Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/472/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Eva Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne: J. G., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y., I. XX, zastúpenej JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: V.. K. G., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y., D.Š. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26C/32/2005-536 zo 07.05.2015

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov (od 01.07.2016 strán) tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne - D., T. G., G. G. T., F. B. G. : X-S. D. G., S. C. G., G. B. G. X C.Y., X-S. G., S. G. C. C., G. D., Q. C. T. Ú. D. Ú. H. Z..G.. Č.. Ú. XXXXXXXXXX D. D. XX,XX J., Q. C. T. Ú. D. Ú. H. Z..G.. Č.. Ú. XXXXXXXXXX D. D. XX,XX J., Q. C. D. D. XXX,XX J. F. C. F. Č.. XXXXXXX I. Z. C., Z..G.., Q.T. C. D. D. XXX,XX J. F. C. F. Č.. XXXXXXX I. Z. C., Z..G.., Q. C. D. D. X.XXX,XX J. F. C. F. Č.. XXXXXXXX V. Ž. C., Z..G.., Q.É. C. D. D. XXX,XX J. F. S. S. G. U. G. C. S. S. C., Z..G.. S. D. D. Ž. C. - I. D. Q. O. J.: Y. XX-XX, D., T. G., G. G. T., Y. G. G. U., F. B. G.: X-S. C. G., X-S. C. G., G. B. G. S. C., G. B. M. T. X Č., G. G. F., M. G., H. G., X. G. I., I. G., D. Z., D. Z., G.Y. B., C. U., M. X., Ž. G., Y. X Y., G. X Y., D. G., U. F., B. D., Y. D. T. G. Z. T.: F.É. T. W. Č.. XXX Y.. Ú. Y., B. Y., B. K., C.. M. „. Č.. XXX B. D. XXX I. F. C. Z. T., C.. M. „. Č.. XXX B. D. XXX I. F. Z. G. M. S. G.. Č.. XXX T. C.. Č.. XXX, F. T. W. Č.. XXX, Y.. Ú. Y., B. Y., B. K., C.. Č.. XXX M.. „. B. D. XXX I. F. C. Z. T. D. C. X/X, F. R. Č. C. D. Ú. H. S. Y. Ť. D. D. XX.XXX,- J., Q. C. T. Ú. D. Ú. H., Z..G.. Č.. Ú. XXXXXXXXX D. D. XXX,XX J., Q.T. C. D. D. XXX,XX J. F. C. Č.. XXXXXXXX V. Ž. C., Z..G.. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 32.440,77 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (strán), k nehnuteľnosti X V. H. D. Y. T. D. O., X. D. Y. G. C. C., R. D. Z. Q. C. T. Ú.. Žalovaný navrhoval okrem tohto predmetu vyporiadania zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva strán aj členský podiel v bytovom družstve D. Y. Y. H. Č.. XX T. U. O., nakoľko členský podiel v bytovom družstve bol nadobudnutý do ich BSM zo spoločných prostriedkov za trvania manželstva a patril do BSM aj ku zániku ich manželstva, pričom rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 18C/42/2005 bol zamietnutý jeho návrh na zrušenie práva spoločného nájmu k predmetnému bytu z dôvodu, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a že nájom predmetného bytu už neexistuje.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 148 ods. 1 OZ, § 149 ods. 1, 3 OZ, § 150 OZ, § 135 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

4. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že strany uzavreli manželstvo dňa 28.02.1987, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 25.03.2002, s tým, že výrok rozsudku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2002. Konštatoval, že právoplatnosťou rozvodu manželstva zaniklo v zmysle § 148 ods. 1 aj bezpodielové spoluvlastníctvo strán a medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.

5. Zo zhodného tvrdenia strán mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že do ich BSM patria hnuteľné veci, nehnuteľnosti, ako aj finančné prostriedky na účtoch, pričom tieto položky sú konkrétne špecifikované v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 11. Taktiež nebola sporná ani zostatková hodnota týchto vecí, ani to, komu majú byť prikázané do výlučného vlastníctva.

