Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/190/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 816 337 zast. Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881 proti žalovanému: U.C. Y., O.. XX.X.XXXX, V. XXX XX F. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", so sídlom Nám.legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42343828, zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, AK Vranov nad Topľou, Dobrianskeho 1651, o zaplatenie 381,92 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

P r i z n á v a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému a R. Y. ako žalovanému v 2. rade zaplatenia sumy 381,92 eur, pozostávajúcej z úveru vo výške 337,80 eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 40,48 eur, poistného vo výške 00,00 eur, z poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 3,64 eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.1.2008 žalobca uzatvoril v zmysle bodu 1. Všeobecných obchodných podmienok na predtlačenom formulári so žalovanými Zmluvu o revolvingovom úvere č. 70081193. Týmto dňom Zmluva o úvere nadobudla účinnosť, nakoľko došlo zo strany žalovaných k prijatiu návrhu Zmluvy o úvere, ktorý žalobca predložil žalovaným tak, že bo zaslal na adresu uvedenú žalovanými v žiadosti o uzavretie zmluvy. Návrh Zmluvy o úvere a Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, obsahovali najmä údaje o výške úverového limitu, úrokovej sadzbe 2,14% mesačne, poistnom, hodnotu RPMN 29%. Žalobca si vyhradil právo na posúdenie podkladov, ktoré žalovaní predložili žalobcovi spolu s podpísaným návrhom zmluvy o úvere. Žalobca po posúdení predložených podkladov vyhodnotil podmienky na poskytnutie úverového limitu, dňa 30.1.2008 schválil úverový limit v zmysle Zmluvy o úvere a deň nasledujúci poskytol žalovaným úverový limit vo výške 663,88 eur. Čerpanie úverového limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1. Všeobecných obchodných podmienok a to na základe žiadosti žalovaných poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet určený žalovanými v zmluve o úvere. Žalovaní prečerpali celkovo sumu vo výške 1.291,92 eur. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky, vytlačené na zadnej strane zmluvy o revolvingovom úvere spolu so Sadzobníkom poplatkov, ktorý tvorí prílohu zmluvy. Žalovaní sa so znením Zmluvy o úvere a VOP oboznámili, čo potvrdili aj podpisom zmluvy o úvere. Žalobca a žalovaní si v Zmluve o úvere a VOP dohodli podmienky splácania úverového limitu, riadnych úrokov, výšku minimálnej mesačnej splátky , dátum splatnosti mesačnej

splátky najneskôr do 15. dňa v mesiaci, sadzbu riadneho úroku vo výške 2,14% mesačne, výšku poistného za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 0,65%. Žalovaní splátky neplatili riadne a včas, čím porušili ustanovenia zmluvy a VOP, preto žalobca listom odstúpil od zmluvy o úvere v zmysle ust čl. 8 VOP. Všeobecné obchodné podmienky v článku 4. bodu 1 ustanovujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere, predovšetkým je povinný platiť minimálne splátky úveru riadne a včas, inak môže veriteľ v súlade s čl. 8.4 VOP vyhlásiť úver za okamžite splatný. V bode 3 predmetného článku VOP je ustanovené, že nakoľko ide o revolvingový úver, zmluva o úvere je uzatvorená na dobu neurčitú a jeho čerpanie a splácanie závisí na klientovu preto nemožno presne vyčísliť počet splátok úveru ani dobu splácania úveru. Úver je úročený, čo vyplýva z článku 5.1 VOP a žalovaní sa zaviazali na úhradu nielen istiny, ale aj úrokov z úveru. Okrem toho sa zaviazali platiť poplatky veriteľa súvisiace s poskytovaním úveru a jeho splácaním, a tiež sankcie spojené s porušením povinností. Poistenie úveru je nepovinné. V prípade, že by si žalovaný neželal byť poistený, túto skutočnosť bol povinný vyznačiť na vyznačenom mieste na Zmluve o úvere v časti ODMIETNUTIE POISTENIA, v opačnom prípade sa na neho ustanovenia o poistení vzťahujú. Žalovaní povinní nahradiť žalobcovi poistné vo výške 0,65% aktuálneho dlhu voči veriteľovi za každé poistné obdobie, o čom boli žalovaní upovedomení v Zmluve o úvere. Poistným obdobím bol kalendárny mesiac. Žalovaní uhradili ku dňu podania žaloby sumu v celkovej výške 1.756,70 eur a žiadnu ďalšiu splátku už neuhradili. Dňa 12.5.2014 zaslal právny zástupca žalobcu žalovaným predžalobnú upomienku, v ktorej žalovaných vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaní však na výzvu nijakým spôsobom nereagovali. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovanými vznikol obchodný záväzkový vzťah na základe uzavretej Zmluvy o úvere v zmysle Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto záväzkového vzťahu vyplynula pre žalobcu povinnosť poskytnúť žalovanému úverový limit.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn. XC/XXX/XXXX, s prílohami žaloby, a to zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 28.1.2008, Všeobecnými obchodnými podmienkami, odstúpeniami od zmluvy a od poistenia zo dňa 5.2.2014, pokusom o zmier zo dňa 12.5.2014, prehľadom platieb. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo dňa 5.8.2014, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 21.10.2014 a dňa 5.9.2016, písomným podaním žalobcu zo dňa 5.11.2014 a dňa 23.8.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Súd uznesením zo dňa 2.12.2014 č.k. XC/XXX/XXXX-XX námietky žalobcu o prípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám, Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zamietol. Zároveň konanie proti predtým žalovanému v 2. rade R. Y. zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň žalobu žalobcu pokiaľ sa týka žalovaného vylúčil na samostatné konanie.

5. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 28.1.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver s úverovým limitom 663,88 eur (20.000,-Sk) s možnosťou navýšenia úverového limitu až do maximálnej výšky 3319,39 eur (100.000,- Sk). Úroková sadzba platná ku dňu uzavretia zmluvy bola vo výške 2,14 % mesačne.

6. Žalovaný ako dlžník svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil so zmluvou o úvere, súhlasí s ňou a berie na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa riadne oboznámil, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný.

7. Podľa článku 1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len ,,VOP“) tieto upravujú vzájomné práva a povinnosti medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru, spoločnosťou COFIDIS, a.s. a klientom a sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom a klientom.

8. Zmluva o úvere je zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka.

9. Úver je revolvingový spotrebiteľský úver, ktorý veriteľ poskytuje klientovi na základe zmluvy o úvere a v súlade a týmito VOP, formou poskytovania návratných peňažných prostriedkov na priebežné čerpanie

klientom za účelom financovania jeho finančných potrieb a to do výšky úverového limitu dohodnutého v zmluve o úvere, s možnosťou opätovného čerpania zostatku úverového limitu ( čl. 1 bod. 1.3.2 VOP ).

10. Podľa článku 2 bod 2.1 VOP na základe zmluvy o úvere sa veriteľ zaväzuje na žiadosť klienta, za predpokladu splnenia podmienok poskytnutia úveru podľa týchto VOP a zmluvy o úvere, poskytnúť klientovi peňažné prostriedky až do výšky dohodnutého úverového limitu a klient sa zaväzuje, takto poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť spolu s úrokmi z úveru a prípadnými poplatkami spojenými s poskytnutím a správou úveru. V prípade porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, alebo týchto VOP, je klient okrem toho povinný uhradiť veriteľovi prípadné sankcie uvedené v týchto VOP, zmluve o úvere alebo sadzobníku poplatkov veriteľa.

11. Podľa článku 3 bod 3.1 VOP ak bola riadne uzavretá zmluva o úvere a splnená odkladacia podmienka poskytnutia úveru, poskytne veriteľ klientovi úver do výšky uvedenej v zmluve o úvere na základe žiadosti klienta o čerpanie úveru. Prvé čerpanie úveru poskytne veriteľ vo výške uvedenej v zmluve o úvere na bankový účet. Čerpanie úveru sa považuje prevod finančných prostriedkov vo výške podľa žiadosti klienta až do výšky úverového limitu veriteľom na bankový účet určený dlžníkom.

12. Ako vyplýva z článku 4 bod 4.1 VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere, predovšetkým je povinný platiť minimálne splátky úveru riadne a včas, inak môže veriteľ v súlade s čl. 8.4. týchto VOP vyhlásiť úver za okamžite splatný. Klient je povinný úver splácať až do okamihu úplného vrátenia čerpaného úveru vrátane úrokov.

13. Podľa článku 4 bod 4.3. a 4.4. VOP keďže zmluva o úvere je uzavretá na dobu neurčitú a ide o revolvingový úver, ktorého čerpanie a splácanie závisí na klientovi, nemožno presne vyčísliť počet splátok úveru a ani dobu splácania úveru. Počet minimálnych splátok úveru v prípade, že klient čerpá úver iba jednorázovo, vo výške úverového limitu a zároveň spláca iba minimálne splátky, je uvedený v Prílohe nákladov a splátok úveru. Konečná splatnosť úveru nie je určená, vzhľadom na uzavretie zmluvy o úvere na dobu neurčitú, platí však, že úver musí byť úplne splatený najneskôr v posledný deň trvania zmluvy o úvere, ak došlo k úkonu, ktorým sa má skončiť trvanie tejto zmluvy o úvere. Prvá splátka úveruje splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru. Klient je povinný splácať úver na bankový účet veriteľa špecifikovaný v zmluve o úvere.

14. V zmysle článku 5 bod 5.1 úver je úročený a klient sa zaväzuje okrem istiny platiť veriteľovi úroky z úveru. Okrem toho sa klient zaväzuje platiť poplatky veriteľa súvisiace s poskytovaním úveru a jeho splácaním a tiež sankcie spojené s porušením povinnosti podľa zmluvy o úvere.

15. Podľa článku 5 bod 5.2. a 5.3. VOP klient je povinný platiť veriteľovi za poskytnutie úveru úrok zo sumy poskytnutého úveru a to vždy podľa aktuálnej úrokovej sadzby veriteľa. Úročenie úveru je denné a vykonáva sa od okamžiku prevedenia peňažných prostriedkov na účet klienta až do dňa splatenia úveru a to podľa aktuálnej výšky čerpania úveru na úverovom účte klienta.

16. Podľa článku 5 bod 5.5. VOP veriteľ je oprávnený klientovi okrem úroku účtovať a klient sa zaväzuje platiť poplatky súvisiace s úverom. Okrem takýchto poplatkov je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka náhradu ďalších nákladov skutočne vynaložených veriteľom v súvislosti s poskytovaním úveru alebo splácaním úveru dlžníka vrátane napríklad nákladov na poštovné, na prevody prostriedkov na účet a pod.

17. V zmysle článku 7 bod. 7.1 a 7.2 VOP v prípade, že klient poruší niektorú zo zmluvných povinností podľa zmluvy o úvere alebo týchto VOP, má to za následok právo veriteľa žiadať sankciu podľa zmluvy o úvere a týchto VOP. V prípade, že má porušenie týchto povinností klienta povahu omeškania s plnením peňažných záväzkov voči veriteľovo, je klient povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky denne, počínajúc prvým dňom omeškania. Okrem toho, v prípade omeškania klienta s úhradou minimálnej splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok z omeškania a to vo výške 8% z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitol v omeškaní viac ako 15 dní.

18. Podľa čl. 7 bod 7.3 VOP v prípade, že nastane niektorá zo skutočností uvedených v článku 8 bod 8.2, ktorá je dôvodom na uplatnenie práva veriteľa na odstúpenie od zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený

žiadať a v takom prípade je klient povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu až do sumy zodpovedajúcej 100% v tej dobe dlžnej čiastky úveru.

19. Zánikom alebo skončení zmluvy o úvere nezaniká platnosť tohto článku 7, pokiaľ ide o nároky veriteľa, ktoré vznikli do dňa zániku alebo skončenia zmluvy o úvere ( článok 7 bod 7.7 VOP ).

20. Podľa Článku 8 bod 8.4. VOP zmluva o úvere zanikne tiež v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, ktoré je účinné momentom doručenia odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12.4. týchto VOP. Veriteľ je oprávnený odstúpiť s okamžitou účinnosťou od zmluvy o úvere v prípade závažného porušenia zmluvy o úvere klientom, za ktoré sa považuje najmä ak sa klient ocitne v omeškaní s úhradou najmenej dvoch minimálnych splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšie ako 3 mesiace, alebo klient nevrátil bezodkladne čerpanú sumu prevyšujúcu úverový limit alebo zaniklo alebo sa zhoršilo zabezpečenie úveru a klient neposkytol dodatočné zabezpečenie požadované veriteľom, alebo klient je v omeškaní s akoukoľvek inou platbou veriteľovi po dobu dlhšie ako 3 mesiace.

21. Veriteľ zasiela akékoľvek oznámenia a korešpondenciu súvisiacu so zmluvou o úvere na adresu dlžníka. Zásielka zaslaná klientovi sa považuje za doručenú v okamžiku, keď klient zásielku prevzal alebo sa zásielka vrátila veriteľovi ako nedoručiteľná alebo v ostatných prípadoch uplynutím 10 dní odo dňa odoslania zásielky ( čl. 12 bod 12.4 VOP ).

