Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-166-2015.pdf
PDF · 93.52 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/166/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky B. N. rod. J., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Q. - E., Q. XXX a manžela navrhovateľky P. N., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom K. XXX, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom N. : P. nar. XX.XX.XXXX a V. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P. takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov B. N. rod. J. a P. N., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X s a r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia :
„ Maloleté deti N. : P. nar. XX.XX.XXXX a V. nar. XX.XX.XXXX s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej P. sumou vo výške 100,- Eur mesačne a na výživu maloletého V. sumou vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. “
Styk rodičov s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojim manželom a úpravy pomerov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Žiadala obe maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a jej manžela ako otca detí zaviazať prispievať na ich výživu po 100,-Eur mesačne pre každé dieťa. Styk otca s deťmi žiadala neupraviť s tým, že je ochotná sa s ním mimosúdne dohodnúť. Uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli po krátkej známosti a už od začiatku manželstva mali vážne problémy. Poukázala na to, že jej manžel neprispieval na domácnosť, podľahol stávkovaniu, robil dlhy, málo sa zdržiaval doma a viac času trávil mimo domácnosti, nepomáhal jej s výchovou dcéry. Napriek sľubom manžel prístup nezmenil a v podstate už viac ako dva roky nežijú spolu a každý z nich býva u svojich rodičov. Navrhovateľka uviedla, že v roku 2015 mala pocit, že situácia sa zlepší a vtedy splodili syna, čo bol posledný pokus o záchranu ich manželstva. K záchrane manželstva však nedošlo. Navrhovateľka uviedla, že správanie manžela je náladové, nepomáha jej, neprispieva dostatočne na
deti a za príčinu rozvratu manželstva označila nezodpovedný prístup manžela. Zdôraznila, že už viac ako dva roky nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas a intímne sa naposledy stýkali v počiatku tehotenstva s ich druhým dieťaťom. Napriek prosbám manžela už nemienila s ním obnoviť manželské spolužitie, ani navštíviť manželskú poradňu a trvala na rozvode manželstva.
2. Manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom manželstva, mal záujem o obnovenie manželského spolužitia a žiadal manželku, aby mu dala ešte šancu. Uviedol, že po aktuálnych telefonických rozhovoroch s manželkou sa domnieval, že manželka bude súhlasiť ešte na riešení ich manželských vzťahov a možnosti obnovenia ich manželského spolužitia. Priznal, že ich manželstvo je narušené, že na 95 % chybu urobil on, čo bolo spôsobené viacerými okolnosťami, že nemal dostatočné zamestnanie a preto aj dostatočné príjmy a to, čo zarobil aspoň na brigádach, prestávkoval a zadlžoval sa. Priznal svoj nezodpovedný prístup a sľuboval, že to napraví. Uviedol, že podnikol kroky k možnosti zabezpečenia ich spoločného bývania a finančného zabezpečenia ich rodiny. Hoci nesúhlasil s rozvodom manželstva, pre prípad rozvodu manželstva súhlasil s navrhovanou úpravou rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a bol ochotný s manželkou ako matkou detí uzavrieť rodičovskú dohodu. Tiež žiadal, aby sa jeho styk s deťmi súdne neupravoval.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z č.l.1, potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku, potvrdenie o RP a PnD, SL, RL detí, lustrácie v SP, správu ÚPSVaR o RP a PnD, zápisnicu z čl. 28 a zistil nasledovný skutočný stav veci:
4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 05.01.2013, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. 1. U oboch manželov sa jedná o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva manželov pochádzajú dve maloleté deti : maloletá P. nar. XX.X.XXXX a maloletý V. nar. XX.XX.XXXX.