6. Spornou v konaní bola výška zostatku na účte žalobkyne vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. č.ú. XXXXXXXXXX a výška zostatku na účte žalovaného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. č.ú. XXXXXXXXX. Súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko do BSM patrí všetko, čo strany nadobudli za trvania manželstva a mzdu nadobudli až jej zaplatením po právoplatnosti rozvodu manželstva, vychádzal zo zostatkov na účtoch ku dňu právoplatnosti rozvodu a do týchto súm nezahrnul mzdu žalobkyne a žalovaného, ktoré boli zaplatené až po právoplatnosti rozvodu, u žalobkyne vo výške 15,47 eur a u žalovaného zo sumy 614,28 eur.

7. Ďalšou spornou skutočnosťou bolo, či do bezpodielového spoluvlastníctva strán patrí aj zostatková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve (ďalej len „SBD“) k bytu na Titogradskej ulici v Košiciach. Súd prvej inštancie vychádzal z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 18C/42/2005-37 zo dňa 09.02.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.02.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2008, ktorým bol návrh žalovaného na zrušenie práva spoločného nájmu predmetného bytu zamietnutý. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni pred uzavretím manželstva v zmysle § 154 ods. 2 (v znení do 01.01.1992) vzniklo splatením členského podielu ako členke bytového družstva, právo na pridelenie družstevného bytu a strany nemali právo spoločného nájmu k bytu D. Y. T. U. O.. Žalovaný ale v tomto konaní žiadal vyporiadať aj zostatkovú hodnotu členského podielu v Stavebnom bytovom družstve k predmetnému bytu z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 18C/42/2005 bol zamietnutý jeho návrh na zrušenie práva spoločného nájmu k predmetnému bytu z dôvodu, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu a že nájom predmetného bytu už neexistuje.

8. Súd prvej inštancie citoval ust. § 135 ods. 1, 2 a vychádzal zo zásady „ne bis in idem“ t.j., že nie je oprávnený riešiť otázku vyporiadania zostatkovej hodnoty členského podielu v SBD Y. H. T. U. O., keďže rozsudkom Okresného súdu Košice I v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu predmetného bytu bolo prejudiciálne právoplatne súdom rozhodnuté o tom, že strany neboli spoločnými nájomcami predmetného bytu a že nájomkyňou predmetného bytu a členkou SBD bola výlučne žalobkyňa, keďže pred uzavretím manželstva splatila členský podiel v SBD. Žalovaný v konaní o vyporiadanie BSM predložil listinné dôkazy, ktoré mali osvedčovať, že časť členského podielu v SBD bola zaplatená až po uzavretí manželstva, t.j. právo na pridelenie bytu vzniklo až po uzavretí manželstva, ale súd prvej inštancie mal za to, že predmetné dôkazy preukazujú skutočnosti, ktoré objektívne existovali už v dobe pôvodného rozhodnutia o zrušení práva spoločného nájmu bytu, t.j. nastali pred okamžikom rozhodným pre zistenie skutkového stavu. Preto nemôžu mať vplyv na posúdenie prejednávanej, právoplatne rozhodnutej veci a môžu byť iba dôvodom pre obnovu konania, nie však na opätovné posúdenie právoplatne prejudiciálne vyriešenej veci. Preto mal za to, že zostatková hodnota členského podielu v SBD k bytu T. U. D. Y., ktorého výlučnou vlastníčkou bola žalobkyňa, nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva strán.

