Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/38/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. L., nar. XX. XX. XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. L., X. 5, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, v mene ktorej koná JUDr. Ladislav Magyerka, advokát a S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., V. 9, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. mája 2016 č. k. 11P/122/2015-145 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/395/2005-12 zo dňa 07. 12. 2005 v časti o výživnom na mal. S. L. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 49,79 eura na sumu 110 eur mesačne od 01. 09. 2015. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2015 do 30. 04. 2016 vo výške 481,68 eura zaviazal otca platiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc vykonateľnosťou rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania z ktorého zistil, že posledná úprava výživného na mal. S. bola v konaní pred Okresným súdom Nové Zámky č. k. 7P/395/2005-12 zo 07. 12. 2005, v ktorom bola schválená dohoda rodičov a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 49,79 eura mesačne. Matka v tom čase zarábala 7.000,- Sk netto a otec 20.000,- Sk netto mesačne. Na strane matky nastala zmena pomerov, v súčasnej dobe je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203,20 eura mesačne a rodinné prídavky na dve deti 47,04 eura. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. O. Z. H., nar. XX. XX. XXXX. S otcom dieťaťa žije v spoločnej domácnosti a pracovala na dohodu o pracovnej činnosti ako kuchárka, naposledy od 01. 04. 2015 do 31. 08. 2015, kedy ukončila pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Jej príjem bol 200 eur mesačne. S priateľom a mal. deťmi bývajú v rodinnom dome jej priateľa, náklady na bývanie hradia spoločne. Jej priateľ pracuje v spoločnosti MOTORY International s.r.o., Nové Zámky ako údržbár s priemerným zárobkom 125,57 eura netto mesačne. Príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom znížil a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec bol dlhšiu dobu nezamestnaný, bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2014 a 2015 a nepoberal dávky v hmotnej núdzi. Za rok 2014 nepodal priznanie dani z príjmov fyzickej osoby. V období od 01. 01. 2014 do 30. 06. 2015 nemal vyplatenú dávku v nezamestnanosti, je živnostník od 21. 03. 2016 v odbore dokončovacie stavebné práci pri

realizácii exteriérov a náterov. V roku 2006 uzatvoril nové manželstvo, z ktorého deti nepochádzajú, jeho manželka od 14. 04. 2015 je dlhodobo práceneschopná, poberá nemocenské dávky 232 eur mesačne. Býva s manželkou a svokrovcami v rodinnom dome svokrovcov. Nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti www.družstvo-omietkari.sk so sídlom v Pate mal súd preukázané, že bola zapísaná do obchodného registra 15. 07. 2015 a podpredsedom predstavenstva je otec mal. dieťaťa. Podľa daňového priznania za rok 2015 spoločnosť vykázala daňovú stratu 17,57 eura, súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti bol 5.670 eur, súčet nákladov 5.687,50 eura. Z potvrdení o hľadaní zamestnania mal preukázané, že otec si hľadal prácu u S. N. v H., v spoločnosti Stavby s.r.o., Šoporňa a Agro Security s.r.o. Bratislava. Príjem otca od posledného rozhodovania o výživnom sa znížil a nepribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého, nastala zmena v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2005 sa zvýšili jeho potreby v súvislosti s fyzickým rastom na oblečenie, obuv, hygienické potreby, školské potreby, keď maloletý od septembra 2015 nastúpil na strednú školu. Bol prijatý do prvého ročníka odbornej školy hotelových služieb, na ktorú prestúpil formou dennou dňa 23. 11. 