Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/629/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci žalobcu: VIA-CESTY, s.r.o., Oščadnica 1180, 023 01 Oščadnica, IČO: 36 382 558, zastúpený advokátom: JUDr. Milan Rojček, Sládkovičova 9, Žilina proti žalovanému: R.U., s.r.o., Podzámska 41/A, Hlohovec, IČO: 43 852 998, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Sidor, Železničná 4/A, Hlohovec, o zaplatenie 4.245 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.245 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.245 eur od 30.10.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.245 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej ceny za frézovacie práce a taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

2.Súd vo veci vydal dňa 27.01.2016 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 23Cb/629/2015-, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu. V odôvodnení žalovaný uviedol, že si na základe objednávky č. 88/2015 objednal od žalobcu frézovacie práce v hrúbke 4 cm na úseku D1 E. J. D.. Práce boli odovzdané dňa 25.09.2015, pričom zástupca žalovaného podpisom potvrdil len rozsah vykonaných prác a čas ich dokončenia. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyjadroval k vadám diela a ani sa nezriekol svojich práv týkajúcich sa nárokov z vád diela. Združenie ZIPP- TUBAU: Zelený most, Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo, ako zhotoviteľ stavby listom zo dňa 25.10.2015 reklamoval u žalovaného vykonané frézovacie práce na vozovke diaľnice. Stavebno- technickým dozorom bolo zistené nedodržanie normou určenej rovinnatosti podkladu pod novú obrusnú vrstvu vozovky. Táto skutočnosť mala za následok práce naviac. Muselo byť prevedené opätovné sfrézovanie predmetnej časti vozovky, ktoré bolo spojené s potrebou vynaloženia ďalších finančných prostriedkov. Listom zo dňa 05.11.2015 žalovaný informoval žalobcu, že z dôvodu podstatných vád na diele, ktoré realizoval, bolo nevyhnuté vykonať sfrézovanie obrusnej vrstvy vozovky na diaľnici. Žalovaný si zároveň uplatnil u žalobcu nárok na uhradenie zodpovedajúcej sumy (náklady spojené s opravou, ktoré boli žalovanému fakturované zhotoviteľom stavby) z dôvodu nedostatkov na diele, čo možno kvalifikovať ako uplatnenie zľavy z dohodnutej výšky odplaty. Dielo zhotovené zo strany žalobcu bolo potrebné opravovať takmer v celom rozsahu a teda hodnota takéhoto diela s vadami bola prakticky

nulová. Nakoľko žalobca nevykonal svoju prácu riadne, neprišlo ani k uhradeniu predmetnej faktúry žalovaným.

3.Z písomného vyjadrenia žalobcu k podanému odporu vyplýva, že žalobca dňa 25.09.2015 vyfrézoval v zmysle pokynov stavbyvedúceho 4250 m2, hrúbky 4 cm, čiže žalobca vykonal práce v zmysle objednanej práce a za dozoru a pokynov stavbyvedúceho. Podľa odovzdávacieho protokolu zo dňa 25.09.2015 neboli pri odovzdaní a preberaní diela zistené a uvedené žiadne pripomienky ku kvalite sfrézovania. O reklamácii prác sa žalobca dozvedel až 25.11.2015 z listu a dňa 03.12.2015 z e-mailu, čiže až 60 dní po vykonaní frézovania. Na základe listu žalobca oslovil pána Úradníčka, ktorý však nereagoval. Žalovaný sa so žalobcom vzniknutú situáciu nikdy nesnažil riešiť, pričom v prípade, ak by sa reklamácia žalovaného ukázala ako opodstatnená, žalobca by okamžite pristúpil k odstráneniu nedostatkov. Žalobca podotkol, že reklamácia žalovaného bola vykonaná až po dvoch mesiacoch po položení asfaltu a zakrytí vyfrézovanej plochy a tak nie je možné objektívne zistiť tvrdenia žalovaného. Žalobca poukázal na ustanovenie § 562 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že žalovaný neoznámil vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil.