9. V zmysle zásad uvedených v ust. § 150 súd prvej inštancie prikázal žalobkyni hodnotu vecí vo výške 2.408,59 eur, žalovanému vo výške 70.041,02 eur, keďže hodnota všetkých vecí patriacich do BSM činí 72.449,61 eur a polovica je 36.224,81 eur. Rozdiel jednej polovice a hodnoty vecí prikázaných žalobkyni činí 33.816,22 eur. Od tejto sumy odpočítal polovicu anuitných splátok, ktoré boli zaplatené žalovaným od rozvodu manželstva do prevodu členských práv k bytu D. Y. T. D. O., ktoré spočívali v anuitných splátkach neinvestičného úveru, ktorý bol poskytnutý Územným bytovým družstvom Košice pri uzavretí nájomnej zmluvy za trvania manželstva, čo činilo 360,93 eur, a preto dlh žalobkyne predstavoval 180,47 eur, ktorý odpočítal zo sumy 33.816,22 eur, po odpočítaní aj sumy 1.194,98 eur, t.j. polovice zo sumy 2.389,96 eur finančných prostriedkov, ktorú nadobudol žalovaný darom od svojej matky a ktoré boli použité ako časť kúpnej ceny a investície do nehnuteľnosti Y.. Ú. Y..

10. Uviedol, že aj keď žalobkyňa namietala poskytnutie týchto finančných prostriedkov matkou žalovaného, súd prvej inštancie mal poskytnutie finančných prostriedkov matkou preukázané z vykonaných dôkazov, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 15 prvý odsek aj bližšie konkretizoval.

11. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva sumu 32.440,77 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

12. O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., keďže v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a to v § 221 ods. 1 písm. f), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a v § 221 ods. 1 písm. h), súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že neužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Odvolanie odôvodňoval tým, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, čo sa týka skutočnosti, že súd prvej inštancie nebol oprávnený riešiť otázku vyporiadania zostatkovej hodnoty členského podielu v SBD k bytu D. Y., T. U. O., nakoľko táto otázka bola predbežne vyriešená v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu k predmetnému bytu (sp.zn. 18C/42/2005), a to právoplatne. Toto konštatovanie súdu prvej inštancie, ako uviedol žalovaný, neobstojí. Mal za to, že vyhodnotenie otázky s prejudiciálnym významom pre rozhodnutie súdu v občianskom súdnom konaní môže byť pre súd v inej (ďalšej veci) záväzné, iba ak o predbežnej otázke bolo rozhodnuté samostatným výrokom rozsudku. Posúdenie predbežnej otázky vyjadrenej v odôvodnení, nemôže byť pre súd rozhodujúci o právnych pomeroch strán v rozdielnej veci záväzné (viď rozhodnutia NS ČR 23Cdo/1454/2009, ÚS ČR IV. ÚS 2490/2012, NS ČR 23Cdo/1961/2009, 33Cdo/2478/2010, NS ČR 32Cdo/4004/2011). Uviedol, že v okolnostiach prejednávanej veci nebola výrokom žiadneho súdneho rozhodnutia posúdená ako predbežná, žiadna otázka, ktorá by mala prejudiciálny charakter pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. V rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 18C/42/2005 zo dňa 09.02.2006, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie práva spoločného nájmu strán k bytu T. U. O.. D. Y., nebol dôvod zamietnutia žaloby vo výroku rozsudku konštatovaný a výroková časť rozsudku neobsahovala ani záväzné posúdenie otázky existencie či neexistencie práva spoločného nájmu strán k predmetnému bytu. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, jediným dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že nájom predmetného bytu už v čase rozhodovania súdu neexistoval, keďže výlučnou vlastníčkou bytu bola v tom čase žalobkyňa na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu z 08.06.2005, t.j. z dôvodu zániku nájomného vzťahu splynutím osoby prenajímateľa a nájomcu v jednej osobe v zmysle § 584 OZ. Preto k zamietnutiu žaloby súd prvej inštancie nepristúpil z dôvodu nepreukázania existencie práva spoločného nájmu strán k predmetnému bytu počas uzavretia manželstva, či ku dňu zániku BSM, keďže túto skutočnosť súd prvej inštancie v konaní vôbec neposudzoval. Iba poznamenal, že aj v prípade, ak by vec vyhodnocoval aj z hľadiska iných dôvodov a dospel by k záveru, že byt by bol v spoločnom nájme strán, byt by ponechal vo výlučnom nájme žalobkyne s tým, že žalovanému by bytovú náhradu nepriznal vzhľadom k tomu, že mu vo výlučnom nájme ponechal byt T. D. O.. Podotkol, že Krajský súd v Košiciach v rozsudku č.k. 6Co/194/2007-111 zo dňa 26.02.2008, vo svojom odôvodnení išiel zjavne nad rámec odôvodnenia a mimo uplatnených odvolacích dôvodov, keďže je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a jeho odôvodnenie je nedostatočné, keďže sa nevysporiadal s ustálenou judikatúrou v tomto smere a keď sa od nej odchýlil, musel to vo svojom odôvodnení aj ozrejmiť (viď ÚS SR I. ÚS 178/08, IV. ÚS 265/09, IV. ÚS 226/12). Preto súd prvej inštancie nebol závermi vyslovenými v spore sp.zn. 18C/42/2005 nijako viazaný a súd prvej inštancie mal otázky týkajúce sa vymedzenia rozsahu BSM strán v tomto konaní posúdiť samostatne, vzhľadom na skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli v priebehu tohto konania najavo a do BSM žalobkyne a žalovaného zahrnúť aj členský podiel v bytovom družstve k bytu T. U. O.. D. Y., keďže takýto postup súdu bol odôvodnený vykonaným dokazovaním, ako aj závermi ustálenej rozhodovacej praxe.

