Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cpr/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Ing. Mgr. F. Y., nar. XX.XX.XXXX, X. X, 811 06 Bratislava, zastúpená: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: GOMART o.z., Podháj 161, 841 03 Bratislava, IČO: 42 258 103, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie náhrady mzdy takto

rozhodol:

Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 08.04.2015 je neplatné.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1.280,- eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 05.06.2015 domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 08.04.2015 je neplatné a aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku žalobcu za dobu dvoch mesiacov.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako zamestnankyňa uzatvorila so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 07.01.2015 pracovnú zmluvu, na základe ktorej medzi nimi vznikol dňom 07.01.2015 pracovný pomer na dobu neurčitú. Tento deň bol zároveň dňom nástupu do pracovného pomeru. Následne dňa 08.04.2015 bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená písomnosť - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Žalobkyňa následne doručila žalovanému dňa 29.04.2015 listinu, v ktorej žalovaného upozornila na skutočnosť, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je neplatné a z toho dôvodu pracovný pomer žalobkyne so žalovaným, založený pracovnou zmluvou, naďalej trvá. Žalobkyňa pritom poukázala na znenie čl. III. bod 3 pracovnej zmluvy, v zmysle ktorého bola skúšobná doba dohodnutá v dĺžke 3 mesiace. Skúšobná doba začala plynúť dňom vzniku pracovného pomeru, t.j. 07.01.2015 a uplynula posledným dňom, na ktorú bola dohodnutá, t.j. 07.04.2015. Uplynutím toho dňa právo žalovaného ako zamestnávateľa skončiť so žalobkyňou ako zamestnancom pracovný pomer v skúšobnej dobe v zmysle ust. § 72 Zákonníka práce zaniklo.

3. Vzhľadom na to, že žalovaný riadne doručil prípis obsahujúci skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe žalobkyni až po uplynutí skúšobnej doby - dňa 08.04.2015, teda v čase kedy už žalovaný nebol oprávnený skončiť so žalobcom pracovný pomer v skúšobnej dobe v zmysle ust. § 72 Zákonníka práce, považuje žalobkyňa skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany žalovaného za neplatné.

4. Žalobkyňa v žalobe tiež uviedla, že už netrvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával a v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru má v zmysle § 79 ods. 5 Zákonníka práce voči žalovanému nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov.

5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 07.08.2015 sa žalovaný vyjadril k žalobe a uviedol, že uznáva neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobkyni. Vzhľadom na uvedené bola podľa žalovaného žalobkyňa listom zo dňa 05.06.2015 požiadaná o okamžitý nástup do zamestnania, nakoľko jej pracovný pomer ďalej trval. Predmetný list sa však žalovanému vrátil ako neprevzatý v odbernej lehote a žalobkyňa do práce vôbec nenastúpila.

6. Podaním doručeným súdu dňa 08.10.2015 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného a uviedla, že ku dňu 06.06.2015 jej nebolo nijakým spôsobom oznámené zo strany žalovaného, že uznáva neplatnosť skončenia pracovného pomeru. K listu, ktorý jej žalovaný doručoval žalobkyňa uviedla, že z poštovej obálky predmetného listu je zrejmé, že zásielka bola na pošte uložená až 09.06.2015, teda štyri dni po podaní žaloby. Podľa žalobkyne ak žalovaný mal záujem na vyporiadaní vzájomných vzťahov, mohol tak vykonať najneskôr do 06.06.2015 tak, aby sa žalobca najneskôr v tento deň preukázateľne o tom dozvedel. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že žalovaný sa dňa 05.06.2015 telefonicky kontaktoval na jej právneho zástupcu a dožadoval sa informácie o podaní resp. nepodaní žaloby. Je teda možná domnienka, že žalovaný predmetný prípis zo dňa 05.06.2015, v ktorom uznáva neplatnosť skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, skoncipoval a zaslal žalobkyni len v dôsledku informácie o podaní žaloby. Žalobkyňa tiež uviedla, že v danej veci má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu, že od takého určenia závisí dôvodnosť nároku žalobkyne na náhradu mzdy v zmysle § 79 Zákonníka práce.

7. Na pojednávaní dňa 09.09.2016 právny zástupca žalobkyne uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné, že skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou zo strany žalovaného ako zamestnávateľa je neplatné. Preto požiadal, aby súd rozsudkom rozhodol o tom, že sa určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne zo strany žalovaného je neplatné, zároveň aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 1.280,- eur.

8. Právny zástupca žalobkyne tiež uviedol, že má za to, že žalobkyňa v súčasnosti nemá povinnosť nastúpiť do práce, nakoľko jej bolo doručené skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, hoci je neplatné. V zmysle zákonníka práce je na zamestnancovi s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer, aby sa rozhodol či zamestnávateľovi, ktorý s ním neplatne skončil pracovný pomer, oznámil, či na ďalšom zamestnávaní trvá alebo nie. Podľa právneho zástupcu žalobkyne už v žalobe sama uviedla, že na ďalšom zamestnávaní netrvá. Tiež mal za to, že žalobkyňa ako zamestnanec má v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce povinnosť oznámiť zamestnávateľovi iba skutočnosť či na ďalšom zamestnávaní trvá. Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi, že na ďalšom zamestnávaní netrvá jej zo zákona nevyplýva, takáto povinnosť by bola podľa právneho zástupcu žalobkyne aj nelogická, nakoľko je to zamestnávateľ, ktorý ako prvý vyjadruje svoju vôľu ukončiť pracovný pomer so zamestnancom. Preto sa zamestnávateľ nemôže domáhať, aby zamestnanec plnil povinnosť, ktorá mu zo zákona nevyplýva, nakoľko by to bolo aj v rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.