4.Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 05.09.2016 vyplýva, že podmienkou uplatnenia nároku z vád diela je 1/ existencia vád, 2/ ich včasné uplatnenie, 3/ zodpovednosť zhotoviteľa za vady. Žalovaný splnil všetky zákonné podmienky na riadne uplatnenie vád z diela. Existenciu vád spočívajúcu v nerovnom sfrézovaní vozovky preukazuje list od spoločnosti STRABAG, kde sú vady podrobne uvedené; fotodokumentácia od STRABAG; výpis zo stavebného denníka STRABAG. Žalovaný vady uplatnil u žalobcu v časovom rozpätí, ktoré zodpovedá právnej úprave lehoty uplatnenia vád. O tom, že za nerovinatosť vozovky zodpovedá žalobca niet pochybnosti, keďže frézovanie vykonal žalobca. Nerovinaté zrealizovanie diela je výsledkom aktívnej činnosti zhotoviteľa. Skutočnosť, že žalobca zrealizoval dielo nekvalitne, nemôže žalobca ospravedlňovať tým, že poverený pracovník usmerňoval žalobcu v tom, kde treba vozovku sfrézovať. Bez ohľadu na to teda, či porušenie povinností zo strany žalobcu predstavuje podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy (aj keď vyfrézovanie cesty s nerovnosťami bezpochyby predstavuje porušenie zmluvy, ktoré je podstatné), mal žalovaný zákonné právo zvoliť ako spôsob odstránenia vád - požadovanie zľavy z kúpnej ceny. Žalovaný listom zo dňa 05.11.2016 žalobcovi zaslal reklamáciu diela a uviedol, že požaduje úhradu nákladov spojených s opravou, ktoré mu budú vyfaktúrované. Prílohou bol list od dodávateľa (STRABAG). Dňa 03.12.2015 zaslal žalovaný žalobcovi faktúru tretej osoby (spoločnosti DANAŠ), ktorá robila opravu vád diela, na sumu 4.711.20 eur s DPH. Pre výpočet výšky zľavy z ceny diela platí, že „ striktne neupravuje spôsob, akým tak má objednávateľ urobiť. Musí tak však urobiť preukázateľným spôsobom“ (uznesenie NS SR z 23.09.2010, sp.zn. 1Co 3/2009). Z uvedeného uznesenia vyplýva, že zľava z ceny diela môže byť určená i z ceny, ktorú objednávateľ uhradil tretej osobe, ktorá vadné dielo opravila. V súlade s § 439 Obchodného zákonníka zľava z ceny diela musí byť 100 %. Vzhľadom na to, že cena diela nebola žalobcovi ešte uhradená, žalovaný týmto započítava pohľadávku na úhradu vykonanej opravy diela vo výške 4.711,20 eur voči pohľadávke žalobcu na úhradu ním vyfaktúrovanej ceny diela vo výške 4.245 eur. V zmysle judikatúry súdov SR sa lehota stanovená v § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka posudzuje podľa § 562 Obchodného zákonníka. Podľa § 562 ods. 1,2 Obchodného zákonníka má objednávateľ (žalovaný) dve povinnosti, a to: povinnosť predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela, povinnosť oznámiť vady diela bez zbytočného odkladu, čo ich zistil (resp. bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa možností čo najskôr po odovzdaní diela). Ustanovenie § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka predpokladá dve situácie, a to, že buď si objednávateľ dielo prezrie sám alebo si objednávateľ dielo odborne neprezrie sám (z rôznych dôvodov, ktoré môžu byť nedostatok odborného personálu, nedostatok oprávnenia na prezretie, a pod.) a zariadi jeho prehliadku podľa možností čo najskôr. V prípade, ak objednávateľ prehliadku diela zariaďuje, zákon mu výslovne povoľuje, aby zariadil prehliadku v určenom časovom posune po odovzdaní vykonaného diela, ktorý definuje slovným spojením „podľa možností čo najskôr“. Takto vymedzená zákonná lehota dáva určitý časový priestor a priamo neurčuje, v akom konkrétnom časovom momente je treba povinnosť splniť alebo inak konať. Je to neurčitá lehota, ktorej podstatu vymedzuje len jej slovné vyjadrenie. Z časového určenia „podľa možností čo najskôr“ je treba vyvodiť, že ide o relatívne krátku lehotu, ktorá je však obmedzená možnosťami objednávateľa. Ustanovenie § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka vyžaduje, aby objednávateľ oznámil vady diela „bez zbytočného odkladu“ po tom, čo ich zistil (resp. pri vynaložení odbornej starostlivosti mal zistiť). Lehota „ bez zbytočného odkladu“ nie je v zákone definovaná, ide však bezpochyby o lehotu, ktorá bola vymedzená

neurčito, aby zohľadňovala špecifiká konkrétneho prípadu. Okolnosti prípadu, ktorý je predmetom tohto sporu spočívajú v tom, že systém na pracovisku (výstavba diaľnice) bol založený na subdodávateľskom systéme, kde žalobca bol dodávateľom určitého rozsahu prác pre žalovaného, a žalovaný bol ďalej dodávateľom určitého rozsahu prác pre ďalšiu spoločnosť (STRABAG). Tento systém bol žalobcovi dobre známy a pôsobil a podnikal v ňom už predtým. Žalobca mal preto taktiež priamu vedomosť o tom, že odborné prehliadky diela vykonával stavebný dozor zabezpečovaný hlavným dodávateľom (STRABAG), niekedy vykonaný v určitých intervaloch po tom, čo sa vykonal konkrétny druh prác na pracovisku, ktorý býval zabezpečovaný viacerými subjektmi. Stavebný dozor tretej osoby (STRABAG) bol zrealizovaný v priamej nadväznosti po vykonaní diela zo strany žalobcu dňa 01.10.2016. Všetky kroky od odovzdania diela od žalobcu, cez vykonanie odbornej stavebnej prehliadky (STRABAGom), až po vykonanie opravy diela, boli realizované plynule v časovom slede podľa možností zúčastnených strán. Treba si uvedomiť, že po zistení vád odborným dozorom bola vec riadená stále dodávateľom STRABAG (teda nie žalovaným, ktorý nebol v tej dobe o vadách informovaný) a bolo potrebné vykonať rad úkonov, ako zhodnotenie situácie (pre riziko časového sklzu a škôd, ktoré hrozili kvôli vadnosti diela) výber riešenia, posúdenie cenových ponúk na odstránenie vád diela, výber nového dodávateľa, dohodnutia času odstránenia vád, čo vyžadovalo vždy určitý čas (aj vzhľadom na druh a nároky na kvalitu vykonaného diela, ktoré sa kladú na výstavu diaľnice). Dňa 03.10.2015/04.10.2015 boli vady diela odstránené. Dodávateľ odstránenia vád dňa 06.10.2015 vykonanie diela vyúčtoval vo faktúre č. XXXXXXX, a faktúru zaslal spoločnosti STRABAG, ktorá ju prevzala dňa 21.10.2015. Žalovanému boli vady diela oznámené zo strany STRABAG listom datovaným dňa 23.10.2015, a žalovaný oznámil žalobcovi vady diela obratom listom zo dňa 05.11.2015. Z predloženej reklamácie od STRABAG zo dňa 23.10.2015 vyplýva, že proces prezretia vykonaného diela a následne proces odstránenia vád vyžadoval viacero úkonov, ktoré vzhľadom na svoju prácnosť vyžadovali opäť určitý časový priestor. Následne po odstránení vád diela bolo potrebné vykonať vyhodnotenie strát spôsobených vadnosťou diela a posúdenia toho, kto za ne zodpovedá. Po oznámení reklamácie žalovanému, žalovaný obratom (05.11.2015) zaslal žalobcovi správu o tom, že na diele boli zistené vady a že pre okamžitú potrebu opravy diela (aby sa eliminoval časový sklz na pracovisku) bolo dielo opravené prostredníctvom tretej osoby (spoločnosť Današ, s.r.o.).

5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s objednávkou č. 88/2015, s odovzdávacím protokolom, s faktúrou č. XXXXXXXX, s reklamáciou zo dňa 05.11.2015 vrátane prílohy, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