5. Z výsluchu účastníkov konania bolo zistené, že účastníci uzavreli manželstvo po relatívne krátkej známosti, približne po siedmych mesiacoch známosti a od začiatku manželstva mali nezhody. Manžel navrhovateľky nedostatočne prispieval na domácnosť, venoval sa stávkovaniu a zadlžoval sa. Nevenoval sa v dostatočnej miere rodine a výchove maloletej dcéry. Pred viac ako dvoma rokmi, po neuhradení nedoplatkov nákladov bývania, účastníci prerušili spolužitie a každý z nich sa odsťahoval bývať k svojim rodičom. Teda už viac ako dva roky účastníci nežijú spolu, nehospodária spolu a nevedú spoločnú domácnosť. V roku 2015 sa ešte pokúšali zachrániť manželstvo a v 03/2016 sa im narodil syn. Manželské spolužitie však neobnovili, ich manželstvo sa nepodarilo zachrániť. Manžel navrhovateľky síce nesúhlasil s rozvodom manželstva, mal záujem na obnovení manželského spolužitia a žiadal manželku, aby mu ešte dala šancu, ale navrhovateľka pevne trvala na rozvode manželstva a nesúhlasila už ani s návštevou manželskej poradne, cíti sa veľmi ublížená.
6. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :
7. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
11. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu oboch manželov, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Ich manželstvo je nefunkčné. Manželia mali už od počiatku manželstva nezhody a hlboký rozvrat v ich manželstve nastal už pred viac ako dvoma rokmi, kedy manželia prerušili manželské spolužitie a každý z nich sa odsťahoval bývať k svojim rodičom. V roku 2015 sa ešte pokúsili o záchranu ich manželstva, splodili ich druhé dieťa, ale manželstvo sa im nepodarilo zachrániť. Manželia už viac ako dva roky, nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny, intímne sa nestýkajú viac ako rok. Možno preto konštatovať, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Manžel navrhovateľky síce nesúhlasil s rozvodom manželstva, mal záujem na obnovení manželského spolužitia a žiadal manželku, aby mu ešte dala šancu, ale navrhovateľka pevne trvala na rozvode manželstva. Možno preto konštatovať, že z ich manželstva sa vytratila vzájomná obojstranná láska a vzájomné obojstranné pozitívne citové väzby, ktoré sú poznačené ublížením v citovej oblasti. Keďže súd mal za preukázaný rozvrat manželstva a navrhovateľka pevne trvala na rozvode manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.
12. Podľa § 100 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
13. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
18. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je v zmysle § 100 CMP spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, predmetom tohto konania bola aj úprava rodičovských práv a povinností k maloletej P. a k maloletému V. na čas po rozvode. Bolo zistené, že maloleté deti bývajú s matkou, otec sa s deťmi stretáva veľmi nepravidelne.
19. V danej veci rodičia na pojednávaní uzavreli vyššie uvedenú rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Rodičovská dohoda je v súlade so zákonom a záujmom maloletých detí, kolízny opatrovník súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou, preto ju súd schválil.
20. Ohľadom pomerov maloletých detí a ich rodičov bolo zistené, že maloletá P. má X,X rokov, predškolské zariadenie zatiaľ nenavštevuje, je s matkou doma. Maloletá má výdavky primerané jej veku. Je vedená v kardiologickej, gastroenetologickej ambulancii a polročne chodí na kontroly na ortopedickú ambulanciu v Bratislave. V súčasnosti má stav stabilizovaný, lieky neužíva. Maloletý V. je v dojčenskom veku, má pol roka, matka je s ním na rodičovskej dovolenke. Maloletý je zdravý, má výdavky primerané veku.
21. Matka spolu s deťmi býva v rodinnom dome u jej rodičov, na domácnosť im prispieva 140,-Eur mesačne. Matka detí je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203,20 Eur mesačne a prídavky na dve deti spolu 47,04 Eur mesačne. Okrem týchto dvoch maloletých detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
22. Otec detí býva v spoločnej domácnosti u jeho rodičov, na domácnosť im prispieva nepravidelne 100,-Eur. Otec detí je vyučený maliar, brigádnicky si privyrábal pri stavebných prácach cca do 500,- Eur mesačne, potom pracoval aj v autodieloch a v stavebnej firme, kde zarábal podľa vlastného udania cca 700,- až 800,-Eur mesačne a v súčasnosti približne 2 týždne pracuje u zamestnávateľa K-stav s.r.o., vykonáva rôzne pracovné práce. Pracovnú zmluvu zatiaľ nemá uzavretú, pričom predpokladá jej podpísanie budúci týždeň a predpokladá, že jeho zárobok by mohol byť 1.000,- až 1.300,-Eur mesačne. Okrem týchto dvoch maloletých detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
23. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP)
Proti výroku rozsudku, ktorým súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie ( § 122 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP). Exekúciu na peňažnú povinnosť ( výživné ) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).