Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/212/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu 1/ P. Š., J.. XX.X.XXXX, G. I. XXX, XX XXX J. G., žalobcu 2/ FRANTIŠEK ŠADIBOL, spol. s r.o., Nová Bystrica 907, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 47 073 861, obaja práv. zast. JUDr. Ing. Darinou Králikovou, advokátkou, Námestie Štefana Moysesa 17A, 97401 Banská Bystrica, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 18.333,21 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -191 zo dňa 19.8.2021 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -191 zo dňa 19.8.2021 p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 18.333,21 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 18.333,21 EUR od 24.8.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 574,81 EUR, a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 18.333,21 EUR s príslušenstvom a náhradu trov konania. V návrhu uviedli, že 12.4.2016 žalobca 1/ oznámil žalovanej vznik škodovej udalosti z poistenia majetku, pričom ku škode došlo tak, že pri práci s drveným odpadom - štiepkovaním na sklade Lesy SR v mieste Čierny Váh, vnikol do stroja cudzí predmet - železo, ktorý poškodil rotor stroja a ostatné časti, a zároveň žalovanej predložil doklady a požiadal žalovanú o poskytnutie poistného plnenia v zmysle predloženej faktúry za opravu stroja vo výške 72.432,85 EUR. Žalovaná listom zo dňa 11.8.2017 žalobcovi 1/ oznámila, že 8.8.2017 ukončila šetrenie poistnej udalosti, pričom poistné plnenie znížila o 25% z dôvodu porušenia povinnosti predchádzať škodám. V predmetnom oznámení o poistnom plnení žalovaná žalobcovi 1/ oznámila, že poistné plnenie bolo znížené o sumu 300,- EUR predstavujúcu zvyšky, o sumu 165,97 EUR predstavujúcu spoluúčasť a o sumu 18.033,21 EUR predstavujúcu porušenie prevenčnej povinnosti, a teda poskytnuté plnenie bolo v sume 53.933,67 EUR. S týmto znížením žalobcovia nesúhlasili, pretože podľa ich názoru došlo ku kráteniu poistného plnenia neoprávnene, keďže žalobca 1/ totiž pri výkone činnosti, pri ktorej došlo k škodovej udalosti neporušil žiadnu svoju povinnosť predchádzať škodám. Dňa 31.5.2017 bola medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/

uzatvorená zmluva o predaji podniku, na základe ktorej došlo k prevodu všetkých záväzkov a pohľadávok týkajúcich sa predaného podniku zo žalobcu 1/ na žalobcu 2/, pričom žalobcovia sa osobitnou zmluvou, dohodli, že sú obaja oprávnení túto pohľadávku vymáhať vo svoj prospech vo svojom mene a na vlastný účet, pričom úhradou plnenia jednému z nich zaniká nárok na vymáhanie uvedeného plnenia druhému z nich, pričom sú oprávnení na plnenie i spoločne a nerozdielne. Žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, pretože táto bez ďalšieho nie je zrejmá ani zo samotného návrhu alebo jeho príloh. Návrh žalobcov označila za zjavne neurčitý, zmätočný a nespĺňajúci základné zákonné náležitosti. Napriek uvedenému mala za to, že v predmetnej veci postupovala riadne, keď poskytla plnenie vo výške uvádzanej žalobcami. Krátenie poistného plnenia o 25% bolo z dôvodu porušenia prevenčných povinností v zmysle . Plnenie zo strany žalovanej tak predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcom. Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalobcovia majú aktívnu vecnú legitimáciu a či krátenie poistného plnenia zo strany žalovanej bolo oprávnené.