6.Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že vady uplatnil u žalobcu v časovom rozpätí, ktoré zodpovedá právnej úprave lehoty uplatnenia vád. Právny zástupca zároveň poukázal na ustálenú súdnu prax pri výklade pojmu „bez zbytočného odkladu“. V rozhodcovskom náleze vydanom v právnej veci č. 5713 z roku 1989 na Rozhodcovskom súde pri MOK v Paríži, rozhodcovia pri výklade obdobného výrazu obsiahnutého v článku 39 Viedenského dohovoru, kde sa ukladá kupujúcemu povinnosť oznámiť vady predávajúcemu v primeranej lehote, po tom čo ich zistil, alebo mal zistiť, dospeli k záveru, že za primeranú lehotu sa považuje lehota 8 dní. Podľa ustálenej aplikačnej praxe súdov SR tento výklad možno prijať aj na účely výkladu ust. § 428 Obchodého zákonníka. Právny zástupca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 26Cob/108/2005 a rozsudok NS SR sp.zn. 4Obdo/32/2007, pričom pod pojmom bez zbytočného odkladu je potrebné rozumieť rozhodne kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto spojenia, pričom lehotu 31 dní nesporne nemožno považovať za lehotu bez zbytočného odkladu. S poukazom na ust. § 428 Obchodného zákonníka povinnosťou kupujúceho je oznámenie vád tovaru predávajúcemu v lehote podľa odseku 1 tzv. notifikačná povinnosť. Včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád tovaru. Ak si kupujúci nesplní včas svoju notifikačnú povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak oslabuje sa ich vymáhateľnosť v súdnom konaní, pretože ak predávajúci znesie v súdnom konaní námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti predávajúcim, súd nemôže priznať v tomto konaní nároky z vád tovaru. Takúto námietku žalobca uplatňuje a vznáša. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že listom zo dňa 05.11.2016 žalobcovi zaslal reklamáciu diela a uviedol, že požaduje úhradu nákladov spojených s opravou, ktorá mu bude vyfakturovaná , tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Žalobca obdržal prípis žalovaného zo dňa 05.11.2015 až dňa 25.11.2015, t.j. po dvoch mesiacoch. Nikde v tomto prípise sa neuvádza konkretizácia reklamácie, ani jej špecifikácia, taktiež tu nie je uvedené, že žalovaný požaduje úhradu, a do dnešného dňa neobržal žiadnu faktúru od žalovaného. K tomuto prípisu bola pripojená iba príloha tretej osoby, STRABAG s.r.o. zo dňa 23.10.2015. Žalobca však nikdy nebol v zmluvnom vzťahu s treťou osobou STRABAG s.r.o., ale

bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Prípis žalovaného zo dňa 05.11.2015, ktorý žalobca obdržal 25.11.2015 nemožno posudzovať ako reklamáciu v plnom slova zmysle, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku NS SR z 26.05.2011 sp.zn. 3Obo/55/2010, podľa ktorého z ust. § 428 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách bez zbytočného odkladu. Za takúto správu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu sa nedá považovať preposlanie správy odberateľa kupujúceho. Je zrejmé, že žalovaný nevykonal u žalobcu, žiadnu reklamáciu, iba preposlal správu jeho odberateľa, ktorej preposlanie sa nedá považovať za reklamáciu vád tovaru v zmysle ust. § 428 Obchodného zákonníka. Právny zástupca ďalej uviedol, že žalovaný si u žalobcu objednal frézovanie v hrúbke 4 cm, ktoré bolo riadne a včas uskutočnené a žalovanému aj odovzdané. Podľa názoru žalobcu problém vznikol a k reklamácii mohlo dôjsť z toho dôvodu, že po vyfrézovaní na vyfrézovanej časti zostali nečistoty, ktoré je potrebné odstrániť očistením. Tieto práce neboli žalovaným u žalobcu objednané. Z ohliadky dňa 01.10.2015 vyvstáva, že boli zistené vady diela a to v tom zmysle, že bol utlačený nevyzametaný vyfrézovaný materiál. Je iba prirodzené, že pokiaľ žalovaný nevyčistil túto vozovku a toto vyčistenie nebolo predmetom zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, po uplynutí 5 resp. 6 dňoch došlo k zatlačeniu týchto drobných častí do vozovky a ich k spojeniu s vozovkou. Za túto situáciu žalobca však v žiadnom prípade nemôže viesť zodpovednosť. Tretia osoba - STRABAG s.r.o. reklamovala u žalovaného frézovanie obrusnej vrstvy, ale firma DANAŠ s.r.o., ktorá mala vykonať a odstrániť údajné závady, vyfakturovala tieto práce firme STRABAG pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o., to znamená, že jedná sa o dve rozdielne firmy úplne s iným IČO-m, pričom jedna reklamuje a u druhej firmy sa fakturujú tieto opravy.

7.Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že predmetom sporu zostáva posúdenie otázky, či boli vady uplatnené včas alebo neboli. Keďže pojem bez zbytočného odkladu treba naozaj vykladať podľa okolností konkrétneho prípadu, vyriešenie tejto otázky sa ponecháva na úvahu sudu. Čo sa týka namietania formy reklamácie vád, zodpovedá bežnej forme komunikácie medzi podnikateľmi, ktorý nemajú odborné jazykové vzdelanie alebo právnické vzdelanie a právny úkon treba posudzovať podľa obsahu a tento je zrejmý z predložených dokumentov. Všetky ostatné argumenty žalobcu sú účelové a ničím nepodložené, vrátane argumentu o tom, kto utlačil alebo ako došlo k utlačeniu vyfrézovaného materiálu na vozovke. Podľa názoru žalovaného toto mohlo byť aj výsledkom zlej manipulácie s frézovacím strojom ako zariadením.

