienok a rozhodnutia o návrhu (podnete) účastníka na zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu (ktoré je exekučným titulom), vydaného v tzv. základnom konaní, občianskom súdnom (civilnom) sporovom konaní, o ktorom prislúcha v konkrétnej veci rozhodnúť dovolaciemu súdu, na základe podaného dovolania povinného ako mimoriadneho opravného prostriedku, spolu s návrhom na povolenie odkladu vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia - o ktorom dovolací súd koná a o ktorom k rozhodnému času vyhlásenia

tohto uznesenia exekučného súdu nerozhodol (hoci ide o dovolanie, ktorého predmetom sú práve procesné otázky, ktorých zodpovedanie je významné pre posúdenie povinným namietanému nedostatku vykonateľnosti predloženého rozhodnutia súdu ako exekučného titulu - podstatnej podmienky, ktorú je exekučný súd povinný skúmať ex offo).

7. Samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania povinného ako účastníka civilného sporového konania podľa §§ 236 a nasl. OSP v spojení s § 470 ods.1,2 proti cit. rozhodnutiu súdu, ani podanie návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia, o ktorom v čase podania námietok povinného proti exekúcii ešte dovolací súd v rámci svojej právomoci podľa § 243 OSP v spojení s § 470 ods.1,2 a § 444 nerozhodol (vec v čase podania informácie exekučnému súdu dožiadaným súdom ešte len bola pripravovaná prostredníctvom úkonom prvoinštančného súdu na predloženie dovolaciemu súdu) - nemá suspenzívny účinok a právnych účinkov dovolaním napadnutého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu sa preto nedotýka (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. mája 2004).

8. Exekučný súd preto z vyššie uvedených dôvodov, nezistiac na základe námietok povinného proti exekúcii a po posúdení jeho argumentácie a v tejto veci dosiaľ predložených dôkazov a skutkového stavu veci zisteného k rozhodnému času vyhlásenia tohto uznesenia (§ 217 ods.1 v spojení s § 234 ods.2 a § 9b ods.5 EP), vrátane súčasného stavu prebiehajúceho konania o mimoriadnom opravnom prostriedku povinného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v konaní, z ktorého vzišiel oprávneným v tejto exekučnej veci predložený exekučný titul, také skutočnosti, umožňujúce uznať bez ďalšieho (tzn. najmä predchádzajúc rozhodnutie dovolacieho súdu o povinným podanom dovolaní) ich dôvodnosť - tzn. v zmysle ust. § 50 ods.1 EP výslovne také, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (vrátane povinným namietaného nedostatku vykonateľnosti predloženého rozhodnutia súdu - exekučného titulu), výrokom I/ tohto uznesenia jeho námietky proti exekúcii zamietol.

K výroku II/ uznesenia

9. Ako už súd naznačil v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia (v bodoch 2/, 3/), námietky proti exekúcii sú jedným zo základných (spravidla prvým) procesných prostriedkov slúžiacich na ochranu práv a právom chránených záujmov povinného ako účastníka v exekučnom konaní, nie však jediným. Predovšetkým v prípade dodatočného preukázania dôvodov neprípustnosti exekúcie

- osobitne vzhľadom na dosiaľ neznámy výsledok prebiehajúceho konania na dovolacom súde o mimoriadnom opravnom prostriedku, podanom povinným proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie povinného ako odporcu podané proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom v tejto veci - je exekučný súd na ich existenciu povinný z úradnej povinnosti prihliadať kedykoľvek počas exekučného konania (§§ 57, 58 EP). Exekučný súd sa vzhľadom na obsah cit. námietok povinného proti exekúcii a s nimi súvisiace zistenia prostredníctvom dožiadaného súdu, nevyhnutne musel vysporiadať i s prípadnou existenciou dôvodov povolenia odkladu exekúcie za podmienok podľa ust. § 56 ods.2 EP

- o ktorom môže exekučný súd v zmysle cit. ust. rozhodnúť i bez návrhu (povinný napriek dôvodom uvedeným v námietkach proti exekúcii a napriek iniciovanému konaniu pred dovolacím súdom, súčasne výslovne sám takýto návrh nepodal).