2015. Hrá futbal za Obec Tvrdošovce, s čím sú spojené zvýšené výdavky na športové oblečenie a obuv. Matka dáva synovi vreckové 10 eur týždenne, platí mobilný telefón 7 eur mesačne, dieťa má astmu a sezónne berie lieky. Vychádzajúc z takto zisteného stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného od 01. 05. 2015 vo výške 250 eur mesačne je dôvodný s ohľadom na schopnosti a zárobkové možnosti otca len čiastočne v rozsahu 110 eur mesačne z dôvodu, že odôvodnené potreby maloletého sa neustále zvyšujú a výživné v doteraz určenej výške z roku 2005 nepostačuje na jeho výživu. Pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil príjem matky, ktorá sa okrem financovania potrieb na jeho výžive podieľa osobnou starostlivosťou, pričom rozhodol o zvýšení výživného aj napriek skutočnosti, že otec bol dlhodobo nezamestnaný a nemal žiaden príjem, nakoľko vyživovacia povinnosť otca je prioritná. V súčasnej dobe vykonáva živnosť a je predpoklad, že z tejto činnosti bude mať príjem podľa jeho vyjadrenia 500 až 600 eur mesačne, z ktorého bude schopný prispievať na výživu maloletého v určenej výške. Konštatoval, že aj zaplatením výživného zostane otcovi dostatok prostriedkov na krytie jeho výdavkov a svojej rodiny, ako aj platenie dlhov. Odôvodnené potreby maloletého - oblečenie, strava, športové oblečenie, vreckové, mobil, zdravotné náklady a jeho podiel na nákladoch na bývanie budú kryté súdom určeným výživným. Vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od 01. 09. 2015, kedy boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného, ktorým dátumom začal školský rok a došlo k zvýšeniu výdavkov matky na maloletého.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla rozsudok zmeniť, zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 250 eur mesačne od 01. 09. 2015 a zaviazať na platenie zročného výživného v splátkach po 40 eur mesačne. Vytýkala súdu prvej inštancie nedostatočné zohľadnenie všetkých skutočností s poukazom na vyjadrenie kolíznej opatrovníčky odporúčajúcej vzhľadom k veku maloletého a zvýšeným potrebám zvýšiť výživné na sumu 120 eur mesačne od podania návrhu. Poukázala na to, že podrobne vyčíslila mesačné náklady maloletého, ktoré sú: strava a oblečenie 120 eur, športová výbava 60 - 70 eur, doplnky výživy 20 eur, vreckové 40 eur, angličtina 40 eur, cestovné do školy 40 eur, mobilný telefón 7 eur, lieky na alergiu 10 - 15 eur. Jej momentálny príjem je mesačne 203,20 eura v podobe rodičovského príspevku a rodinných prídavkov v sume 47,04 eura, avšak vyživovaciu povinnosť má aj voči ďalšiemu dieťaťu. Vo vyčíslených nákladoch nie sú zohľadnené náklady na bývanie, ktoré musí mesačne uhrádzať. Otec dieťaťa je živnostník a na pojednávaní uviedol, že očakávané príjmu budú 500 - 600 eur, pričom inú vyživovaciu povinnosť nemá, má len výdavky na splátky pôžičky 20 eur, zdravotné poistenie 60 eur, ktoré si ako živnostník musí hradiť sám. Poukázala na jeho vyhlásenie na pojednávaní, že je ochotný prispievať sumou 130 eur mesačne, resp. následne 120 eur mesačne, pričom súd určil výživné len v rozsahu 110 eur, ktoré považuje za nedostatočné. Má za to, že výšku príjmov, ktoré otec uviedol je potrebné zohľadniť pri určení výšky výživného, keďže tieto skutočnosti uvádzal už v očakávaní príjmov, ktoré musel vyvodzovať na základe už odpracovanej práce. Výška mesačných výdavkov maloletého je 337 eur, resp., keď berie lieky na alergiu, 352 eur. Životná úroveň otca je vyššia ako jej a navyše nemá vyživovaciu povinnosť. Býva so svojou manželkou u svokrovcov a nepodieľa sa na nákladoch spojených s bývaním.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že súd prvej inštancie dostatočne preskúmal odôvodnené potreby maloletého, zárobkové možnosti a schopnosti rodičov a zotrval na vyjadrení v rozsahu vyživovacej povinnosti otca sumou 120 eur mesačne.

