Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-270-2016.pdf
PDF · 115.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-7C/270/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36613843 proti žalovanému : M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXX, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie 220,58 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 51,25 eur spolu s úrokom z omeškania:
- vo výške 8,75% ročne zo sumy 20,62 eur od 26.03.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,75% ročne zo sumy 30,63 eur od 26.04.2013 do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaným návrhom zo dňa 14.03.2016 žiadal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 220,58 eur s prísl. a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol dňa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti Slovak Telekom a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby v zmysle § 43 zák.č. 610/2003 Z.z. uzavrela so žalovaným zmluvu na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Žalovaný sa v zmluve zaviazal odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania zmluvných povinností zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaný svoje zmluvné povinnosti nedodržal, doručené faktúry za poskytnuté služby nezaplatil včas, čím sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr v sume 172,78 eur a zmluvnej pokuty v sume 47,80 eur.
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o pripojení a dodatkom k nej, všeobecnými obchodnými podmienkami, faktúrami a penalizačnou faktúrou a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
3. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí ako „CSP“) pojednávanie v spotrebiteľských veciach nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd tak v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08.09.2016.
4. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pripojení podľa ust. § 43 a nasledujúcich Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zo dňa 15.10.2012. Na základe uzavretej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby. Právny predchodca žalobcu sa v zmluve zaviazal žalovanému poskytnúť program služieb Program NAJ 200, zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a účastník sa zaviazal riadne využívať poskytnuté služby právneho predchodcu žalobca a (najmä riadne a včas platiť za poskytnuté služby) a zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov. Zároveň sa žalovaný v zmluve a v jej dodatku zaviazal, že po dobu viazanosti sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka. Žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať poplatky za právnym predchodcom žalobcu nesplnil, a preto žalobca žiada aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 220,58 eur v zmysle podaného žalobného návrhu.
5. Žalovaný si svoj záväzok nesplnil riadne a včas, keď právnym predchodcom žalobcu vyúčtované faktúry neuhradil. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému tieto faktúry:
- Č. XXXXXXXXXX na sumu 50,50 eur, so splatnosťou dňa 25.01.2013,
- Č. XXXXXXXXXX na sumu 46,23 eur, so splatnosťou dňa 25.02.2013,
- Č. XXXXXXXXXX na sumu 45,42 eur so splatnosťou dňa 25.03.2013,
- Č. XXXXXXXXXX na sumu 30,63 eur, so splatnosťou dňa 25.04.2013.
6. Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, podľa § 52 a nasledujúcich, podľa Zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.
7. Zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách upravuje:
- podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
- podmienky na používanie rádiových zariadení,
- reguláciu elektronických komunikácií,
- práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
- ochranu elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
- efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel,
- oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí,
- ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií a
- pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií.
8. Podmienky uzavretia zmluvy o verejnej službe sú upravené v § 43 ods. 2 a nasledujúcich zákona č. 351/2011 Z.z.. Z hľadiska charakteru zmluvných strán sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa ods. 4 § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik - žalobca má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify; ako to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladov o vyúčtovaní.
10. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatí cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po jej splatnosti.
11. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou služby sú všeobecné podmienky a tarifa.
12. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) a e) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatí cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po jej splatnosti, alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
13. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
14. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.
15. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od žalovaného zaplatiť vždy v nezmenenej výške, bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa, a sú preto neplatné.
16. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17. Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti právneho predchodcu žalobcu. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp. ich dodatku, bolo povinnosťou žalovaného uhradiť cenu poskytnutých služieb a dodržiavať záväzky uvedené v zmluve resp. v dodatku k nej, čo podľa tvrdenia žalobcu žalovaný nesplnil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 51,25 eur.
18. Novelou č. 102/2014 Z.z. sa znovelizoval aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď bolo vložené nové ustanovenie a to § 5b, a to: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
19. Podľa znovelizovaného ust. § 52 ods. 2 OZ., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa ust. § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 rozhodol, že „V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie právo malo byť posudzovane podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúcich o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. “
23. Žalobca faktúrami č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.01.2013 so splatnosťou dňa 25.01.2013 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2013 so splatnosťou dňa 25.02.2013 vyúčtoval žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby sumu 91,65 eur. Faktúry boli splatné v dňoch 25.01.2013 čo sa do prvej faktúry týka a dňa 25.02.2013 čo sa do druhej faktúry týka, a teda nasledujúcim dňom tu vzniklo právo žalobcu uplatniť si túto pohľadávku na súde. Avšak toto svoje právo si žalobca uplatnil na súde až dňa 14.03.2016, teda dňom, kedy bol tento návrh doručený tunajšiemu súdu, súd preto v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na túto skutočnosť, a z dôvodu uplynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby, tento nárok žalobcu na zaplatenie sumy 91,65 eur ex offo zamietol.