8.Z objednávky č. 88/2015 zo dňa 24.09.2015 vyplýva, že žalovaný si objednal u žalobcu frézovanie v rozsahu 5000 m2, v hrúbke 4 cm.

9.Z odovzdávacieho protokolu vyplýva, že žalovaný prevzal frézovacie práce o výmere 4.250 m2, v hrúbke 4 cm dňa 25.05.2015.

10.Z faktúry č. XXXXXXXX vyhotovenej dňa 29.09.2015, splatnej dňa 29.10.2015 vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému frézovacie práce na D1 Moravský Svätý Jur vo výške 4.245 eur.

11.Z podania žalovaného označeného ako Zelený most na diaľnici D2- Moravský Svätý Ján- reklamácia sfrézovania obrusnej vrstvy na diaľnici D2 zo dňa 05.11.2015 adresovaného žalobcovi vyplýva, že zo Združenia ZIPP- TUBAU: Zelený most, Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo obdržal reklamáciu, ktorá tvorí prílohu, s tým, že náklady spojené s opravou budú fakturované.

12.Z podania Združenia ZIPP TUBAU:Zelený most zo dňa 23.10.2015 vyplýva, že po vyčistení sfrézovaného povrchu vozovky bolo zistené stavebno technickým dozorom nedodržanie normou určenej rovinnatosti podkladu, pod novú obrusnú vrstvu vozovky diaľnice D2, pričom táto skutočnosť mala za následok práce naviac. Celá plocha sfrézovaného podkladu pod obrusnú vrstvu musela byť nanovo prefrézovaná na hĺbku 1 cm. Na základe uvedeného Združenie reklamovalo stavebné práce spojené s frézovaním vozovky diaľnice D2 v jazdnom páse smerom do Brna.

13.Podľa ustanovenia 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ustanovenia 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy

určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

14.Podľa ustanovenia § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

15.Podľa ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a)bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

16.Podľa ustanovenia § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.

17.Podľa ustanovenia § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

18.Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

19.Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20.Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21.Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 naradenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

22.Podľa ustanovenia § 2 naradenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

23.Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25.Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26.Povinnosťou objednávateľa v zmysle ustanovenia § 562 Obchodného zákonníka je včasné oznámenie vád diela zhotoviteľovi a je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád diela. Ak si objednávateľ nesplní včas svoju notifikačnú povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak

oslabuje sa ich vymáhateľnosť v súdnom konaní, pretože ak zhotoviteľ vznesie v súdnom konaní námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti, súd nemôže priznať v tomto konaní nároky z vád diela. Súd neprihliada v súdnom konaní na oneskorenie notifikačnej povinnosti z úradnej moci, ale len na námietku vznesenú zhotoviteľom. Objednávateľ je povinný oznámiť zhotoviteľovi zjavné vady bez zbytočného odkladu potom čo ich zistil alebo po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa ustanovenia § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka.

