Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/306/2013

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného: Pittel + Brausewetter, s.r.o., IČO: 35943653, so sídlom Bratislava, Stará Vajnorská 1, proti povinnému: STEKOM, spol. s r.o. (predtým CEST-MONT, s.r.o. IČO: 45423130, so sídlom Zvolen, Jesenského 2131/17), so sídlom Ge. Klapku 16/13, Komárno 945 01, IČO: 45 290 369, vedenej pod spisovou značkou EX 930/14 súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, so sídlom Moskovská 18, 811 08 Bratislava, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.025,40 € s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej trovy exekúcie vo výške 239,87 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému trovy exekúcie vo výške 209,50 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Zvolen zo dňa 23.4.2013 bol súdny exekútor Mgr. Marcela Zummerová, v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poverená vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Zvolen, číslo konania 7Cb/22/2012-47 zo dňa 23.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.2013 a vykonateľnosť dňa 23.3.2013.

Uznesením č.k. 7Er/306/2013-14 zo dňa 19.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2014, súd pripustil zmenu súdneho exekútora Mgr. Marcely Zummerovej a vykonaním exekúcie pod spisovou značkou EX 302/2013 a na súde pod spisovou značkou 7Er/306/2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, Exekútorský úrad Zvolen, Bratislava, Moskovská 18.

Dňa 10.3.2016 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 29.02.2016 na základe návrhu oprávneného zo dňa 08.02.2016 z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd sa oboznámil s obsahom exekútorského spisu EX 302/2013 pôvodného súdneho exekútora Mgr. Marcely Zummerovej, z ktorého vyplýva podľa oznámenia zo dňa 19.9.2013 (t.j. pred zánikom povinného v dôsledku zlúčenia), že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok, prípadne

iný majetok, speňažením ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla. Na zablokovaných účtoch povinného nie sú žiadne finančné prostriedky. Povinný niekoľko rokov nevykonával podnikateľskú činnosť a teda ani nebol predpoklad, že majetok nadobudne. Súd sa ďalej oboznámil s obsahom exekútorského spisu EX 930/14, z ktorého vyplýva, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Zároveň bolo zistené, že povinný bol dňa 11.02.2015 vymazaný z obchodného registra, nakoľko zanikol v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom, ktorým sa stala spoločnosť STEKOM, spol. s r.o., so sídlom Ge. Klapku 16/13, Komárno 945 01, IČO: 45 290 369, na adrese sídla ktorej bolo vykonané dňa 25.1.2016 šetrenie v snahe vykonať súpis hnuteľného majetku, pričom súdny exekútor zistil, že sa na adrese sídla uvedená spoločnosť nenachádza, ide o bytový dom a spoločnosť bola prepísaná na nového konateľa s trvalým pobytom v Maďarsku. Šetrením majetkových pomerov povinného boli zistené skutočnosti, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z tohto dôvodu oprávnený navrhol zastavenie exekúcie.

Nakoľko súdny exekútor po vykonaní šetrenia dospel k záveru, že ďalším konaním v rámci exekúcie by nebolo možné uspokojiť ani trovy exekúcie a oprávnený vyjadril výslovný súhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.1.2009. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 302/2013 bol pôvodnému súdnemu exekútorovi doručený dňa 16.04.2013, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 1.1.2009.

Dňa 28.01.2014 pôvodný súdny exekútor Mgr. Marcela Zummerová doručil súdu vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 249,59 Eur (odmenu vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov a poštovného vo výške 174,80 Eur, cestovné náhrady vo výške 152,60 Eur a 20% DPH).

Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Na základe uvedeného súd priznal pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 EUR podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Súdny exekútor vykonal počas exekúcie deväť úkonov subsumovateľných pod taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, za ktoré mu za každý z nich podľa § 14 ods. 2 vyhlášky patrí paušálna odmena 3,32 EUR (9 úkonov po 3,32 EUR: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2x - žiadosť o súčinnosť adresovaná Sociálnej poisťovni, pracovná cesta do sídla povinného vykonaná dňa 16.08.2013, zisťovanie sídla povinného 1x - žiadosť o výpis z obchodného registra adresovaná