9. K nároku na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru právny zástupca žalobkyne uviedol, že tento je naviazaný výlučne na neplatnosť skončenia pracovného pomeru a nárok na zaplatenie náhrady mzdy zamestnancovi vzniká bez ohľadu na to, či na ďalšom zamestnávaní trvá alebo nie.

10. Žalovaný na pojednávaní dňa 09.09.2016 uviedol, že súhlasí s tým, že výpoveď z pracovného pomeru v skúšobnej dobe je neplatná a taktiež nespochybňuje výšku priemernej mesačnej mzdy, avšak žalobkyňu vyzval vzhľadom na neplatnosť výpovede k nástupu do práce, ktorú jej doručoval podľa podacej pečiatky pošty dňa 08.06.2015. Zásielku si však žalobkyňa neprevzala. Žalovaný poukázal na registračný list žalovaného voči Sociálnej poisťovni, kde je vyznačený prerušený pracovný pomer z titulu absencie. Tiež poukázal na to, že žalobkyňa 15.04.2015 nastúpila do práce v O.Z. Maják nádeje, ktorý pomer skončil 31.05.2016 a od 01.06.2016 pracuje v Armáde spásy, o.z.. Žalovaný má pri tom stále za to, že pracovný pomer trvá a žalobkyňa je v absencii a kedykoľvek môže nastúpiť späť. Podľa žalovaného žalobkyňa do dnešného dňa zamestnávateľovi neoznámila, že netrvá na pokračovaní

pracovného pomeru a preto žalovaný nesúhlasí s uplatneným nárokom a má za to, že pracovný pomer žalobkyne naďalej trvá a požiadal súd aby určil, že žalobkyňa má nastúpiť späť do práce, keďže uvedené pracovné miesto nie je stále obsadené.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

12. Z pracovnej zmluvy zo dňa 07.01.2015 súd zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ ju uzavrel so žalobkyňou ako zamestnankyňou v zmysle § 42 a nasl. Zákonníka práce. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú s nástupom do práce dňa 07.01.2015 a so skúšobnou dobou na 3 mesiace. Odmena za pracovnú činnosť bola dohodnutá vo výške 640,- eur mesačne brutto.

13. Z oznámenia o skončení pracovného pomeru zo dňa 01.04.2014 a kópie obálky, v ktorej bolo žalobkyni doručené súd zistil, že žalovaný v zmysle ust. § 72 ods. 1 Zákonníka práce ukončil so žalobkyňou pracovný pomer v skúšobnej dobe, a to ku dňu 06.04.2015.Obálka bola na pošte podaná dňa 02.04.2015.

14. Z oznámenia o neplatnom skončení pracovného pomeru a predžalobnej výzvy zo dňa 28.04.2015 súd zistil, že žalobkyňa žalovanému oznámila, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe jej bolo doručené poštou dňa 08.04.2015, pričom lehota na skončenie jej pracovného pomeru uplynula dňa 07.04.2015. Vzhľadom na uvedené oznámila žalobkyňa žalovanému, že skončenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer trvá naďalej.

15. Z odpovede žalovaného na oznámenie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru súd zistil, že žalovaný uznal neplatnosť výpovede v skúšobnej dobe a požiadal ju o okamžitý nástup na pracovisko. Toto oznámenie bolo podané na pošte dňa 08.06.2015.

16. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

17. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 72 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len ), v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Podľa § 37 Zákonníka práce, doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.

Podľa § 38 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk".

Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 4 písm. b) a ods. 5 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20160618> za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa článku III. bod. 3 pracovnej zmluvy zo dňa 07.01.2015, pracovná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace.

18. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba bola žalobkyňou podaná dôvodne. Medzi sporovými stranami nebola sporná otázka, či bol pracovný pomer v skúšobnej dobe ukončený neplatne, čo potvrdili obe sporové strany, preto sa súd otázkou neplatnosti resp. platnosti ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe ani bližšie pri dokazovaní nezaoberal.

19. Spornou teda ostala otázka, či má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy a či pracovný pomer naďalej trvá, pričom zo zisteného skutkového stavu, z vykonaného dokazovania a z uvedených ustanovení Zákonníka práce má súd za to, že pracovný pomer medzi sporovými stranami ďalej netrvá. Žalobkyňa podala žalobu v zmysle § 77 Zákonníka práce včas, v zákonnej lehote do dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť, keďže podľa oznámenia o skončení pracovného pomeru sa jej tento mal skončiť dňa 06.04.2015 a žaloba bola súdu doručená dňa 05.06.2015. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že výzva o pokračovaní pracovného pomeru a o nastúpení do práce bola žalobkyni žalovaným zasielaná až v čase, keď už bola na súde podaná žaloba, a to dňa 08.06.2015, čo mal súd preukázané z pečiatky pošty na obálke s predmetnou výzvou a vyjadrením žalovaného. Predmetná výzva už teda nemala právnu relevanciu a keďže žalobkyňa v žalobe uviedla, že netrvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával, pracovný pomer v zmysle § 79 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce skončil a žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 5 za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 1.280,- eur. Jej výšku súd určil podľa mesačnej odmeny dohodnutej v čl. V bod 1 pracovnej zmluvy vo výške 640,- eur.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.