4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v čase, keď sa konalo prvé pojednávanie súhlasil so sumou 100 eur mesačne a uviedol, že jeho doterajšie výdavky na bývanie sú 40 eur mesačne. V tom čase bol nezamestnaný a nepoberal žiadny príjem. Povedal tiež, že si musí ísť privyrobiť, keď sa vyskytne nejaká práca. Neskôr sa stal živnostníkom a na fušky nechodí. Kým nemal príjem, nemal možnosť podieľať sa na nákladoch na bývanie, ale keď si otvoril živnosť, dohodli sa so svokrovcami, že sa musia aj s manželkou podieľať na nákladoch na bývanie sumou 60 eur mesačne za elektrinu. Okrem toho má bežné výdavky 40 - 50 eur, nakoľko si nemôžu dovoliť veľké nákupy, pretože manželka je bez príjmu od januára 2016. Vo februári bola uznaná komisiou za práceneschopnú, konanie nie je skončené a je práceneschopná od 14. 04. 2015, jej zdravotný stav sa nezlepšil, je liečená špecialistami, neurológom, internistom, gynekológom, potrebuje lieky, ktoré jej musí mesačne hradiť. Okrem toho si hradí zdravotné poistenie, pôžičku. K príjmu, na ktorý matka poukazuje - 500 - 600 eur podotkol, že stavebné práce a práca živnostníka nezaručujú pravidelný príjem a má výdavky súvisiace aj s cestou do zamestnania. Okrem bežného výživného platí splátky zaostalého a dlžného výživného po 20 eur mesačne.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 , neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. 6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2015 a z ustanovenia § 395 ods.1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. 7. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (odsek 3). 9. Podľa § 231 rozsudok ukladajúcu povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 10. Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. 13. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého

sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí. 14. Odvolací súd po prejednaní vecí dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie zmeny pomerov, t. j., aby spoľahlivo zistil okolnosti rozhodné pre stanovenie výživného, kedy sa rozhoduje o novej úprave, nakoľko zmena pomerov musí byť závažnejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. Z obsahu odvolania matky vyplýva, že požaduje výživné vo vyššom rozsahu v sume 250 eur mesačne, pričom súčasne poukazovala na vyjadrenia otca v konaní pred súdom prvej inštancie, v ktorých súhlasil s výživným 120, resp. 130 eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah spisu a konanie pred súdom prvej inštancie, kedy otec na prvom pojednávaní 18. 09. 2015 nesúhlasil so zvýšením výživného dôvodiac tým, že je nezamestnaný a nemá žiadny príjem. Uvádzal, že mu pomáhajú svokrovci. V priebehu konania si otvoril živnosť (21. 03. 2016) v súvislosti s čím uvádzal, že predpokladá príjem 500 - 600 eur mesačne a súhlasil so zvýšením na 130 eur na pojednávaní 18. 03. 2016 a dňa 13. 05. 2016 na 120 eur mesačne. Vo vyjadrení k odvolaniu matky uvádza, že nemôže platiť matkou požadované vyššie výživné ako súdom určené, keďže jeho príjmy nie sú na takej úrovni, aby mu umožňovali platenie požadovaného výživného. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že podstatným pre rozhodnutie o výživnom je v prvom rade síce zmena pomerov, ale na druhej strane výška výživného závisí od schopností a možností povinnej osoby. V posudzovanej veci je nesporné, že otec v čase podania návrhu bol nezamestnaný a nemal príjem. V tom čase bol ženatý a v konaní bolo preukázané, že jeho manželka je dlhodobo práceneschopná. Tieto skutočnosti boli podstatné pre rozhodnutie o zmene výživného. Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 01. 09. 2015, hoci v tom čase otec nemal žiadny príjem a jeho manželka bola dlhodobo práceneschopná. V tejto časti súd prvej inštancie nezdôvodnil svoje rozhodnutie, ale pre absenciu odvolania otca odvolací súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca za uvedené obdobie. Od 21. 03. 2016 je otec živnostník a výsledok podnikania z tejto činnosti bude známy až v daňovom priznaní, ktoré je povinný podať nasledujúci rok, preto je potrebné vychádzať z toho, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu otec nemal preukázateľne žiadny príjem, a je možné vychádzať len z jeho predpokladaného príjmu. Hoci podľa vyjadrenia otca by mohol dosiahnuť príjem cca 500 - 600 eur mesačne, na druhej strane je potrebné prisvedčiť otcovi, že príjem zo živnosti stavebné práce, pri realizácii exteriérov a interiérov je nepravidelný a na túto skutočnosť je potrebné taktiež prihliadnuť, keďže doposiaľ jeho skutočný príjem z dôvodov uvedených vyššie nebol preukázaný. Vychádzajúc z týchto záverov preto odvolací súd aj s ohľadom na skutočnosť, že otec dieťaťa je ženatý a má vyživovaciu povinnosť aj k dlhodobo práceneschopnej manželke, má výdavky spojené s platbami na zdravotné poistenie, pohonné hmoty a výdavky na domácnosť a zabezpečenie potrieb pre seba a svoju manželku, v súčasnej dobe považoval súdom prvej inštancie určené výživné v rozsahu 110 eur mesačne za primerané. Odvolací súd kladne hodnotí prístup otca dieťaťa v tom, že svoju nepriaznivú situáciu na trhu práce a s príjmami riešil aktívnym prístupom - otvorením živnosti a ukončením evidencie na úrade práce, čím je vytvorený predpoklad, že bude v jeho schopnostiach platiť na syna aj vyššie výživné, pretože ak bude mať vyšší príjem, bude samozrejme možné zo strany matky podať opätovne návrh na

zvýšenie vyživovacej povinnosti, nakoľko je nesporné, že vek dieťaťa, jeho aktivity a zdravotný stav by odôvodňovali aj vyššie výživné, ktoré je ale podmienené schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .