Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30C-242-2015.pdf
PDF · 112.15 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/242/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne: K. O., U.. XX.X.XXXX, R. E., O. Č.. XXX, právne zastúpená: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., IČO: 46 255 010, so sídlom Šaľa, Hlavná č. 14, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Súd určuje, že Zmluva o úvere č. 401200299 zo dňa 30.3.2012 uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 955,49 Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 14.12.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobkyni priznáva plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.10.2014 domáhala, aby súd určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX Q. N. XX.X.XXXX uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná, nakoľko vyššie uvedená a napádaná zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že k zmluve existuje aj Rozhodcovská zmluva zo dňa XX.X.XXXX, ktorá obsahuje tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá doložka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko jej dôsledkom je, že ak dodávateľ podá žalobu na súkromnom rozhodcovskom súde, je spotrebiteľ povinný sa rozhodcovskému konaniu podrobiť. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľská (klasická formulárová), a to aj napriek tomu, že v bode 15. predtlačených Všeobecných podmienok je uvedené, že právne vzťahy zo zmluvy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného podlieha spotrebiteľskému režimu, pričom na strane žalovanej je nepochybne naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úveru, a to z dôvodu ustálenia skutočnej výšky dlhu žalobkyne, nakoľko je tu obrovské riziko nárastu dlhu, o čom svedčí aj skutočnosť, že pôvodne požičaná suma 300,- Eur (dlh) narástla 5,5 násobne. Žalovaná ďalej uvádza, že z obsahu konkrétnych článkov úverovej zmluvy ako aj Všeobecných podmienok je evidentné, že takmer v každom článku je prítomný rozpor so zákonnými ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, alebo ich obchádzanie. Rovnako je evidentné, že im odporujú alebo sú v rozpore s dobrými mravmi. Konkrétne je to bod 04. Všeobecných podmienok, kde je upravená zmluvná pokuta za omeškanie so splátkou vo výške 15,- Eur za každý deň omeškania a v prípade omeškania sa s viac ako štyrmi splátkami vo výške 30,- Eur za každý deň omeškania. Rovnako tak aj už spomínaný bod 15. Všeobecných podmienok o vylúčení režimu spotrebiteľského práva na úverový vzťah. Toto
ustanovenie zhoršuje postavenie spotrebiteľa, je v jeho neprospech, preto je potrebné považovať ho za neplatné. Strany spory uzatvorili medzi sebou aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky žalovaného. Uvedené je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Ide o vopred určenú a predformulovanú zmluvnú podmienku, ktorá je obsahom formulárovej zmluvy bez toho, aby bola individuálne dojednaná, pričom umožňuje žalobcovi siahnuť na majetok žalobcu bez toho aby dlžník mohol zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko podstatná časť úverovej zmluvy je v rozpore so zákonom, zákon obchádza alebo je v rozpore s dobrými mravmi, ako celok nie je udržateľná, a preto je potrebné určiť, že tento právny úkon je neplatný.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 6.11.2014, v ktorom uviedol, že žalobu navrhuje v celom rozsahu zamietnuť. V predmetnom vyjadrení uviedol, že žalobca nesprávne právne posúdil vec, pretože strany sporu uzatvorili podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. nepomenovanú zmluvu, preto sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Taktiež poukázal na bod 15. Všeobecných podmienok, kde bolo stranami zmluvy dohodnuté , že na všetky právne vzťahy medzi nimi sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením, že úverová zmluva je ako celok neplatná z dôvodu údajných neprijateľných podmienok, pričom poukázal na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd teda môže za neplatné vyhlásiť jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak nie celú zmluvu. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 15.3.2012 vo výške C-453/10, ktorý jasne a jednoznačne potvrdil, že cieľom čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 nie je povinnosť členských štátov nariadiť neplatnosť celej zmluvy, ale práve naopak. Európske právo v zásade obmedzuje nezáväznosť pre spotrebiteľa na konkrétnu podmienku, pričom zmluva ako taká existuje ďalej. Navyše, pri určovaní, či zmluva môže existovať bez nekalých podmienok je súd v zmysle rozsudku povinný prihliadať výlučne na objektívne kritéria. V tomto smere je teda podľa európskeho práva irelevantné, či by prípadné vyhlásenie neplatnosti zmluvy ako celku bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Napokon žalovaný uviedol, že žalobca na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky naliehavý právny záujem nemá.