15. Ďalej apeloval na to, že rozhodnutie vo veci o zrušení práva spoločného nájmu k bytu sp. zn. 18C/42/2005 nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre konanie o vyporiadanie BSM, keďže v tomto konaní nie je prejednávaná totožná vec týkajúca sa tých istých strán. Okrem toho, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku res iudicatae (viď citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 15/2005, 5Cdo/31/2011).

16. S poukazom na rozhodnutie NS SR 5Obdo/15/2009 uviedol, že nárok uplatnený žalovaným v konaní o vyporiadanie BSM je založený na nových skutočnostiach a listinných dôkazov, ktoré v predchádzajúcom konaní o zrušenie práva spoločného nájmu neboli posudzované. Preto súd prvej inštancie v tomto spore nemohol byť viazaný výsledkami konania sp.zn. 18C/42/2005 (viď dôkazy, na ktoré v podanom odvolaní poukazoval) a ktoré mohol žalovaný prvýkrát uplatniť až v tomto konaní. Vzhľadom k tomu, že nárok uplatnený v tomto konaní sa opiera o nové skutočnosti a listinné dôkazy, ktoré predtým žalovaným neboli uplatnené, uvedená okolnosť je sama o sebe okolnosťou, vylučujúcou existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, a teda aj záväznosťou skoršieho rozhodnutia pre súdy v iných konaniach, keďže ide o také skutočnosti, ktoré v pôvodnom konaní nemôžu byť dôvodom pre obnovu konania iba za podmienky, keďže strany nemuseli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci sp.zn. 18C/42/2005.

17. V odôvodnení žalovaný následne poukazoval na tú skutočnosť, že členský podiel v bytovom družstve k bytu T. U. O. D. Y. bol nadobudnutý do BS strán zo spoločných prostriedkov počas trvania ich manželstva, pričom do ich BSM patril aj ku dňu jeho zániku, čo bez pochybností vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania v tomto konaní pred súdom prvej inštancie s poukazom na citované dôkazy v bode IV a rozhodnutie NS SR 5Cdo/107/2008 z 30.01.2000, R/63/2002. Vzhľadom k ustálenej judikatúre právo spoločného užívania družstevného bytu manželmi vzniká uzatvorením dohody o odovzdaní a prevzatí bytu; na vznik práva spoločného užívania bytu nemá vplyv okamih vzniku práva na pridelenie bytu (R/11/1968, R/34/1983) a pre vznik práva na pridelenie bytu nemá význam skutočnosť, kedy bolo vydané rozhodnutie o pridelení družstevného bytu, keďže je rozhodujúce, kedy došlo k splateniu členského podielu členom družstva (R/63/2002, R/11/1968).V okolnostiach prejednávaného sporu bola dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu T. U. O.. D. Y. uzatvorená až za trvania manželstva strán dňa 26.02.1988 a pred uzavretím manželstva došlo iba k zaplateniu zápisného a základného členského vkladu v zmysle citovaných dôkazov.

18. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 , ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) f) a h) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napĺňa podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP. Ak rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 .

20. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 23.07.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).

22. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

23. Žalovaný v podanom odvolaní uvádzal odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a), t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konkrétne v naplnení písm. f) a h), t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ďalej uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) (§ 205 ods. 2 písm.. b) O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. (th.č. § 389 , ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného O.s.p.), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., (th.č. , napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, účastníkovi v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.

26. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

27. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

28. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

29. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. uplatnené v čase podania odvolania (th.č. v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) sú v spore naplnené.

30. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom, a to nevykonaním dokazovania v navrhovanom smere zo strany žalovaného, čo sa týka vyporiadania aj členského podielu k bytu T. U. O. D. Y., znemožnil strane - žalovanému, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nakoľko nevykonaním navrhnutého dôkazu zo strany žalovaného, t.j. nezahrnutím členského podielu k bytu T. U. O.. D. Y. do predmetu vyporiadania BSM, bolo postupované súdom prvej inštancie v rozpore s príslušnými ustanoveniami o vykonaní dokazovania v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku, pričom ide o také porušenie predpisov procesného práva, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom v tomto smere.

31. Pre hore uvedené procesné pochybenia súdu prvej inštancie, rozhodnutiu súdu prvej inštancie možno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, keďže nevzal do úvahy všetky navrhované dôkazy, ktoré mali vplyv na konečné rozhodnutie vo veci, t.j. dôkaz o zaplatení členského podielu viažucí sa k bytu D. Y.V. T. U. O., keďže sa týka predmetu vyporiadania BSM. Odvolací súd pripomína, že súd nie je viazaný pri zisťovaní predmetu BSM návrhmi účastníkov konania a ex offo zisťuje jeho predmet.

32. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu, keďže vykonanie dôkazu navrhnutého zo strany žalovaného bolo potrebné, vykonané dôkazy nevyhodnotil podľa ust. § 132 a nasl. O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania, čo malo za následok, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil predčasný právny záver. Treba podotknúť, že svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, ale nesprávne, neaplikujúc dostatočne ustálenú judikatúru, týkajúcu sa predbežného posúdenia veci, ako aj prekážky „res iudicatea,“ so zreteľom k dôvodne uplatneným odvolacím námietkam žalovaného v tomto smere.

33. Podľa ust. § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov a reštitúcií majetku jedného z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

34. Podľa ust. § 148 ods. 1 zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

35. Vychádzajúc z vyššie citovaného ust. § 148 ods. 1 OZ, právna úprava obsahuje niekoľko spôsobov zániku BSM, a to zo zákona, dohodou alebo na základe inej právnej skutočnosti. V predmetnom prípade k zániku BSM došlo rozvodom (§ 23 Zákona o rodine), t.j. dňa 07.05.2002, ktorý je zároveň rozhodným dátumom pre zistenie rozsahu (masy BSM), pričom treba podotknúť, že súd pri vyporiadaní BSM nie je viazaný návrhmi strán, a to pokiaľ ide o rozsah BSM a spôsob vyporiadania.

36. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pri určení predmetu BSM, tvoriaceho základ tohto konania.

37. Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne určil predmet (rozsah, masu) vyporiadania BSM, má to za následok aj následnú nesprávnosť vyporiadania BSM učinenú súdom prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

38. Odvolací súd sa jednoznačne prikláňa k zdôvodneniu odvolacích námietok žalovaným, nakoľko ich zdôvodnenie je kvalifikované a vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe súdov a preto v odôvodnení z nich vychádza a na ne poukazuje.

39. Odvolací súd mal za preukázané, že žalovaný žiadal zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva aj členský podiel v bytovom družstve k bytu Č.. XX T. U. O. D. Y., nakoľko členský podiel v bytovom družstve bol nadobudnutý do BSM strán zo spoločných prostriedkov za trvania manželstva a patril do BSM aj ku dňu zániku manželstva.

40. Súd prvej inštancie ale v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že tento členský podiel nepatrí do BSM, keďže mal za to, že rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 18C/42/2005 - 37 zo dňa 09.02.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.02.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2008, v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu D. Y. T. U. O., bolo právoplatne prejudiciálne súdom prvej inštancie rozhodnuté o tom, že strany neboli spoločnými nájomcami predmetného bytu, že nájomkyňou predmetného bytu a členkou SBD bola výlučne žalobkyňa, keďže pred uzavretím manželstva splatila členský podiel v SBD. Preto súd žalobu zamietol. Aj keď žalovaný v tomto konaní o vyporiadanie BSM predložil listinné dôkazy, ktoré mali osvedčovať, že časť členského podielu v SBD bola zaplatená až po uzavretí manželstva, súd prvej inštancie uviedol, že tieto dôkazy preukazujú skutočnosti, ktoré objektívne existovali už v dobe pôvodného rozhodnutia o zrušení práva spoločného nájmu bytu, t.j. nastali pred okamžikom rozhodným pre zistenie skutkového stavu, a preto nemôžu mať vplyv na posúdenie prejednávanej právoplatne rozhodnutej veci v konaní vedenej pred Okresným súdom Košice I sp.zn. 18C/42/2005. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 135 ods. 1, 2 O.s.p., keďže ide o právoplatne skončenú vec, vychádzal z výsledkov tohto konania, ako aj z citovaných rozsudkov a preto dospel k záveru, že zostatková hodnota členského podielu v SBD T. U. O. D. Y. nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva strán v tomto konaní.

41. Odvolací súd ale s týmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí a uvádza, že súd prvej inštancie v tomto konaní nebol viazaný prejudiciálnym vyriešením tejto otázky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 18C/42/2005, a to predovšetkým z tej skutočnosti, že nejde o totožný spor, aj keď strany sú zhodné, ale je iný predmet konania. Predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM, predmetom konania pod sp.zn. 18C/42/2005 bolo zrušenie práva spoločného nájmu k bytu strán na D.Š. Z. U. O. D. Y., pričom v tomto konaní súd prvej inštancie predovšetkým bol oprávnený riešiť len tú otázku, ktorá ho viedla k rozhodnutiu o predmete tohto konania, ktorým bolo zrušenie práva spoločného nájmu bytu T. D. Z. U. O. D. Y. a určenie, kto je výlučným vlastníkom predmetných bytov.

42. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 09.02.2005 č.k. 18C/42/2005 - 37 zrušil právo spoločného nájmu strán k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa D. Y. T. D. O. Č.. X, ktorý pozostáva zo 4 izieb, kuchyne a príslušenstva a určil, že výlučným nájomcom a členom družstva sa stáva žalobca. Bytovú náhradu žalovanej neurčil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 1.000,- Sk v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Teda predmetom tohto konania boli H. T. U. O. D. Y.V., Z. Z. H. T. D. O. X. Súd žalobu viažucu sa k zrušeniu spoločného nájmu bytu T. U. O. D. Y. zamietol z toho dôvodu, že dospel k záveru, že nie je v tejto časti konania daný naliehavý právny záujem žalobcu (v tomto konaní žalovaného). Preto ani bližšie neskúmal skutočnosti viažuce sa k tomuto bytu. Len konštatoval, že súd ak by ponechal predmetný byt vo výlučnom nájme žalovanej, žalobcovi by žiadna bytová náhrada neprislúchala, viažuc sa k jeho výlučnému nájmu bytu T. D. O. D. Y.. To viedlo súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vychádzal z nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu, pričom odvolací súd vo svojom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku, vychádzal práve z týchto dôvodov, preto potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a len nad rámec poukázal aj na ďalšie skutočnosti.