3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade nestotožnil s námietkami žalovanej o potrebe rozhodnúť o zmene žaloby, pretože v danom spore nedošlo k zmene žaloby tým, že žalobcovia doplnili a spresnili skutkové okolnosti. K zmene žaloby by bolo došlo len v tom prípade, ak by zo strany žalobcov boli podstatným spôsobom zmenené skutkové tvrdenia, čo sa ale nestalo. Súd sa ďalej zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcov. V danom spore žalobcovia medzi sebou 31.5.2017 uzavreli zmluvu o predaji podniku, na základe ktorej žalobca 1/ previedol na žalobcu 2/ práva k podniku. Účinnosťou zmluvy o predaji podniku prešli na kupujúceho - žalobcu 2/ všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje, a to bez ohľadu na ich obsah, rozsah, vlastnosti či právny dôvod ich vzniku. V týchto vzťahoch kupujúci - žalobca 2/ na základe zmluvy o predaji podniku zo zákona vstupuje do postavenia, ktoré mal predávajúci - žalobca 1/, a to bez potreby ďalších písomných dohôd alebo realizačných aktov. Rovnako na kupujúceho prechádzajú aj všetky práva a povinnosti z poistných zmlúv, a to aj keby došlo v dôsledku predaja podniku k zmene v osobe vlastníka poistenej veci. Pokiaľ ide o prechod pohľadávok platí, že v tomto smere odkazuje na všeobecnú úpravu postúpenia pohľadávky obsiahnutú v až 530 , t.j. s pohľadávkou prechádza na kupujúceho aj príslušenstvo (úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky), zabezpečenie (napr. záložné právo, ručenie a pod.) a prípadné ďalšie práva spojené s pohľadávkou. Na základe uvedeného potom súd jednoznačne konštatoval, že žalobca 2/ je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom, pretože na základe zmluvy o predaji podniku z 31.5.2017 na neho prešli všetky práva a povinnosti vrátane pohľadávky uplatňovanej v tomto spore. Uvedené preukazuje aj poistka č. 6572998176/ verzia /1, v ktorej je začiatok poistenia označený deň 4.1.2013 a poistníkom žalobca 1/, a ktorú po účinnosti zmluvy o predaji podniku označila žalovaná rovnakým číslom 6572998176 s dodatkom verzia /2 a ako poistník vystupuje už žalobca 2/, pričom začiatok poistenia je ponechaný na deň 4.1.2013.

4. Súd prvej inštancie, pokiaľ išlo o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 1/, uviedol, že je potrebné vychádzať z . Žalobcovia žalovanej dňa 19.7.2017 oznámili predaj podniku žalobcu 1/ žalobcovi 2/, pričom jej doručili aj dodatok č. 2 k zmluve o predaji podniku. V tomto dodatku č. 2 zo dňa 31.5.2017 žalobcovia uviedli, že žalobca 1/ eviduje proti žalovanej pohľadávku vyplývajúcu z poistnej udalosti č. 9562350804, na ktorú sa vzťahuje poistka č. 6572998176, pričom táto pohľadávka je v sume 72.432,85 EUR. Žalobcovia sa dohodli, že túto pohľadávku je vo svojom mene a na svoj účet oprávnený vymáhať aj predávajúci, resp. sú oprávnení vymáhať predmetnú pohľadávku spoločne a nerozdielne. V prípade, ak bude žalovaná poistné plnenie plniť žalobcovi 1/, je žalobca 2/ oprávnený započítať si toto plnenie na zaplatenie kúpnej ceny. Súd vychádzal z toho, že najneskôr 19.7.2017 bolo žalovanej oznámené postúpenie pohľadávky, tak potom platí - presnejšie to, že ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi, môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. Aktívna vecná legitimácia žalobcu 2/ je tak daná na základe zmluvy o predaji podniku a aktívna vecná legitimácia žalobcu 1/ na základe dodatku č. 2 k zmluve o predaji podniku zo dňa 31.5.2017, ktorý umožňuje žalobcovi 1/ vo svojom mene a na svoj účet pohľadávku proti žalovanej rovnako vymáhať. Nie je porušený ani účel , pretože žalobca 1/ a žalobca 2/ vymáhajú pohľadávku spoločne a ponechávajú žalovanej na výber, ktorému z nich bude plniť. Spôsob vzájomného vyporiadania je uvedený rovnako v spomenutom dodatku, kde v prípade plnenia žalobcovi 1/ si žalobca 2/ započíta na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Samotné zaplatenie kúpnej ceny je v zmysle článku IV zmluvy o predaji podniku možné až do 31.5.2027. Podľa názoru súdu nebolo nič nezákonné na