3. Dňa 28.1.2016 bola zo strany žalobkyne tunajšiemu súdu doručená úprava (rozšírenie) petitu žaloby, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu petitu, a to v takom znení ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia. O podanom návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 30C/242/2015-78 zo dňa 30.3.2016. Rozšírením žaloby žalobkyňa žiadala okrem vyhlásenia neplatnosti úverovej zmluvy, priznať aj bezdôvodné obohatenie, pozostávajúce z čiastky vo výške 955,49 Eur ako aj z úrokov z omeškania. Ide o čiastku, ktorú žalobca od žalovanej prevzal bez právneho dôvodu, a teda sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Rozšírenie petitu žalobkyňa odôvodnila tým, že úver ktorý jej bol poskytnutý je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti ( údaj o RPMN, o priemernej RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). Žalobkyňa žalovanému ku dňu 22.9.2014 za poskytnutý úver uhradila celkovo sumu vo výške 1 255,49 Eur. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne vyplýva, že ku dňu 22.9.2014 boli žalobkyni vykonané z jej príjmu zrážky celkom vo výške 1 206,46 Eur (rok 2013 - 300,- Eur; rok 2014 - 836,49 Eur), pričom dňa 17.4.2012 žalobkyňa uhradila žalovanému ešte prvú splátku vo výške 49,- Eur. Z rozpisu splátok a pokút vyplýva, že žalobkyňa ku dňu 13.12.2013 zaplatila žalovanému sumu vo výške 349,- Eur a nakoľko úver by sa mal považovať za bezúročný a bez poplatkov, týmto momentom zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.
4. Súd v danej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to: Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, Rozhodcovská zmluva, Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, potvrdenie o výške vykonaných zrážok, rozpis splátok a pokút žalobkyne, výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj s ostaným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci:
5. Žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným ako dodávateľom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX Q. N. XX.X.XXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 300,- Eur. Predmetný úver sa žalobkyňa zaviazala splatiť žalovanému prostredníctvom 12 mesačných splátok vo výške po 49,- Eur. Celkovo sa žalobkyňa zaviazala žalovanému vrátiť sumu 588,- Eur, t.j. úver navýšený o sumu 288,- Eur (poplatok). Súčasťou zmluvy bola Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako aj Rozhodcovská zmluva. Na základe uvedených právnych úkonov si žalovaný zabezpečil plnenie svojej pohľadávky ako aj možnosť riešiť prípadne vzniknuté spory na rozhodcovskom súde. Z predloženého prehľadu uhradených splátok mal súd za preukázané, že na poskytnutý úver žalobkyňa splatila sumu vo výške 1 255,49 Eur. Úhrady, ktoré žalovaná uskutočnila, boli realizované ako splatenie prvej splátku vo výške 49,- Eur a ostatné zrážkami zo mzdy, k realizácii ktorých žalovaný pristúpil na základe Dohody o zrážkach. Súd uvádza, že zmluvy o úvere neobsahuje údaj o RPMN ani údaj o úrokovej sadzbe.
6. Naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmlúv o úvere je predovšetkým v tom, že potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky a poplatky). Jej postavenie sa stane istejšie, nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s názorom, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsahu tohto právneho úkonu, tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods. 2 písm. c) cit. ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
Podľa ods. 2 písm. f) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa ods. 2 písm. g) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
Podľa ods. 2 písm. i) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
Podľa ods. 2 písm. j) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa ods. 2 písm. k) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa ods. 2 písm. m) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny. Podľa ods. 2 písm. n) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť. Podľa ods. 2 písm. o) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ods. 2 písm. y) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
8. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 4 písm. s) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (platným a účinným od 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0.25 %).
10. Úver je odplatný právny úkon a jeho ekonomickým cieľom je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky). V danom prípade odplata za poskytnuté úvery zjavne vybočuje z rámca úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov, pričom hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva práve ustanovenie § 39 OZ. Neprimeraná výška úrokov je väčšinou spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom. V zmysle rozhodnutia NS SR 5Cdo 26/2011 v prípade vysokých úrokov ide o neplatnosť úrokov v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať. Judikatúra súdneho dvora podporuje toto opatrenie v rozsudku zo 14.1úna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino: Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov ( Real Decreto Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias ) zo 16.novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.
Maximálna výška úrokov (ako odplaty) pri peňažných pôžičkách a úveroch nie je limitovaná žiadnym právnym predpisom. Je ponechaná na dohodu strán, ktorá však musí byť v súlade s ustanovím § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú p dôvodu posúdil úverovú zmluvu za neplatnú.
11. V danom prípade súd rozhodoval o žalobe, ktorá spočívala v nároku žalobkyne, že vyššie uvedený právne úkony - zmluva o poskytnutí úveru (súd má za to, že v danom prípade išlo o poskytnutie tzv. klasických úverov, nakoľko tomu nasvedčuje jednak mechanizmus ich splácania - pravidelné mesačné splátky, a jednak aj spôsob ich čerpania - jednorazové vyplatenie sumy; pri revolvingových úveroch sa jedná o poskytnutie úverového rámca - limitu, ktorý môže dlžník čerpať aj opakovane do schválenej výšky, za predpokladu, že splátkami tento úverový limit každomesačne do jeho výšky doplní) je potrebné považovať za zmluvu o poskytnutí úveru bez úrokov a bez poplatkov. Tu sa súd stotožnil s argumentáciou žalobkyne, ktorá tvrdila, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN, o priemernej RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Preto v danom prípade možno poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle uvedeného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.. Zrozumiteľnosť údajov uvedenej zmluve o spotrebiteľských úveroch je podstatnou náležitosťou hlavne kvôli tomu, že vo väčšine prípadov sú úvery poskytované osobám s priemerným vzdelaním, bez odborného ekonomického či právnického vzdelania, a teda tieto osoby nie sú schopné náležitým spôsobom posúdiť formuláciu použitú v zmluve, a spôsob akým sú zmluvy písané je pre ne nezrozumiteľný. Činnosť a prax súdov rozhodovaním však smeruje k tomu, aby zmluvy takéhoto typu boli písané jazykom pochopiteľným pre bežného spotrebiteľa. Jazyk absentuje. Rozhodcovská zmluva a dohoda o zrážkach zo mzdy ako prostriedky zabezpečujúce pohľadávku vzniknutú z právneho úkonu, ktorý trpí vadami, súd aj vzhľadom na výšku pohľadávky nepovažoval za nevyhnutné. Okrem toho súd v konaní nemal preukázané, že by žalovaný nejakým spôsobom poučil žalobkyňu o význame a priebehu rozhodcovského konania, aký význam má jeho výsledok a rovnako tak ani o štatúte rozhodcovského súdu. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia a jeho priznanej výšky, tu súd vychádzal z vyčíslenia predloženého žalobkyňou, ktoré bolo v súlade s listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu. Výška bezdôvodného obohatenia požadovaného k priznaniu predstavuje rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami a už uhradenými čiastkami. V tejto časti súd žalobkyni vyhovel aj s prihliadnutím na to, že úver bol poskytnutý bez úrokov a bez akýchkoľvek poplatkov, a teda žalovanému vznikol nárok len na vrátenie skutočne poskytnutých finančných prostriedkov.
12. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a za neplatnú vyhlásil zmluvu o úvere ako celok a žalobcu zaviazal k úhrade bezdôvodného obohatenia spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške, a to odo dňa nasledujúceho po dni (13.12.2013), kedy žalobkyňa poskytnutý úver splatila.
13. Súd rozhodol na základe dôkazov označených a navrhnutých stranami sporu. Sám žiadne dôkazy nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako aj s prihliadnutím na právo strán sporu na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.
14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi, ktorý bol v danej veci stopercentne úspešný, trovy konania mu vznikli a ich náhradu si riadne uplatnil. O výške priznaných trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Súd v danom prípade zaviazal žalovaného/žalovanú na zaplatenie uplatneného nároku a na náhradu trov konania, nakoľko mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa podala žalobu dôvodne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.