Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/551/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou HMG LEGAL, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava proti žalovaným: 1. W. I., nar. X.XX.XXXX, 2. I. I., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom T., X. XXX/X, o zaplatenie 2993,13 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2172,13 eur, s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1793,10 eur od 20.8.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 2172,13 eur ako aj v časti 16,90 % úroku od 20.8.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .

Žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 45,12 % náhrady trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.8.2015 sa žalobca domáhal spoločného a nerozdielneho zaviazania oboch žalovaných na zaplatenie sumy 2993,23 eur so 16,90% úrokom ročne zo sumy 1626,93 eur od 20.8.2015 do zaplatenia, 8,05% úrokom z omeškania ročne od 20.8.2015 zo sumy 2552,61 eur až do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovanými ako spoludlžníkmi uzavrel dňa 20.4.2010 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 003587649R, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky. V dôsledku neplnenia dohodnutých podmienok žalobca listom - Oznámenie o zosplatnení úveru - vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k 15.4.2013. K 19.8.2015 celkový zostatok pohľadávky vo výške 2993,23 eur pozostáva z istiny vo výške 1626,93 eur, úroku vo výške 781,99 eur, úroku z omeškania vo výške 440,62 eur a poplatkov vo výške 143,69 eur. Za dôkaz žalobca označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, všeobecné obchodné podmienky platné k 1.12.2009, obchodné podmienky platné k 1.2.2010, doklad o čerpaní úveru, posledná výzva, oznámenie o zosplatnení a vyčíslenie pohľadávky.

2. Prípisom z 24.6.2016 žalobca doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že žalovaní dňa 20.4.2010 čerpali poskytnutý úver vo výške 2700,- eur. Ďalej uviedol, že suma úroku vo výške 781,99 eur je vyčíslená ku dňu 19.8.2015 a špecifikoval poplatky uplatnené vo výške 143,69 eur ako poplatky vyčíslené za obdobie od 14.11.2012 do 14.4.2013, a to za správu úveru (6 x 1,99 €), poistenie smrti a invalidity (5 x 2,25 €), poistenie práceneschopnosti (5 x 1,10 €), upomienka (10.- €), výzva (3 x 35,- €).

K uvedenému prípisu žalobca pripojil aj špecifikáciu pohľadávky od 21.4.2010 do 19.8.2015, sadzobník poplatkov platný od 1.7.2012 a oznámenie o zosplatnený.

3. Súd otvoril pojednávanie vo veci dňa 8.9.2016 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a okrem vyjadrení žalovaných vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

4. Obaja žalovaní zhodne uviedli, že úver prestali splácať po strate zamestnania žalovanej v 1. rade, keď žalovaný v 2. rade je invalidný dôchodca.

5. V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej boli žalovaní v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca ako banka má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Na danú právnu vec súd aplikoval ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

6. Súd mal zo Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 003587649R za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 20.4.2010 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným ako dlžníkom spotrebiteľský úver vo výške 2700,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť 60 mesačnými anuitnými splátkami, pri ročnej úrokovej sadzbe 16,90%, RPMN (ročnej priemernej miere nákladov) vo výške 21,05% a priemernej hodnote RPMN vo výške 20,58%. Dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na 15.5.2010 a poslednej anuitnej splátky na 15.4.2015, pričom 15. deň v mesiaci bol dohodnutou lehotou splatnosti dohodnutých anuitných splátok, z ktorých prvá až predposledná splátka bola dohodnutá vo výške 66,80 eur a posledná anuitná splátka mala byť bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Žalovaní mali platiť aj poplatky za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne a poplatok za poistenie úveru vo výške 3,35 eur mesačne, pričom za spracovanie úveru mali zaplatiť poplatok vo výške 54,- eur.

Žalobca adresoval žalovaným Oznámenie o zosplatnení úveru, v ktorom žalovaným oznámil vyhlásenie celej pohľadávky v súvislosti so zmluvou č. 003587649R z 20.4.2010 za splatnú k 15.4.2013 a žalovaných vyzval na zaplatenie sumy 2747,03 eur.