takomto postupe žalobcov a keďže obaja pohľadávku vymáhajú spoločne v jednom konaní, výsledkom ktorého je len jeden exekučný titul, preventívny účinok je tým naplnený. Súd teda vychádzal z preferencie platnosti dojednania dodatku č. 2 k zmluve o predaji podniku z 31.5.2017, ktorou došlo k istej modifikácii úpravy , pričom zohľadnil to, že vôľa účastníkov zmluvy (daného dodatku č. 2) zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu; právny formalizmus a ním vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody osoby v zmysle . Nie je teda ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy by súd uprednostnil výklad vedúci k neplatnosti zmluvy - dodatku č. 2. Žalovanej námietky vo vzťahu k samotnej zmluve o predaji podniku považoval súd za účelové, nakoľko žalovaná zmluvu o predaji podniku akceptovala a na jej základe zmenila poistku 6572998176 na jej verziu 2. Na základe rovnakej zmluvy došlo aj k zmene v obchodnom registri. Námietka žalovanej o údajných formálnych nedostatkoch zmluvy o predaji podniku, preto nie je spôsobilá vyvolať neplatnosť tohto právneho úkonu.

5. Krátenie poistného plnenia považoval súd za neoprávnené, keďže žalovaná vôbec neuviedla ako k takejto hodnote dospela a v spise sa nenachádza žiadna listina, ktorá potvrdzuje oprávnenosť odpočtu 300,- EUR ako hodnoty zvyškov. Navyše žalovaná ani len neuviedla o aké konkrétne zvyšky má ísť. Pokiaľ išlo o krátenie z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti, je toto krátenie bez ďalšieho neoprávnené. Z oznámenia o poistnom plnení nevyplýva porušenie žiadnej konkrétnej povinnosti, pre porušenie ktorej je dané oprávnenie žalovanej krátiť poistné plnenie. Záver v oznámení o poistnom plnení následne žalovaná modifikovala v odpovedi žalobcom listom z 30.1.2018 tak, že krátenie poistného plnenia je oprávnené, pretože zo šetrenia a v zmysle odborného vyjadrenia znalca je možné konštatovať, že drviaci bubon, nože a podložky vykazovali známky poškodení vznikajúce pri pracovnej predchádzajúcej činnosti drvenia. Lokálne praskliny v miestach na drviacom bubne potvrdzujú, že bol porušený medzný stav materiálu pred poškodením, ktoré vzniklo 20.1.2016. Z takéhoto oznámenia teda vyplýva, že žalovaná zotrvala na porušení prevenčnej povinnosti, ale stále nebolo zrejmé, aká konkrétna povinnosť mala byť porušená. Súdu nebol predlžený žiadny dôkaz o porušení konkrétnej povinnosti zo strany žalobcu 1/. Na pojednávaní žalovaná spresnila, že pod porušením prevenčnej povinnosti je treba rozumieť nedostatočnú údržbu stroja a svojpomocné opravovanie zvarov, ktoré mohlo mať vplyv na rozsah poistnej udalosti. V tomto čase už ale platil a žalovaná až dňa 28.7.2021 na pojednávaní prvýkrát od skončenia šetrenia poistnej udalosti (8.8.2017), konkrétne špecifikovala porušenú povinnosť s odvolaním sa na doplnenie č. 1 k odbornému vyjadreniu z 26.1.2018. Z doplnenia č. 1 k odbornému vyjadreniu nemohla mať žalovaná relevantný podklad na krátenie poistného plnenia, pretože z neho nevyplývala svojpomocná oprava zvarov - tento záver nemožno vyvodiť zo žiadneho predloženého listinného dôkazu. Rovnako z neho nevyplýval ani záver o nedostatočnej údržbe stroja, porušenie medzného stavu materiálu bez ďalšieho neznamená, že žalobca 1/ zanedbal údržbu stroja. Súdu nebolo zrejmé ani to, aký vplyv malo porušenie medzného stavu materiálu na vznik poistnej udalosti, keď škoda bola spôsobená cudzím telesom pri štiepkovaní. Zo strany žalovanej tak nebolo relevantným spôsobom preukázané porušenie konkrétnej povinnosti vyplývajúcej žalobcovi 1/ z právneho vzťahu uzatvoreného so žalovanou. Žalovaná preto nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len všeobecným odkazom na porušenie prevenčnej povinnosti (s najväčšou pravdepodobnosťou len preto, že na stroji išlo v poradí už o 5 poistnú udalosť), ktoré dodatočne na základe listín, ktoré nemala v čase krátenia poistného plnenia k dispozícii. Naproti tomu žalobcovia v spore predložili oznámenie o vzniku škodovej udalosti, z ktorého je zrejmé, že došlo k poškodeniu stroja vniknutím cudzieho predmetu. Rozsah poškodenia bol zdokumentovaný aj zápisom z obhliadky škodovej udalosti, pri ktorej bol prítomný aj zástupca žalovanej a predložená faktúra č. 201603001 zo 4.3.2016 dostatočne preukazuje opravu stroja spoločnosťou Truck Center Süd GmbH, ktorá za opravu vyfakturovala sumu 72.432,85 EUR.

6. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v spore nebolo zo strany žalovanej preukázané, že krátenie poistného plnenia malo oporu v zmluvných dojednaniach. Žalobcovia riadne zdokladovali, že došlo k poškodeniu stroja, ktorý bol opravený ako aj výšku škody predloženou faktúrou opravovne, teda si splnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou. Žalovaná zároveň nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod krátenia poistného plnenia, t.j. bezdôvodne znížila požadované poistné plnenie, aj keď ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, pretože z týchto tvrdení vyvodzovala priaznivé dôsledky pre seba. Súd preto žalovanú zaviazal na doplatenie poistného plnenia v sume 18.333,21 EUR. Súd napokon žalobcom priznal aj sumu 574,81 EUR, ktorá predstavovala náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Výška priznanej sumy vychádzala z toho, že

právna zástupkyňa žalobcov prevzala zastupovanie dňa 15.7.2017, teda v čase, kedy žalovaná ešte nevyplatila žiadne poistné plnenie, a teda cena práva, ktorého sa právna služba týkala určená pri začatí poskytovania právnej služby bola suma 72.266,88 EUR. Úkon právnej služby písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej je ocenený sumou 565,97 EUR + režijný paušál v sume 8,84 EUR, t.j. celkovo 574,81 EUR.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a uviedla, že súd prvej inštancie procesným postupom v konaní porušil procesné práva žalovanej. Žaloba totiž neobsahovala žiadne relevantné a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, pričom tieto nemožno ani nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žaloba mala byť odmietnutá, resp. mal byť žalobca vyzvaný na jej riadne doplnenie už v upomínacom konaní. Pokiaľ došlo k žalobe jej riadnemu doplneniu až po postúpení veci z Okresného súdu Banská Bystrica, došlo k takému doplneniu rozhodujúcich skutočností, s ktorými je spojená povinnosť súdu rozhodovať o zmene žaloby. Žalovaná konštatovala, že pokiaľ súd prvej inštancie nerozhodoval o zmene žaloby, došlo tým k porušeniu procesných práv žalovaného, keďže ten by namietal vo veci premlčanie nároku. Podľa žalovanej došlo zo strany súdu aj k porušeniu ust. , keďže nebolo vo veci prezentované predbežné právne posúdenie k otázke namietanej aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Pokiaľ mal súd za to, že medzi žalobcami došlo k dohode podľa , nebol dôvod žalobe vyhovieť vo vzťahu k žalobcovi 1/ a žalobu vo vzťahu k žalobcovi 2/ zamietnuť. Podľa žalovanej je bez právneho významu nejaká súkromná dohoda žalobcov o spôsobe vymáhania pohľadávky, úhrade/započítaniu odplaty za predaj podniku. Vzhľadom na uvedené nedostatky navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil.