24. Po preštudovaní predložených faktúr súd zistil, že faktúra č. XXXXXXXXXX obsahuje položky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Vo faktúre č. XXXXXXXXXX sa nachádza položka titulom upomienky oneskorenej platby v sume 4,9900 eur a takisto aj položku obmedzenie služby - neplatenie v sume 16,50 eur (19,80 s DPH). Súd preskúmal priložený výpis z hovorného čísla žalovaného priložený k danej faktúre a zistil, že v ňom nie je zaznamenaná žiadna skutočnosť súvisiaca s obmedzením služby pre neplatenie, žalovaný pravidelne využíval služby žalobcu a to telefonické alebo s prístupom na internet.
25. Uvedené sankčné poplatky (upomienka oneskorenej platby, poplatok za prerušenie služby resp. odpojenie) sú poplatky, ktoré netvoria tzv. odplatu za využívane služieb, ale sú sankciou za nedisciplinovanosť žalovaného s riadnym a včasným uhrádzaním poplatkov za objednané služby. Vzhľadom na to, že ide o zmluvnú sankciu, súd ich považoval za zmluvnú pokutu a v prípade zmluvných pokút platí, že musia byť dohodnuté písomne čo sa do rozsahu aj výšky týka a teda musia byť splnené podmienky uvedené v § 544 ods. 1 OZ, čo v tomto prípade nebolo splnené. Z vyúčtovacej faktúry na prvý pohľad vôbec nie je zrejmé, že žalovanému bola účtovaná aj sankcia za prerušenie resp. odpojenie služieb a tieto sa nachádzajú až na rubovej strane faktúry v podrobnom prehľade faktúry pod položkou tzv. iné platby, čiže právny predchodca žalobcu, ako dodávateľ týchto služieb, tieto sankcie skryl, avšak podľa názoru súd ide o takú výšku poplatkov, ktoré sú neakceptovateľné a výrazne prevyšujú to, čo možno primerane žiadať, pričom výška týchto sankčných poplatkov je uvedená len v príslušnom cenníku dodávateľa týchto služieb a nebola dohodnutá samostatne, tak ako si ich povaha žiadala.
26. Okresný súd Vranov nad Topľou v rozsudku sp.zn.: 9C/128/2014 zo dňa 03.02.2015 uviedol, že súd poukazuje na to, že žalobca fakturuje žalovanému poplatok jednak za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb a zároveň v rovnakých faktúrach aj poplatok za odpojenie, čím dochádza k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, keďže predmetné úkony majú za následok obmedzený prístup účastníka k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemá možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za tom že poskytovateľ služieb mu už nebude dodávať všetky služby, dokonca akoby sa jednalo sankciu za tom že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavý, a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať .Zaplatením poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb žalovanému a poplatku za odpojenie spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, bol mu znemožnený prístup k službám, preto má súd za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb a poplatku za odpojenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a ako ich predpokadá ust. § 53 ods. 1 OZ a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na poplatky za odpojenie a za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb v celom rozsahu zamietol.
27. Poplatky za upomienky boli judikatúrou vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky, a to in concreto rozhodnutím Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, ktorý definoval neprijateľnú zmluvnú podmienku ako: ,,podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá
je neprimeraná(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa),ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. V súlade s vyššie citovaným Nálezom Ústavného súdu ČR, v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedenej definície neprijateľnej zmluvnej podmienky ani v prípade, ak neprijateľná zmluvná podmienka je dôsledkom konania dodávateľa, ktoré je v rozpore so zásadou poctivosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike.“
28. Ďalej v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 6Co/126/2016 zo dňa 07.05.2013 príslušný súd k upomienkam uviedol, že : Podľa názoru súdu, v spotrebiteľských veciach poplatky za upomienky tak ako ho má žalobca naformulovaný umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu na upomienku. Zákon za príslušenstvo označuje Inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Predpokladá teda presné výdavky. Ani pokiaľ ide o škodu, ktorú by veriteľovi bolo dôvodné priznať pre porušenie povinnosti zo zmluvy, nemožno veriteľovi priznať viac ako skutočnú ujmu, či ušlý zisk. Paušálna výška poplatku za upomienku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky (v rozpore s ratio legis zákona“ a z dôvodu „ neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).
29. Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností žalovaného bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, pretože podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ich považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
31. K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich“.
32. Žalovaný nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovených sankčných poplatkov za porušenie zmluvy, ktoré si žalobca uplatňuje celoplošne, a bez toho, aby žalovaný mal možnosť ovplyvniť ich výšku, pričom vôbec nepredložil dôkaz o tom, akého porušenia zmluvných podmienok sa žalovaný dopustil, ktoré viedli k tomu, že mu musel vyúčtovať sankčné poplatky, pričom sa odvoláva len na svoj cenník. Žalobca tak nepreukázal, že by si tieto poplatky so žalovaným výslovne dojednal, hoci súčasťou zmluvy je ustanovenie o tom, že všeobecné obchodné podmienky a cenník sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, no žalovaný do ich obsahu nemohol nijakým spôsobom zasiahnuť.
33. Súd vzhľadom na uvedené s použitím citovanej judikatúry tak návrh v časti o zaplatenie sumy 24,79 eur zamietol.
34. Za základe uvedeného tak súd z faktúry č. 7302395108 priznal iba sumu 20,62 eur (17,1856+ DPH =20,62 eur).
35. Právny predchodca žalobcu následne faktúrou za zúčtovacie obdobie od 08.12.2013-07.01.2014 č. faktúry XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.01.2014 fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu 47,80 eur. Z faktúry nie je zrejmé, za aké porušenie zmluvných povinností je zmluvná pokuta fakturovaná. V tabuľke č. 1 dodatku k zmluve o pripojení je uvedená dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 47,80 eur.
36. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
37. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.
38. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od žalovaného zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa a sú preto neplatné.
39. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
40. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností (aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienky určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008 a ďalších. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp.zn. 7C/16/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 2Co/132/2011 bola obdobná zmluvná podmienka vyhlásená za neplatnú.
41. Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností žalovaného bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, pretože podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
42. V zmluve o pripojení je síce stanovená určitá výška zmluvnej pokuty, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade, ak dôjde z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok, avšak žalovaný nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktoré si žalobca uplatňuje celoplošne, bez ohľadu na individuálne podmienky tej - ktorej zmluvy a bez toho, aby žalovaný mal možnosť ovplyvniť jej výšku, pričom vôbec nepredložil dôkaz o tom, akého porušenia zmluvných podmienok sa žalovaný dopustil, ktoré viedli k tomu, že mu musel vystaviť penalizačnú faktúru, pričom výška zmluvnej pokuty ani nezahŕňa situáciu, že žalovaný určitý čas po podpise zmluvy využíva telekomunikačné služby žalobcu a riadne za ne uhrádza peňažné prostriedky tak, ako mu ich priebežne žalobca vyúčtuje. V tomto prípade žalovaný sa dostal prvýkrát do omeškania s platbou faktúry až 3 mesiace po podpise zmluvy, a zmluvná pokuta mu bola vyfakturovaná až o viac ako 13 mesiacov po
podpise zmluvy, pričom jej výška nezohľadňuje časový úsek trvania zmluvy, počas ktorého žalovaný riadne dodržiaval platobnú disciplínu.
43. V zmysle smernice Rady 93/13/EHS za individuálnu zmluvnú podmienku možno považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
44. K uvedenému sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove a to v uznesení sp.zn.: 16Co/31/2012 zo dňa 15.03.2012, kde uviedol: „Je potrebné k tomu dodať, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejme že žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón). Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Za tohto stavu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa vtom smere, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, predovšetkým z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že by bola individuálne dojednaná. Dodávateľ, teda žalobca však tvrdenia, žeby malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal a odvolací súd jeho tvrdenia považoval len v rovine účelovej. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo jasne preukázané, že žalobca ponúkol svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť. Pričom výška tejto zmluvnej pokuty ostala v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas ostáva do doby viazanosti. Z týchto podstatných dôvodov odvolací súd správne vyhodnotil jednotlivé skutkové zistenia a prijal k nim aj správne právne závery vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy.“
45. Na základe týchto skutočností súd mal teda za to, že nárok zo strany žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný nakoľko sa dopustil využitia takých zmluvných podmienok a postupov pri určovaní výšky zmluvnej pokuty, ktoré boli aj vyššie zmienenou judikatúrou vyhlásené za neprijateľné, a preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur zamietol.
46. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.
47. Podľa ust. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,75 %.
48. Faktúry žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. od splatnosti jednotlivých faktúr.
49. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Žalobca nemal vo veci úspech z uplatňovanej istiny 220,58 eur bol úspešný v časti o zaplatenie 51,25 eur v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Úspešnejší žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania, a preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.