Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Cb-133-2022.pdf
PDF · 71.66 KB
Case nature
Subarea
22Cb/133/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: ASSYX, spol. s r.o., IČO: 36 388 807, Karadžičova 9, 811 09 Bratislava, zast. Nozdrovický, Šuvert & Co, s.r.o., Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Discovery Residence s. r. o., IČO: 51 059 631, Mlynské nivy 4948/53, 821 09 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.08.2022 navrhol, aby súd zriadil na presne špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 336.048,71 eur s prísl. vyplývajúcej zo zmluvy o dielo z 18.07.2019 (R. N. - N. F.) formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, a to predajom bytov, ktoré sú súčasťou projektu "R. N. - N. F.", čím sa žalovaný zbaví všetkého (dlhodobého) exekvovateľného majetku. Na stránke https://discovery-residence.sk/ žalovaný aktívne ponúka byty a nebytové priestory v projekte "R. N. - N. F." na predaj. Podľa výpisu z listu vlastníctva skutočný predaj aktívne prebieha. Na stránke žalovaný už neponúka "voľné" byty (s výnimkou dvoch veľkometrážnych bytov označených ako "rezervované"), čiže je možné predpokladať, že v blízkej budúcnosti sa zbaví všetkého exekvovateľného majetku a príjem použije na úhradu úverov bánk a ďalších záväzkov. Ide o konkrétne kroky, ktoré žalovaný uskutočňuje každým dňom a ktoré nepriaznivo ovplyvňujú majetkové pomery žalovaného a zvyšujú riziko zmarenia exekúcie pohľadávky žalobcu uplatnenej v upomínacom konaní. Naliehavosť zriadenia zabezpečovacieho opatrenia odôvodňujeme skutočnosťou, že podľa uvedenej webovej stránky v bytovom dome sú "predané" všetky byty (s výnimkou dvoch, ktoré sú "rezervované") neexistenciou iného exekvovateľného majetku žalovaného. Napriek tomu, že za predaj nehnuteľného majetku žalovaný získa kúpnu cenu, peňažné prostriedky sú vo svojej podstate likvidnejšie a menej stabilné, ako vlastníctvo nehnuteľného majetku a je možné ich rýchlejšie umiestniť mimo dosahu exekúcie. Navyše, existuje vysoká pravdepodobnosť, že žalobca týmito peňažnými prostriedkami bude splácať pohľadávky bánk z poskytnutých úverov a ďalšie záväzky, teda peňažné prostriedky obdržané za predaj majetku žalovaného nebudú k dispozícii na úhradu záväzkov voči žalobcovi.
2. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
3. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
4. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)
5. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný predáva byty v bytovom dome, ktorý si dal zhotoviť, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko žalobca nijak neosvedčil, že nehnuteľnosti žalovaný predáva za nízku cenu (alebo darovaním či zámenou za veci nižšej hodnoty), resp. že má v úmysle svojím konaním poškodiť spoločnosť žalobcu tým, že úmyselne nebude schopný uhradiť uplatnenú pohľadávku žalobcu. Žalobca sa teda len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že žalobca peňažnými prostriedkami z predaja nehnuteľností bude splácať pohľadávky bánk z poskytnutých úverov a ďalšie záväzky, teda že peňažné prostriedky obdržané za predaj majetku žalovaného nebudú k dispozícii na úhradu záväzkov voči žalobcovi. Ak žalovaný realizuje svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to chce urobiť s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti a vyhnúť sa zaplateniu svojich dlhov. Práve naopak, peňažné prostriedky z predaja nehnuteľností môže žalovaný v konečnom dôsledku použiť aj na vyrovnanie svojich dlhov, vrátenie toho, ktorý má voči žalobcovi. Žalobca svoje tvrdenia a domnienky o ohrození budúcej exekúcie na majetok žalovaného relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
6. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).