Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-259-2015.pdf
PDF · 97.62 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/259/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci žalobcu: F. W., D.. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, XXX XX S.ca , štátny občan SR právne zastúpený: Mgr. Gabriela Nováková, Mierové námestie 452, 991 28 Vinica proti žalovanej: N.. L. A., D.. XX.XX.XXXX, P. XX, Š.H., štátny občan SR o zaplatenie 7 333,22 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa cestou svojej právnej zástupkyni podaním doručeným na súd dňa 01.07.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 7333,22 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou boli od r. 2010 blízki priatelia, pričom o vzťahu druh družka nie je možné hovoriť preto, že nezdieľali spoločnú domácnosť. V tom čase pracoval žalobca ako vodiť medzinárodnej kamiónovej dopravy a na území Slovenskej republiky sa nachádzal len sporadicky. V čase svojho voľna trávil časť svojho času so žalovanou, pričom sa zdržiavali na adrese jej trvalého pobytu. Preto, že žalovaná mala vážne finančné problémy, dohodli sa, že na čas , kým skončí vysokú školu a obdrží diplom jej finančne pomôže. Dohodli sa, že na všetky výdavky, ktoré sa uhradia z účtu žalobcu v prospech žalovanej sa označia poznámkou , aby bolo zreteľné, na aký účel sa výdavky použili.
2.Žalobca ďalej uviedol, že počas vzťahu so žalovanou obdržal od maďarskej poisťovne AEG 1 043 879 Ft., ktoré boli uhradené na účet žalovanej s tým, že ich vráti v rovnakom čase, ako finančné prostriedky poskytnuté z účtu. Na základe dohody mala žalovaná vrátiť fin. prostriedky do 30.06.2012.
3.Po ukončení štúdia sa finančné situácia žalovanej nezlepšila, z uvedeného dôvodu sa so žalovanou dohodli, že mu uvedené finančné prostriedky vráti do 30.0.62013. Žalobca súhlasil, aby mu tieto finančné prostriedky uhrádzala v splátkach, pričom by sa na konkrétnej mesačnej platbe dohodli. Žalobca uviedol, že v druhej polovici roku 2013 sa na žalovanú viackrát obrátil s prosbou, aby mu požičanú hotovosť vrátila, ale nestalo sa tak.
4. Listom zo dňa 05.05.2014 žalobca prostredníctvom advokáta požiadal žalovanú na vrátenie dlhu. Na uvedenú výzvu reagovala žalovaná mailom a uviedla, že tento krok od žalobcu očakávala. V poradí druhá výzva jej bola zaslaná 27.06.2014 a listom zo dňa 16.01.2015 jej bola zaslaná posledná výzva pred súdnym konaním. Túto zásielku žalovaná neprevzala.
5.Žalobca uviedol, že za celé obdobie poskytol žalovanej sumu 7 333,22 eur, pričom 3 379,88 eur tvoria prostriedky uhradené z jeho účtu a zostatok tvorí poistná suma vo výške 1 043 879 Ft., čo predstavuje prepočtom denného kurzu NBS zo dňa 02.05.2011 sumu 3 953,34 eur.
6.V priebehu konania žalobca k veci uviedol, že ústna dohoda o pôžičke bola so žalovanou uzavretá pri prvom prevode peňazí v auguste 2010. Žalovanej povedal, že jej vie pomôcť. Žalovaná mala k dispozícii jeho GRID kartu a v prípade potreby zrealizovala platbu. Dohodli sa, že žalovaná začne splácať dlh, keď skončí školu. Nevie presne uviesť, či sa dohodli na splátkach alebo na jednej sume. Žalovaná skončila školu v júni 2012 a spoločný život, aj keď sa tak úplne nedá nazvať skončili so žalovanou v januári 2012. Potom si telefonovali. Stretli sa aj osobne , žiadny problém nebol s peniazmi, teda, že budú vrátené. Naposledy boli spolu , asi v marci 2012. Žalovanej povedal, že ona určite potrebuje čas, kým sa rozbehne. Dohodli sa, že koncom júna 2013 mu mala peniaze zaplatiť buď v splátkach alebo jednou sumou. Na presnom dátume vrátenia platby neboli dohodnutí. Pri dohode o vrátení dlhu nebol nikto. Žalovaná mala pri poslednom stretnutí žalobcovi povedať, že ho ošklbala a že sa má starať.