Podľa výpisu z účtu žalovaných, banka k 15.10.2012 neevidovala pohľadávku voči žalovaným, pričom k uvedenému dňu bol zostatok na istine úveru vo výške 1626,93 eur. V dlžných splátkach splatných po 15.10.2012 do vyhlásenia predčasnej splatnosti dňa 15.4.2013 bol podľa špecifikácie na čl. 46 spisu zahrnutý úrok v celkovej výške 137,48 eur. Žalobca za obdobie po 15.10.2012 až do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 15.4.2013 vyčíslil v uvedenej špecifikácii za omeškanie s úhradou dlžných splátok žalovanému úrok z omeškania vo výške 11,08 eur a poplatky vo výške 143,59 eur. Súd za dôvodne žalovanú zo sumy poplatkov považuje len sumu vo výške 28,69 eur titulom poplatku za správu úveru (6 x 1,99 €), poistenie smrti a invalidity (5 x 2,25 €), poistenie práceneschopnosti (5 x 1,10 €), keď poplatky za upomienku a výzvu nie sú v zmluve strán sporu z 20.4.2010 uvedené. Pritom podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ si strany sporu v zmluve dohodli pevnú úrokovú sadzbu 16,90% ročne, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu na 16,90% úrok ročne zo sumy dlžnej istiny úveru od zosplatnenia úveru dňa 15.4.2013 do 19.8.2015, ako to žalobca uviedol vo vyjadrení zo dňa 24.6.2016. Uvedeným úrokom sa úročí len istina čerpaného úveru, a to len do splatnosti úveru, v danom prípade do splatnosti predčasne zosplatneného úveru dňa 15.4.2013, pričom úrok zahrnutý v splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru, s úhradou ktorého sa žalovaní dostali do omeškania a žalobcom bol vyčíslený sumou vo výške 137,48 eur, bol žalobcovi prisúdený v prísudku. Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve, tzv. anatocizmus, a tento zákaz pretrváva aj naďalej, s poukazom na § 121 ods. 3 OZ., podľa ktorého aj úrok a aj úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie vecou hlavnou. Tento záver je súladný aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 3. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002, uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek“ ( R 5/2006), ale aj s uznesením Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny úveru má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania. keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 15.4.2013 (deň ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru). Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti vyčísleného úroku nad sumu 137,48 eur, ktorá suma je, z dôvodu dlžného úroku splatného do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, zahrnutá v prísudku (1804,18 eur), zamietol ako nedôvodnú. Z totožného dôvodu zamietol aj osobitne žalovaný 16,90% úrok z istiny 1626,93 eur od 20.8.2015 do zaplatenia. V súlade s tým súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru.

8. Žalobca si popri úroku z omeškania vyčíslenom k 19.8.2015 sumou vo výške 440,62 eur uplatnil aj nárok na 8,05% úrok z omeškania z ním tvrdenej dlžnej sumy vo výške 2552,61 eur (istina, úrok z úveru a poplatky) od 20.8.2015 do zaplatenia.

Žalobcovi, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. K 16.4.2013 boli žalovaní v omeškaní s úhradou sumy vo výške 1804,18 eur (vrátane úroku z omeškania vo výške 11,08 eur) a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako je úroková sadzba ECB. K 16.4.2013 bola úroková sadzba 0,75 %, a tak žalobcovi vznikol nárok na 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 1793,10 eur (1804,18 - 11,08), a to až do dňa jeho vyčíslenia, teda do 19.8.2015 vo výške 367,95 eur a od 20.8.2015 súd žalobcovi priznal aj pokračujúci 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 1793,10 eur až do jej zaplatenia. Súd zamietol žalobu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania a s poukazom na uvedené dôvody súd žalobu žalobcu v časti žalovanej istiny považoval za dôvodnú do výšky 2172,13 eur (istina 1626,93 eur + úrok vo výške 137,48 eur splatný do zosplatnenia úveru + úrok z omeškania vo výške 11,08 eur vyčíslený za omeškanie žalovaných do zosplatnenia úveru dňa 15.4.2013 + poplatky vo výške 28,69 eur + úrok z omeškania zo sumy 1793,10 eur od 16.4.2013 do 19.8.2015 vo výške 367,95 eur) a žalobu žalobcu nad uvedenú sumu zamietol ako nedôvodnú.

9. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (72,56%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, úroku a úroku z omeškania je úspechom žalovaných (27,44%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1, 2 tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 45,12% (72,56% - 27,44%) náhradu trov konania.

10. Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.