22. Podľa Článku 12 bod 12.7. VOP právo a povinnosť veriteľa a klienta výslovne neupravené v týchto VOP, alebo v zmluve o úvere, sa riadi právom Slovenskej republiky. Vzťahy medzi zmluvnými stranami vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené zmluvou o úvere, týmito VOP ani Zákonom o spotrebiteľských úveroch, sa na základe dohody zmluvných strán v súlade s § 262 ods.1. Obchodného zákonníka, riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, týkajúcimi sa zmluvy o úvere.

23. Listom zo dňa 5.2.2014 adresovaným žalovanému žalobca týmto oznámil, že jeho aktuálny dlh predstavuje 381,92 eur. Ďalej mu oznámil, že v súlade s ustanovením článku 8.4 VOP odstupuje od zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že toto odstúpenie je účinné momentom doručenia v súlade s bodom 12.4VOP. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy sa zmluva o úvere končí a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe, celý do tej doby nesplatený úver, taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere sa stávajú splatnými a je povinný ich bezodkladne uhradiť v plnej výške.

24. Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaný vyčerpal spolu sumu 1291,22 eur a žalobcovi uhradil sumu 1756,70 eur.

25. Vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol vo svojom písomnom podaní zo dňa 21.10.2014, že právny vzťah medzi účastníkmi konania založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovanými neobsahuje náležitosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i), j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z ustanovenia § 4 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať samotná zmluva o úvere . Je preto vylúčené aby sa zmluva pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na inú listinu, napr. na Všeobecné obchodné podmienky alebo sadzobník, ktorých obsah dlžník nemôže vôbec ovplyvniť, tak ako je to v tomto prípade. Údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, výške, počte a termínoch splátok istiny, úroková iných poplatkov predstavujú jednu zo základných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

26. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o úvere a nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť, s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala, či už vo všeobecných podmienkach, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere alebo ako v danom prípade vo formulári o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru, ktorý, tvoril prílohu k zmluve o revolvingovom úvere. Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, bolo potrebné žalovaným ako spotrebiteľom poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov čo v tomto prípade nebolo zo strany žalobcu poskytnuté aj napriek skutočnosti, že žalobca jednoznačne prezentuje opak. Vedľajší účastník tiež poukázal na listy zo dňa 05.02.2014, ktoré adresoval žalobca žalovaným, označené ako „Odstúpenie

od zmluvy a od poistenia“. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a účastníci majú právo žiadať to, čo si vzájomne plnili. V danom prípade vzniká právo domáhať sa vrátenia poskytnutého úveru, nie však úrokov za úver a ďalších nárokov zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

27. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 5.11.2014 uviedol, že v zmysle článku 1 bodu 3.1 Všeobecných obchodných podmienok je zmluva o úvere zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a Obchodným zákonníkom. Zmluva o úvere je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahu subjektov vzťahu (bez ohľadu na skutočnosť, či ide o podnikateľa alebo inú osobu). Podstatou zmluvy je, že veriteľ poskytne peniaze do určitej sumy v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere je súčasne uzatvorená v súlade so zákonom č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Dňa 28.1.2008 žalobca so žalovaným uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX. Svojim podpisom prejavil súhlas byť zmluvou a jej všeobecnými obchodnými podmienkami viazaný. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úverový limit v celkovej výške 663,88 eur (20.000Sk). Žalovaný sa zaviazal splácať úver minimálnymi mesačnými splátkami vo výške 26,52 eur, najneskôr k 15. dňu v mesiaci. Úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy bola 2,14% mesačne, výska RPMN sa určuje podľa článku 5.4. VOP a v čase podpisu zmluvy bola 29%. Žalobca poskytol žalovanému čerpanie vo výške 663,88 eur dňa 31.1.2008, a následne ďalšie čerpanie vo výške 262,04 eur dňa 18.6.2009, vo výške 170,- dňa 20.7.2010, vo výške 64,- eur dňa 23.11.2010, vo výške 93,- eur dňa 8.7.2011, vo výške 39,- eur dňa 11.10.2011, tj. celkom 1291,92 eur, a to prevodom na bankový účet uvedený v zmluve o revolvingovom úvere. Žalobca poukázal na ustanovenie § 273 ObZ, ktoré obsahuje úpravu inštitútu všeobecných obchodných podmienok. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. januára 2011, sp. zn. 6Co 95/2010. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN. V prípade zmluvy o revolvingovom úvere je výpočet RPMN uvedený v článku 5. bodu 4 (príloha č.4 k zmluve) VOP a jeho výška bola v čase uzatvorenia zmluvy 29%. Z výpisu úverového účtu klienta vyplýva, že žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 1756,70 eur.

28. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

29. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

30. V zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

31. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný ku dňu uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

32. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

33. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

35. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

38. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

40. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

42. Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

43. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 28.1.2008 uzavretá úverová zmluva o revolvingovom úvere. Napriek skutočnosti, že zmluva o úvere je absolútnym obchodnozáväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.

44. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

45. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

46. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

47. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

48. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

49. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

50. V ďalšom sa súd zaoberal odstúpením od zmluvy žalobcom listom zo dňa 5.2.2014 a na to nadväzujúcimi skutočnosťami majúci vplyv na posúdenie dôvodnosti žaloby. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšia, preto súd odstúpenie od zmluvy posúdil v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

51. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

52. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 reguluje aj absolútne obchody.

53. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

54. Ustanovenie § 54 ods. 1 preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo

(), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

55. Súd je toho názoru, že ust. bodu 12.7 VOP o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby v rozpore s § 54 ods. 1 zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľa nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

56. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so zreteľom na uvedené nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenie o premlčacej dobe trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

57. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

58. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od spotrebiteľskej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o poskytnutí kontokorentného úveru sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

59. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

60. Napriek nepreukázaniu doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému zo strany žalobcu, uvedená skutočnosť nemôže ísť na úkor spotrebiteľa, naviac za stavu, kedy samotné VOP žalobcu považovali akúkoľvek listinu doručenú žalovanému aj uplynutím lehoty 10 dní od jej odoslania (č. 12 bod 12.4. VOP).

61. Pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa (pozri. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2013 č. k. 4 Obdo 45/2012).

62. Odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. sa zmluva účastníkov od začiatku zrušuje a nároky žalobcu sa už posudzujú ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde dochádza k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol (zánik úverovej zmluvy).

63. Žalobca využil svoje právo v zmysle VOP a listom zo dňa 5.2.2014 od uzavretej zmluvy odstúpil. Odstúpením od zmluvy sa zmluva v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka ruší od samého začiatku a ak strany už podľa zmluvy plnili, vyporiadajú sa medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k

zrušenej alebo neplatnej zmluve. Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka má reštitučný charakter (obnovenie predchádzajúceho stavu). Každý zo zmluvných subjektov je povinný vrátiť druhému všetko, čo od neho podľa zmluvy dostal. Ako už súd uviedol vyššie, žalovaný čerpal úver v sume 1291,92 eur, pričom žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil sumu v celkovej výške 1756,70 eur. Na základe žalobcom uvedeného žalovaný nemá vo vzťahu k žalobcovi žiadnu povinnosť na plnenie z úverovej zmluvy, ktorá bola zrušená a teda žalobca nemá nárok na bezdôvodné obohatenie, preto žalobu súd zamietol.

64. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci pod sp.zn. 19Co/382/2015 zo dňa 30. 06. 2016.

65. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve zo dňa 28.1.2008 však nezodpovedali ďalším požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

66. Uzavretá zmluva síce obsahovala údaj o ročnej úrokovej sadzbe, avšak uvedený drobným takmer nečitateľným písmom v časti zmluvy označenej ako „Úverový limit“.

67. Úver poskytnutý žalovanému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že v zmluve o úvere absentovala obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. j), a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Predmetná zmluva obsahuje iba údaj o tom, že spotrebiteľovi bol poskytnutý úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a táto skutočnosť bola žalobcovi pri uzatváraní zmluvy známa, preto mal žalobca určiť RPMN z poskytnutého úverového rámca pri uzatvorení zmluvy. Táto náležitosť však v predmetnej zmluve chýba. V zmluve je iba drobným písmom uvedené, že RPMN pre všetky úverové limity je stanovená podľa článku 5.4 VOP.

68. Zároveň je však potrebné uviesť, že aktom, ktorý by pôvodne žalovaného zaväzoval nie sú ani Úverové zmluvné podmienky, ktoré nie sú podpísané (§ 40 ods. 1, 3 OZ; porov. 2Cdo 245/2010) a naviac bez platnej inkorporačnej doložky. Táto je totiž uvedená drobným, takmer nečitateľným písmom v závere zmluvy napravo od podpisu žalovaného ako dlžníka.

69. Všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09 (ČR).

70. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy.

71. V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písanými takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

72. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť ani viazanosť VOP.

73. Absenciu RPMN ako obligatórnej náležitosti v zmluve zákon postihuje tým, že sa úver v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

74. V súvislosti s absenciou RPMN pri revolvingovom úvere súd poukazuje aj na názor Krajského súdu v Prešove vyjadrený v odôvodnení uznesenia zo dňa 21.5.2013 sp.zn. 5Co/78/2013: „K odvolacej námietke žalobcu, že pri revolvingovom úvere nie je možné vopred určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj ďalšie údaje, závislé od výšky čerpanej sumy, pretože sa úver v rámci poskytnutého úverového rámca čerpá na základe vôle odporcu, a tým sa menia relevantné údaje pre výpočet RPMN, odvolací súd konštatuje, že túto námietku považuje za nedôvodnú v celom rozsahu. Zo spisu nepochybne vyplýva, že výška poskytnutého úveru bola vopred známa, o čom svedčí aj tvrdenie

žalobcu v odvolaní (bod II., 3. odsek), že na základe uzavretej Zmluvy o RÚ poskytol žalobca žalovanej revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 1991,64 eur (pôvodne dohodnutý úverový rámec vo výške 30 000,- Sk bol na základ žalovanej zo dňa 26.02.2008 navýšený o 30 000,- Sk na konečnú sumu 60 000 Sk, t.j. 1.991,64 eur). V prípade revolvingového úveru v čase poskytnutia revolvingu sú známe všetky premenné, a teda nie je daná žiadna prekážka vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Pri revolvingu je suma poskytovaného úveru známa, a túto v ustálenej výške poskytuje veriteľ, preto nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že pri revolvingovom úvere výšku sumy určuje spotrebiteľ svojim úkonom.“

75. Súd taktiež poukazuje na obdobný názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/107/2013 zo dňa 27.03.2014. Možnosť dohody o RPMN aj v prípade revolvingového úveru konštatoval napr. aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp.zn. 5Co/60/2011 z 15.03.2011.

76. Zároveň podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy žalobca ako veriteľ nemohol požadovať úrok alebo poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere riadne podpísanej spotrebiteľom.

77. Žalobcovi by preto aj v prípade, že by od úverovej zmluvy neodstúpil vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému. V danom prípade však už žalovaný žalobcovi uhradil viac finančných prostriedkov, ako mu bolo zo strany žalobcu poskytnuté.

78. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

79. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

80. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

81. Súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, preto žalovanému patrí proti žalobcovi plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

82. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní sa do 1.7.2016 na strane žalovaného zúčastňoval aj vedľajší účastník, bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka, ktoré vznikli do účinnosti (1.7.2016).

83. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal vedľajšiu účastníkovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

84. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 04. 2012, sp. zn. 17Co/91/2012).

85. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca 2012, sp. zn. 7Co/34/2012).

86. V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012, sp. zn. 17Co/87/2012).

87. Súd poukazuje na skutočnosť, že právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného bola doručená žaloba spolu s prílohami. Na tomto základe, po preštudovaní zaslaného materiálu doručil právny zástupca súdu vyjadrenie, ktoré podanie obsahovalo právny rozbor prejednávanej veci, kde okrem iného poukázal na neprijateľné podmienky, poukázal na judikatúru súdov v obdobných veciach. Teda ak pri posudzovaní jednotlivých úkonov právnej služby osobitného subjektu súd posudzoval ich účelnosť ako vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa, pričom oba úkony právnej služby boli účelné. Ich cieľom bola pomoc žalovanému ako spotrebiteľovi a zlepšenie jej procesného postavenia v spore poukázaním na skutočnosti, ktoré mali za následok úspech žalovanej strany - spotrebiteľa v spore.

88. Súd poukazuje na obdobný názor vyslovený napríklad v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/253/2012 zo dňa 25.9.2012, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/69/2012 zo dňa 05.12.2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/94/2012 zo dňa 28.06.2012, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/226/2012 zo dňa 20.11.2012, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/194/2012 zo dňa 31.08.2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a aby každý z účastníkov konania obdržal jedno vyhotovenie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.