7.Právna zástupkyňa žalobcu v priebehu konania uviedla, že finančné prostriedky boli žalovanej poukazované ako pôžička. Keby sa jednalo o dar , tak by pri jednotlivých položkách nebolo uvedené, na čo boli finančné prostriedky určené. Žalobca žalovanej týmto spôsobom vypomáhal. Platby išli na súkromný účel žalovanej , dohoda bola taká, že financie vráti do 30.6.2013, dohoda bola ústna. Dňa 15.06.2012 boli ešte s účtu žalobcu poskytnuté žalovanej finančné prostriedky. Čo sa týka námietky premlčania tvrdí, že táto nie je opodstatnená z toho dôvodu, že k plneniu malo dôjsť 30.062013 s tým, že žaloba bola podaná 30.06.2013. existenciu ústnej zmluvy o pôžičke vie preukázať svedok, ktorý je prítomný. V priebehu konania ďalej uviedla, že žalovaná potvrdila, že jej žalobca vypomáhal finančne. Boli oddelené financie, ktoré išli darom a ktoré žalobca nežiada späť a finančná pôžička. Žalobca a žalovaná nebývali spolu , pretože žalovaný bol dlhodobo v zahraničí. Pre prípad úspechu žiadala náhradu trov konania.
8.Žalovaná sa cestou svojej právnej zástupkyne vyjadrila k žalobe listom doručeným na súd 05.05.2016. Uviedla, že nie je pravdou, že by mala finančné ťažkosti tak, ako uviedol žalobca. Od roku 2005 až dodnes je v stabilnom pracovnom pomere a má stabilný príjem. Žalobcu nikdy nepožiadala o finančnú pomoc. On sám sa dobrovoľne rozhodol, že jej finančne pomôže . Z finančných prostriedkov poukazovaných žalobcom z jeho účtu na jej účet uhrádzala aj ich spoločné výdavky. Neexistovala medzi nimi žiadna dohoda - písomná ani ústna - o poskytnutí a prijatí finančnej pôžičky a teda ani o tom, že tieto peniaze bude povinná vrátiť.
9.Poskytnuté finančné prostriedky teda právom považovala a aj považuje za dar, nakoľko jej boli poskytnuté dobrovoľne a bezodplatne - uvedený právny vzťah nepochybne vykazuje všetky pojmové znaky darovacej zmluvy.
10.Čo sa týka poistnej zmluvy od maďarskej poisťovne, tá bola pripísaná na jej účet na výslovnú žiadosť žalobcu, nakoľko žalobca sa zdržiaval v zahraničí a preto nemal možnosť si zriadiť účet v banke, na ktorý by poisťovňa mohla vyplatiť uvedenú sumu. Žalovaná uviedla, že poistnú sumu použil žalobca na vlastné účely.
11.Uviedla ďalej, že aj keby bola žaloba dôvodná, namieta premlčanie preto, že poistná zmluva bola poukázaná na jej účet v máji 2011 a posledný prevod finančných prostriedkov z účtu žalobcu v prospech jej účet bol naposledy realizovaný 15.06.2012. Návrh na súd bol doručený 01.07.2015 teda po uplynutí všeobecnej 3 -ročnej premlčacej lehoty.
12. V priebehu konania žalovaná k veci u viedla, že ona nevedela, že žalobca bude vo výpisoch všetko označovať , nemali žiadnu ani písomnú ani ústnu dohodu o pôžičke, je pravdou, že jej žalobca finančne pomáhal , ale to bolo z lásky. Žili v spoločnej domácnosti u neho, pracoval ako vodiť medzinárodnej prepravy, keď sa vrátil z cesty išli buď k nemu alebo ku nej. Keď sa začali zbližovať, chcela požiadať o úver v banke, žalobca jej povedal, že on jej finančné prostriedky dá , kým má. Uviedla, že nie je pravdou, že by sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky do 30.06.2012 Záverom uviedla, že je pravdou, že bola v zlej finančnej situácii , aj keď mala trvalý pracovný pomer. Posledná platba od žalobcu prišla na jej účet 15.06.2012 a malo sa jednať o jej bývalé životné poistenie. Potvrdila, že
sa so žalobcom po tomto dátume stretla a mali spolu mailovú alebo sms komunikáciu. Nikdy sa však nedohadovali o tom, prečo mu nespláca pôžičku.
13.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, mailom žalovanej zo dňa 05.06.2014, výsluchom svedka U. Z. , výpisov z účtu žalobcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
14. Z výsluchu účastníkov konania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná boli priatelia od roku 2010 do roku 2012. Obidvaja účastníci konania vypovedali, že sporadicky žili spolu v spoločnej domácnosti.
