Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/51/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. , so sídlom Grosslingová 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 7C/664/2012-39 zo dňa 15.01.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd 1.inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd 1.inštancie čl. 46 ods.3 a 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 9 ods.1,2, § 15 ods.1, § 16 ods.1,§ 17 ods.2,3 a § 19 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, ust. § 44 ods. 8 a § 243 ods1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

3. Súd 1. inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote.

4. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.

5. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

6. Z exekučného spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. 2Er/58/2005 súd zistil, že návrh oprávneného na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 08.12.2010. O návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 2Er/58/2005-22 zo dňa 19.04.202 tak, že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.

7. Ďalej súd 1.inštancie konštatoval, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie) v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu.

8. Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu žalobca v konaní nepreukázal tak, ako súd vyššie konštatoval.

9. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody.

10. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca ničím nepodložil a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým rozhodnutím o jeho návrhu na zmenu exekútora mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že si táto situácia vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného predloženia a preukázania. Ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu.

11. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu v predmetnej exekučnej veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za prieťahy v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

12. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd žalobu zamietol.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil súd 1.inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

14. Uznesením č.k. 5Co/177/2015-60 zo dňa 08.12.2015 odvolací súd vrátil vec súdu 1.inštancie z dôvodu, že zistil nesúlad vyhláseného rozsudku v zápisnici z pojednávania dňa 15.01.2015 s písomným vyhotovením výroku rozsudku. Rozsudok mal byť vyhlásený tak, že prvým výrokom malo byť zamietnutie návrhu na prerušenie konania. Odvolací súd konštatoval, že uvedený nedostatok, teda chybu v písaní, nemožno naprávať v odvolacom konaní, lebo sa na vec vzťahuje hypotéza právnej normy uvedená v ust. § 164 O.s.p. účinného do 30.6.2016.

15. Z úradného záznamu súdu 1.inštancie na čl. 62 zo dňa 22.01.2016 vyplýva, že v uvedenej právnej veci došlo vo výroku rozsudku v zápisnici zo dňa 15.01.2015 k chybe v písaní. Pri prenášaní výroku z predošlej zápisnice ostal naviac výrok „návrh na prerušenie konania zamieta“. Súd 1.inštancie o tomto výroku nerozhodoval, nakoľko nebol dôvod, pretože vo veci nebol podaný návrh na prerušenie konania. Následne súd 1.inštancie po tom, čo opravil uvedenú chybu v zápisnici z pojednávania zo dňa 15.01.2015 predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal , že postupom súdu sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Súd nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne a

neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácií dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Je to predovšetkým štát, ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k právu na prerokovanie veci v primeranej lehote. Žalobca takýto záväzok nemá.

17. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že ako dôkaz vzniku škody predložil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Pokiaľ ide o tom, že žalobca predložil znalecký posudok až po roku a pol od podania žaloby na súde, žalobca dáva do pozornosti samotný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že žalobca zadal vypracovanie znaleckého posudku dňa 1. marca 2013. Vypracovanie znaleckého posudku je tak dôkladné a zložité, a to aj s ohľadom na množstvo spracovaných podkladov a jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. V konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. V konaní bolo potrebné rozhodnúť v súlade so žalobným petitom, prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu žalobcu osobitne rozhodnúť.

18. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

20. Krajský súd v Prešove na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súd 1.inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, viazaný kvantitatívnou stránkou odvolania, tak ako to je uvedené v ustanovení § 379 až 381 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania lebo nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods.1 C.s.p.) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 02.09.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

21. Súd 1. inštancie správne vo veci zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku).Tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (§ 243 ods. 1 Exekučného poriadku).

22. Odvolací súd jednoznačne konštatuje, že súd 1.inštancie sa v predmetnej veci dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto vo veci aj správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza zo súdom 1. inštancie správne aplikovaného ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že správne ustálil, že žalobca nepreukázal zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu a zároveň v danom prípade nie sú dané dôvody na priznanie nemajetkovej ujmy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu 1.inštancie v tom zmysle, že v prípade, ak oprávnený navrhne zmenu súdneho exekútora, je potrebné, aby konajúci exekučný súd vykonal potrebné procesné úkony. Úkony vykonávané v tejto súvislosti nemožno považovať za zbytočné prieťahy. V danom prípade dĺžka konania od okamihu podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu nie je takej povahy, že by predstavovala porušenie práva žalobcu (v exekučnom konaní oprávneného) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ani odvolací súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd správne ustálil, že žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, t. j.

existenciu nesprávneho úradného postupu, škodu a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Neboli preukázané ani žiadne dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca v žalobnom návrhu žiadal. Žalobcom nebol preukázaný ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca predložil v konaní znalecký posudok č. 1/2014. Už len nepreukázanie samotného nesprávneho úradného postupu zo strany exekučného súdu vylučuje dôvodnosť podanej žaloby. Znalecké dokazovanie smerujúce k preukázaniu výšky škody, prípadne nemajetkovej ujmy preto nemá vo vzťahu k predmetu konania žiaden význam. Vo vzťahu k tej časti odvolania , v ktorej sa hovorí o potrebe rozhodnúť o návrhu žalobcu na prerušenie konania, odvolací súd uvádza, že takého návrhy žalobca podáva len v tých prípadoch, keď súdy nezohľadnili ním namietanú zaujatosť všetkých sudcov súdu rozhodujúceho konkrétnu exekučnú vec, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zakladajúcemu podľa tvrdení žalobcu nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. V prejednávanej veci námietke zaujatosti vyhovené bolo a vec prejednával iný súd než ten, ktorý konal v exekučnej veci.

23. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal existenciu zákonných podmienok na priznanie mu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Na základe uvedeného preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu 1.inštancie za vecne správne a preto bolo postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdené.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 C.s.p., neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súdy vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .