Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/89/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu Y. Y., W.. XX.X.XXXX, F. T., L. I. XXX/X, zast. JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou, AK Poprad, Štefánikova 882/39, proti žalovanej Q. C., W.. XX.XX.XXXX, F. T., N. XXXX/XX, zast. Mgr. Stanislavom Feketem, advokátom, AK Poprad, Nám. sv. Egídia 26/69, o zaplatenie polovice hodnoty členského podielu, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 23.800,- eur v lehote 120 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.200,- eur z a s t a v u j e .

Náhradu trov konania stranám nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 7.8.2013, ktorá bola doplnená podaním zo dňa 10.9.2013, žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 25.000,-- eur z titulu polovice hodnoty členského podielu k družstevnému bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome č. súp. XXXX/XX v T. a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania. Vzhľadom na závery znaleckého posudku žalobca žiadal zaplatenie sumy 23.800,-- eur a v prevyšujúcej časti, t. j. ohľadom zaplatenia sumy 1.200,-- eur vzal žalobu späť na pojednávaní dňa 7.9.2016.

2. Žalobca nárok uplatnený žalobou odôvodňoval tým, že so žalovanou boli spoločnými nájomcami vyššie uvedeného družstevného bytu, pričom členstvo v bytovom družstve nadobudli za trvania manželstva. Spoločný nájom predmetného bytu bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/48/2011 zo dňa 24.6.2016, takže výlučnou nájomkyňou a členkou OSBD sa stala žalovaná. Žiadal o vyplatenie polovice hodnoty členského podielu, ktorá bola určená znaleckým posudkom. Keďže obaja boli spoločnými nájomcami a členmi OSBD Poprad, nemožno hovoriť na jeho strane o bezdôvodnom obohatení. Nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania, pretože právo žalobcu sa nemôže premlčať skôr, než dôjde k zrušeniu spoločného práva nájmu družstevného bytu a k určeniu kto bude ďalej užívať byt ako výlučný člen družstva. Všeobecná trojročná premlčacia lehota začína plynúť dňom nasledujúcim potom, čo k takému zrušeniu práva došlo. Nesúhlasil ani s námietkou, že jeho správanie by malo odporovať dobrým mravom, pretože práve žalovaná zavinila dlhy, ktoré vznikli na predmetnom byte, z ktorého sa musel žalobca odsťahovať pre jej správanie. Pokiaľ v byte býval, tak žiadne dlhy nemali. V čase, keď vznikol dlh, žalobca v predmetnom byte nebýval a mal aj zvýšené výdavky, pretože si musel zabezpečiť náhradné bývanie.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, pretože žaloba je nedôvodná pre rozpor s dobrými mravmi. Má za to, že konanie žalobcu v čase od zániku manželstva do rozhodnutia súdu o zrušení spoločného nájmu vykazuje znaky konania v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalobca bol v OSBD Poprad vedený ako osoba, s ktorou OSBD korešpondovalo a po zániku BSM a neplatení nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu mu bola viackrát doručená výzva na plnenie tejto povinnosti. Žalobca o týchto listoch žalovanú neinformoval a táto sa o tejto skutočnosti dozvedela až keď jej bola doručená výpoveď z nájmu bytu. Po doručení výpovede žalovaná uhradila dlh vo výške cca 85.000,-- Sk. Konanie žalobcu smerovalo k tomu, aby sa žalovaná nedozvedela o existujúcom dlhu a nemohla takto dlh zaplatiť. Nebyť aktívneho prístupu žalovanej, nájom bytu by v roku 2006 zanikol a toto konanie by bolo bezpredmetné. Žalobkyňa súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby, voči znaleckému posudku nemala vecné výhrady, avšak namietala základ uplatneného nároku. Žalovaná vzniesla aj námietku premlčania. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdO/21/2005, podľa ktorého premlčacia doba začína plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

4. Z výpovedí strán a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu predžalobnej výzvy, ponúk na odpredaj trojizbových bytov, výpovede z nájmu bytu, zrušenia výpovede, správy OSBD Poprad, sumárnej analýzy platieb, zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, dohody o prevode členských práv a povinností OSBD Poprad, znaleckého posudku, spisov Okresného súdu Poprad spisové značky 8C/42/2005 a 7C/48/2011, súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Za trvania manželstva nadobudli právo spoločného nájmu k družstevnému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu č. súp. XXXX/XX a tiež spoločné členstvo v OSBD Poprad, a to dňom 16.12.1988. Manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 8C/42/2005-29 zo dňa 5.9.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 20.10.2005. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo stranami vysporiadané dohodou a ani v lehote 3 rokov odo dňa zániku BSM nebola podaná žaloba o vysporiadanie BSM. O zrušení práva spoločného nájmu k predmetnému bytu rozhodol Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 7C/48/2011-39 zo dňa 24.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 13.7.2013 tak, že zrušil právo spoločného nájmu s tým, že ako nájomca a člen družstva bude byt naďalej užívať žalovaná.

6. Dňa 20.8.2008 OSBD Poprad dalo stranám výpoveď z nájmu predmetného bytu z dôvodu neplatenia nájomného, ktorú následne zrušilo listom zo dňa 5.11.2008, pretože záväzky boli vysporiadané. Zo správy OSBD Poprad vyplýva, že stranám bola ešte dvakrát daná výpoveď, a to 11.11.2009 a 21.9.2010, avšak k zániku nájmu bytu nedošlo. Po zrušení práva spoločného nájmu žalovaná dňa 7.10.2013 na základe dohody o prevode práv a povinností spojených s členstvom OSBD Poprad previedla členské práva a povinnosti na dcéru U. Y..

7. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

8. Podľa § 149, ods. 1, Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>.

9. Podľa § 149, ods. 3, Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

10. Podľa § 149, ods. 4, Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

11. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia polovice hodnoty členského podielu v OSBD Poprad. Medzi stranami nebolo sporné, že členský podiel v OSBD Poprad nadobudli za trvania manželstva, že k zániku bezpodielového spoluvlastníctva došlo dňom 20.10.2005, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva, a že v lehote 3 rokov odo dňa zániku BSM bezpodielové spoluvlastníctvo vysporiadané nebolo. V zmysle § 143 Obč. zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Ak za trvania manželstva vzniklo manželom právo spoločného nájmu družstevného bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve, potom hodnota práv a povinností spojených s užívaním tohto bytu je majetkovou hodnotou, ktorá je pre manželov spoločná.

12. Ak v čase do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dôjde k zrušeniu práva spoločného nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu a o tom kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu patrí členský podiel už len jednému z rozvedených manželov. Rozhodnutím súdu o zrušení práva spoločného nájmu a zániku spoločného členstva v družstve nedochádza k jeho vysporiadaniu, pretože v tomto konaní sa nerozhoduje akú náhradu na vysporiadanie členského podielu má zaplatiť ten z rozvedených manželov, ktorý sa stal výlučným členom družstva druhému manželovi. Vo vzťahu medzi rozvedenými manželmi je potrebné už iba vysporiadať hodnotu tohto majetkového práva, pretože o prikázaní členského podielu súd už rozhodol v rámci konania o zrušení práva spoločného nájmu. Ak v lehote 3 rokov od zániku BSM nedôjde k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, resp. nie je podaný návrh na vysporiadanie BSM niektorým z manželov, tak platí, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je vysporiadané formou nevyvrátiteľnej právnej domnienky uvedenej v ust. § 149, ods. 4, Obč. zákonníka. Keďže členský podiel predstavuje majetkovú hodnotu, je potrebné zahrnúť ho medzi ostatné majetkové práva, ktoré sú pre manželov spoločné, a teda sa má za to, že toto majetkové právo prešlo do režimu podielového spoluvlastníctva, a že podiely oboch manželov sú rovnaké. Vysporiadanie členského podielu v bytovom družstve sa potom vysporiada primerane podľa ust. § 142 Obč. zákonníka. Z hľadiska vysporiadania členského podielu je podstatné, či bol spoločným majetkovým právom v čase zániku BSM a na existenciu tohto majetkového práva nemá žiadny vplyv ani jeho prípadný prevod na tretiu osobu po zrušení práva spoločného nájmu.

13. Žalovaná voči nároku uplatnenému žalobcom vzniesla námietku premlčania. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu nevykonáva, alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde, či u príslušného orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia. Nárok na uplatnenie hodnoty členského podielu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalovaná namietala, že v danom prípade premlčacia doba začína plynúť nasledujúci deň po dni, od ktorého uplynuli 3 roky od zániku manželstva, čo znamená že v danom prípade premlčacia doba uplynula dňa 26.10.2011. V tomto smere poukázala na judikatúru NS SR, a to na rozsudok sp. zn. 2MCdo/21/2005. Podľa názoru súdu v prejednávanej veci nie je možné aplikovať tieto právne závery, nakoľko v uvedenom rozhodnutí bola riešená iná situácia ako v prejednávanej veci, pretože bola riešená otázka premlčacej doby na vyplatenie polovice hodnoty členského podielu v bytovom družstve, v prípade keď k zániku spoločného členstva došlo do 3 rokov od zániku manželstva, to znamená, že spoločné členstvo v bytovom družstve zaniklo skôr, ako nastala nevyvrátiteľná práva domnienka podľa § 149, ods. 4, Obč. zákonníka.

14. V prejednávanej veci však bolo nepochybne preukázané, že spoločný nájom k predmetnému bytu a spoločné členstvo v OSBD Poprad zaniklo ku dňu 13.7.2013, teda v čase uplynutia trojročnej lehoty od zániku BSM bolo stále spoločným majetkovým právom strán ako bývalých manželov. S poukazom na ust. § 149, ods. 4, Obč. zákonníka, toto majetkové právo teda prešlo do režimu podielového spoluvlastníctva s tým, že spoluvlastnícke podiely strán sú rovnaké. V takomto prípade premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, ako dôjde k zrušeniu spoločného členstva a k rozhodnutiu o tom kto sa stáva členom bytového družstva. Obdobný právny názor zaujal aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku NS ČR z 22.5.2008 sp. zn. 22Cdo/2380/2007. Žalobca si nemohol uplatniť nárok skôr ako bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení spoločného členstva v OSBD, pretože až do právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločného členstva bol členský podiel spoločným majetkovým právom oboch strán. V danom prípade teda premlčacia lehota začala plynúť až dňom právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 7C/48/2011, t. j. dňom 13.7.2013, a keďže žaloba bola podaná dňa 7.8.2013, nesporne bola podaná pred uplynutím premlčacej doby, teda námietka premlčania vznesená žalovanou nie je dôvodná.

15. Okrem vznesenej námietky premlčania žalovaná žiadala žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomu, že spôsob vysporiadania spoločných majetkových práv vyplýva z vyššie cit. zák. ustanovení, samotné uplatnenie nároku žalobcu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná poukazovala na správanie žalobcu, ktorý neuhrádzal nájomné za byt, ani úhrady za služby spojené s užívaním bytu napriek tomu, že bol spoločným nájomcom bytu a tým spôsobil stav, že im bola daná výpoveď z nájmu bytu. Taktiež tvrdila, že žalobca jej zatajoval výšku dlhu, o ktorom žalovaná nemala vedomosť. Žalobca nespochybňoval, že potom, čo sa odsťahoval z predmetného bytu, už neprispieval na nájom bytu, poukázal však na skutočnosť, že riadne platil výživné na v tom čase maloleté deti, navyše mal výdavky s dočasným ubytovaním. Čo sa týka úhrad spojených s užívaním bytu, tak tieto ani nevyužíval, keďže v byte nebýval. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej, že takéto konanie žalobcu je konaním v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré by žalobcovi s poukazom na ust. § 3 Obč. zákonníka nemala byť priznaná náhrada za jeho podiel na spoločnom majetkovom práve.

16. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že ani jedna zo strán si neplnila riadne svoje povinnosti platiť nájomné a úhrady za služby, teda ani žalovaná, a pokiaľ neuhrádzala nájomné, musela si byť vedomá, že z tohto titulu vzniká dlh, ktorý môže byť dôvodom na výpoveď z nájmu bytu. Žalovaná nepreukázala, že by medzi stranami bola uzavretá aj nejaká dohoda, na základe ktorej by tieto platby mal uhrádzať iba žalobca. Zo správy OSBD Poprad vyplýva, že výzvy na zaplatenie dlhu adresujú vždy prvému nájomcovi (v tomto prípade žalobcovi) a výpoveď z nájmu bytu adresujú obom nájomcom. Zo správy nevyplýva, že by tieto výzvy už boli žalobcovi zasielané na nejakú inú adresu, ako adresu spoločného nájmu. Z dokladov predložených žalovanou tiež vyplýva, že výpoveď z nájmu bytu bola daná už v roku 2008 a po úhrade dlhov OSBD zrušilo túto výpoveď. Ani v ďalšom období však žalovaná neuhrádzala nájomné, preto bola opakovane daná výpoveď z nájmu aj v roku 2009 a 2010. V tomto období už žalovaná musela vedieť, že pokiaľ neplatí nájomné, tak vzniká dlh.

17. Súd je toho názoru, že pokiaľ žalobca bol spoločným nájomcom predmetného bytu, mal sa podieľať na úhradách nájomného, ale ak si túto povinnosť neplnil a plnila ju iba žalovaná, mala možnosť vymáhať od žalobcu platby, ktoré by zodpovedali jeho podielu. Žalovaná nepreukázala, že by si počas celého obdobia voči žalobcovi uplatnila náhradu nejakých nákladov. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné aplikovať ust. § 3 Obč. zákonníka za situácie, keď ani samotná žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti a tiež prispela k situácii, keď zo strany prenajímateľa bola daná výpoveď z nájmu bytu.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd považoval nárok žalobcu za dôvodný. Pri vysporiadaní nároku na vyplatenie polovice hodnoty členského podielu je potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty členského podielu. V zmysle judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/29/2000) všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia bytu a podobne. Obvykle sa všeobecná cena zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami členských podielov podobných bytov v danom čase a mieste. Pre porovnanie je možné vychádzať aj z trhovej hodnoty porovnateľných bytov. V prejednávanej veci bola hodnota členského podielu ustálená znaleckým posudkom č. 68/2015 vypracovaným znalcom K.. Y. U.. Podľa znaleckého posudku všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu je po odpočítaní podielu na nesplatenom investičnom úvere vo výške 23.800,-- eur. Žalobca predložil súdu aj ponuky realitných kancelárií, z ktorých vyplýva, že predaj porovnateľných bytov sa realizuje v obdobných cenových reláciách, a to v intervale cca od 46.000,-- eur do 52.000,-- eur. Žalovaná na pojednávaní dňa 7.9.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že nemá k znaleckému posudku vecné výhrady. Ani zo strany žalobcu neboli vznesené žiadne relevantné námietky voči hodnote ustálenej znaleckým posudkom. Z uvedených dôvodov preto súd vychádzal pri určení výšky nároku žalobcu na polovicu hodnoty členského podielu v OSBD Poprad z predloženého znaleckého posudku, teda zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 23.800,-- eur. S prihliadnutím na výšku priznaného nároku, ako aj osobné a majetkové pomery žalobkyne súd v zmysle § 232, ods. 3, určil lehotu na plnenie 120 dní, ktorá podľa názoru súdu umožňuje žalovanej riešiť vyplatenie podielu žalobcu získaním prípadného úveru a podobne.

19. Na pojednávaní dňa 7.9.2016 žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.200,-- eur s poukazom na výšku hodnoty členského podielu ustálenú znaleckým posudkom. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd v zmysle § 145, ods. 2, CSP, v tejto časti konanie zastavil.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 tak, že náhradu trov konania stranám nepriznal. V konaní bol v prevažnej miere úspešný žalobca, ktorému by vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP. Aj keď správanie žalobcu, na ktoré poukazoval žalovaná, súd nevyhodnotil ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca po dlhšiu dobu neuhrádzal platby, ktoré ako spoločný nájomca mal platiť a v konečnom dôsledku celý dlh na nájomnom uhradila žalovaná, ktorá nevyužila možnosť vymáhať tento dlh od žalobcu. Uvedené skutočnosti v spojitosti s osobnými pomermi žalovanej a jej zdravotnými problémami súd hodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodná aplikácia ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).