15.Z mailu žalovanej zo dňa 05.06.2014 mal súd preukázané, že právny zástupca žalobu zaslal žalovanej výzvu na plnenie, pravdepodobne 05.05.2014. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že je pravdou, že jej žalobca pomáhal finančne, ale neboli medzi nimi žiadna dohoda, pomáhal jej z lásky. Žalovaná sa vyjadrila tak, že účet v Maďarsku musela otvoriť na jej meno preto, že žalovaný sa nevedel uvoľniť z práce a poisťovňa AEG musela realizovať platbu. Z tejto finančnej čiastky hradili aj výdavky na jeho domácnosť a jeho vlastnú spotrebu.
16.Svedok U. Z., D. X.X.XXXX vypovedal, že žalobcu pozná, je to jeho bývalý kolega a rodinný priateľ , s ktorým pracovali. Pozná aj žalovanú , odvtedy, odkedy sa žalovaná pozná so žalobcom. Má vedomosť o tom, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke. Túto vedomosť má od žalobcu, veľa spolu komunikovali. Nebol prítomný pritom, keď sa žalobca so žalovanou dohodol na pôžičke , podľa neho bolo predmetom dohody, aby žalobca žalovanú podporil, aby ona mohla dokončiť školu.
17.Z výpisov z VÚB banky vedených na meno žalobcu mal súd preukázané, že na uvedených výpisoch sú platby označené ako A. L., prvá platba bola takto označená dňa 19.08.2010, posledná platba bola takto označená dňa 15.06.2012.
18.Z listu poisťovne AEG zo dňa 05.2.2011 a následne z oznámenia o vyplatení platby zo dňa 20.4.2011 mal súd preukázané, že životné poistenie žalobcu v sume 1 043 879 Ft. boli vyplatené na účet označený ako W. F. - A. L.. Platba prebehla v máji 2011.
19.Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20.Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
22.Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
23.Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24.Podľa § 628 ods.1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma .
25.Podľa § 628 ods.2 Občianskeho zákonníka , darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci , ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
26.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
27.Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že by medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke. Podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka nemusí mať zmluva o pôžičke písomnú formu, účastníci zmluvného vzťahu sa však musia preukázateľne dohodnúť na podstatných náležitostiach tejto zmluvy. Žalobca tvrdil, že so žalovanou ústnu zmluvu o pôžičke uzavrel už v roku 2010, žalovaná však túto skutočnosť poprela.
28.Žalobca ako dôkaz uzavretia zmluvy o pôžičke navrhol svedeckú výpoveď svedka U. Z., svedok v priebehu konania nepotvrdil, že by bol prítomný pri uzatváraní ústnej zmluva o pôžičke a uviedol, že informácie o tejto zmluve mu poskytol žalobca. Svedecká výpoveď U. Z. uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou nepreukázala .
29.Ak žalobca tvrdí, že medzi ním a žalovanou vznikla zmluva o pôžičke, musí súdu preukázať skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola medzi ním a žalovanou skutočne uzavretá. Žiadny takýto dôkaz (okrem vlastného tvrdenia a svedeckej výpovede ) źalobca v priebehu celého konania neprodukoval. Žalovaná poprela, že by medzi ňou a žalobcom bola zmluva o pôžičke uzavretá. Dôkazné bremeno o uzavretí zmluvy o pôžičke je v tomto prípade na žalobcovi, žalobca však toto dôkazné bremeno neuniesol.
30.Preto, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žaloby, súd skúmal aj iný možný dôvod poukázania finančných prostriedkov žalobcom v prospech žalovanej. Žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky, ktoré jej žalobca poukazoval na účet mali byť darom. Základnou náležitosťou darovacej zmluvy podľa občianskeho zákonníka je však vôľa darcu poskytnúť bezodplatne finančné prostriedky alebo iné statky obdarovanej. Žalobca v priebehu konania poprel, že by chcel žalovanej finančné prostriedky darovať.
31.Súd ďalej skúmal, či zo strany žalovanej nedošlo voči žalobcovi k bezdôvodnému obohateniu. Súd však mal preukázané, že žalobca poukazoval finančné prostriedky žalovanej dobrovoľne a bez nátlaku, tak isto dobrovoľne a bez nátlaku súhlasil s tým, aby boli finančné prostriedky z jeho životnej poistky poukázané na účet žalovanej. Žalovaná bola presvedčená, že tieto finančné prostriedky jej dáva žalobca z lásky - nemohlo teda dôjsť k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovanej.
