Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-176-2012.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-8C/176/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Natáliou Štrkolcovou v právnej veci žalobcu: CALDERSHOT FINANCE LTD., 788-790 Finchley Road, London NW11 7TJ, United Kingdom, company number : 5843605, zastúpeného JUDr. Dagmar Lupínkovou, advokátkou, Táborská 966/5, Mladá Boleslav, proti žalovanému: X. V., J.. XX.X.XXXX, Z. XXX/X, Č., v konaní o zaplatenie 47.638,98 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 47.638,98 Kč s úrokom z omeškania z čiastky 41.112,54 Kč vo výške 8,5 % odo dňa 1.7.2009 do 31.12.2009, vo výške 8 % odo dňa 1.1.2010 do 30.6.2010, vo výške 7,75 % od 1.7.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovanému.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10.9.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 47.638,98 Kč so zákonným úrokom z omeškania z čiastky 41.112,54 Kč vo výške repo sadzby stanovenej Českou Národnou bankou a platnej vždy k 1. dňu každého kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie žalovaného, zvýšeného o 7 percentuálnych bodov od 1.7.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Podaním doručeným súdu dňa 23.11.2012 žalobca upresnil petit žaloby tak, že žiada aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 47.638,98 Kč s úrokom z omeškania s čiastky 41.112,54 Kč vo výške 8,5 % od 1.7.2009 do 31.12.2009, vo výške 8 % od 1.1.2010 do 30.6.2010, vo výške 7,75 % od 1.7.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Uviedol, že pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania právny predchodca žalobcu Raiffeisenbank, a.s. previedol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.4.2009 na veriteľa AB-CREDIT a.s., ktorý túto pohľadávku ďalej previedol na žalobcu a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.4.2007. Žalobca listom zo dňa 3.6.2009 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že dňa 18.12.2006 uzavrel žalovaný so spoločnosťou Raiffeisenbank, a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 551269, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 50.500 Kč pozostávajúci z poskytnutej istiny 50.000 Kč a poplatku za poskytnutý úver vo výške 500 Kč. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pred spotrebiteľské úvery Raiffeisenbank a.s., ktoré boli súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 1.285 Kč/splátka s tým, že táto splátka v sebe zahŕňa anuitu 1.121 Kč, poplatok za mesačnú správu úveru 80 Kč a poplatok za poistenie úveru 84 Kč. Úver bol žalovanému poskytnutý v hotovosti 20.12.2006, splátky úveru mal žalovaný poukázať v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s tým, že splátky úveru boli splatné k 20. dňu v mesiaci počínajúc 20.1.2007. Žalovaný spočiatku splnil svoju zmluvnú povinnosť splácať predpísané mesačné splátky riadne a včas, odo dňa zahájenia splátkového kalendára uhradil 20 splátok vo výške 1.285 Kč. Poslednú splátku uhradil dňa 20.8.2008, od tohto dátumu ale prestal splácať ďalšie predpísané
splátky a preto po niekoľkých upomienkach zaslal právny predchodca žalobcu žalovanému dňa 3.4.2009 vyhlásenie o okamžitej splatnosti úveru a súčasne vyzval žalovaného na úhradu 47.638,98 Kč a vyzval žalovaného na okamžitú úhradu tejto sumy, pričom žalovaný na túto výzvu nereagoval. Žalovaná suma pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 41.112,54 Kč, poplatkov vo výške 1.984 Kč, úroku z istiny vo výške 3.796,21 Kč, úroku z omeškania vo výške 574,11 Kč a sankčného úroku z omeškania vo výške 172,12 Kč. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
2. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
3. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.
4. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav: Dňa 19.12.2006 uzavrel žalovaný so spoločnosťou Raiffeisenbank a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX podľa zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkach sjednávaní spotřebitelského úvěru v platném znění (ďalej len zákon č. 321/2001 Sb.), na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 50.000 Kč s úrokovou sadzbou 16,90 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 500 Kč. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 72 splátkach vo výške 1.285 Kč/ mesačne, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že splatnosť prvej splátky bola dňa 20.1.2007 a splatnosť poslednej splátky dňa 20.12.2012. Žalovaný odo dňa zahájenia splátkového kalendára uhradil žalobcovi 20 splátok vo výške 1.285 Kč, od 20.8.2008 úver prestal splácať, na základe ktorej skutočnosti spoločnosť Raiffeisenbank a.s. listom zo dňa 3.4.2009 vyhlásila okamžitú splatnosť vyčerpanej časti úveru (istiny) vrátane úrokov a ďalších finančných záväzkov a vyzvala žalovaného na okamžité zaplatenie 47.638,98 Kč. Žalovaný na výzvu nereagoval. Podľa článku 15 bodu 1 písm. a) Obchodných podmienok pred spotrebiteľské úvery Raiffeisenbank a.s., k porušeniu zmluvy zo strany klienta dôjde, ak poruší klient ktorékoľvek ustanovenie zmluvy alebo týchto podmienok, najmä ak je v omeškaní s akoukoľvek splátkou istiny, úrokov, poplatkov, nákladov, poistného, resp. iných výhod. Podľa článku 15 bodu 2 písm. b) Obchodných podmienok pred spotrebiteľské úvery Raiffeisenbank a.s., pokiaľ dôjde k porušeniu zmluvy zo strany klienta, je banka oprávnená už vyčerpané čiastky úveru (istiny) včítane úrokov a všetkých ostatných finančných záväzkov klienta voči banke prehlásiť za okamžite splatné. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.4.2007 mal súd za preukázané, že spoločnosť Raiffeisenbank, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania na postupníka - spoločnosť AB-CREDIT a.s. a spoločnosť AB-CREDIT a.s. ako postupca následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.4.2009 postúpila túto pohľadávku na postupníka spoločnosť CALDERSHOT FINANCE LTD. Žalovanému bolo postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámené listom zo dňa 3.6.2009.
5. Právny predchodca žalobcu mal sídlo v Českej republike a žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu. Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli. Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s citovanými ustanoveniami Nariadenia (Článok 2 bod 1) je daná príslušnosť súdov SR a je daná aj právomoc súdov SR na konanie v tejto veci. Podľa čl. 3, bodu 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Podľa čl. 4, bodu 1 Rímskeho dohovoru, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa čl. 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Podľa čl. 4, bodu 2 Rímskeho dohovoru platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Predloženou zmluvou a obchodnými podmienkami mal súd za preukázané, že ju strany uzavreli podľa zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkach sjednávaní spotřebitelského úvěru v platném znění, preto sa vzťahy medzi stranami riadia právnym poriadkom Českej republiky. Žalobca ani žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 8.9.2016 nedostavili, súd v súlade s § 180 CSP konal v ich neprítomnosti.
6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 321/2001 Sb., Tento zákon stanoví některé podmínky smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, v souladu s právem Evropských společenství. Podľa § 2 zákona č. 321/2001 Sb., pro účely tohoto zákona se rozumí a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit, b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván, c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob. Podľa § 4 ods. 1 vera prvá zákona č. 321/2001 Sb., smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí být uzavřena písemně. Podľa § 524 zák.č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), věřitel může svou pohledávku i bez souhlasu dlužníka postoupit písemnou smlouvou jinému. Podľa § 517 ods. 2 zák.č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis. Podľa § 1 nařízení vlády č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákonníku, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
9. Z predložených zmlúv o postúpení vyplýva, že pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania bola platne postúpená na žalobcu označeného v záhlaví tohto rozsudku v súlade s § 524 a nasl. Občanského zákonníka platného za území Českej republiky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca uplatňuje v konaní svoj nárok bola uzavretá dňa 19.12.2006 podľa zákona č. 321/2001 Sb. Citovaný zákon v § 2 písm. b) upravoval definíciu spotrebiteľa a v § 2 písm. c) definíciu veriteľa. Zmluva uzavretá medzi právny predchodcom žalobcu a žalovaným je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 321/2001 Sb. svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - právnickou osobou poskytujúcou spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v ktorej prospech bol spotrebiteľský úver dohodnutý. Žalovaný ako spotrebiteľ, ktorému boli poskytnuté peňažné prostriedky bol povinný tieto vrátiť. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že by sa jednalo o prípad upravený v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 321/2001 Sb., teda o prípad, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Nárok na zaplatenie istiny úveru vo výške 41.112,54 Kč, poplatkov vo výške 1.984 Kč, úroku z istiny vo výške 3.796,21 Kč, úroku z omeškania vo výške 574,11 Kč a sankčného úrok vo výške 172,12 Kč si žalobca uplatnil na základe uzatvorenej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným,
ďalej na základe Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery Raiffeisenbank a.s. a v súlade s § 2 zákona č. 321/2001 Sb. platného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy na území Českej republiky. Vzhľadom na listinné dôkazy predložené žalobcom, ako aj s poukazom na § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú sa za nesporné, súd považoval žalobu za dôvodnú a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 47.638,98 Kč. Keďže je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu má žalobca v súlade s § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Sb. nárok aj na úroky z omeškania vo výške podľa § 1 nariadenia Vlády ČR č. 142/1994 Sb., podľa ktorého výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške REPO sadzby stanovené Českou národní bankou, pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšená o sedem percentuálnych bodov.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 4 rovnopisoch s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.