10. Podmienky povolenia odkladu exekúcie podľa ust. § 56 ods.2 EP spočívajú v „očakávaní zastavenia exekúcie“. Za minimálny predpoklad povolenia odkladu exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia exekučné súdy považujú osvedčenie, že sa začalo konanie, alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 EP (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 359/09-13). Uvedené súčasne neznamená, že akékoľvek začaté konanie, akýkoľvek návrh (opravný prostriedok) povinného v exekučnom alebo v inom s ním súvisiacom konaní, ktorý by potenciálne mohol viesť k zastaveniu exekúcie, by sám osebe paušálne zakladal dôvod, aby exekučný súd i bez návrhu povolil odklad exekúcie (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.3.2012 vo veci sp. zn. 19CoE/107/2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 46/2013 zo dňa 7. marca 2013) - majúc na zreteli hľadisko účelu exekučného konania podľa EP a v jeho rámci zakotveného právneho inštitútu odkladu exekúcie v ust. § 56 EP a hľadisko proporcionality medzi účelom exekučného konania, ktoré vo všeobecnosti sleduje záujem oprávneného na nútenom vykonaní exekučného titulu a účelom odkladu exekúcie, určeného v rámci

exekučného konania zas na ochranu povinného (k tomu opäť súd v podrobnostiach odkazuje na už skôr cit. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04). Posúdenie podmienok podľa § 56 ods.2 EP prislúcha exekučnému súdu vo vzťahu k podmienkam a okolnostiam konkrétnej prejednávanej veci a podmienky pre takýto postup exekučného súdu sú dané vtedy, ak na základe takéhoto posúdenia dôjde k záveru, že zastavenie exekúcie možno dôvodne očakávať.

11. Ako už súd skôr uviedol (v bode 6/), exekučný súd nie je tým súdom, ktorému prislúcha právomoc posúdiť a rozhodnúť o dovolaní povinného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odmietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, ktoré je exekučným titulom, ani o jeho s tým spojenej žiadosti o povolenie odkladu vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Obmedzuje sa preto, pokiaľ ide o vyslovenie záveru, či možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, na pripustenie potenciality takejto možnosti ako rovnocennej (ak by dovolací súd dovolaniu povinného vyhovel a dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušil, majúc na zreteli procesné účinky riadne, včas a oprávnenou osobou podaného odvolania ako riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového súdu v zmysle ust. § 159 ods.1 OSP vo vzťahu k ust. §§ 201 a nasl. OSP, v spojení s § 470 ods.1,2 a preukázane jestvujúcej (vzhľadom na podané dovolanie povinného) vo vzťahu k možnosti opačnej (ak by dovolací súd dovolaniu povinného naopak nevyhovel), čím je najskôr dané zadosť doslovnému zneniu cit. zákonného ustanovenia (§ 56 ods.2 EP).

12. Dôvodom, pre ktorý sa exekučný súd priklonil k takémuto výkladu aplikácie cit. zákonného ustanovenia EP, spočíva potom predovšetkým v súdom zistených podmienkach a okolnostiach konkrétnej prejednávanej veci, v zmysle vyššie cit. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky práve z pozície zreteľa na hľadisko proporcionality medzi záujmom ochrany práv oprávneného (na nútenom a bezodkladnom vykonaní exekučného titulu) a ochrany povinného (na zamedzení vykonania exekúcie, vrátane s tým spojených účinkov vyplývajúcich z ust. § 61 EP, pred rozhodnutím o mimoriadnom opravnom prostriedku).

13. Povinný preukázane súčasne s dovolaním požiadal dovolací súd i o odloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Procesný inštitút odkladu vykonateľnosti podľa § 243 OSP (§ 444 slúži práve na zamedzenie vzniku možných nezvratných (s ťažkosťami zvrátiteľných) účinkov núteného výkonu vykonateľného rozhodnutia ešte predtým, ako by o dovolaní ako mimoriadnom opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu rozhodol dovolací súd. Dovolací súd nie je takýmto návrhom dovolateľa viazaný, pokiaľ však usúdi, že v konkrétnej veci sú splnené podmienky podľa cit. procesnej právnej úpravy a vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia svojim samostatným rozhodnutím ešte pred rozhodnutím o dovolaní odloží, rozhodovacia prax exekučných súdov sa zhoduje, že takéto jeho rozhodnutie, ktoré dočasne (do meritórneho rozhodnutia o dovolaní) bráni nútenému vykonaniu dovolaním napadnutého rozhodnutia, zakladá preto dôvod pre povolenie odkladu exekúcie exekučným súdom v medziach právneho rámca daného ust. § 56 ods.2 EP (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2014 vo veci sp. zn. 18CoE/552/2013) - exekučný súd dodáva, napriek tomu, že len na základe rozhodnutia dovolacieho súdu podľa § 243 OSP (444 ešte nemožno bez ďalšieho vysloviť záver o dôvodnom očakávaní budúceho zastavenia exekúcie.