Okresnému súdu Banská Bystrica zo dňa 15.02.2013). Z dôvodu, že súčet týchto paušálnych odmien nedosahuje minimálnu odmenu, súdom priznaná odmena predstavuje minimálnu odmenu, na ktorú má súdny exekútor nárok pri zastavení exekúcie.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými originálmi doručeniek v spise, prípadne nedoručenými poštovými zásielkami. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka alebo bola pripojená doručenka bez odtlačku pečiatky dodacej pošty, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, originál doručenky ku ktorým je založený v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná nedoručenými poštovými zásielkami

- 2x (doručovanie upovedomenia povinnému 1x, doručovanie exekučného príkazu povinnému 1x), kópiami poštových doručeniek nachádzajúcich sa v exekučnom spise - 3x (doručenie žiadostí o vydanie poverenia 1x, doručenie žiadosti o výpis z Obchodného registra 1x, doručenie exekučného príkazu 1x). Nakoľko je z poštových zásielok a originálov poštových doručeniek tvoriacich obsah exekútorského spisu zrejmá výška poštovného, ktorú súdny exekútor vynaložil pri doručovaní, súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné v prípade 2 doručeniek náhradu vo výške 3,10 Eur ( 2 x 1,55 Eur), v prípade 1 doručenky náhradu vo výške 1,40 Eur, v prípade 1 nedoručenej zásielky náhradu vo výške 1,40 Eur, v prípade 1 nedoručenej zásielky náhradu vo výške 1,70 Eur, spolu vo výške 7,60 Eur. Súd mal nahliadnutím do exekútorského spisu za preukázané vynaloženie hotových výdavkov súvisiacich s podanou žiadosťou o poskytnutie súčinnosti adresovanej Okresnému súdu Banská Bystrica v sume 6,50 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatňovanú náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 vyhlášky, a to vo výške 14,10 Eur. Súd súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej nepriznal také hotové výdavky, o ktorých vzniku nebol v exekučnom spise EX 302/2013 akýkoľvek doklad či aspoň zmienka. Súd tiež dáva do pozornosti, že v zmysle § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Výška cestovných náhrad bola vypočítaná v súlade s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení a s § 1 písm. b) opatrenia č. 260/2004 Z.z., o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, za 550 km jazdy medzi mestom Michalovce a Zvolen, pričom výpočet vychádzal z ceny pohonnej látky vo výške 1,390 Eur za 1 l nafty, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, zistenej z predloženého pokladničného bloku:

Vzdialenosť: 550 km; cena za 1 l PHM = 1,390 Eur; priemerná kombinovaná spotreba na 1 km = 0,068 => 0,068 x 550 km = 37,40 37,40 x 1,390 = 51,95 Eur

paušálna náhrada = 0,183 Eur/1 km => 550 x 0,183 = 100,65

51,95 + 100,65 = 152,60 Eur

Súd pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej priznal náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 a 23 vyhlášky vo výške 14,10 Eur ako náhradu za poštovné a 152,60 Eur ako cestovné náhrady, v celkovej výške 166,70 Eur bez DPH.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 199,89 Eur (33,19 Eur + 166,70 Eur) v celkovej sume 39,98 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 239,87 Eur, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

Dňa 10.03.2016 súdny exekútor JUDr. Martin Hermanovský doručil súdu vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 262,16 Eur (odmenu vo výške 66,40 Eur, náhradu hotových výdavkov a poštovného vo výške 4,90 Eur, cestovné náhrady vo výške 147,17 Eur a 20% DPH).

Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33,20 Eur podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Súdny exekútor vykonal počas exekúcie 14 úkonov subsumovateľných pod taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, za ktoré mu za každý z nich podľa § 14 ods. 2 vyhlášky patrí paušálna odmena 3,32 EUR (10 úkonov po 3,32 EUR: doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 7x - lustrácia nehnuteľností zo dňa 24.6.2014, lustrácia vozidiel v ISEB zo dňa 24.6.2014, lustrácia v Obchodnom vestníku zo dňa 24.6.2014, výzva na vyhlásenie o majetku 2x, pracovná cesta do sídla povinného vykonaná dňa 12.11.2014, pracovná cesta do sídla povinného vykonaná dňa 25.01.2016). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za viacnásobné doručovanie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Tieto písomnosti treba nepochybne doručiť, avšak z gramatického a logického výkladu § 15 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí paušálne odmena za každé zisťovanie majetku, účtu, bydliska povinného (písm. g) až j) § 15 vyhlášky), avšak nie za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie či za každé doručovanie exekučného príkazu (písm. a) až f) § 15 vyhlášky). Náklady spojené s doručením jednotlivých exekučných príkazov alebo príkazov na začatie exekúcie bankovým subjektom si súdny exekútor potom následne uplatňuje ako poštovné v rámci hotových výdavkov. Predmetnú vyhlášku treba interpretovať zo základnými zásadami proporcionality, hospodárnosti, účelnosti a spravodlivosti.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými originálmi doručeniek v spise, prípadne nedoručenými poštovými zásielkami. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné).

Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná nedoručenou poštovou zásielkou - 1x (doručovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, exekučného príkazu a výzvy povinnému 1x), originálom poštovej doručenky nachádzajúcej sa v exekučnom spise - 1x (doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, oprávnenému). Nakoľko je z poštovej zásielky a originálu poštovej

doručenky tvoriacich obsah exekútorského spisu zrejmá výška poštovného, ktorú súdny exekútor vynaložil pri doručovaní, súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné v prípade 1 doručenky náhradu vo výške 1,70 Eur, v prípade 1 nedoručenej zásielky náhradu vo výške 1,70 Eur, spolu vo výške 3,40 Eur. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému nepriznal také hotové výdavky, o ktorých vzniku nebol v exekučnom spise EX 930/14 akýkoľvek doklad či aspoň zmienka. Súd tiež dáva do pozornosti, že v zmysle § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Výška cestovných náhrad bola vypočítaná v súlade s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení a s § 1 písm. b) opatrenia č. 260/2004 Z.z., o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách nasledovne :

- v rámci mesta Bratislava: Vzdialenosť: 30 km; cena za 1 l PHM = 1,52 Eur (cena pohonnej látky zistená z predloženého vyúčtovania); priemerná kombinovaná spotreba na 1 km = 0,06 => 0,06 x 30 km = 1,80 1,80 x 1,52 = 2,74 Eur paušálna náhrada = 0,183 Eur/1 km => 30 x 0,183 = 5,49 Eur 2,74 + 5,49 = 8,23 Eur

- medzi mestom Bratislava - Zvolen a späť: Vzdialenosť: 384 km; cena za 1 l PHM = 1,45 Eur (cena pohonnej látky zistená z predloženého vyúčtovania); priemerná kombinovaná spotreba na 1 km = 0,06 => 0,06 x 384 km = 23,04 23,04 x 1,45 = 33,41 Eur paušálna náhrada = 0,183 Eur/1 km => 384 x 0,183 = 70,272 Eur 33,41 + 70,272 = 103,68 Eur

- medzi mestom Bratislava - Komárno a späť: Vzdialenosť: 76 km; cena za 1 l PHM = 0,93 Eur(cena pohonnej látky zistená z predloženého vyúčtovania); priemerná kombinovaná spotreba na 1 km = 0,06 => 0,06 x 76 km = 4,56 4,56 x 0,93 = 4,24 Eur paušálna náhrada = 0,183 Eur/1 km => 76 x 0,183 = 13,91 Eur 4,24 + 13,91 = 18,15 Eur

Podľa § 23 ods. 1 Exekučného poriadku, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému v zmysle jeho návrhu náhradu za stratu času podľa § 23 Exekučného poriadku vo výške 3,96 Eur, vypočítanej ako trojnásobok sumy 0,66 Eur za cestu z Bratislavy do Zvolena a späť, pričom trvanie cesty predstavovalo cca. 3 hodiny, t.j. 6 začatých polhodín. Súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému v zmysle jeho návrhu náhradu za stratu času podľa § 23 Exekučného poriadku vo výške 3,96 Eur, vypočítanej ako trojnásobok sumy 0,66 Eur za cestu z Bratislavy do Komárna a späť, pričom trvanie cesty predstavovalo cca. 3 hodiny, t.j. 6 začatých polhodín. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 5,28 Eur v prípade vykonaného doručovania príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke dňa 27.6.2014, nakoľko uvedená náhrada patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť, pričom v uvedenom prípade doručoval súdny exekútor zásielky bankovým inštitúciám v rámci miesta, ktoré je sídlom jeho exekútorského úradu.

Súd pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému priznal náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 a 23 vyhlášky vo výške 3,40 Eur ako náhradu za poštovné a 137,98 Eur ako cestovné náhrady, v celkovej výške 141,38 Eur bez DPH.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 174,58 Eur (33,20 Eur + 141,38 Eur) v celkovej sume 34,92 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 209,50 Eur, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným súd exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na úhradu trov exekučného konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.