32.Podľa názoru súdu medzi žalobcom a žalovanou vznikol innominátny kontrakt podľa § 51 OZ. Zásada zmluvnej voľnosti je vyjadrená v prísloví „čo nie je výslovne zákonom zakázané, je dovolené“ (quod lege non prohibitum, lucitum est). Realizácia zásady zmluvnej autonómie znamená, že subjekt občianskeho práva sa môže samostatne rozhodnúť, či urobí alebo neurobí právny úkon (napr. či uzavrie alebo neuzavrie zmluvu, zriadi alebo nezriadi závet, nadobudne zmluvou vlastníctvo k určitej veci alebo nie), slobodne vyberá adresáta právneho úkonu (možnosť slobodnej voľby druhej zmluvnej strany), sám môže zvoliť formu (možnosť výberu zmluvného typu alebo uzavretie nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka) . Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti. Žalobca so žalovanou sa dohodli, že budú sporadicky žiť v spoločnej domácnosti a že žalobca bude žalovanej poskytovať finančné prostriedky, aby jej pomohol. Súd nemal preukázané, že by sa žalobca a žalovaná dohodli o vrátení finančných prostriedkov, ktoré žaloba žalovanej poukázal, resp. žalovaná dostala na účet ako plnenie zo životnej poistky od žalovaného .
33.V konaní bola zo strany žalovanej vznesená námietky premlčania. Súd mal preukázané, že finančné prostriedky zo životnej poistky boli na účet žalovanej poukázané v máji 2011 bez bližšieho určenia dátumu. Žalobca tak mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde dňa 01.06.2011 , premlčacia doba v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v tejto veci tak uplynula 01.06.2014. Súd mal ďalej preukázané, že žalobca poukázal posledný krát finančné prostriedky na účet žalovanej dňa 15.06.2012. Premlčacia doba tak v tomto prípade uplynula dňa 15.06.2015. Žaloba však bola na súd preukázateľne dňa 01.07.2015. Na námietku premlčania je súd povinný prihliadnuť vždy, keď je vznesená sporovou stranou. Súd jeho toho názoru, že žalobca podal žalobu neskoro, námietka premlčania bola zo strany žalovanej vznesená dôvodne.
34.Napriek tomu, že súd uznal námietku premlčania vznesenú žalovanou ako dôvodnú, posúdil celý prípad aj z hľadiska dobrých mravov.
Zásada dobrých mravov patrí medzi základné zásady platného Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Samotný zákonník však pojem dobrých mravov nedefinuje. Možno však usudzovať, že dobré mravy sú súborom pravidiel a mravných zásad, ktoré zákon presne nevymedzuje, ale očakáva, že výkon práv a povinností s nimi bude v súlade. Zásada dobrých mravov a jej aplikácia na výkon subjektívnych práv a povinností v konkrétnom práve dáva súdu silný nástroj na vyriešenie konkrétneho sporu podľa zásad morálneho príkazu rozhodovať vždy slušne a spravodlivo. „Spravodlivosť musí byť prítomná vždy v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo, ako hodnotový ako hodnotový systém. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný pre všetky demokratické právne poriadky. Zásada súladu práv, resp. ich výkonu s dobrými mravmi predstavuje dôležitý princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti (ekvity). Pojem „dobré mravy“ ne možno chápať len ako súbor morálnych pravidiel používaných ako korektív či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych práva povinností, ale ako príkaz sudcovi rozhodovať v súlade s ekvitou“ (Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 06.09.2005 Sp. zn. I ÚS 643/04). Súd mal preukázané, že žalobca a žalovaná v rokoch 2010 až 2012 žili (aj keď sporadicky ) v spoločnej domácnosti a v partnerskom vzťahu. Žalobca pomáhal žalovanej z vlastného rozhodnutia - motívom pomoci mohol byť a pravdepodobne aj bol citový vzťah medzi žalobcom a žalovanou. Súd nepovažuje za morálne a slušné , aby žalobca po končení vzťahu so žalovanou vyžadoval od nej finančné prostriedky (ktoré jej sám dobrovoľne poskytol) pravdepodobne len kôli tomu, že vzťah žalobcu a žalovanej sa skončil.
35.Preto, že súd považuje námietku premlčania vznesenú žalovanou za dôvodnú a preto, že žaloba podľa názoru súdu nie je v súlade s dobrými mravmi súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
36.O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na 262 ods. l CSP. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu , preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).