14. Hoci exekučnému súdu v čase vyhlásenia tohto uznesenia ešte nie je známy výsledok posúdenia žiadosti povinného v dovolacom konaní o odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, napriek tomu exekučný súd na konkrétnu exekučnú vec primerane aplikuje vyššie uvedené (v bodoch 9/ - 13/) závery, považujúc za rozhodujúcu pre svoje rozhodnutie skutočnosť preukázanú z cit. oznámenia dožiadaného súdu a jeho príloh a zjavne neznámu odvolaciemu súdu v čase jeho rozhodovania cit. uznesením č.k. 14Co/24/2016-344 zo dňa 11.3.2016 (vychádzajúc z výslovného znenia jeho odôvodnenia, na str. 3 v ods. 2) - a to menovite predloženia súdu originálu plnomocenstva udeleného povinným ako odporcom v súvislosti so zmenou spôsobu vykonávania advokácie jeho pôvodným právnym zástupcom za podmienok ust. § 12 a súvisiacich ust. zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o. a oprávňujúceho tohto právneho zástupcu na podanie odvolania proti cit. rozsudku okresného súdu (exekučnému titulu) - a to ešte v priebehu odvolacím súdom v cit. procesnom uznesení č.k. 14Co/24/2016-343 zo dňa 12.02.2016 určenej lehoty na odstránenie danej (odstrániteľnej) procesnej vady konania pred odvolacím súdom. Pokiaľ tak právny zástupca odporcu (povinného) takisto preukázane urobil na adresu súdu príslušného v konkrétnej právnej veci na konanie v prvom stupni (dňa

25.02.2016), hoci výslovne s označením čísla v tom čase prebiehajúceho konania na odvolacom súde a ním vydaného cit. procesného uznesenia (č.k. 14Co/24/2016-343), právne posúdenie, či tak urobil na príslušnom súde (primerane vo vzťahu k ustanoveniam o mieste podania odvolania podľa § 204 ods.1 OSP resp. k ustanoveniam § 211 OSP o konaní na odvolacom súde pri odstraňovaní vád odvolania, vo vzťahu k ust. § 218 OSP) z hľadiska vtedajšej osobitnej procesnej právnej úpravy plynutia lehôt v ust. § 57 ods.3 OSP, či existencie a podmienok procesnej povinnosti prvostupňového súdu postúpiť takéto konkrétne podanie odvolaciemu súdu v predmetnej veci (k tomu v podrobnostiach súd poukazuje na závery z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4ECdo 231/2014 zo dňa 27.7.2015), bude zrejme predmetom úvah dovolacieho súdu rozhodujúceho o povinným ako odporcom podanom dovolaní.

15. Využijúc z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tejto časti uznesenia procesný inštitút povolenia odkladu exekúcie podľa ust. § 56 ods.2 EP ako prostriedok umožňujúci exekučnému súdu popri doslovnom znení dotknutého zákonného ustanovenia dať zadosť i hľadisku spravodlivosti a proporcionality medzi ochranou práv a právom chránených záujmov tak oprávneného, ako aj povinného v exekučnom konaní a v súlade s účelom tohto procesného inštitútu a tak, ako ho má na mysli i vyššie cit. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, vrátane v jeho odôvodnení obsiahnutých odkazov na relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (menovite rozsudky ESĽP z 28. septembra 1994: K. v. Taliansko 24/1994/471/552, K. B. K. v. Taliansko 23/1994/470/551), exekučný súd preto výrokom II/ tohto uznesenia povolil odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní povinného ako odporcu proti cit. uzneseniu odvolacieho Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/24/2016-344 zo dňa 11.3.2016, ktorým odmietol odvolanie odporcu (povinného) proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C 133/2002-315 zo dňa 24.9.2015 (exekučnému titulu).

16. Z ust. § 56 ods.6 EP vyplýva, že rozhodnutie exekučného súdu o povolení odkladu exekúcie je vykonateľné už jeho doručením poverenému súdnemu exekútorovi, ktorý v zmysle tohto zákonného ustanovenia až do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia exekučného súdu môže v rámci exekučného konania vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.

17. Exekučný súd, ktorý rozhodol o povolení odkladu exekúcie podľa § 56 ods.2 EP, za podmienok ktorého zákonného ustanovenia môže takto rozhodnúť i bez návrhu, môže takisto rozhodnúť o ukončení povolenia odkladu exekúcie a to i bez návrhu, alebo ak na takéto rozhodnutie dá podnet súdny exekútor, alebo niektorý z účastníkov so zreteľom na to, že podmienky na povolenie odkladu predčasne pominuli, alebo sa dodatočne zistí, že nejestvovali ani v čase vydania uznesenia o povolení odkladu (uznesenie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 120/05-16), vychádzajúc z okolností prejednávanej veci zjavne predovšetkým v závislosti na ďalšom priebehu a výsledku povinným iniciovaného dovolacieho konania.

K výroku III/ uznesenia

18. Oprávnený i povinný prostredníctvom svojich právnych zástupcov uplatnili a vyčíslili trovy, vynaložené v exekučnom konaní v tejto veci v súvislosti s konaním o námietkach povinného proti exekúcii.