8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/, ktorí navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Návrh na vydanie platobného rozkazu obsahoval všetky podstatné skutočnosti, nakoľko je z neho zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka. Žalobcovia zároveň podotýkajú, že predmet sporu predstavuje výška kráteného poistného plnenia zo strany žalovanej, kde žalobcovia nepovažujú za podstatnú skutočnosť uviesť presný opis poškodeného stroja, či číslo poistnej zmluvy, ktoré skutočnosti na základe už priznanej časti poistného plnenia nie sú medzi stranami sporné, ale za podstatnú považujú jedine tú skutočnosť, na základe ktorej došlo zo strany žalovanej ku kráteniu poistného plnenia, ktorá skutočnosť je predmetom sporu. Žalobcovia ďalej považujú za dôležité uviesť, že v danej právnej veci súd nebol oprávnený a ani neprejadnával skutočnosti či vôbec žalobcom vznikol alebo nevznikol nárok na poistné plnenie, pričom súd prejednával jedine skutočnosť, či žalovaná krátila poistné plnenie žalobcom dôvodne alebo nedôvodne. Žalobcovia sa nestotožňujú ani s ostatnými námietkami žalovanej vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcov, pričom sa plne stotožňujú s vysporiadaním sa súdu v danom kontexte, pričom žalobcovia taktiež uvádzajú, že súd na konanom pojednávaní vyslovil predbežné právne posúdenie vo vzťahu k námietkam žalovaného k aktívnej vecnej legitimácii, kde tento vyslovil názor, že aktívna vecná legitimácia žalobcov je daná.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 26.7.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej, vyjadrením žalobcov 1/ a 2/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne

poukazuje. Z obsahu odvolania žalovanej je zrejmé, že s argumentami, ktoré v ňom žalovaná uvádza sa súd prvej inštancie dostatočne, vyčerpávajúco a presvedčivo vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, pričom neuvádza žiadne nové podstatné tvrdenia. V konaní nebolo sporné, že došlo k škodovej udalosti, ktorú žalobca 1/ dňa 12.4.2016 oznámil žalovanej a zároveň požiadal žalovanú o poskytnutie poistného plnenia v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy zo dňa 17.1.2013 a predloženej faktúry za opravu stroja v sume 72.432,85 EUR. Žalovaná znížila poistné plnenie o 25% (18.033,21 EUR) z dôvodu porušenia povinnosti predchádzať škodám, znížila sumu o 300,- EUR predstavujúcu zvyšky a o sumu 165,97 EUR predstavujúcu spoluúčasť. Poskytnuté poistné plnenie bolo v sume 53.933,67 EUR. Dňa 31.5.2017 bola medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/ uzatvorená zmluva o predaji podniku, na základe ktorej došlo k prevodu všetkých záväzkov a pohľadávok týkajúcich sa predaného podniku, pričom žalobcovi sa osobitnou zmluvou dohodli, že sú obaja oprávnení túto pohľadávku vymáhať vo svoj prospech vo svojom mene a na vlastný účet, pričom úhradou plnenia jednému z nich zaniká nárok na vymáhanie druhému z nich. Sporným bola aktívna vecná legitimácia žalobcov 1/ a 2/, a krátenie poistného plnenia zo strany žalovanej.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že aktívna vecná legitimácia žalobcu 2/ v konaní bola daná na základe zmluvy o predaji podniku a aktívna vecná legitimácia žalobcu 1/ bola daná na základe dodatku č. 2 k zmluve o predaji podniku zo dňa 31.5.2017. Samotnú zmluvu o predaji podniku zo dňa 31.5.2017 žalovaná akceptovala a na jej základe zmenila poistku č. na verziu 2, a to dňa 9.6.2017. K odvolacej námietke žalovanej, že súd mal rozhodovať o zmene žaloby odvolací súd uvádza, že zo strany žalobcov 1/ a 2/ neboli podstatným spôsobom zmenené skutkové tvrdenia, žalobcovia len doplnili a spresnili skutkové okolnosti, čo bolo súdom uvedené aj na pojednávaní konanom dňa 28.7.2021. Ak by mal súd prvej inštancie za to, že podanie žalobcov zo dňa 2.7.2020 je návrhom na zmenu žaloby, bolo jeho povinnosťou o takomto procesnom návrhu rozhodnúť, čo sa však v danom prípade nestalo.

14. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanej dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa Odvolací súd sa s právnou a skutkovou argumentáciou súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že krátenie poistného plnenia zo strany žalovanej nebolo dôvodné pretože žalovaná neuviedla žiaden relevantný a preukázaný dôvod na takýto postup. Žalovaná v konaní nepreukázala dôvodné krátenie poistného plnenia v súlade so zmluvou ani porušenie prevenčnej povinnosti žalobcov 1/ a 2/. Porucha na predmetnom stroji bola podľa názoru odvolacieho súdu spôsobená náhodnou udalosťou a preto na vzniknutú škodu sa vzťahuje poistné plnenie na základe poistnej zmluvy. Odvolací súd dodáva, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovanou.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a / priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).