27.Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo- právny vzťah a to uzatvorením zmluvy o dielo, pričom žalovaný si dňa 24.09.2015 objednal u žalobcu frézovacie práce v rozsahu 5000 m2 v hrúbke 4 cm, ktorý mu následne tieto práce riadne a včas dodal, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom dňa 25.09.2015 na odovzdávacom protokole. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu za vykonanie diela nesplnil a neuhradil v lehote splatnosti faktúru, ktorú žalobca žalovanému vystavil. Keďže žalovaný neuhradenie žalovanej sumy odôvodňoval v konaní tým, že žalovaný nevykonal svoju prácu riadne, čím prišlo k podstatnému porušeniu zmluvy a žalovaný si zároveň uplatnil u žalobcu nárok na zľavu z ceny diela a to vo výške 100 % dohodnutej ceny diela, súd sa zaoberal dôvodnosťou tejto obrany žalovaného. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný v podaní zo dňa 05.11.2015 oznámil žalobcovi, že zo Združenia ZIPP- TUBAU: Zelený most, Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo obdržal reklamáciu, ktorá tvorí prílohu, s tým, že náklady spojené s opravou budú fakturované. Z prílohy uvedenej spoločnosti datovanej dňa 23.10.2015 vyplýva, že nebola dodržaná normou určená rovinnatosť podkladu, čo malo za následok práce naviac, vzhľadom k čomu uvedená spoločnosť reklamuje stavebné frézovacie práce žalobcu. Žalobca potvrdil, že predmetné listiny mu boli doručené až 25.11.2015 a nakoľko žalovaný deň doručenia predmetných listín nenamietal a ani nenavrhol v tomto smere vykonať dokazovanie, súd považoval ich doručenie dňa 25.11.2015 za nesporné. Žalobca v konaní argumentoval tým, že obdržal prípis žalovaného zo dňa 05.11.2015 až dňa 25.11.2015, t.j. po dvoch mesiacoch, pričom v tomto prípise sa neuvádza špecifikácia reklamácie. K tomuto prípisu bola pripojená iba príloha tretej osoby zo dňa 23.10.2015, s ktorou žalobca nikdy nebol v zmluvnom vzťahu. Žalobca vzhľadom na uvedené vzniesol námietku nesplnenia si včasnej notifikačnej povinnosti žalovaným v zmysle ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka. Súd sa plne stotožňuje s názorom žalobcu, že za správu o vadách tovaru sa nedá považovať podanie žalovaného zo dňa 05.11.2015, v ktorom tento odkazuje na prílohu - reklamáciu zo strany svojho zmluvného partnera. Z predmetného podania žalovaného nevyplýva, aké vady žalobcovi vytýka a ani aký konkrétny nárok z vád si uplatňuje. Zároveň doručenie takéhoto podania žalobcovi dva mesiace po tom, čo došlo k prevzatiu diela nemožno považovať za oznámenie vád diela bez zbytočného odkladu. Žalovaný v rámci svojej obrany uviedol, že forma reklamácie zodpovedá bežnej forme komunikácie medzi podnikateľmi, ktorý nemajú právnické vzdelanie. Súd v tejto súvislosti uvádza, že uvedené tvrdenie neobstojí, nakoľko žalovaný je podnikateľský subjekt od ktorého sa očakáva vyššie právne vedomie a znalosť právnych predpisov, s ktorými v oblasti v akej pôsobí bežne prichádza do styku. Zároveň žalovaný v rámci svojej obrany argumentoval tým, že žalovaný vady uplatnil u žalobcu v časovom rozpätí, ktoré zodpovedá právnej úprave lehoty uplatnenia vád, pričom lehota „ bez zbytočného odkladu“ nie je v zákone definovaná, z dôvodu, aby zohľadňovala špecifiká konkrétneho prípadu, ktoré v tomto prípade spočívajú na subdodávateľskom systéme, kde žalobca bol dodávateľom určitého rozsahu prác pre žalovaného, a žalovaný bol ďalej dodávateľom určitého rozsahu prác pre ďalšiu spoločnosť (STRABAG). Pojem bez zbytočného odkladu nie je zákonom definovaný a preto treba jeho primeranosť posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. Z časového určenia „bez zbytočného odkladu“ je potrebné odvodiť, že ide o veľmi krátku lehotu, čím je myslené bezodkladné, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti alebo vykonaniu právneho úkonu či iného prejavu vôle. Súd má za to, že oznámenie vád diela žalobcovi žalovaným dva mesiace po tom, čo došlo k prevzatiu diela nemožno považovať za oznámenie vád diela bez zbytočného odkladu, pričom skutočnosť, že zmluvný partner žalovaného reklamoval vady diela u žalovaného skoro mesiac po prevzatí diela nemôže byť na ťarchu žalobcovi. Zároveň súd poukazuje aj na to, že spol. STRABAG reklamovala vady u žalovaného 23.10.2015, pričom aj po zohľadnení tejto skutočnosti, žalovaný oznámil žalobcovi vady diela po viac ako mesiaci od kedy došlo k reklamácii zo strany jeho zmluvného partnera. Keďže žalobca v súdnom konaní namietal, že žalovaný si nesplnil povinnosť oznámiť prípadné vady diela v lehote podľa ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka, nemohla byť obrane žalovaného priznaná žiadna relevancia a to vzhľadom k tomu, že nepreukázal, že podal žalobcovi ako zhotoviteľovi správu o vadách bez zbytočného odkladu. Nakoľko žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pričom súd mal za preukázané, že si nesplnil svoje zmluvné povinnosti, uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.245 eur.

28.Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti predmetnej faktúry, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

29.Súd v súvislosti s omeškaním žalovaného priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

30.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).