43. Vzhľadom k tomu odvolací súd uvádza, že posúdenie predbežnej otázky vyjadrenej iba v odôvodnení nemôže byť pre súd rozhodujúci o právnych pomerov strán v rozdielnom spore záväzný, vychádzajúc aj z tej skutočnosti, že o predbežnej otázke nebolo rozhodnuté samostatným výrokom rozsudku. Preto súd nie je viazaný posúdením predbežnej otázky vyjadrenej iba v odôvodnení (viď rozhodnutia NS ČR 23Cdo/1961/2009, 32Cdo/4004/2011. Prejudiciálne posúdená otázka v odôvodnení rozsudku, preto nemôže mať za následok prekážku res iudicatea, keďže jednoznačne predmet konania v citovaných sporoch nie je totožný. Predmetom konania v spore sp.zn. 18C/42/2005 bolo zrušenie práva spoločného nájmu strán k bytu v zmysle § 705 OZ, v ktorom sa žalovaný domáhal, aby súd zrušil spoločné užívacie právo manželov k bytu T. D. Z. U. O. D. Y. a určil ho za výlučného nájomcu bytov a predmetom tohto konania je vyporiadanie zaniknutého majetkového spoločenstva manželov podľa § 149 a nasl. OZ, v rámci ktorého sa vykonáva vyporiadanie spoločného majetku nadobudnutého stranami za trvania manželstva (viď R/15/2005, NS SR 5Cdo/31/2011).

44. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s tým, že nové skutočnosti nemohli byť dôvodom na obnovu konania sp.zn. 18C/42/2005, nakoľko nemohli mať za následok u žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.), keďže v konaní sp.zn. 18C/42/2005 v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe v tejto časti, v kontexte potvrdzujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.

45. Keďže vyporiadanie členského podielu k bytu D. Y. T. U. O. má byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán v tomto konaní a súd prvej inštancie tento členský podiel nezahrnul do vyporiadania BSM, t.j. netvoril predmet vyporiadania BSM, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) a v zmysle § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

46. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude do predmetu vyporiadania BSM zahrnúť aj členský podiel v Stavebnom bytovom družstve T. U. O. D. Y., a to v kontexte vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania v tomto smere, so zreteľom na odvolacie námietky žalovaného, v zmysle návrhov strán. Od 01.07.2016 sú práve strany zainteresované v konaní jednoznačne navrhovanými dôkazmi preukázať svoje práva ako aj nedôvodnosť uplatneného návrhu, t.j. strany sú v konaní zainteresované na výsledku, efektívnosti a hospodárnosti konania.

47. Preto v ďalšom konaní súd prvej inštancie eliminuje vytknuté procesné nedostatky, pre ktoré je jeho rozsudok arbitrárny tým, že správne ustáli predmet BSM, ako aj hodnotu majetku, ktorý patrí do BSM, s prihliadnutím na zásady ohodnotenia BSM a pristúpi k vyporiadaniu v zmysle platných ustanovení Občianskeho zákonníka. Výsledky vykonaného dokazovania ďalej vyhodnotí podľa zásad v zmysle ust. § 191 CSP, jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyloží svoje myšlienkové pochody a zo skutkových zistení vyvodí správne právne závery, t.j. uvedie, ako podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotného práva a ozrejmí vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Vyporiada sa pritom so všetkými podstatnými námietkami strán a o žalobe rozhodne rozsudkom majúcim všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 tak, aby jeho rozsudok bol jasný, zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený a presvedčivý.

48. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .