Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_5C-69-2013.pdf
PDF · 101.55 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/69/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Secapital S. á.r.L., 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo, pr. zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin proti žalovanému: B. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. I. XXX za účasti Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, pr. zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob v konaní o zaplatenie 7 493,18 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 6 143,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6 143,11 eur od 1.6.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 63,96 % trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, spol. Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.2.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7 493,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 1.6.2010 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 20.12.2009 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 9 097,88 eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v 46 mesačných splátkach po 197,78 eur. Do dnešného dňa neuhradil žiadnu splátku. Vzhľadom na porušenie povinností žalovaného žalobca dňa 18.5.2010 listom „vypovedanie zmluvy“ vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný ani na výzvu žalobcu nič neuhradil.
3. Na výzvu súdu na presnú špecifikáciu žalovanej sumy právny predchodca žalobcu predložil prehľad splátok a úhrad s tým, že do podania žaloby mal žalovaný zaplatiť sumu 6 580,76 eur (označené v prehľade splátok a úhrad ako splátka) a zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky v zmysle čl. 12.2 Všeobecných obchodných podmienok (VOP), t.j. vo výške 912,42 eur. Spolu dlžná suma predstavuje žalovanú sumu. Na ďalšiu výzvu súdu uviedol, že istina predstavuje sumu 6 143,11 eur, úrok 437,65 eur a zmluvná pokuta 912,42 eur. „Pokuta omeškanie“ v prehľade splátok a úhrad predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky, „pokuta vypovedanie“ nie je uplatňovaná a „pokuta sankcia“ predstavuje úrok z dlžnej sumy bez pokút za každý deň omeškania účtovaný ku koncu mesiaca.
4. Následne bol súdu predložený návrh na zmenu žalobcu z dôvodu, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.3.2013 postúpená spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. na žalobcu. Súd zmenu žalobcu pripustil uznesením č.k. 5C/69/2013-42 zo dňa 2.10.2013.
5. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
6. Podaním doručeným súdu dňa 30.10.2013 oznámilo vstup do konania Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ (ďalej len „združenie“) ako vedľajší účastník na strane žalovaného (v zmysle v tom čase platného a účinného § 93 ods. 2 O.s.p.). O prípustnosti jeho vstupu rozhodol súd uznesením č.k. 5C/69/2013-62 zo dňa 30.7.2014.
7. Vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietol premlčanie. Výzvu na zaplatenie celého dlhu považoval za odstúpenie od zmluvy, v dôsledku čoho si strany mali vrátiť poskytnuté plnenia a zároveň začala plynúť 2-ročná subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň súhlasil s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti.
8. Právny zástupca žalobcu nesúhlasil s tým, že by uplatnený nárok mal byť premlčaný. Poukázal na to, že v danom prípade nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k jej vypovedaniu v zmysle čl. 13 VOP, teda išlo o jednostranný právny úkon smerujúci k zániku zmluvy nie od jej začiatku ako je tomu pri odstúpení od zmluvy. V takom prípade platí 3-ročná premlčacia lehota a túto žalobca stihol (žalobca si mohol nárok uplatniť na ďalší deň po vypovedaní zmluvy, t.j. od 19.5.2010; žaloba bola súdu doručená dňa 26.2.2013, teda v 3- ročnej premlčacej lehote). Zároveň poukázal na skutočnosť, že z čl. 13 VOP nevyplýva, že by si účastníci zmluvy dohodli ukončenie zmluvy odstúpením od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy pritom musí byť účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnuté.
9. Žalobca a jeho právny zástupca sa na vytýčenom pojednávaní nezúčastnili. Ich neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalobcu s tým, že súhlasil s prejednaním veci aj ich neprítomnosti. Právny zástupca združenia ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť združenia, ktoré zastupuje, vo vyjadrení k žalobe. Súd preto prejednal vec aj v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, združenia a jeho právneho zástupcu.
10. Žalovaný na pojednávaní nepopieral dlh voči žalobcovi, poukázal však na svoje osobné a zárobkové pomery (v súčasnosti nezamestnaný, má vyživovaciu povinnosť voči 6 deťom, zarobí okolo 55 eur mesačne) a požiadal o možnosť splátok dlžnej sumy.
11. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, združenia a ich zástupov a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, a to žiadosťou a zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX a jej VOP, vypovedaním zmluvy zo dňa 18.5.2010 a doručenkou preukazujúcou jeho doručenie, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.3.2013 a jej prílohami a zmluvami o pôžičkách z čl. 79-83, zistil tento skutkový stav:
12. Žalovaný dňa 26.11.2009 podpísal predtlačený formulár spol. Consumer Finance Holding, a.s. označený ako žiadosť a zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Zmluva vznikla podpisom zástupcu spol. Consumer Finance Holding, a.s. dňa 20.12.2009. Na základe tejto zmluvy právny predchodca poskytol žalovanému peňažné prostriedky na úhradu záväzkov z 5 zmlúv uzavretých so spoločnosťami Quatro, Slovenská požičovňa a Triangel v celkovej výške 6 143,11 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť požičané finančné prostriedky v 46 mesačných splátkach po 197,78 eur. Ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 23,97 %, pri konečnej splatnosti bol uvedený údaj 46 mesiacov. Žalovaný neuhradil ani 1 splátku, preto ku dňu 18.5.2010 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu a žiadal žalovaného, aby v lehote 5 dní od doručenia výpovede uhradil celkový dlh vo výška 6 640,10 eur. Výpoveď si žalovaný prevzal dňa 26.5.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.3.2013 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. na žalobcu.
13. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy (k 20.12.2009), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
16. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
17. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), a i) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, a) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
18. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
19. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. účinného v čase podpisu zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
28. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, akú zmluvu strany uzavreli. Pritom vychádzal z toho, že každý právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho označenia.
29. Tlačivo vyplnené žalovaným je označené ako zmluva o poskytnutí pôžičky. Toto tlačivo obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ako napr. úrokovú sadzbu, RPMN, celkové náklady spotrebiteľa a pod.), pričom v čl. IV. je vyhlásenie, že žalovaný bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v presne určenom počte splátok s určenou výškou splátky, a to spolu s úrokom. Právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Po zohľadnení uvedených skutočností súd uzavrel, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, čiže táto zmluva má spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
30. Súd následne skúmal odôvodnenosť vznesenej námietky premlčania a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. V danom prípade je potrebné súhlasiť s názorom právneho zástupcu žalobcu, že v danom prípade nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k výpovedi zmluvy. Aj keď následok týchto inštitút je podobný, je potrebné ich odlišovať. Odstúpiť od zmluvy je možné len ak to zákon pripúšťa alebo ak si to účastníci právneho vzťahu dohodli. V danom prípade bolo v čl. 13 bod 2 dohodnuté právo účastníkov zmluvy vypovedať zmluvu, ktoré právny predchodca žalobcu aj využil. V takomto prípade nedochádza k zániku zmluvy od jej začiatku, preto tu platí všeobecná 3-ročná premlčacia doba. Právny predchodca žalobcu odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty určenej vo vypovedaní zmluvy, t.j. od 1.6.2010, mohol uplatniť nárok prvýkrát na súde a odvtedy mu začala plynúť premlčacia doba. Žaloba bola súdu doručená dňa 26.2.2013, teda v 3- ročnej premlčacej lehote.
31. Súd sa ďalej zaoberal zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným z pohľadu podstatných náležitostí, ktoré obsahuje vyššie citovaná právna úprava obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch.
32. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov čo je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, konkrétne s § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z.z.
33. V zmluve o úvere je uvedená len výška celkovej splátky, a to 197,78 eur, počet splátok 46 a konečná splatnosť úveru 46 mesiacov. Z takto koncipovanej zmluvy nevyplýva, koľko z tej ktorej splátky ide na splátku úveru, koľko ide na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Zo zmluvy o úvere má byť zrejmá okrem iného výška splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z úverových zmluvných podmienok. Splátkový kalendár, ak nejaký vôbec bol vydaný, nebol súčasťou úverovej zmluvy.
34. Podobne zo zmluvy nevyplýva konečný termín splatnosti úveru. Lehota splatnosti ako je uvedená v zmluve (46 mesiacov) nezodpovedá zákonnej požiadavke na určení termínu konečnej splatnosti úveru, keďže pojem termín je potrebné vykladať ako určitý, presne stanovený dátum.
35. Keďže predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z.z., súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy. V takom prípade súd zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru a celkovými úhradami žalovaného, t.j. na zaplatenie sumy 6 143,11 eur (6 143,11 eur - 0 eur).
36. Žalobca požadoval v rámci žalovanej sumy aj zmluvnú pokutu vo výške 912,42 eur, ktorá je upravená v čl. 12.2 VOP a má predstavovať 10 % z dlžnej splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní. V uvedenej sume požadovanej z titulu zmluvnej pokuty je zahrnutá nielen zmluvná pokuta, ale aj úroky z omeškania, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad a poznámky pri tej ktorej kolónke. K zmluvnej pokute súd považuje za potrebné uviesť, že táto nebola dohodnutá priamo v zmluve, ale bola upravená len vo VOP, ktoré sú písané drobným písmom. V tomto smere sa súd pri porovnateľnej právnej úprave plne stotožňuje s názorom ÚS ČR vysloveného v náleze sp. zn. I.ÚS 3512/11 z 11. novembra 2013, podľa ktorého „Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis).“
37. Úrok z omeškania bol od 1.6.2010 do 31.12.2012 zahrnutý do žalovanej sumy a bol znova požadovaný z takto navýšenej sumy od 1.6.2010. Týmto by dochádzalo z úročeniu úrokov z omeškania úrokmi z omeškania, teda k uplatňovaniu sankcie zo sankcie, čo podľa názoru súdu nie je prípustné.
38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhovel žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 6 143,11 eur a v prevyšujúcej časti (týkajúcej sa zaplatenia úrokov, zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania zo sumy prevyšujúcej 6 143,11 eur) súd žalobu zamietol. Úrok z omeškania bol priznaný od 1.6.2010, ale len z priznanej sumy. Súd splátky dlžnej sumy nepovolil z dôvodu, že dlžnú sumu by žalovaný v ním navrhnutej výške splátok splatil po cca 20,5 roku. Podľa názoru súdu povolenie splátok nesmie neprimerane oddialiť splnenie záväzku veriteľa, t.j. pri povolení splátok je okrem pomerov a možností dlžníka potrebné prihliadať aj na oprávnené záujmy veriteľa, ktorý nielenže nemal riadne a včas splnený záväzok, ale jeho splnenia sa musel domáhať na súde. Dobu splácania, ako by tomu bolo v tomto prípade, súd považuje za neprimerane dlhú. Uvedené však samozrejme nebráni žalovanému dohodnúť sa so žalobcom na inej výške splátok, resp. začať platiť svoj dlh aj splátkami, ktoré sú v jeho možnostiach.
39. Žalovaný neuhradil žalobcovi dlh, ktorý bol povinný vrátiť. Zostatok svojho dlhu neuhradil ani v lehote určenej žalobcom vo výpovedi zmluvy, preto nasledujúcim dňom po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol aj nárok požadovať aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným do 31.1.2013 (keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (ku dňu 1.6.2010). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 1,00 %, teda žalobca má právo požadovať úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v tejto výške, preto mu ho súd ako zákonný priznal.
40. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 7 493,18 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 6 143,11 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 81,98 %, kým žalovaný bol úspešný v prevyšujúcej časti, čiže v 18,02 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch účastníkov bol žalobca úspešný v 63,96 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
42. O trovách Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, ktoré vstúpilo do konania za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník (týmto pojmom označený aj vo výroku), súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože uvedené združenie vystupovalo na strane žalovaného, ktorý bol v konaní menej úspešný, teda na strane strany, ktorá nemá nárok na náhradu trov konania, pričom súd prihliadol aj na skutočnosť, že argumenty predložené týmto združením súd neakceptoval ako relevantné pre rozhodnutie vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.