Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-600-2015.pdf
PDF · 114.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9C/600/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému : G. G., F.. XX.XX.XXXX, T. J. H. Q. XXX, o zaplatenie 4.338,46 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 780,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 780,- Eur od 16.10.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2015 domáhal zaplatenia 4.338,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.338,46 Eur od 16.10.2015 do zaplatenia, to všetko titulom nesplateného úveru. Právny predchodca žalobcu v odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným, ako dlžníkom uzavrel dňa 30.06.2009 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú platobnú kartu, ku ktorej aj viedol účet. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.800,- Eur a bol povinný platiť právnemu predchodcovi žalobcu štandardnú mesačnú splátku vo výške 60,- Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 09.10.2015 kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 4.338,46 Eur predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istinu, poplatky, sankčný úrok a štandardný úrok s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany žalovaného. Nakoľko si podľa právneho predchodcu žalobcu žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť mu záväzok vo výške 4.338,46 Eur, a to ani v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 15.10.2015, právny predchodca žalobcu si okrem nároku na zaplatenie istiny vo výške 4.338,46 Eur uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci táto žaloba mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk.
3. Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.01.2016 navrhol pripustiť zmenu účastníkov konania na strane žalobcu a to z dôvodu, že právny predchodca žalobcu, ako postupca a
žalobca, ako postupník uzavreli dňa 27.11.2015, teda po podaní žaloby, Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu, na žalobcu. Z tohto dôvodu súd uznesením zo dňa 06.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2016 navrhovanú zmenu strán sporu na strane žalobcu pripustil.
4. Na pojednávanie konané dňa 07.09.2016 sa nedostavil predvolaný žalovaný, ktorý svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Preto súd pojednával v neprítomnosti žalobcu (ktorého účasť na pojednávaní súd nepovažoval za nutnú) a žalovaného.
5. Súd v súlade s návrhom žalobcu vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty QUATRO zo dňa 30.06.2009, Obchodných podmienok pre vydávanie a požívanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., výpisu z pôžičkovej karty Quatro, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2015 spolu s prílohou, vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku a zistil tento skutkový stav:
6. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s. akceptáciou žiadosti žalovaného o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro uzavrela dňa 30.06.2009 zmluvu, ktorou sa zaviazala vydať žalovanému kreditnú kartu a k tejto kreditnej karte viesť v prospech žalovaného účet. Žalovaný mohol prostredníctvom tejto kreditnej karty čerpať úver v stanovenom úverovom rámci 900,- Eur (27.113,40 Sk) s tým, že schválená štandardná splátka bola dohodnutá na 30,- Eur (903,78 Sk) mesačne. Zmluvné strany sa dohodli na spôsobe úhrady splátky formou bezhotovostného prevodu na účet právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s..
7. Z výpisu Pôžičkovej karty Quatro vystaveného ku dňu 09.10.2015, ktorý predložil právny predchodca žalobcu vyplýva, že za obdobie od 30.06.2009 do 30.09.2015 vznikla žalovanému povinnosť uhradiť sumu 4.338,46 Eur ku dňu splatnosti 15.10.2015, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 22,80 % a sankčnej úrokovej sadzbe vo výške 5,05 % ročne. Tento výpis obsahuje súhrn debetných a kreditných transakcií na pôžičkovej karte realizovaných za uvedené obdobie, pričom spolu boli v zmysle tohto výpisu na ťarchu účtu realizované debetné transakcie spolu vo výške 6.118,46 Eur a v prospech tohto účtu kreditné transakcie spolu vo výške 1.780,- Eur.
8. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.12.2012 vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku úveru.
9. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
10. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
11. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
12. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
14. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2009) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2009) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2009) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2009) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2009) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2009) pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2009) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
27. Na základe vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že akceptáciou žiadosti žalovaného o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro došlo v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka s účinnosťou ku dňu 30.06.2009 (deň akceptácie návrhu) k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kartu, prostredníctvom ktorej žalovaný mohol čerpať úver, ktorý má charakter revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru.
28. Súd právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý je založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský (čo napokon účastníci konania, vrátane právneho predchodcu žalobcu a neskôr žalobcu ani nespochybňovali), podliehajúci právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (30.06.2009). Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu mal v čase uzavretia Zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca ako banka v právnej forme akciovej spoločnosti poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri a tiež vykonávanom v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalovaný uzavrel Zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru.
29. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 258/2001 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
30. Z tohto dôvodu súd preskúmal obsah Zmluvy a jeho súladnosť s ustanovením § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a musí nutne konštatovať, že táto zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť tak, ako to stanovuje § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. Uvedené ustanovenie zákona č. 258/2001 Z.z. sleduje legitímny cieľ ochrany spotrebiteľa v prípade, ak spotrebiteľ bude mať záujem uplatniť reklamáciu alebo podať sťažnosť, a to uvedením subjektu, na ktorý sa môže obrátiť. Nie je vylúčené, aby týmto subjektom mohol byť samotný veriteľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca), avšak uvedená skutočnosť musí výslovne vyplývať zo Zmluvy, čomu tak v danom prípade nie je.
31. V Zmluve ďalej úplne absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe v zmysle § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z.z.
32. Okrem toho súd po preskúmaní obsahu Zmluvy zistil, že táto neobsahuje počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to požaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z.. Z obsahu Zmluvy vyplýva iba výška splátok, navyše bez toho, aby bolo zrejmé, koľko z tejto splátky pripadne na istinu úveru, úroky a iné poplatky.
33. Napokon súd zistil, že táto Zmluva neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) a celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a tiež údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov na príslušný spotrebiteľský úver /§ 4 ods. 2 písm. k)/. Skutočnosť, že sa jedná o revolvingový úver nezbavuje právneho predchodcu žalobcu, aby tieto náležitosti boli súčasťou zmluvy, a to aj z toho dôvodu, že RPMN nezahŕňa len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom. Súd zdôrazňuje, že aj v prípade, ak nemožno určiť RPMN, musí byť spotrebiteľ informovaný o skutočnostiach uvedených v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., čo v danom prípade splnené nebolo, resp. žalobca v priebehu konania nepreukázal splnenie tejto podmienky. Preto, ak právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský úver (aj keď vo forme revolvingu), uvedené obligatórne náležitosti musia byť v Zmluve uvedené a bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu, ako dodávateľa a profesionála podnikajúceho ako banka nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby bolo možné určiť RPMN a priemernú RPMN, alebo splniť podmienky v zmysle § 3 ods. 6 tohto zákona.
34. Absencia vyššie uvedených náležitostí v ustanoveniach Zmluvy má v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. za následok, že úver čerpaný žalovaným prostredníctvom pôžičkovej karty QUATRO je bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho súd v súvislosti s absenciou zmluvného dojednania upravujúceho ročnú úrokovú sadzbu a poplatky zdôrazňuje, že v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 258/20011 Z.z. nemôže žalobca od žalovaného požadovať úrok a ani poplatky, pretože tieto nie sú uvedené v Zmluve.
35. Vo vzťahu k aplikácii Všeobecných podmienok, ktoré súdu predložil právny predchodca žalobcu súd zdôrazňuje, že podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. musia byť jasne, určito a zrozumiteľne inkorporované do vlastného textu Zmluvy. Súd nepopiera, že časť zmluvných dojednaní môže byť určená odkazom na všeobecné obchodné podmienky (resp. úverové podmienky a pod.), avšak toto sa môže vzťahovať iba na menej podstatné náležitosti zmluvy. Preto súd tieto úverové zmluvné podmienky neakceptoval ako relevantný právny nástroj na odstránenie vytýkaných obsahových nedostatkov Zmluvy. Súd ďalej zdôrazňuje, že tieto Všeobecné obchodné podmienky nemajú charakter individuálneho dojednania, a preto v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka predstavujú neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tieto podmienky sú tak v konečnom dôsledku v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako celok neplatné. Nedostatok individuálneho dojednania vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný ako spotrebiteľ nemohol v procese uzatvárania zmluvy ovplyvniť ich obsah, pričom tento obsah bol výhradne tvorený právnym predchodcom žalobcu.
36. Právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru našiel svoj odraz v rozhodnutí súdu o výške žalovanej istiny. Súd dôkladne preskúmal obsah výpisu z pôžičkovej karty Quatro z hľadiska
druhu debetných a kreditných položiek a dospel k záveru, že žalovaný za obdobie od 30.06.2009 do 30.09.2015, za ktoré si právny predchodca žalobcu uplatňuje svoje nároky, čerpal celkovo sumu 2.560,- Eur. Táto suma pozostáva z položiek výpisu označených ako: SKK, SLSP, ATM, S6AV562J, ktoré predstavujú výbery z bankomatov a platby v hotovosti, čo má súd za preukázané z iných konaní vedených medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom voči iným žalovaným za rovnakého dôkazného stavu (oznámenie žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 9C 463/2015). Ostatné debetné položky tohto výpisu predstavujú rôzne sankčné a štandardné úroky, poplatky za spracovania poštovej poukážky, poplatky za správu kartového účtu, za znovuvydanie karty a iné, ktoré však pri závere súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nie sú relevantné z hľadiska výšky záväzku žalovaného. Súd si však v záujme komplexnej ochrany spotrebiteľa dovoľuje poukázať na jeden z aspektov používania tejto karty spočívajúci v rozsahu týchto úrokov a poplatkov, ktoré nie sú vôbec uvedené v Zmluve a ktoré predstavujú podstatnú časť debetnej položky tohto výpisu (iba suma 2.560,- Eur zo sumy 6.118,46 Eur predstavuje skutočne žalovaným čerpané peňažné prostriedky). Rozsah tohto nároku je o to zarážajúcejší, že poskytovateľom karty nie je nebankový subjekt, ale banka pôsobiaca na bankom trhu pod dohľadom Národnej banky Slovenska, ktorého výsledkom by malo byť práve zabránenie poskytovania takto jednoznačne nevýhodných bankových produktov spotrebiteľom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný poslednú debetnú transakciu realizoval dňa 28.03.2012 (SKK, a.s. - strana 6/10 výpisu) vo výške 520,- Eur a odvtedy kartu nepoužíval. Je preto zarážajúce, že právny predchodca žalobcu napriek neplneniu si povinností zo strany žalovaného splácať úver nepristúpil k blokácii karty alebo inej forme jej deaktivácie, ale ďalších skoro päť rokov účtoval na ťarchu tohto účtu nepreberné množstvo rôznych poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania z úrokov a z poplatkov. Všetky tieto okolnosti považuje súd za tak závažné, že nutne vedú k záveru o neprijateľnom zásahu právneho predchodcu žalobcu do oprávnených spotrebiteľských práv a záujmov žalovaného, ktorých charakter je v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť, ako aj skutočnosť, že tento výkon práv právneho predchodcu žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi má za následok, že mu súd nemôže poskytnúť súdnu ochranu v podobe priznania nároku na zaplatenie úrokov a poplatkov.
37. Z predloženého výpisu z pôžičkovej karty Quatro je zrejmé, že žalovaný za uvádzané obdobie od 30.06.2009 do 30.09.2015 uhradil splátky v celkovej výške 1.780,- Eur, teda pri závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru zostala žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 780,- Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov (2.560,- Eur) a súčtom žalovaným uhradených splátok (1.780,- Eur). Preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny spotrebiteľského úveru vo výške 780,- Eur a prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
38. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu zavretia Zmluvy, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. Žalovaný nezaplatil žalobcovi spotrebiteľský úver riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Preto súd v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 780,- Eur počnúc od 16.10.2015 (deň nasledujúci po splatnosti úveru - 15.10.2015, ktorý je zároveň prvým dňom omeškania žalovaného), až do poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného.
42. Preto súd na základe zisteného skutkového stavu a za aplikácie vyššie citovaných právnych predpisov rozhodol tak, ako je uvedené v prvom a druhom výroku tohto rozsudku.
43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Úspech žalobcu v tomto konaní reprezentovaný priznanou sumou 780,- Eur predstavuje 17,98 % z celkovej sumy žalovanej istiny vo výške 4.338,46 Eur. Naopak, žalobca bol neúspešný v rozsahu 82,02 %, pričom jeho neúspech je vyjadrený zamietavou časťou rozsudku reprezentovanou sumou 3.558,46 Eur. Pretože žalobca mal úspech len čiastočný, súd v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku náhradu trov konania pomerne rozdelil a v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku vzniklo prevažne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 64,04 % z celkových trov konania (pomer úspechu žalovaného v rozsahu 82,02 % po odpočítaní jeho neúspechu v rozsahu 17,98 %). Z obsahu súdneho spisu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nevyplývajú žiadne trovy konania, ktoré by vznikli žalovanému. Preto súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP nevyhradil rozhodovanie o výške trov konania formou osobitného uznesenia, lebo trovy konania nie sú v žiadnej výške a o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, pretože žalobcovi nevznikol na trovy konania nárok a žalovaný, ktorému síce nárok na náhradu trov konania vznikol, žiadne skutočné trovy konania nevynaložil. V záujme hospodárnosti konania súd v zmysle 262 ods. 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania formou osobitného uznesenia a tento rozsudok predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho ods. doručenia na Okresný súd Kežmarok.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.