Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-37-2016.pdf
PDF · 85.71 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/37/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený: JUDr. Jiří Šmída, advokát, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanej: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, B., o zaplatenie 5 675,13 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5,675,13 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.675,13 € od 28.7.2015 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.02.2016, doručenou súdu dňa 03.03.2016, domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 675,13 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej, pričom istina ku dňu postúpenia predstavovala sumu 5 109,78 eur a príslušenstvo predstavovalo sumu 965,56 eur (zmluvný úrok 858,22 eur, zmluvný úrok z omeškania 31,80 eur, zákonný úrok z omeškania ku dňu postúpenia 75,54 eur). 3. Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 04.12.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky vo forme úveru. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach.
4. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanej úver vo výške 9 274,30 eur (280 000,- Sk), ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 199,23 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.01.2015.
5. Dňa 10.03.2015 uzatvoril žalobca so žalovanou „Dohodu o urovnaní“, ktorej predmetom bolo odstránenie spornosti a pochybností ohľadne dlhu žalovanej, ktorý jej vznikol na základe Zmluvy. Medzi žalobcom a žalovanou bola sporná výška postúpenej pohľadávky, a tak pre odstránenie rozporov sa účastníci zmluvy dohodli, že záväzok vo výške 6 162,30 eur sa nahrádza záväzkom vo výške 5 915,13 eur, teda došlo k zníženiu dlhu jednoznačne v prospech žalovanej. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť sumu
5 915,13 eur spolu so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne. Celkovo sa tak žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi spolu 7 052,05 eur a to formou mesačných splátkach vo výške 80,- eur (posledná splátka vo výške 92,05 eur), splatných vždy k 27. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci.
6. Keďže žalovaná si neplnila svoje povinnosti tak ako sa zaviazala v Dohode, t.j. neuhrádzala splátky v dohodnutej výške a v dohodnutých termínoch splátok, stal sa splatný celý dlh v súlade s bodom 4 Dohody o urovnaní a to v dôsledku omeškania so splátkou splatnou dňa 27.07.2015, žalovaná odo dňa splatnosti celého dlhu neuhradila žalobcovi ani časť dlžnej sumy. Celková dlžná suma ku dňu splatnosti celého dlhu predstavovala sumu 5 675,13 eur.
7. Žalovanej sa nepodarilo doručiť písomnosti súdu na adresu evidovanú v registri obyvateľov. Súd vykonal všetky dostupné úkony na zistenie pobytu žalovanej. Ani z dostupných registrov SR sa však súdu nepodarilo pobyt žalovanej zistiť.
8. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol na základe jeho skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov, ako aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá má vykázané doručenie predvolania na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p..
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Zmluva o splátkovom úvere, Všeobecné obchodné podmienky SLSP, a.s., Výzva pred zosplatnením dlhu, Oznámenie o mimoriadnej splatnosti s doručenkou, Dohoda o urovnaní.
10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd skutkovo ustálil, že SLSP, a.s. poskytla žalovanej na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.12.2008 úver v sume 9 274,30 eur (280 000,- Sk), ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 199,23 eur, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.01.2015. Žalovaná jednotlivé splátky úveru nesplácala riadne a včas. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 postúpila SLSP, a.s. pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, pričom celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky pozostávala z istiny 5 109,78 eur a príslušenstva 965,56 eur. Dňa 10.03.2015 uzatvoril žalobca so žalovanou „Dohodu o urovnaní“. Žalovaná sa v Dohode zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 5 915,13 eur spolu so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, celkovo sa tak žalovaná zaviazala zaplatiť spolu 7 052,05 eur a to formou 88. mesačných splátkach vo výške 80,- eur (posledná splátka vo výške 92,05 eur), splatných vždy k 27. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. V dôsledku omeškania so splátkou splatnou dňa 27.07.2015, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého záväzku (bod 4. Dohody o urovnaní). Žalovaná odo dňa splatnosti celého dlhu neuhradila žalobcovi ani časť dlžnej sumy. Celková dlžná suma ku dňu splatnosti celého dlhu predstavovala sumu 5 675,13 eur.
11. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 500 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o bežnom účte a predmetnej zmluvy o úvere) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 2 písm. a) zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Uzatvorením predmetných úverových zmlúv vznikol medzi účastníkmi konania záväzkovo-právny vzťah, ktorý sa v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) vždy riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán. 13. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom (právnym predchodcom žalobcu) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola v písomnej forme uzavretá platná Zmluva o splátkovom úvere v zmysle Obchodného zákonníka, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili Všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalobca ako veriteľ si riadne splnil svoju zmluvnú povinnosť veriteľa a poskytol žalovanej finančné prostriedky dohodnuté v úverovej zmluve, avšak naproti tomu žalovaná si nesplnila riadne a včas svoje zmluvné povinnosti dlžníka v dohodnutých termínoch splatnosti splácať poskytnutý úver, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi v zmysle uzavretej zmluvy právo na vrátenie splátok úveru s príslušenstvom.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
15. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažnej sumy a toto omeškania pretrváva aj v súčasnosti, súd viazaný návrhom žalobcu, priznal žalobcovi úrok z omeškania uplatnený v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v uplatnenej výške za celú žalobcom uplatnenú dobu omeškania.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).