19. Trovami exekúcie treba rozumieť v zmysle ust. § 200 ods.1 EP predovšetkým trovy vzniknuté v exekúcii poverenému súdnemu exekútorovi (§ 196 EP) a pravidelne i trovy vynaložené na účelné vymáhanie nároku (prostredníctvom exekúcie) oprávneným. Medzi tieto trovy oprávneného nepochybne patria i trovy vynaložené z titulu právneho zastúpenia za právne služby spojené s obranou práv a právom chránených záujmov oprávneného voči námietkam povinného proti exekúcii. Trovami exekúcie v niektorých prípadoch sú za splnenia zákonom ustanovených podmienok i trovy vzniknuté povinnému

- a to práve v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ale len v prípade, ak sa námietkam vyhovelo v zmysle § 200 ods.1 EP, alebo v súvislosti s oprávneným zavineným zastavením exekúcie v zmysle § 203 ods.1 EP. Trovy exekúcie po prvýkrát vyčísli súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie postupom podľa ust. § 201 ods.1 EP ako trovy predbežné, keďže ich konečná výška, v ktorej budú i vymáhané v rámci exekúcie, ešte nie je známa, ale závisí od konkrétneho ďalšieho priebehu exekúcie (vrátane správania sa povinného k výzve na dobrovoľné splnenie povinnosti, uvedenej v upovedomení súdneho exekútora a vrátane jeho reakcie formou využitia procesného inštitútu námietok proti exekúcii). O vzniku takýchto prípadných ďalších trov v priebehu vykonávanej exekúcie exekútor upovedomí účastníkov spôsobom podľa § 202 ods.1 EP.

20. Pretože súd týmto uznesením (výrok I/) námietky povinného proti exekúcii zamietol, právo na náhradu trov vynaložených v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii v zmysle ust. § 200 ods.1 EP povinnému nevzniklo. Trovy vzniknuté v incidenčnom spore o prípustnosť exekúcie podľa § 50 ods.1 EP oprávnenému, vymôže vyššie naznačeným postupom (v bode 19/) v ďalšom priebehu konania v rámci vymáhania trov exekúcie v medziach súdom udeleného poverenia súdny exekútor (prirodzene v závislosti na ďalšom priebehu exekučného konania v súvislosti s rozhodnutím exekučného súdu o povolení odkladu exekúcie).

21. Súd preto, ponechávajúc bez osobitného rozhodnutia uspokojenie ďalších trov, vzniknutých v exekučnom konaní oprávnenému na ďalší priebeh exekučného konania v tejto veci a to prostredníctvom súdneho exekútora v rámci udeleného poverenia na vykonanie exekúcie (vrátane trov exekúcie), ako je uvedené v predchádzajúcom bode 20/, postupom podľa ust. § 262 ods.1 v spojení s osobitnou právnou úpravou citovanou v predchádzajúcich bodoch tejto časti odôvodnenia tohto uznesenia výrokom III/ tohto uznesenia rozhodol len o uplatnenom nároku povinného na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii (ako je uvedené v bode 20/).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu vo výroku I/, ktorým súd rozhodol o zamietnutí námietok proti exekúcii, odvolanie n i e je prípustné (§ 355 ods.2 v spojení s § 50 ods.4 EP).

Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch II/ a III/, ktorými súd rozhodol o povolení odkladu exekúcie a o nároku na trovy exekučného konania, j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 355 ods.2, § 362 v spojení s § 56 ods.8 EP a § 357 písm. m/, § 262 ods.1 v spojení s § 200 ods.1 EP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a jeho náležitosťou je aj uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1,2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda možno rozšíriť a odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, § 365 ods.3 .

Podľa § 365 ods.1,2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou, je právoplatné. Ak proti uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné doručením. Ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením. (§ 238 ods.1,2 a 3 .

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami (§ 232 ods.1, § 234 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (§ 38 ods.2 EP).

Proti tomuto uzneseniu vo výroku I/, ktorým súd rozhodol o zamietnutí námietok proti exekúcii, odvolanie n i e je prípustné (§ 355 ods.2 v spojení s § 50 ods.4 EP).

Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch II/ a III/, ktorými súd rozhodol o povolení odkladu exekúcie a o nároku na trovy exekučného konania, j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 355 ods.2, § 362 v spojení s § 56 ods.8 EP a § 357 písm. m/, § 262 ods.1 v spojení s § 200 ods.1 EP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a jeho náležitosťou je aj uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1,2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda možno rozšíriť a odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, § 365 ods.3 .

Podľa § 365 ods.1,2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou, je právoplatné. Ak proti uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné doručením. Ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením. (§ 238 ods.1,2 a 3 .

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami (§ 232 ods.1, § 234 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (§ 38 ods.2 EP).